Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/84/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobkýň X/ C. S., D. X.X.XXXX, N. Y.Á. X, G., X/ O. B., D. XX.X.XXXX, N. P. X, G., X/ L.. I. P., D. XX.X.XXXX, N. A. X, G., X/ O. P. , D. XX.X.XXXX, N. S. XX, G. a X/ L. M., D. XX.X.XXXX, N. S. XX, G., zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom PhD., advokátom so sídlom Južná trieda 28, Košice, IČO: 42 109 159, proti žalovanému mesto Košice so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, o zaplatenie 4.003,20 eura s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v l. rade istinu vo výške 935,64 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 935,64 eura od 17.1.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade istinu vo výške 467,82 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 467,82 eura od 17.1.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 3. rade istinu vo výške 467,82 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 467,82 eura od 17.1.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni vo 4. rade istinu vo výške 311,88 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 311,88 eura od 17.1.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 5. rade istinu vo výške 311,88 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 311,88 eura od 17.1.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalobkyniam v l. až 5. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,64%.

VII. Konanie v časti o zaplatenie 1.508,16 eura s príslušenstvom zastavuje.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne sa žalobou zo dňa 19.11.2013 domáhali od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 4.003,20 eura spolu s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. D. S., P. G.L. L.., P. G. - G. D. S. zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX ako parcela registra „., A. Č. XXX/X vo výmere

1034m2, orná pôda a parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere 499m2. Mesto Košice je vlastníkom stavieb „Športové ihriska s tribúnou Košická Nová Ves“ na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva a „G.Á. - V. X. G. D. S. Z.. Č. XXXX, postavenej na parcele registra „., A. Č. XXXX/X, stavba je zapísaná na liste vlastníctva Č.. XXXX. K parcele registra „C“., A.. Č. XXXX/X nie je založený list vlastníctva. Geometrickým plánom XXX-XX-XXX-XXXX-XXX R. W. XX.X.XXXX boli vyčlenené z parcely I.-G. Č.. XXX/X pozemky, a to diel č. 16, parcelné číslo XXXX/X o výmere 729m2, diel č. 17, Y. XXXX/X o výmere 27m2, diel č. 18, Y. XXXX/X o výmere 26m2 a diel č. 19, Y. XXXX/X o výmere 33m2, diel č. 20, parcelné číslo XXXX/X P. výmere 394m2, diel č. 21, Y. XXXX/ X o výmere 13m2, diel č. 22, Y. XXXX/X o výmere 12m2 a diel č. 23, Y. XXXX/X o výmere 17m2. Diel č. 16 je to pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný. Diel č. 17 a diel č. 19 sú plochy nachádzajúce sa okolo kolkárne, ktorých vlastníkom je žalovaný, a tvorí prístup ku kolkárni. Diel č. 18 je pozemok, na ktorom je postavená budova kolkárne a ktorej vlastníkom je žalovaný. Diel č. 20 je to pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný. Diel č. 21 a č. 23 sú plochy okolo kolkárne, ktorých vlastníkom je žalovaný, a tvorí prístup ku kolkárni. Diel č. 22 je pozemok, na ktorom sa nachádza budova kolkárne a ktorej vlastníkom je žalovaný. Žalobkyne podľa znaleckého posudku majú za to, že nájomné za stavebné pozemky, kde sú všetky inžinierske siete, v tejto lokalite sa pohybuje okolo 6,-eur/m2. Žalovaný sa bezdôvodne obohacuje, nakoľko žalobkyniam neplatí nájomné a to napriek tomu, že užíva ich pozemky. Užívanie, v súlade s judikatúrou všeobecných súdov, je preukázané už samotným faktom, že žalovaný má na nich postavené stavby. Pri nájomnom 6,-eur/m2, žalovaný je povinný platiť žalobkyniam ročné nájomné za užívanie 1251m2, vo výške 7.506,- eur. Žalobkyne žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.11.2011 do 1.11.2012.

2. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28.1.2014 žalovaný uviedol, že žalobkyne v žalobnom návrhu zo dňa 19.11.2013 uvádzajú, že sú podielovými spoluvlastníčkami parc. F.. „. Č.. XXX/X vo výmere 1.034m2, druh pozemku: orná pôda a prac. F.. „. Č.. XXX/X vo výmere XXXmX, druh pozemku: orná pôda, obidve zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne územie G. D. S., a to podľa výpisu z KN v nasledovnom spoluvlastníckom podiele: žalobkyňa v 1. rade C. S.A. -X/X, žalobkyňa v 2. rade O. B.- X/XX, žalobkyňa v 3. rade Ing. I. P.- X/XX, žalobkyňa vo 4. rade O. P.- X/XX a žalobkyňa v 5. rade L. M.- X/XX. Žalovaný týmto namieta aktívnu legitimáciu žalobkýň (požadovať bezdôvodné obohatenie od žalovaného, a to za užívanie pozemkov v celkovej výmere 1.251m2), nakoľko tieto môžu požadovať náhradu len do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu a nie náhradu za užívanie nehnuteľnosti ako celku. Z pozemkov boli geometrickým plánom Č.. XXX-XX-XXX-XXXX-XXX R. W. XX.X.XXXX vyčlenené parcely, na ktorých sa nachádza „. L. V. G.“ , ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Nakoľko predmetné novovytvorené parcely nie sú zapísané na liste vlastníctva, žalovaný nepovažuje za dostatočne preukázané, že sa tento stav z hoduje so skutočným stavom. Žalovaný nadobudol Športové ihrisko s tribúnou a G. - V. ulica do vlastníctva na základe delimitačného protokolu Č.. XXX zo dňa 29.10.1992 uzatvoreného medzi Okresným úradom Košice ako odovzdávajúcim a mestom Košice ako preberajúcim v zmysle zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Dňa 1.7.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v súlade s § 1 ods. 1 upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). Podľa § 1 ods. 2 zákona sa tento vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený o.i. športový areál, ak tento prešiel do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že na usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi žalobcami a žalovaným sa vzťahuje režim zákona. V súlade s § 3 zákona žalovaný už požiadal o vykonanie pozemkových úprav, pričom ako prvé budú vykonané jednoduché pozemkové úpravy pre katastrálne územie Košická Nová Ves. Ak nemal vlastník stavby (v tomto prípade žalovaný) ku dňu účinnosti zákona, t.j. ku 1.7.2009, zmluvne dohodnuté k pozemku pod stavbou (v tomto prípade k pozemku, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia) iné právo, v súlade s § 4 ods. 1 zákona, vzniklo vo verejnom záujme ku pozemkom pod stavbami užívanými vlastníkmi stavby v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vecné bremeno vzniknuté na základe zákona nie je definitívnym riešením a obmedzuje vlastníka pozemku v prospech obce len do usporiadania vlastníckych vzťahov formou zámennej zmluvy (a teda poskytnutím náhradného pozemku v primeranej výmere, bonite a druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavením) alebo do času vykonania pozemkových úprav v zmysle zákona č. 330/1991 Z.z.. Podľa dôvodovej správy ku § 4 zákona sa ako spôsob riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom navrhuje zriadenie vecného bremena podľa

ustanovení § 151 n) a nasledujúceho zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pričom vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením. V súlade s uznesením ÚS ČR sp.zn. PL ÚS 25/04 zo dňa 25.1.2015 „ pokiaľ súčasné špeciálne právne predpisy, ktorými bolo zriadené vecné bremeno (v tomto prípade zákon) neupravujú náhradu, je potrebné použiť úpravu súkromnoprávnu“. Z uvedeného vyplýva, že prípadnú odplatnosť vecného bremena je potrebné odvodiť z právnej úpravy, ktorú ustanovuje Občiansky zákonník. Zákonné ustanovenia, týkajúce sa vecného bremena, konkrétne § 151 n) Občiansky zákonník neurčujú, či so zriadením vecného bremena a jeho trvaním je spojená povinnosť oprávneného z vecného bremena poskytnúť povinnému nejakú náhradu. Vychádzajúc zo súkromnoprávnej úpravy vecných bremien možno konštatovať, že „odplatnosť“ nie je pojmovým znakom právneho inštitútu „vecného bremena.“ Žalovaný sa teda bezdôvodne neobohacuje na úkor žalobkýň, ako to žalobkyne uvádzajú v žalobnom návrhu, ale užíva predmetné pozemky titulom zákonného vecného bremena. Vo vzťahu ku odplatnosti vecného bremena je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný nie je podnikateľským subjektom a Športové ihrisko s tribúnou a Kolkáreň - V. X. nie sú využívané za účelom zisku, ale vo verejnom záujme, pričom žalovanému vznikajú s ich užívaním vysoké náklady. Žalovaný ako oprávnený z vecného bremena v súvislosti s § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka znáša náklady spojené s užívaním veci, ktorá je predmetom vecného bremena, pričom žalobkyniam nevznikli s predmetnými pozemkami žiadne náklady, ktoré by boli povinné znášať. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v tomto zmysle teda nie je bezodplatné.

