Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/160/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: B.. C. G., U.. XX.XX.XXXX, R. F.. H. XXXX/XX, U. Q., zastúpený advokátom JUDr. Marcelom Habrmanom, so sídlom Tajovského 12, Nové Zámky, proti žalovanému: A. A., U.. XX.XX.XXXX, R. O. XX, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Kubalovou, so sídlom Obchodná 40, Bratislava a Advokátskou kanceláriou Detvai Ludik Malý Udvaros, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie 30.700,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 19.000,- eur od 31.05.2012 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a . III. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 24%. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2013 domáha voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 30.700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % z istiny od 31.05.2013 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj náhrady trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný dňa 19.07.2012 ako prenajímateľ uzavrel so spoločnosťou C COMPLEX, s.r.o., IČO: 35 922 672, so sídlom J. Šimora 5, Nové Zámky (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2012 (ďalej aj ako „Zmluva“). V zmysle Zmluvy nájomca uhradil prenajímateľovi vratnú zálohu vo výške trojmesačného nájomného, čo činí sumu 35.100,- eur. Vratná záloha mala slúžiť ako čiastočná garancia na započítanie vzniknutých nedoplatkov na nájomnom, resp. zmluvnej pokuty uvedenej v článku IX, v bode 9.7. Po skončení doby nájmu mala byť táto záloha nájomcovi vrátená, resp. započítaná s posledným nájomným, ktoré by bol nájomca povinný uhradiť. V zmysle bodu 9.3 Zmluvy mohol prenajímateľ zrušiť nájom okamžite, ak nájomca mešká viac ako 15 dní s úhradou nájomného. Účinky okamžitého zrušenia nájmu mali nastať dňom doručenia okamžitého zrušenia nájmu nájomcovi. V zmysle bodu 9.7 Zmluvy v prípade predčasného skončenia nájmu z dôvodu uvedeného v článku IX, bol 9.2, písm. b), d), e) a bodu 9.3, bol nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške kaucie. Vzhľadom na skutočnosť, že nájomca bol ku dňu 30.05.2013 v omeškaní s úhradou nájomného za mesiac jún 15 dní, žalovaný dňa 30.05.2013 okamžite s nájomcom zrušil nájom v zmysle bodu 9.3 Zmluvy a uplatnil si nárok na zmluvnú pokutu, vyplývajúci mu z bodu 9.7 Zmluvy. Žalovaný do dnešného dňa nájomcovi nevrátil vratnú zálohu vo výške 35.100,- eur.

3. Dňa 19.07.2012 nájomca postúpil na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 35.100,- eur s príslušenstvom. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalovanému dňa 26.06.2013 postúpenie pohľadávky a vyzval ho na vrátenie vratnej zálohy vo výške 35.100,- eur. Žalovaný nájomcovi ústne odpustil časť jeho dlhu na nájomnom vo výške 4.400,- eur, preto sa žalobca domáha vrátenia kaucie zníženej o odpustenú výšku dlžného nájomného. 4. Žalobca neuznáva oprávnenosť nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, keďže ide o zabezpečovací prostriedok plnenia zmluvných povinností a Občiansky zákon upravuje pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, kedy je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Žalobca má za to, že zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti. Z ustanovenia bodu 9.7 Zmluvy však jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta je v tomto prípade viazaná na oprávnenie prenajímateľa na okamžité zrušenie nájmu, a nie na samotné porušenie nájomnej zmluvy, pretože v prípade, ak by prenajímateľ nájom nájomcovi okamžite nezrušil, nárok na zmluvnú pokutu by mu nevznikol, aj keby bol nájomca v omeškaní s platením nájomného viac ako 15 dní. Okamžité zrušenie nájmu prenajímateľom je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovo-právny vzťah v okamihu, keď dôjde druhej strane. Odstúpenie od zmluvy je potrebné jednoznačne považovať za výkon práva opierajúci sa buď o zákon, alebo o zmluvu. V danom prípade si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, čo je výkonom práva a nie pre porušenie zmluvnej povinnosti a táto dohoda je v rozpore s § 544 Občianskeho zákonníka, a teda je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.01.2014 uvádza, že uplatnenú pohľadávku ako neoprávnenú a neexistujúcu, čo do dôvodu a výšky, neuznáva. Poukázal na skutočnosť, že v čase od 03.07.2013 bol uvádzaný ako jediný spoločník a konateľ právneho predchodcu žalobcu žalobca, t. j. C. G.. Žalobca, ako konateľ spoločnosti a zároveň ako postupník uzatvoril dňa 31.05.