Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-145-2017.pdf
PDF · 97.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/145/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu V.. Ľ. Š., T.. XX.X.XXXX, H. F.R. XX, C., štátne občianstvo Slovenská republika, práv.zast. Z. Y.Á. Y. &. C., G..M..B.., W. XXXX/X, U., proti žalovanému J. Y. G., G..M..B.., G. G. H., C. X, V.: XX XXX XXX, práv. zast. U. Y., G..M..B.., Z. Y. G. G. H., C.T. X, v konaní o zaplatenie 348,68 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.8.2017 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 178,68 eur ako bezdôvodné obohatenie a sumu vo výške 170,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že na základe jeho žiadosti mu spoločnosť D., Z..G.. aktivovala kartu U.-I. dňa 2.2.2007, pričom zároveň mu bol schválený úverový rámec 18.000,- Sk a mesačné splátky 600,- Sk. Súčasným veriteľom danej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2015 je žalovaný. Zmluvu uzavretú so spoločnosťou D., Z..G.. H. pokladá za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá je zároveň spotrebiteľským úverom. Zmluva musela obsahovať ročnú úrokovú sadzbu, v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak zmluva tieto ustanovenia neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od 23.2.2007 do 31.1.2015 čerpal finančné prostriedky v sume 1.513,72 eur, pričom výška jeho splátok za to isté obdobie predstavovala sumu 1.692,40 eur. Pretože spotrebiteľský úver nespĺňal zákonné náležitosti, je bezúročný a bez poplatkov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Žalovaný svojim správaním pripravil žalobcu o značnú sumu peňažných prostriedkov na základe porušenia zákonných povinností. Preto je povinný žalobcovi vydať tak bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi čerpanými a poukázanými finančnými prostriedkami a zároveň primerané finančné zadosťučinenie. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žiadosť o aktiváciu karty U.-I., výpis z karty U.-I., prehľad úverového vzťahu s debetnými a kreditnými transakciami.
2.V priebehu konania žalobca uviedol, že spolu s postúpenou pohľadávkou prechádzajú na postupníka aj všetky práva s ňou spojené, aj príslušenstvo. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberá pohľadávku pôvodného veriteľa. Jedná sa o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Pri postúpení pohľadávky dochádza k trvalej zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu. Postupník nastupuje do právnej pozície doterajšieho veriteľa a používa všetky práva postupcu.
Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na právne postavenie dlžníka, najmä sa jeho právne postavenie nesmie postúpením pohľadávky zhoršiť. Dlžník je povinný splniť aj po postúpení ten istý dlh. Pri zmene veriteľa postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie súdnou cestou. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový záväzkový právny vzťah v zmysle ust. § 488 OZ, t. j. právo veriteľa na plnenie od dlžníka. Nový veriteľ titulom postúpenia pohľadávky nahrádza pôvodného veriteľa a preto tak, ako získal aktívnu legitimáciu pre uplatnenie pohľadávky na súde, má aj pasívnu legitimáciu pri uplatnení obrany dlžníka voči veriteľovi. Preto námietku žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie pokladá za nedôvodnú.