3. Vo vyjadrení zo dňa 14.2.2014 žalobkyne uviedli, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok, Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Medzi požiadavkami verejného alebo všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá „ spravodlivá rovnováha“. Podmienky odškodnenia podľa príslušnej právnej úpravy sú podstatné pre zhodnotenie, či namietané opatrenie rešpektuje požadovanú spravodlivú rovnováhu, a osobitne, či nekladie na sťažovateľov neprimerané bremeno. (X. P. H. N. S.. Z. F. I.). Opierajúc sa o vyššie uvedené právne predpisy judikatúrou ESĽP a to najmä prípad X. P. H. N. S.. Z. republika, nález Ústavného súdu SR PL ÚS 19/09 dajú sa vyvodiť nasledujúce právne závery, že: a) vlastnícke právo možno obmedziť, b) možno ho obmedziť iba vo verejnom záujme, c) ak je obmedzované vo verejnom záujme, tak len za primeranú náhradu (čl.20 ods. 4 Ústavy). V predmetnom prípade dochádza: a) k obmedzeniu vlastníckeho práva, nakoľko žalobkyne ako vlastníci pozemku pod cestou nemôžu ju pokojne užívať, teda nemôžu pokojne užívať svoj majetok, nakoľko štát zriadil zákonnom vecné bremeno, b) k obmedzeniu vlastníckeho práva dochádza vo verejnom záujme (aby bol prístup k pozemkom a domom a verejným priestranstvám), c) v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy musí byť náhrada. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je to, že objekt nazvaný kolkáreň, má v prenájme podnikateľský subjekt. Teda táto budova sa využíva na podnikanie, a žalovaný berie za prenájom budovy nájomné, preto v súlade s § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. , ani nemôže vlastnícke právo k pozemkom vysporiadať pozemkovými úpravami, tak ako to žalovaný uvádza.

4. Vo vyjadrení zo dňa 10.4.2014 žalobkyne uviedli, že veľkosť podielu žalobkýň na nehnuteľnostiach uvedených v bode I. je nasledujúca: C. S., D.. X.X.XXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 1/5 k celku, O. B., D.. XX.X.XXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 1/10 k celku, L.. I. P., D.. XX.X.XXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 1/10 k celku, O. P., D.. XX.X.XXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu jej 1/15 k celku, L. M., D.. XX.X.XXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 1/15 k celku. Teda veľkosť podielu žalobkýň na nehnuteľnostiach uvedených v bode I. je 8/15 k celku, a z výmery 1251m2, ktorú užíva žalovaný je to 667,2 m2. Pri nájomnom 6,-eur/m2 je to 4.003,20 eura ročne (667,2 x 6) od 1.1.2011 do 1.1.2012. Ak by súd s tým mal mať problém, aj keď je to už ustálený postup, tak navrhujú aj alternatívny postup: „ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v l. rade C. S., D.. X.X.XXXX istinu vo výške 800,64 eura, žalobkyni v 2. rade O. B., D.. XX.X.XXXX istinu vo výške 400,32 eura, žalobkyni v 3. rade L.. P. I., D.. XX.X.XXXX istinu vo výške 400,32 eura, žalobkyni vo 4. rade P. O., D.. 17.3.1928 istinu vo výške 266,88 eura, žalobkyni v 5. rade M. L., D.. XX.X.XXXX istinu vo výške 266,88 eura.“ Navrhujú rozšírenie návrhu o ročný úrok z omeškania od 28.11.2013 do zaplatenia vo výške 5,5%. Žalovaný je

povinný zaplatiť žalobkyniam spoločne a nerozdielne 5,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.003,20 eura od 28.11.2013 do zaplatenia.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň a oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobkýň, s vyjadreniami žalovaného, s listom vlastníctva č. XXXX, s listom vlastníctva Č.. XXXX, s listom vlastníctva Č.. XXXX a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z listu vlastníctva Č.. XXXX súd zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX, okres G. L., P. G. - G. D. S., G. Ú. G. D. S. a to pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ A. Č. XXX/X - orná pôda o výmere 499 m2 a pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ A. Č. XXX/X - orná pôda o výmere 1034 m2.