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou okrem iného malo dôjsť aj k postúpeniu pohľadávky vo výške 35.100,- eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že nájomca opakovane neplatil odplatu za nájom, využil prenajímateľ svoje oprávnenia ukončil trvanie vyššie uvedeného zmluvného vzťahu písomne - listom zo dňa 30.05.2013. Zmluvná pokuta v danom prípade nebola dohodnutá pre prípad odstúpenia od zmluvy, ale jednoznačne pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, k čomu nepochybne zo strany nájomcu opakovane dochádzalo, a to práve neplatením nájomného v písomne dohodnutej výške a čase. Bez porušenia zmluvnej povinnosti zo strany nájomcu by sa žalovaný nemohol zmluvnej pokuty domáhať. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.10.2014 zopakoval rovnaké prostriedky procesného útoku, pričom zdôraznil, že názor žalovaného v súvislosti s vyjadrením, že bez porušenia zmluvnej povinnosti by nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, nekorešponduje s textom Zmluvy. Poukázal na bod 9.3 Zmluvy, kedy prenajímateľ môže zrušiť nájom okamžite, ak nájomca mešká viac ako 15 dní s úhradou nájomného. Účinky okamžitého zrušenia nájmu nastanú dňom doručenia okamžitého zrušenia nájmu nájomcovi. Ďalej poukázal na bod 9.7 Zmluvy, v zmysle ktorého, v prípade predčasného skončenia nájmu z dôvodu uvedeného v článku IX, bod 9.2, písm. b), d), e) a bodu 9.3, je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške kaucie, ktorá činí 35.100,- eur. Z citovaného ustanovenia Zmluvy teda jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta je viazaná na oprávnenie prenajímateľa na okamžité zrušenie nájmu, a nie na samotné porušenie nájomnej zmluvy, pretože v prípade, ak by prenajímateľ nájom nájomcovi okamžite nezrušil, nárok na zmluvnú pokutu by mu nevznikol, aj keby bol nájomca v omeškaní s platením nájomného viac ako 15 dní. 7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie dňa 25.02.2016, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok plnenia zmluvných povinností. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že ak si zmluvné strany dohodnú zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, čo je výkon práva a nie pre porušenie zmluvnej povinnosti, táto dohoda je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Predložil súdu Dohodu o vyprataní a odovzdaní priestoru, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 30.05.2013, v ktorej sa strany dohodli na vyprataní priestorov prenajatých na základe Zmluvy o nájme č. 1/2012 a prenajímateľ sa zaviazal, že si nebude voči právnemu predchodcovi žalobcu uplatňovať nárok na doplatenie nedoplatku na nájomnom. Ďalej poukázal na taxatívne vymedzené spôsoby ukončenia nájmu v zmysle zákona číslo 116/1990 Zb.. Podľa jeho názoru nemožno dojednať inú formu skončenia nájmu, ako zákon upravuje, navyše právny inštitút okamžitého zrušenia nájmu Občiansky zákonník nepozná. Jednou z možností výpovede je omeškanie nájomcu o viac ako 30 dní, nie však, ako v zmluve dohodnutá lehota omeškania 15 dní.

8. Právna zástupkyňa žalovaného spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že v čase postúpenia pohľadávky táto neexistovala. Žalobca ako jediný spoločník a konateľ právneho predchodcu žalobcu sám so sebou uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 31.05.2013. Podľa informácií žalovaného žalobca vyberal z firmy aktíva a firmu previedol na maďarskú štátnu občianku. Vzhľadom ku skutočnosti, že nájomca opakovane neplatil nájomné, žalovaný nájom ukončil. Zo strany nájomcu nebolo nájomné plnené včas, v roku 2012 začal platiť až od 01.09.2012 a toto platil pravidelne do konca roku 2012. V roku 2013 platil nájomné nepravidelne a nie v stanovenej výške, o čom môže predložiť výpisy z účtov a prehľad o platbách nájomného. Nájomné malo byť zaplatené v celkovej výške 58.500,- eur, v skutočnosti bolo zaplatené 42.400,- eur, čím vznikol dlh na nájomnom v roku 2013 vo výške 16.100,- eur. Právna zástupkyňa žalovaného bola toho názoru, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre prípad odstúpenia od zmluvy, ale pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, k čomu zo strany právneho predchodcu žalobcu opakovane dochádzalo neplatením nájomného v dohodnutej výške a včas. Zo strany nájomcu došlo k znehodnoteniu nebytového priestoru výmenou výkladu bez súhlasu prenajímateľa. Bolo potrebné rekonštruovať elektrinu a vzduchotechniku, žalovanému vznikli ďalšie výdavky zaplatením provízie za získanie ďalšieho nájomcu. 