3.Súd dňa 30.11.2017 vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť istinu s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že pasívnu legitimáciu žalovaného odvodzuje žalobca od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2015, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku zo zmluvy na žalovaného. K požadovanému nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobca uviedol, že žalovaný porušil žalobcove spotrebiteľské práva a s ohl'adom na neprimerané praktiky žalovaného pri poskytovaní úveru, osobu žalobcu, jeho majetkové príjmy a vzdelanie žalovaný podľa názoru žalobcu pripravil žalobcu o značnú sumu peňažných prostriedkov, preto je podľa názoru žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 170 € primerané. 4.Nerozporoval právne posúdenie žalobcu ohl'adom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru zo strany postupcu. Ust. § 451 ods. 1 OZ vyjadruje všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydat'. Dôvodom vzniku takéhoto záväzku je teda získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného a takýto záväzkový vzťah vzniká medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil (ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať), a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil (ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia). Žalovaný neprijal od žalobcu bez právneho dôvodu žiadne plnenia a preto nemôže byť ani súdom zaviazaný na to, aby žalobcovi vydal plnenia, ktoré nikdy neprijal. Plnenie plnené nad rámec žalobcovho dlhu je povinná vydat' osoba, ktorá takéto plnenia bez právneho dôvodu prijala, t. j. v súdenom prípade postupca. Prijatím právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru treba prijať aj právny záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2015 (v časti postúpenia pohľadávky voči žalobcovi), nakoľko predmetom postúpenia bola v takom prípade neexistujúca pohl'adávka (ktorá zanikla splnením ešte pred postúpením pohľadávky), pričom nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ je, že musí íst' o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Neobstála by tak ani prípadná právna argumentácia, v zmysle ktorej žalovaný vstúpil do všetkých práv a povinností veriteľa zo vzniknutého úverového vzťahu, nakoľko v prípade záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru žalovaný do práv a povinností veriteľa nikdy nevstúpil, keďže predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá v čase postúpenia neexistovala. Ak by mal súd za to, že poskytnutý úver nie je možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z., potom žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ani nemohol vzniknúť, nakoľko žalovaný v takom prípade disponuje voči žalobcovi pohľadávkou, ktorá bola postupcom vyčíslená ku dňu postúpenia pohľadávky do výšky 1.470,70 €. Spochybnil zdôvodnenie uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie zo strany žalobcu, ktoré mu podľa jeho názoru vzniklo z titulu neprimeraných praktík žalovaného pri poskytovaní úveru. Žalovaný považuje uvedené odôvodnenie tohto nároku za účelové, urobené žalobcom s cieľom zavádzať súd a uvádzať nepravdivé informácie, ked'že aj bez bližšieho odôvodnenia je v tomto prípade zrejmé, že žalovaný žalobcovi žiadny úver nikdy neposkytol. Ked'že žalovaný žalobcovi úver neposkytol (ten bol poskytnutý postupcom), nie je zrejmé, aké neprimerané praktiky mal žalovaný voči žalobcovi pri poskytovaní úveru uplatniť. 5.V prípade právneho posúdenia, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, je zároveň s týmto posúdením potrebné prijať aj právny záver o tom, že žalovaný sa nikdy nestal veriteľom pohľadávky zo zmluvy, nakol'ko táto zanikla splnením ešte pred jej postúpením, pričom základným predpokladom postupitel'nosti pohľadávky je to, že musí ísť o pohl'adávku určitú a existujúcu Aj v tejto časti podanej žaloby namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, ked'že prijatím právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa žalovaný nikdy nemohol stať vlastníkom pohľadávky voči žalobcovi (ked'že v čase postúpenia pohľadávky žiadna neexistovala), a teda ani nikdy nemohol porušit' spotrebiteľské práva žalobcu, ked'že s ním nikdy nebol v zmluvnom vzťahu. Navyše žalovaný žalobcovi nikdy žiadny úver neposkytol a preto je vylúčené, aby tento nárok vznikol neprimeranými praktikami žalovaného pri jeho poskytovaní, ako to v podanej žalobe odôvodňuje žalobca. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 170
€ je neopodstatnený a nedôvodný aj z toho dôvodu, že žalobca v podanej žalobe nešpecifikuje, kedy, kým a akým konaním došlo k porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa a kedy žalobca ako spotrebitel' úspešne uplatnil porušenie týchto práv a povinností pred súdom. Uvedené predpoklady sú totiž predpokladmi, ktorých naplnenie je zákonom vyžadované na vznik takéhoto nároku. Keďže žalobca nepreukázal, že by úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, resp, osobitnými predpismi, nepreukázal ani vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň. ak by žalobca tieto skutočnosti preukázal, žalovaný nie je osobou, ktorá by za porušenie takéhoto práva alebo povinnosti zodpovedala. Na pojednávaní ďalej uviedol, že plnenie žalobcu bolo v celom rozsahu realizované jeho právnemu predchodcovi. Nemá vedomosť, aby právny predchodca časť z tohto plnenia poukázal žalovanému. Žalobca nijakým spôsobom nezdôvodnil výšku primeraného zadosťučinenia. Rovnako nemá vedomosť, aby z postúpenej pohľadávky bol žalobca spoločnosťou žalovaný.