7. Z listu vlastníctva Č.. XXXX súd zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX, okres G. L., P. G. - G. D. S., G. Ú. G. D. S. a to pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ A. Č. XXX/X - orná pôda o výmere 452 m2 a pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ A. Č. XXX/X - orná pôda o výmere 915 m2.

8. Z listu vlastníctva Č.. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXX, okres G.Š. L., P. G. - G. D. S., G. Ú. G. D. S. a to stavby Z.. Č.. XXXX.

9. Z geometrického plánu Č.. XXX-XX-XXX-XXXX-XXX R. W. XX.X.XXXX súd zistil, že boli vyčlenené z parcely I.-G. Č.. XXX/X A., a to diel č. 16, parcelné Č. XXXX/X o výmere 729 m2, diel č. 17, Y. XXXX/X o výmere 27m2, diel č. 18, Y. XXXX/X o výmere 26m2 a diel č. 19, Y. XXXX/X o výmere 33m2, diel č. 20, parcelné číslo XXXX/X o výmere 394m2, diel č. 21, Y. XXXX/X o výmere 13m2, diel č. 22, Y. XXXX/X o výmere 12m2 a diel č. 23, Y. XXXX/X o výmere 17m2. Diel č. 16 je to pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný. Diel č. 17 a diel č. 19 sú plochy nachádzajúce sa okolo kolkárne, ktorých vlastníkom je žalovaný, a tvorí prístup ku kolkárni. Diel č. 18 je pozemok, na ktorom je postavená budova kolkárne a ktorej vlastníkom je žalovaný. Diel č. 20 je to pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný. Diel č. 21 a č. 23 sú plochy okolo kolkárne, ktorých vlastníkom je žalovaný, a tvorí prístup ku kolkárni. Diel č. 22 je pozemok, na ktorom sa nachádza budova kolkárne a ktorej vlastníkom je žalovaný.

10. Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (odkaz na zákon č.138/1991 Zb. o majetku obcí), vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

11. Podľa ust. § 4 ods.1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (odkaz na ust. § 151n až §151p Občianskeho zákonníka), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

12. Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňa 1.7.2009.

13. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a nesporné, že žalobkyne boli v rozhodnom období od 1.11.2011 do 1.11.2012 podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX, nachádzajúcich sa v okrese G. L., S. P. G. - G. D. S., v katastrálnom území G. D. S. a to pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ A. Č. XXX/X - orná pôda o výmere 452 m2 a pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ A. Č. XXX/X - orná pôda o výmere 915 m2, nasledovne: žalobkyňa v 1. rade v rozsahu 1/5 k celku, žalobkyňa v 2. rade v rozsahu 1/10 k celku, žalobkyňa v 3. rade v rozsahu 1/10

k celku, žalobkyňa vo 4. rade v rozsahu 1/15 k celku a žalobkyňa v 5. rade v rozsahu 1/15 k celku. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom stavieb futbalové ihrisko s tribúnou a kolkáreň nachádzajúcich sa v okrese G. L., S. P. G.Š. - G. D. S., v katastrálnom území G. D. Ves, pričom stavba kolkárne Z.. Č.. XXXX je zapísaná na liste vlastníctva Č.. XXXX; tieto stavby prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného ako mesta. Podľa geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou, n.p. Prešov Č.. XXX-XX-XXX-XXXX-XXX R. W. XX.X.XXXX bola z pozemku evidovanom ako parcela registra „I. A. Č. XXX/X - orná pôda o výmere 915 m2 v spoluvlastníctve žalobkýň odčlenená ako diel č. 16 k parcele Č.. XXXX/X plocha o výmere 729 m2, ako diel č. 17 k parcele Č.. XXXX/X plocha o výmere 27 m2, ako diel č. 18 k parcele č. XXXX/X plocha o výmere 26 m2, ako diel č. 19 k parcele Č.. XXXX/X plocha o výmere 33 m2, ako diel č. 20 k parcele Č.. XXXX/X plocha o výmere 394 m2, ako diel č. 21 k parcele Č.. XXXX/X plocha o výmere 13 m2, ako diel č. 22 k parcele Č.. XXXX/X plocha o výmere 12m2 a ako diel č. 23 k parcele č. XXXX/X plocha o výmere 17 m2, spolu 1.251 m2. Diel č. 17 a diel č. 19 sú plochy nachádzajúce sa okolo kolkárne, ktorých vlastníkom je žalovaný, a tvorí prístup ku kolkárni. Diel č. 18 je pozemok, na ktorom je postavená budova kolkárne, ktorej vlastníkom je žalovaný. Diel č. 20 je pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný. Diel č. 21 a č. 23 sú plochy okolo kolkárne, ktorých vlastníkom je žalovaný, a tvorí prístup ku kolkárni. Diel č. 22 je pozemok, na ktorom sa nachádza budova kolkárne, ktorej vlastníkom je žalovaný.

14. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatoval, že účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. dňa 1.7.2009 vzniklo k pozemkom vo vlastníctve žalobkýň pod stavbami vo vlastníctve žalovaného v prospech žalovaného ako vlastníka stavieb právo zodpovedajúce vecnému bremenu (tzv. zákonné vecné bremeno).

15. Spornou bola v tomto konaní otázka, či žalobkyniam patrí náhrada za toto právo žalovaného, zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobkýň. Spornú otázku súd po právnej stránke posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

16. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa čl.20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

18. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

21. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

22. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

23. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

24. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

25. Podľa ust. § 2 ods.2 citovaného zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

26. Podľa ust. § 3 ods.1 citovaného zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.

27. Podľa ust. § 3 ods.3 citovaného zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.

28. Otázkou náhrady za vecné bremená sa súdna prax už zaoberala a zaujala v tomto smere záver, že vecné bremená zriadené na základe zákona majú síce špecifický charakter, upravený osobitnými predpismi, na základe ktorých boli zriadené, a hoci slúžia účelu, ktorým je verejný záujem, majú aj významný súkromnoprávny charakter. Napokon, osobitné predpisy, ktoré ich vznik upravujú, ich označujú pojmom, vychádzajúcim z občianskeho práva - vecné bremená. Hoci ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou, na základe ktorej vznikli, nie vždy ide o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, použije sa všeobecná občianskoprávna úprava.

29. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na daný prípad. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá vznik zákonného vecného bremena, pričom v ust. § 4 priamo odkazuje na ust. § 151n až §151p Občianskeho zákonníka. Tento osobitný právny predpis otázku náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami komplexne nerieši.

30. V prvom rade citovaný zákon počíta s usporiadaním pomerov k pozemkom pod stavbou jednak možnosťou poskytnúť dotknutým vlastníkom náhradný pozemok a jednak postupom v konaní o pozemkových úpravách, v rámci ktorého je možné dotknutým vlastníkom poskytnúť buď náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. Nie je však možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmieňuje ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku.

31. V danej veci nebolo sporné, že medzi sporovými stranami nedošlo k žiadnemu usporiadaniu pomerov v zmysle vyššie stanovených možností.

32. Podľa ust. § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Vecné bremeno teda predstavuje obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci a takéto obmedzenie sa riadi všeobecnou úpravou ust. § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vlastnícke právo obmedziť len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. V tomto ustanovení je premietnutý článok 20 ods.4 Ústavy SR, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona, za primeranú náhradu.

33. Ak teda zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku (vlastníkovi stavby), záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.

34. K otázke ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva zaujal názor aj Ústavný súd SR vo svojom náleze č. PL.ÚS 19/09, podľa ktorého je povinnosťou všeobecných súdov zabezpečiť taký výklad hmotnoprávnych inštitútov týkajúcich sa obmedzenia vlastníckeho práva, aby bola primerane zabezpečené právo na ochranu vlastníctva garantované článkom 20 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ teda zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov vo forme realizácie vecného bremena, i keď zriadeného zákonom, zakladá to zásadnú povinnosť poskytnúť vlastníkom za takého obmedzenie náhradu. Na tomto právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že z ust. § 4 ods. 2 zákona č.66/2009 Z.z. vyplýva dočasný charakter zákonom zriadeného vecného bremena, ktoré je vlastník pozemku povinný strpieť do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Táto právna úprava nerieši otázku definitívneho usporiadania vlastníctva k pozemku, a ktorom je zriadená stavba vo vlastníctve inej osoby a preto ani náhrada za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva formou vecného bremena nie je v kolízii s prípadným nárokom, ktorý vlastníkovi pozemku vznikne v dôsledku konečnej úpravy. Náhrada za vecné bremeno je totiž náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie do vykonania tejto konečnej úpravy. Ako však súd uviedol vyššie, iniciácia konania o pozemkových úpravách je ponechaná výlučne na vôli vlastníka stavby a teda, môže nastať aj situácia, že vlastník stavby takéto konanie neiniciuje a teda, k poskytnutiu náhradného pozemku alebo finančnej náhrady ani nedôjde.