9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že podnikal od roku 1991 a mal niekoľko prevádzok. Zmluvu o prenájme nebytového priestoru uzavrel pod nátlakom a zjavne nevýhodne, najmä čo sa dohodnutej výšky nájmu týka. Až po podpísaní Zmluvy zistil, že do nebytového priestoru je nutné investovať, lebo bol v zlom technickom stave, musel vymeniť elektroinštaláciu, boli vlhké steny, dal opraviť dlažby, čo mu pani Richterová odsúhlasila vzhľadom na to, že je nájomcom nebytových priestorov. Celkovo investoval 55.000,- eur a priestory prerábal od augusta do decembra roku 2012, nájomné platil zo svojich peňazí. Dohodnuté nájomné vo výške 11.700,- eur bolo neprimerane vysoké, v dôsledku čoho prevádzka nedokázala na seba zarobiť a žalobca hľadal niekoho, kto by prevádzku prevzal. Toto sa mu však zrealizovať nepodarilo. Ďalej uviedol, že nájomné v roku 2013 riadne platil, čiastočne prevodom na účet a čiastočne v hotovosti, podľa možnosti a schopnosti. Mal za to že zostal dlžný sumu 4.400,- eur a nie 16.100,- eur, ako tvrdí žalovaný. V tomto smere poukázal na predloženú dohodu o vyprataní priestorov. 10. Na argumentáciu žalobcu, že nebytové priestory prenajímateľa neboli v takom stave, aby ich bolo možné užívať, teda v rozpore s § 5 zákona 116/1990 Zb., a nájomca tak musel v období od augusta do decembra priestory prerábať, nemohol ich užívať, ale napriek tomu platil nájomné uvedené v nájomnej zmluve, žalovaný reagoval, že priestory pri obhliadke boli prázdne a spôsobilé prevádzky, o čom má žalovaný príslušné potvrdenia. Žalobcovi bol známy stav nehnuteľnosti. Keďže si priestory chcel prerobiť na reštauračnú prevádzku s kuchyňou, za tým účelom investoval do priestorov po zabezpečení si príslušných potvrdení. 11. Na pojednávaní dňa 19.09.2017 súd vyslúchol sporovými stranami navrhnutých svedkov. Svedkyňa C. A., manželka žalovaného, uviedla, že prenajaté priestory právny predchodca žalobcu riadne prehliadol, následne uzatvoril Zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 19.07.2012 so žalovaným za jej prítomnosti, za prítomnosti jej syn, p. D. T. a zástupcov RK Century. Nájomca neplatil nájomné podľa Zmluvy v dohodnutej výške a včas a tak porušil povinnosti zo Zmluvy vyplývajúce. Vznikol mu dlh a z tohto dôvodu bol ukončený nájomný pomer. Po vzájomnej dohode sa nájomný pomer skončil výpoveďou s tým, že ak do 05.06. odovzdá právny predchodca žalobcu priestor v pôvodnom stave, nebude si uplatňovať žalovaný žiadne nároky. Nájomca však do stanoveného termínu priestory neodovzdal, odovzdal ich až dňa 06.06. večer s tým, že priestory neboli v pôvodnom stave, zostali v nich asi 2 kontajnery odpadu, porozbíjané pulty a zariadenie, zostali tam chladničky coca coly a nejaký pípy. Tieto veci musel žalovaný na svoje náklady vypratať. Zmluvnú pokutu bola dohodnutá z dôvodu, ak nájomca nedodrží svoje povinnosti a spôsobí škodu napr. aj tým, že bez súhlasu prenajímateľa vymenil výklad. V prípade, že tento bude chcieť prenajímateľ uviesť do pôvodného stavu, vznikne tak škoda približne 30.000,- eur. Ďalšiu škodu predstavujú náklady na vypratanie priestorov a uvedenie do pôvodného stavu. Chladničky coca coly boli odvezené až týždeň po odchode nájomcu. Svedkyňa uviedla, že dlh na nájomnom ostal cca. 16.000,- eur. V súvislosti s uhrádzaním nájomného svedkyňa uviedla, že nájomné platené v hotovosti nebolo. Nový nájomca, ktorý si predmetné priestory prenajal asi po mesiaci si ich prispôsobil podľa svojich predstáv. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako boli v čase prvej obhliadky nebytové priestory zariadené uviedla, že tam bol športový obchod A3 šport, boli tam regále a tovar. 12. Svedok A. T., bývalý manažér prevádzky reštaurácie právneho predchodcu žalobcu, uviedol, že predmetné priestory boli spolu so žalobcom obhliadnuť v čase, keď tam sídlila firma A3 šport, priestory sa zdali byť vyhovujúce, preto firma C Complex s.r.o. uzavrela zmluvu o nájme. Bolo dohodnuté, že nájomné sa bude platiť od septembra, avšak nebolo to možné, vzhľadom na zlý stav prevádzky,

