Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Csp-1-2016.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
44Csp/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, v zastúpení: JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému : S. V., nar. XX.XX.XXXX, t. č. hlásený trvalý pobyt J. - Nové C., štátny občan SR, o zaplatenie 1.144,48- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.144,48 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.144,48 Eur od 17.01.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 14.07.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia 1.144,48 Eur istiny s príslušenstvom a trov konania a to titulom Zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty.
2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalovanému na základe Zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému obnovovaný úverový rámec v sume 1.000,-Eur a žalovaný ako držiteľ karty bol v zmysle zmluvných dojednaní oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky disponibilného celkového úverového rámca a zároveň povinný uhradiť dlžnú sumu vyčíslenú právnym predchodcom žalobcu v zaslanom výpise najskôr v deň uzávierky a najneskôr v deň splatnosti daného cyklu, minimálne vo výške stanovenej minimálnej splátky. Žalovaný porušil svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy a preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.11.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty v zmysle článku VIII, bod 8. 1. 2., písm. a) obchodných podmienok Tatra banky a.s. pre medzinárodné kreditné karty vypovedal a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy špecifikovanej v písomnej výpovedi. Výpoveď zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty bola žalovanému doručená dňa 16.11.2013. Účinky výpovede nastali dňa 16.01.2014, t. j. po dvoch mesiacoch odo dňa doručenia výpovede, kedy sa pohľadávka z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému vo forme čerpania kreditnou kartou v žalovanej výške stala splatnou v celosti( čl. VIII bod 8.1.2. písm. a) Obchodných podmienok). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 uzatvorenej medzi Tatra banka a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému vo forme čerpania kreditnou kartou v celosti postúpená postupníkovi. Nakoľko žalovaný svoj dlh v žalovanej výške do dnešného dňa neuhradil, od 17.01.2014 je v omeškaní so zaplatením pohľadávky a preto si žalobca uplatňuje popri plnení úroky z omeškania.
3. Na preukázanie uvedených skutočností predložil súdu: výpoveď zmluvy z 13.11.2013, žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA z 27.02.2012, Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy, Výpis z bankovej knihy z 14.12.2015, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 08.10.2015, Obchodné podmienky Tatra banky, a. s., mesačné výpisy súkromnej kreditnej karty VISA za obdobie od 01.12.2012 do 01.11.2013.
4. Súdu sa nepodarilo žalovanému doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, preto súd doručoval žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia § 116, 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené na úradnej tabuli dňa 18.01.2018 a na webovej stránke súdu dňa 18.01.2018). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania vykázané dňom 04.06.2018, svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 28.06.2018 (doručeným na súd 29.06.2018), ktorým žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorý podľa adresy evidovanej v REGOB má trvalý pobyt v Bratislava - Nové Mesto sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd mu doručil predvolanie a poučenie v zmysle § 106 ods. 3 CSP, oznámenie o doručovaní predvolania bolo vyvesené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu odo dňa 01.06.2018.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3. tohto rozsudku, a zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu (Tatra banka a.s. ) uzavrel so žalovaným na základe jeho žiadosti zo dňa 27.02.2012 Zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému obnovovaný úverový rámec v sume 1.000,-Eur a žalovaný ako držiteľ karty bol v zmysle zmluvných dojednaní oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky disponibilného celkového úverového rámca a zároveň povinný uhradiť dlžnú sumu vyčíslenú právnym predchodcom žalobcu zaslanom výpise najskôr v deň uzávierky a najneskôr v deň splatnosti daného cyklu, minimálne vo výške stanovenej minimálnej splátky, za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach.
8. Z Výpisu z bankovej knihy z 14.12.2015 súd zistil, že výška pohľadávky voči žalovanému k dátumu odplatného postúpenia činila sumu 1.144,48- Eur.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.10.2015 uzavretej medzi Tatra banka a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola žalobcovi postúpená pohľadávka voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy vo výške 1.144,48- Eur, ktorá je predmetom tohto sporu. Listom zo dňa 08.10.2015 právny predchodca žalobcu písomne upovedomil žalovaného o postúpení pohľadávky na žalobcu.
10. Z oznámenia žalobcu o výpovedi zmluvy z 13.11.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu pristupuje v nadväznosti na predchádzajúcu výzvu a v zmysle bodu 8. 1. 2. Obchodných podmienok Tatra banky a.s. pre medzinárodné kreditné karty k výpovedi zmluvy s účinnosťou odo dňa doručenia tohto listu z dôvodu nesplatenia dlžnej sumy riadne a včas v zmysle bodu 5. 5 podmienok. V súlade s článkom IV. bod 4. 5. 4 všeobecných obchodných podmienok Tatra banky a.s. sa písomnosti považujú za doručené 3. deň po ich odoslaní. Zároveň bol žalovaný vyzvaný, aby po doručení oznámenia okamžite zaplatil celú pohľadávku vo výške 1.144,48- Eur formou hotovostného vkladu.
11. Uvedenú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadol na charakter strán sporu pri uzavieraní zmluvy, právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a žalovaný si vzal úver do výšky úverového rámca 1.000,- Eur, vystupoval ako spotrebiteľ. Právny vzťah medzi stranami sporu vyplývajúci z úverovej zmluvy súd posúdil podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
12. Žalovaný mohol čerpať finančné prostriedky poskytnuté žalobcom až do výšky schváleného úverového rámca 1.000,- Eur, čerpanie vykonával prostredníctvom platieb kartou a výberov z
bankomatov. Podľa bodu 5.5 Obchodných podmienok Tatra banky, a.s., držiteľ celkového úverového rámca bol povinný uhradiť dlžnú sumu najskôr v deň nasledujúci po dni uzávierky a najneskôr v deň splatnosti daného cyklu v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške bankou stanovenou minimálnej splátky. Žalovaný mesačne čerpal rôzne sumy, od ktorých sa odvíjali aj výšky mesačných splátok.
13. Súd mal z mesačných výpisov súkromnej kreditnej karty VISA predložených žalobcom za preukázané, že za obdobie od 01.12.2012 do 01.11.2013. bola dlžná suma vyčíslená na 1.144,48 Eur.
14. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 27.02.2012 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty, na základe ktorej žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky poskytnutému mu právnym predchodcom žalobcu a porušil svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy vo výške 1.144,48 Eur.
18. Keďže zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností, t.j. v danom prípade žalovaný porušil realizovať úhradu dlžnej sumy napriek výzvam zo strany právneho predchodcu žalobcu, ktorý pristúpil k výpovedi z predmetnej zmluvy. Žalovaný na úhradu svojho dlhu nezaplatil žiadnu sumu. 19. Žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri istine aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.144,48 Eur od 17.01.2014 až do zaplatenia t. j. odo dňa nasledujúceho po termíne, dokedy mal žalovaný uhradiť pohľadávku na základe oznámenia o výpovedi zo zmluvy, keď mal pohľadávku uhradiť v lehote do 16.01.2014.
20. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.