35. Po vyriešení otázky odplatnosti náhrady za vecné bremeno sa súd zaoberal otázkou výšky tejto náhrady.

36. V zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obsahom práva žalovaného, zodpovedajúceho vecnému bremenu, je držba a užívanie pozemkov pod stavbami, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby.

37. Súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 24C 152/2014 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností a uložil znalcovi určiť trhovú hodnotu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu k parcele Č.. XXXX/X v časti o výmere 1.480 m2 a parcele Č.. XXXX/X v časti o výmere XXX O., spolu vo výmere 1.648 m2 za obdobie od 1.10.2011 do 1.11.2012 ako aj za obdobie od 16.10.2013 do 16.10.2014.

38. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Ladislava Nagy č. 68/2016 zo dňa 15.10.2016, s ktorým súhlasili aj strany v tomto konaní, vyplynulo, že všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je vo výške 3,67 eura za m2 ročne a všeobecná hodnota ročného nájmu za stavebné pozemky v tejto lokalite je vo výške 4,35 eura za m2 ročne.

39. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní o rozsahu odplaty za vecné bremeno a odplaty vo výške nájmu vychádzal zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku. Všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je vo výške 3,67 eura za m2 ročne, t.j. pri výmere 1.123 m2 (diel č. 16 a 20) vo výške 4.121,41 eura. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel žalobkýň predstavuje odplata

za vecné bremeno za jeden rok pre žalobkyňu v 1. rade sumu 824,28 eura (1/5 zo sumy 4.121,41 eura), pre žalobkyňu v 2. rade sumu 412,14 eura (1/10 zo sumy 4.121,41 eura), pre žalobkyňu v 3. rade sumu 412,14 eura (1/10 zo sumy 4.121,41 eura), pre žalobkyňu vo 4. rade sumu 274,77 eura (1/15 zo sumy 4.121,41 eura) a pre žalobkyňu v 5. rade sumu 274,77 eura (1/15 zo sumy 4.121,41 eura).

40. Všeobecná hodnota ročného nájmu za stavebné pozemky je vo výške 4,35 eura za m2 ročne, t.j. pri výmere 128 m2 (diel č. 17 až 19 a 21 až 23) vo výške 556,80 eura. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel žalobkýň predstavuje odplata ročného nájmu za stavebné pozemky pre žalobkyňu v 1. rade sumu 111,36 eura (1/5 zo sumy 556,80 eura), pre žalobkyňu v 2. rade sumu 55,68 eura (1/10 zo sumy 556,80 eura), pre žalobkyňu v 3. rade sumu 55,68 eura (1/10 zo sumy 556,80 eura), pre žalobkyňu vo 4. rade sumu 37,11 eura, t.j. ako to požaduje žalobkyňa vo 4. rade (1/15 zo sumy 556,80 eura) a pre žalobkyňu v 5. rade sumu 37,11 eura, t.j. ako to požaduje žalobkyňa v 5. rade (1/15 zo sumy 556,80 eura).

41. Súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 935,64 eura, žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 467,82 eura, žalobkyni v 3. rade sumu vo výške 467,82 eura, žalobkyni vo 4. rade sumu vo výške 311,88 eura a žalobkyni vo 5. rade sumu vo výške 311,88 eura.

42. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobkyniam priznať iba od toho času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba považovať doručenie žaloby, ktorú prevzal žalovaný dňa 15.1.2014, pričom dňom splatnosti nároku žalobkýň bude deň po doručení žaloby žalovanému, t.j. 16.1.2014 a to s použitím § 563 OZ. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 17.1.2014.

45. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola k 17.1.2014 0,5%. Vzhľadom na to súd priznal žalobkyniam úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne z dlžných súm od 17.1.2014 do zaplatenia.

46. Podaním zo dňa 29.6.2018 vzali žalobkyne žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.508,16 eura s príslušenstvom späť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil.

47. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

48. Podľa ust. § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

49. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

50. Súd preto konanie v časti o zaplatenie istiny 1.508,16 eura s príslušenstvom zastavil.

51. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyne mali vo veci úspech v pomere 62,32% k 37,68% úspechu žalovaného (keďže žalobkyne spolu požadovali zaplatenie istiny vo výške 4.003,20 eura, a tým, že po začatí konania vzali žalobu späť čo do istiny vo výške 1.508,16 eura, procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti) a priznal im preto proti žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 24,64%.

56. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).