problémy s elektrinou, kanalizáciou, bola nutná výmena výkladu, fungovali dva radiátory z desiatich. Prevádzka bola otvorená v januári 2013 a po prvých dvoch mesiacoch žiadali žalovaného o úpravu nájomného, na Č. D.. A. odpustila nájomné dvakrát po 2.400,- eur. V apríli sa vzťahy vyhrotili a v máji sa ukončili. K odovzdaniu prevádzky došlo v prvých dňoch júna 2013. Z prevádzky bolo vypratané čo bolo možné, čo sa nedalo, to tam nechali. V čase prevzatia priestorov tieto nespĺňali podľa názoru svedka stavebné, technické ani technologické normy pre danú prevádzku, bola nevyhovujúca elektroinštalácia, kanalizácia, odpad, vzduchotechnika, kúrenie, sociálne zariadenia. Tento stav bol zistený potom, ako sa vysťahovala firma A3 šport a následne ako začali priestor pripravovať. Rekonštrukčné práce trvali 5 mesiacov. Náklady spojené s rekonštrukciou boli cca. 50.000,- eur. Nájomné bolo uhrádzané z bankového účtu, s výnimkou posledného mesiaca, keby bol nájom uhradený čiastočne v hotovosti z pokladne a čiastočne z účtu žalobcu. Presnú sumu však svedok uviesť nevedel. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že bol prítomný pri podpise zmluvy o nájme niekedy začiatkom júla 2012. Pred podpisom zmluvy bol svedok prítomný na rokovaniach so žalovaným a jeho manželkou pred podpisom zmluvy v realitnej kancelárii. Pred uzatvorením zmluvy boli priestory obhliadnuté a tieto boli odovzdané začiatkom augusta, avšak týmto termínom si nebol svedok istý. Pri preberaní priestorov bol prítomný a uviedol, že priestory boli vypratané. Na otázku, či viedol svedok niekedy reštauráciu aj predtým, odpovedal kladne. Uviedol, že priestory si mali možnosť prezrieť, avšak nezistili všetko pri obhliadke. Až neskôr zistili, že steny boli zatečené. Na otázku prečo priestor prevzali, keď nebol vhodný na zriadenie reštaurácie, svedok uviedol, že priestor vhodný bol, ale po prevzatí zistili, že vhodný nebol, že kúrenie funguje, len čiastočne, čo zistili, keď to začali skúšať. Boli informovaní, že všetko funguje, aj kúrenie, aj vzduchotechnika. Čo sa týka špeciálnych požiadaviek - parametrov na plyn, elektriku a na zariadenie kuchyne, dostali od žalovaného odpoveď, že tieto si majú urobiť sami. 13. Svedok A. A., syn žalovaného, uviedol, že spolu s rodičmi podniká a bol účastný pri vzniku zmluvného vzťahu. Žalobca ich oslovil prostredníctvom realitnej kancelárie, že by mal záujem o nebytové priestory, priestory si prezrel a následne došlo k uzatvoreniu zmluvy s tým, že nájomca si priestory prispôsobí na svoje potreby. Nájomca nedodržal zmluvné podmienky, týkajúce sa platenia nájmu a výšky nájomného, z ktorého dôvodu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Svedok bol aj pri odovzdaní priestoru, keď nájomca nedodržal dohodnutý termín odovzdania priestorov. Po odovzdaní priestorov tam ostali nejaké chladničky, ktoré museli odovzdávať firmám, od ktorých boli prenajaté nájomcom, iné rozbité zariadenie, vylomené dvere. Uviedol, že žalobca ako zástupca C Complex s.r.o. nikdy nenamietal, že prenajatý priestor je nespôsobilý na užívanie. Žalobca si priestory pred uzavretím zmluvy dvakrát obhliadol, a to všetky priestory, vrátane skladových, sociálnych zariadení, obchodných, a pri týchto obhliadkach nenamietal, že by priestory nespĺňali účel. Žalobca nikdy nevzniesol požiadavky na úpravu priestorov podľa jeho predstáv. Pri odovzdávaní priestorov po skončení nájmu žalovaný neuviedol nijaké výhrady, nakoľko mali zo žalobcu strach. 14. Žalovaný ako ďalší prostriedok procesnej obrany doručil súdu podanie zo dňa 19.09.2017, v ktorom uviedol, že dňa 28.08.2012 prevzal právny predchodca žalobcu do nájmu obchodné priestory, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy a zároveň bolo v zápisnici potvrdené, že nájom vzniká dňom 01.09.2012. Obchodná spoločnosť C Complex s.r.o. ako odovzdávajúci uvoľnila obchodné priestory, ktoré boli predmetnom nájmu, až dňa 06.06.2013, čo potvrdzuje zápisnica z odovzdania a prevzatia obchodného priestoru. V odovzdaných priestoroch zostala časť zariadenia, ktoré spoločnosť C Complex s.r.o. využívala a mala v nájme, aj tieto až po niekoľkých dňoch odviezli spoločnosti, od ktorých si ich C Complex s.r.o. požičala. Ďalej žalovaný uviedol dátumy a sumy jednotlivých úhrad nájomného na účet žalovaného žalobcom, celkovo za 9 mesiacov vo výške 89.200,- eur, pričom nájomné malo byť uhradené vo výške 105.300,- eur, teda vznikol rozdiel 