Podľa § 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. (1) Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. (2) Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ. (3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 1) (4) Každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. (5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. (6) Každý spotrebiteľ má právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia sporov.9) Počas alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so subjektom alternatívneho riešenia sporov v záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu na doručovanie, elektronickú adresu alebo telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.
Podľa § 4 ods.2,8 uvedeného zákona (2) Predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 1) (8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 5b zákona v znení platnom v čase rozhodovania súdu o nároku žalovaného
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 451 O.z.
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa§488O.z., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 524 O.z. (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného pre uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia ani nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri nároku na priznanie bezdôvodného obohatenia sa súd stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného. Žalobca nespochybňuje, že v rámci uzavretého zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere, plnil doposiaľ iba postupcovi, teda banke. Tá podľa jeho argumentácie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ,mala prijať plnenie podľa jeho názoru v rozpore so zákonom , spočívajúce v plnení nad rámec zmluvného vzťahu v rozsahu 178,69,- eur. Banka sa preto obohatila o predmetnú sumu a banka je pasívne legitimovaná na vydanie takého bezdôvodného obohatenia pri preukázaní svojich tvrdení žalobcom bez ohľadu na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky. Z doslovného znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (citovaného v napadnutom rozsudku) je zrejmé, že zákon stanovuje fakticky jedinú podmienku pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom na súde (v právnej teórii i praxi nie sú výnimočné názory, že uvedené je možné riešiť aj ako len prejudiciálnu otázku v spore o priznanie takéhoto zadosťučinenia). Zároveň zákon bližšie nevymedzuje žiadne kritéria, podľa ktorých by sa malo rozhodovať o výške dotknutého nároku. V zásade táto otázka bola ponechaná na súdnu prax. Nejedná sa o právo na náhradu škody, ani o právo na ochranu osobnosti spotrebiteľa. Preto je nevyhnutné jednak vyhodnotiť konkrétne porušenie práv spotrebiteľa z hľadiska dodávateľa, t.j. akú kvalitu a kvantitu malo jeho konanie (prípadne i nekonanie), ktorého dôsledkom bolo dotknuté porušenie práv spotrebiteľa a jednak z pohľadu ochrany spotrebiteľa, ako hodnoty, ktorá je postavená na roveň iných spoločenských hodnôt verejného poriadku. Žalobca svoje právo odvodzuje z ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona o ochrane spotrebiteľa. Aj pri tomto nároku sa súd stotožnil s časťou právnej argumentáciou žalovaného. Žalobca vychádzajúc z jeho skutkových tvrdení konštatuje porušenie jeho práv ako spotrebiteľa žalovaným, jeho neprimeranými praktikami , nedostatočnou poučovacou povinnosťou a vznikom škody, ktorá mu vznikla plnením z úveru, ktorý pokladá za bezúročný a bez poplatkov. Pasívnu legitimáciu žalovaného odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postupca pohľadávku z úverovej zmluvy, vyčíslenú v čase postúpenia na 1470,70- eur, postúpil na žalovaného. Zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností. Postúpením pohľadávky dochádza zároveň k prechodu príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou. Žalobcom konštatovaného porušenia práva sa však mohla dopustiť iba banka pri uzavretí zmluvy o úvere. Zmluvou o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu prípadného protiprávneho konania postupcu, resp. zodpovednostných práv spojených s porušením zákona postupcom. Sám žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávky pokladá vzhľadom k tvrdeniam žalobcu za neplatnú a voči žalobcovi si nárok so zmluvy o postúpení neuplatnil.
7.Žalovanému ako úspešnej strane v konaní prislúcha náhrada trov v rozsahu 100 % s poukazom na ust.§ 255 a § 262 CSP s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej strane výnimočne náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.