16.100,- eur. K tomuto pripojil výpisy z účtu žalovaného vedeného vo VÚB, a.s.. 15. Na pojednávaní dňa 04.06.2018 právny zástupca žalobcu navrhol súdu v prípade, že sa nestotožní s právnym názorom žalobcu, že nájomné bolo platené v čase rekonštrukcie neoprávnene, znalecké dokazovanie na určenie hodnoty, o ktorú sa dané priestory zhodnotili. S vykonaním navrhnutého dôkazu právny zástupca žalovaného nesúhlasil, nakoľko sa domnieval, že nemôže priniesť žiadne relevantné skutočnosti v rozhodnutí. Uviedol, že žalobca si pred prenajatím priestorov priestory obhliadol, musel si byť vedomý, že ide o staršiu budovu a vzhľadom na to, že sa tam nachádzali obchodné priestory a on plánoval používať priestory na gastronomické účely, že pre tento účel bude musieť investovať finančné prostriedky. 16. Súd vykonal dokazovanie z vyjadrení sporových strán, z výsluchu svedkov a predložených listinných dôkazov (Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 1/2012 zo dňa 19.07.2012, H. Q. L. U. M. Č.. XXXX zo dňa 20.04.2011, Okamžité zrušenie nájmu - zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2012 zo dňa 30.05.2013, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 31.05.2013, Oznámenie o postúpení

pohľadávky zo dňa 26.06.2013, Vyjadrenie žalovaného k oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2013, Vyjadrenie zo dňa 10.07.2013, Zápisnica z odovzdania a prevzatia obchodného priestoru zo dňa 06.06.2013, Dohoda o vyprataní a odovzdaní nebytového priestoru zo dňa 30.05.2013, Fotoalbum rekonštrukcie a opráv predmetu nájmu, Zápisnica z odovzdania a prevzatia obchodného priestoru zo dňa 28.08.2012, výpisy z bankového účtu žalovaného vedeného vo VÚB, a.s., a zistil nasledovný skutkový stav: 17. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 19.07.2012 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 1/2012 v zmysle zákona číslo 116/1990 Zb., predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa na Obchodnej 38, v Bratislave, za odplatu. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.10.2012 do 30.09.2017. Prenajímateľ sa v zmysle článku IV bod 4.1 zaviazal odovzdať predmet nájmu do 01.09.2012. Účelom nájmu malo byť využitie prenajatého priestoru na podnikanie, konkrétne zriadenie reštaurácie s večernou prevádzkou. V zmysle článku II bod 2.1 sa nájomca zaviazal užívať prenajatý priestor iba dohodnutým spôsobom a platiť včas úhradu nájomného. Výška nájomného bola stanovená na sumu 140.400,- eur ročne, čo činí 11.700,- eur mesačne bez DPH. Nájomca sa zaviazal uhrádzať nájomné mesačne vopred najneskôr v 15. deň v mesiaci predchádzajúci platenému mesiacu bankovým prevodom alebo v hotovosti. V zmysle článku VI bod 6.1 sa nájomca zaviazal uhradiť prenajímateľovi vratnú zálohu vo výške trojmesačného nájomného, čiže vo výške 35.100,-eur. V zmysle bod 6.2 mala vratná záloha slúžiť ako čiastočná garancia na započítanie vzniknutých nedoplatkov na nájomnom, resp. zmluvnej pokuty uvedenej v článku IX bod 9.7. Prenajímateľ sa zaviazal po skončení doby nájmu vratnú zálohu nájomcovi vrátiť, respektíve započítať s posledným nájomným, ktoré by bol nájomca povinný uhradiť. 18. V zmysle článku VIII bod 8.4, akékoľvek stavebné úpravy v predmete nájmu, vrátane úpravy vnútorného vybavenia patriaceho prenajímateľovi, môže nájomca vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa a na vlastné náklady, pričom súhlas nebude bezdôvodne odmietnutí. Úpravy vnútorného vybavenia obstarané nájomcom na jeho náklady si môže nájomca po skončení nájmu vziať so sebou, ak tým nedôjde k poškodeniu alebo znehodnoteniu predmetu nájmu oproti stavu pri začatí nájmu, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Zmluvné strany sa dohodli, že po skončení nájmu nemá nájomca právo na vrátenie vložených investícií do predmetu nájmu. 19. V zmysle článku VIII 8.5, nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv a údržby, ktoré má vykonávať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti nájomca nemá nároky, ktoré by mu inak prináležali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať predmet nájmu pre vady, ktoré včasne oznámil prenajímateľovi. 20. V zmysle článku VIII bod 8.10, v prípade ukončenia nájmu je nájomca povinný uviesť predmet nájmu do stavu zodpovedajúcemu stavu pri odovzdávaní predmetu nájmu do užívania nájomcovi, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a stavebné úpravy odsúhlasené prenajímateľom, a to ku dňu ukončenia nájomného vzťahu. 21. V zmysle článku IX bod 9.3, prenajímateľ môže zrušiť nájom okamžite, ak nájomca mešká viac ako 15 dní s úhradou nájomného. Účinky okamžitého zrušenia nájmu nastanú dňom doručenia okamžitého zrušenia nájmu nájomcovi. 22. V zmysle v článku IX bod 9.7 v prípade predčasného skončenia nájmu z dôvodu uvedeného, okrem iného, v článku IX bod 9.3, je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu, vo výške kaucie, ktorá činí 35.100,- eur. 23. Zo zápisnice z odovzdania a prevzatia obchodného priestoru zo dňa 28.02.2012 mal súd preukázané, že v čase odovzdania a preberania predmetného priestoru bol tento v stave spôsobilom a neboli zistené technické závady, čo obe zmluvné strany potvrdili svojim podpisom. 24. Z výpisov z bankového účtu žalovaného vedeného vo VÚB, a.s., mal súd preukázané, že prvé nájomného bolo uhradené dňa 14.09.2012 v sume 14.040,- eur, ďalšie nájomné boli uhradené dňa 17.10.2012 v sume 9.360,- eur, dňa 26.11.2012 v sume 11.700,- eur, dňa 31.12.2012 v sume 11.700,- eur, dňa 04.02.2013 v sume 10.000,- eur, dňa 05.03.2013 v sume 5.000,- eur, dňa 06.03.2013 v sume 1.400,- eur, dňa 12.03.2013 v sume 4.300,- eur, dňa 26.03.2013 v sume 6.000,- eur, dňa 02.04.2013 v sume 2.650,- eur, dňa 03.04.2013 v sume 1.350,- eur, dňa 29.04.2013 v sume 1.700,- eur, dňa 30.04.2013 v sume 10.000,- eur, čiže celkové nájomné právny predchodca žalobcu zaplatil vo výške 89.200,- eur. 25. Listom zo dňa 30.05.2013 oznámil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu okamžité zrušenie nájmu v zmysle článku IX bod 9.3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2012 z dôvodu, že žalobca meškal s úhradou nájomného viac ako 15 dní. Vzhľadom k predčasnému skončeniu zmluvy o nájme ho informoval, že si uplatňuje nárok, vyplývajúci z bodu 9.7 článku IX tejto zmluvy.

26. Dňa 31.05.2013 došlom medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok k postúpeniu, okrem iného, aj pohľadávky voči žalovanému vo výške 35.100,- eur z titulu nároku na vrátenie zaplatenej kaucie. Túto skutočnosť žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 26.06.2013 a vyzval ho, aby v lehote najneskôr do 05.06.2013 uhradil vratnú kauciu vo výške trojmesačného nájomného v sume 35.100,- eur. 27. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 30.05.2013 Dohodu o vyprataní a odovzdaní nebytového priestoru, ktorou sa dohodli, že nájomca predmetný priestor vyprace a odovzdá prenajímateľovi najneskôr do 05.06.2013 tak, aby nedošlo počas vypratávania k jeho znehodnoteniu a poškodeniu, s prihliadnutím na jeho bežné opotrebenie počas doby nájmu. V deň odovzdávania nebytového priestoru má byť spísaný odovzdávací a preberací protokol. Pri dodržaní podmienok vypratania a odovzdania nebytového priestoru v stanovenej lehote sa prenajímateľ zaviazal, že si nebude voči právnemu predchodcovi žalobcu uplatňovať nárok na doplatenie nedoplatku na nájomnom. 28. Tak ako vyplýva zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí obchodného priestoru zo dňa 06.06.2013, predmetný priestor bol právnym predchodcom žalobcu odovzdaný s jednodňovým omeškaním. V tejto zápisnici opäť obe zmluvné strany konštatujú, že obchodný priestory sú v stave spôsobilom a neboli zistené technické závady. 29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa § 3 ods. 3 prvá veta zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Podľa § 12 zákona č. 116/1990 Zb., výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Podľa § 667 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. § 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 30. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. 31. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 19.07.2012 uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, za účelom zriadenia a prevádzkovania reštauračných priestorov. 32. Uzatvoreniu zmluvy predchádzala obhliadka predmetných priestorov, kedy si právny predchodca žalobcu mal možnosť overiť, či predmetné priestory zodpovedajú účelu nájmu, čiže prevádzkovaniu gastronomických služieb. Napriek tomu, že v čase obhliadky sa v daných priestoroch nachádzal ešte vtedajší nájomca, ktorý využíval tieto priestory ako predajňu športových potrieb, bolo v záujme právneho predchodcu žalobcu, aby by si priestory riadne prehliadol a vyhodnotil ich aj z hľadiska potrebných stavebných úprav. 33. Žalobca ako prostriedok procesného útoku uviedol, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavrel pod nátlakom a zjavne nevýhodne s poukazom na výšku nájmu. Súd je toho názoru, že záväzkovo-právne vzťahy vychádzajú z autonómie zmluvných strán. Nájomca v tomto prípade nepredstavuje slabšiu zmluvnú stranu a v prípade, že mu zmluvné podmienky, na ktorých prenajímateľ trvá, nevyhovujú, je len a len na jeho slobodnej vôli, či do takého zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Nikto ho žiadnym spôsobom nemôže nútiť uzatvoriť nájomný vzťah. 34. To isté platí aj o námietkach žalobcu, týkajúcich sa nevyhovujúcich podmienok pre zriadenie reštaurácie, ktoré mal žalobca zistiť po tom, ako boli predmetné priestory vypratané predchádzajúcim nájomcom. Právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby pred podpisom zmluvy obhliadol vypratané priestory, trval na tom, aby priestory pri tejto obhliadke boli vypratané a pri zistení skrytých vád, ktoré nebol ochotný akceptovať, prípadne odstrániť na vlastné náklady, nebol nútený nájomnú zmluvu uzatvoriť. Právny predchodca žalobcu svoju skutočnú vôľu uzavrieť nájomný vzťah so žalovaným prejavil vlastnoručným podpisom dňa 19.07.2012. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov aj žalovaného, žalobca pred uzavretím zmluvy, ani po jej uzavretí nikdy nenamietal, že by priestory neboli spôsobilé na užívanie. 35. Zmluvné strany si v článku XII bod 12.5 dohodli, že každá ďalšia zmena alebo doplnok ku zmluve musia byť odsúhlasené oboma zmluvnými stranami, inak sú neplatné a musia mať písomnú formu. V Zmluve pôvodne zmluvné strany dohodli, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.10.2012 do 30.09.2017. V zmysle uvedeného a s poukazom na článok III bod 3.4 bol právny predchodca žalobcu povinný zaplatiť prvé nájomné do 15.09.2012. Zo zápisnice z odovzdania a prevzatia obchodných priestorov zo dňa 28.08.2012 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že nájom priestorov vzniká dňom 01.09.2010 (tak ako aj sám žalovaný uviedol, túto skutočnosť žalobca nerozporoval, išlo o chybu v písaní a správne mal byť uvedený dátum 01.09.2012). 36. Súd vyhodnotil za nespornú skutočnosť, že k úhradám jednotlivých splátok nájomného dochádzalo nepravidelne a v rôznych sumách, čo mal preukázané z výpisov z bankového účtu žalovaného. Žalobca síce v priebehu súdneho konania tvrdil, že nájomné bolo platené aj v hotovosti, avšak v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno, keďže túto skutočnosť nevedel preukázať žiadnym relevantným listinným dôkazom, ani svedeckou výpoveďou. 37. Žalobca ťažisko svojho žalobného návrhu opieral predovšetkým o skutočnosť, že v zmluve bol dohodnutý spôsob okamžitého zrušenia nájomného vzťahu zo strany žalovaného pre prípad porušenia niektorého dojednania upraveného v článku IX bod 9.2 a 9.3 Zmluvy žalobcom, ktorý nemá oporu tak v zákone č. 116/1990 Zb., ako ani v Občianskom zákonníku. Súd sa s touto argumentáciou žalobcu stotožňuje, keďže právny poriadok inštitút „okamžitého zrušenia nájmu“ nepozná. 38. Zmluvné strany si „okamžité zrušenie nájmu“ upravili v článku IX bod 9.3, v zmysle ktorého je prenajímateľ oprávnený okamžite zrušiť nájom v prípade, že nájomca mešká viac ako 15 dní s úhradou nájomného. Toto zmluvné dojednanie je v rozpore so zákonom č. 116/1990 Zb., ktorý v § 9 ods. 2 písm. b) pripúšťa, že prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím tohto času, avšak v prípade keď sa nájomca omešká s platením nájomného viac ako jeden mesiac. Vzhľadom k domu, že toto zmluvné dojednanie je v rozpore so zákonom, je v zmysle § 39 neplatné. 39. V súvislosti s dojednanou zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvy žalobcom, v konkrétnom prípade, neplatením nájomného riadne a včas a následne naviazanie oprávnenia žalovaného „nájom okamžite zrušiť“, súd uvádza, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok plnenia zmluvných povinností. Podľa § 544 ods. 1 si môžu zmluvné strany dohodnúť pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu. Účastník, ktorý túto povinnosť poruší, je zaviazaný pokutu zaplatiť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zmluvnú pokutu možno viazať len na prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovoprávny vzťah v okamihu, keď dôjde druhej strane. Podľa § 48 ods.

1 od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak to ustanovuje zákon, alebo sa na tom účastníci dohodli. Zákon upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy ako sankciu, napr. pri omeškaní dlžníka, ako je to aj v prejednávanom spore (§ 517 . Odstúpenie od zmluvy je výkon práva opierajúci sa buď o zákon, alebo o zmluvu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak si zmluvné strany dohodnú zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, musí byť takáto dohoda neplatná, pretože neviaže zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, ale na výkon práva. Dôvodom neplatnosti je rozpor so zákonom. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 27/2002, sp. zn.5 Cdo 5/2000. 40. Žalovaný skončil nájomný vzťah listom zo dňa 30.05.2013, ktorý adresoval právnemu predchodcovi žalobcu s argumentáciou, že sa dostal do omeškania s úhradou nájomného viac ako 15 dní. Vychádzajúc z predchádzajúcich záverov o neplatnosti tohto zmluvného dojednania, k začiatku nájomného vzťahu dňa 01.09.2012 a skončení nájomného vzťahu dňa 30.05.2013, súd sústredil svoju pozornosť na jednotlivé úhrady nájomného a zistil, že právny predchodca žalobcu nebol nikdy v omeškaní viac ako 30 dní po dátume splatnosti s celou výškou nájomného za kalendárny mesiac. Nájomný vzťah trval po dobu deväť mesiacov, za ktorú bol právny predchodca žalobcu povinný uhradiť nájomné vo výške 105.300,- eur, súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uhradil nájomné v celkovej výške v 89.200,- eur, a tak vznikol rozdiel na nájomnom vo výške 16.100,- eur. Žalobca sa žalobou domáha vrátenia celej vratnej zálohy vo výške 35.100,- eur, sám si vedomý nedoplatku na nájomnom vo výške 4.400,- eur túto sumu krátil a domáha sa zaplatenia 30.700,- eur. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s uhradením nájomného v hotovosti a preto súd vychádzal z predložených listinných dôkazov žalovaného. Keďže súd dospel k záveru, že nájomný vzťah nebol platne ukončený z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty splatnosti nájomného za jednotlivé mesiace, zmluvná pokuta sa síce viazala na porušenie tohto zmluvného ustanovenia, ale zároveň bola podmienená predčasným skončením nájomného vzťahu zo strany žalovaného, súd žalobe čiastočne vyhovel a priznal žalobcovi rozdiel medzi zaplatenou vratnou zálohou a neuhradeným nájomným, čiže vo výške 19.000,- eur. 41. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

42. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Vratnú zálohu po započítaní prípadných nedoplatkov na nájomnom bol žalovaný povinný vrátiť po skončení doby nájmu, čiže dňa 30.05.2012. Dňom nasledujúcim sa žalovaný dostal do omeškania a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania.

45. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods. 1 ObZ, 1, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

46. Nakoľko si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávku, súd mu ju v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal.

47. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

48. V súvislosti s namietanou aktívnou legitimáciou žalobcu súd uvádza, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na základe písomnej zmluvy. Táto pohľadávka už v čase postúpenia existovala, keďže nájomný vzťah bol po právnej stránke zo strany žalovaného ukončených listom zo dňa 30.05.2012 a súd nemal preukázaný opak, preto vychádzal z domnienky, že bol doručený v deň jeho vyhotovenia.

49. V priebehu súdneho konania žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty, o ktorú sa prenajatý priestor zhodnotil po rekonštrukcii vykonanej právnym predchodcom žalobcu. Tento návrh súd zamietol z dôvodu, že v danom štádiu súdneho konania, by bolo vykonanie tohto dôkazu nehospodárne. Súd má zato, že všetky úpravy priestoru si právny predchodca žalobcu vykonal pre potreby využitia daného priestoru na ním žiadaný účel, čiže prevádzka a poskytovanie gastronomických služieb. V zmysle zákona bol právny predchodca žalobcu povinný v prípade závažný zásahov do prenajatých priestorov si vyžiadať súhlas prenajímateľa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že takýto súhlas mu poskytnutý žalovaným nebol. Navyše nariadenie znaleckého dokazovania po takmer šiestich rokoch od odovzdania predmetných nebytových priestorov ich majiteľovi by nemalo žiadnu výpovednú hodnotu. Znalec by mohol vychádzať len z fotodokumentácie, ktorú vyhotovil právny predchodca žalobcu, ktorá nemusí byť kompletná a nie je schopná deklarovať, napríklad použitý stavebný materiál. 50. Právny predchodca žalobcu sa domáhal, aby súd nepriznal úhradu nájomného za mesiace, kedy prebiehala rekonštrukcia predmetných priestorov. V tejto súvislosti súd zastáva názor, že nemôže byť na škodu prenajímateľovi, ak nájomca súhlasí s prenájmom nebytových priestorov, ktoré si riadne obhliadol a následne má potrebu vykonať ich úpravu na splnenie účelu, ktorý nájmom sleduje. Takto by sa prenajímateľ mohol dostať do situácie, že z prenájmu svojich priestorov nebude finančne profitovať nikdy, keďže môže nastať situácia, že nájomca sa rozhodne vypovedať nájomnú zmluvu bez toho, aby prenajatý priestor využil na účel dohodnutý v zmluve. Preto súd priznal nárok žalovanému na náhradu nájomného za obdobie, ktoré bolo upravené v zápisnici o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov zo dňa 28.08.2012 do dňa vypovedania nájomného vzťahu žalovaným dňa 30.05.2013. 51. O trovách konania rozhodol súd podľa § 266 ods. 1 v spojení 255 ods. 2 CSP. Pre potrebu určenia úspešnosti sporovej strany v súdnom konaní súd pri výpočte vychádzal z uplatňovanej sumy žalobcom vo výške 30.700,- eur a sumy súdom priznanej, čiže 19.000,- eur, pomer tak činí 0,62, žalobca bol úspešný na 62% a žalovaný na 38%, potom celkový úspech žalobcu je 24%. 52. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.