Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, L., o zaplatenie 11.393,43 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.06.2020, č.k. -159, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.393,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.07.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,80 % (výrok III.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 23.04.2019 sa žalobca (správne má byť spoločnosť VUB, a.s. - pozn. odvolacieho súdu) voči pôvodne žalovanému v 1. rade (J. O.) a žalovanej (označenej pôvodne ako žalovaná v 2. rade) domáhal spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 12.588,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.07.2016 do zaplatenia. Dôvodil, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ uzavrel dňa 23.09.2014 so žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej im poskytol pôžičku v sume 14.000 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali splatiť v 72 mesačných splátkach, po á 298,84 eura, do celkovej sumy 21.516,48 eura. Žalovaní porušili podmienky zmluvy splácať pôžičku riadne a včas, a preto ich žalobca listom zo dňa 27.04.2016 vyzval v zmysle v spojení s (ďalej len „“) na úhradu dlžných splátok a upozornil ich na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Vzhľadom na to, že žalovaní neuhradili splatný záväzok, žalobca im listom zo dňa 08.07.2016 oznámil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 19.06.2016. Celkový dlh žalovaných predstavoval sumu 12.588,79 eura, nakoľko ku dňu podania žaloby zaplatili žalobcovi spolu sumu 4.811,32 eura; žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania, počnúc od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky.

3. Pred otvorením pojednávania zobral pôvodný žalobca žalobu voči pôvodnému žalovanému v 1. rade v celom rozsahu späť, bez uvedenia dôvodu, preto konajúci súd uznesením zo dňa 30.07.2019, č.k.

-55, konanie voči pôvodnému žalovanému v 1. rade zastavil a rozhodol o náhrade trov konania.

4. Písomným podaním zo dňa 15.10.2019 pôvodný žalobca požiadal o pripustenie zmeny strany sporu na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., a to z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017, ktorú spolu so žiadosťou o postúpenie a prevod pohľadávok podľa prílohy, založil do súdneho spisu. Súd prvej inštancie, konštatujúc splnenie podmienok podľa (ďalej len „“) uznesením zo dňa 21.10.2019, č.k. -89, pripustil vstup predmetnej spoločnosti do konania na miesto pôvodného žalobcu.

5. Pred meritórnym posúdením veci sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ako aj námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej. Konštatujúc, že žalobca na preukázanie právnej skutočnosti, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná v zmysle založil do spisu oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky adresované žalovanej na korešpondenčnú adresu v zmluve, spolu s poštovým podacím hárkom, pričom predložil aj rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a žiadosť o postúpenie a prevod pohľadávok podľa prílohy, prevzatých postupníkom, konajúci súd bol s poukazom na uznesenie zo dňa 21.10.2019, č.k. -89, o zmene strany sporu na strane žalobcu, toho názoru, že žalobca sa stal vo veci aktívne legitimovaným, a preto námietku žalovanej o nedostatku jeho vecnej legitimácie vyhodnotil za nedôvodnú.

6. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalovanou, tú považoval za dôvodnú v zmysle , , , , a v časti zaplatenia sumy 1.195,36 eura spolu s príslušenstvom. Vychádzal z toho, že zmluvné strany sa v článku XVI., Zmluvné podmienky, bod 12.2 - Vyhlásenie okamžitej splatnosti, dohodli, že nesplnením jednej zo splátok, ktorej splatnosť si dohodli vždy na 20-ty deň kalendárneho mesiaca, sa stane splatným celý dlh. V takom prípade začína premlčacia doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou bezprostredne predchádzajúca splátka. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že predžalobnou upomienkou zo dňa 27.04.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach v sume 923,42 eura a v prípade, že nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci február 2016 (02/2016) v lehote do 05.06.2016, oznámil jej oprávnenosť pôžičku zosplatniť. Predmetná výzva, ktorú právny predchodca žalobcu doručoval na korešpondenčnú adresu žalovanej, sa mu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 13.05.2016, pričom žalovaná k úhrade nedoplatku na splátkach nepristúpila. Preto právny predchodca žalobcu pristúpil listom zo dňa 08.07.2016 k vyhláseniu okamžitej splatnosti pôžičky ku dňu 19.06.2016, t.j. pred splatnosťou splátky splatnej dňa 20.06.2016, v celkovej sume 12.611,61 eura. Majúc za to, že ustanovenie v spojení s a treba interpretovať tak, že pri väčšom počte omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku bezprostredne predchádzajúcu zročnosti celého dlhu, keďže v opačnom prípade by zosplatnením celého dlhu došlo spätne k zmene začiatku behu premlčacej doby jednotlivých splátok, súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba zosplatnenej časti dlhu začala plynúť odo dňa 20.05.2016, ako dňa splatnosti splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu pôžičky, hoci sa žalovaná dostala prvý krát do omeškania už s úhradou mesačnej splátky za mesiac január 2016 (splatnou dňa 20.01.2016). Keďže žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 23.04.2019, v čase jej podania nemohla ešte uplynúť premlčacia doba, čo malo za následok, že žalobou uplatnená pohľadávka nemohla byť premlčaná. Premlčaniu pritom v zmysle prvá veta podliehali len splátky splatné dňa 20.01., 20.02., 20.03. a 20.04.2016, spolu v sume 1.195,36 eura (splátka á 298,84 eura x 4). Zohľadniac, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 12.588,79 eura počítanej ako súčet splátok a úhrad vykonaných do zosplatnenia dlhu a sumy po jeho zosplatnení do 28.02.2019 (17.400,11 eura - 4.811,32 eura) za nepremlčanú považoval súd prvej inštancie sumu 11.393,43 eura.

7. Súd prvej inštancie sa zaoberal i námietkou žalovanej, založenej na tom, že Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách tzv. „fikciu doručenia“, ktorá bola a je zákonom stanovená v , v a predtým bola upravená i v . Potvrdil, že Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 27.11.2018, č. NBS1-000-024-396, potvrdila rozhodnutie NBS, útvar dohľadu nad finančným trhom, zo dňa 18.12.2017, č. NBS1-000-007-300, č.z. 100-000-077-996,

o uložení „zákazu používať zmluvnú neprijateľnú podmienku fikcie doručenia“ žalovanej. Tá podľa článku XVI., bod 14.2 zmluvy znela: „spoločnosť doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania (čl. IV) alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“ Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná v zmluve uviedla ako súčasnú a korešpondenčnú adresu V.A. XX, L., ktorá mala byť adresou jej zamestnávateľa; na tejto adrese podľa vlastného udania prestala pracovať v roku 2015, zdržiavala sa na východe, a teda nie na adrese trvalého pobytu, pričom zmenu adresy na doručovanie písomností veriteľovi písomne, ani inak neoznámila. Posudzovanú zmluvnú podmienku v okolnostiach danej veci súd prvej inštancie nepovažoval za neprijateľnú podľa , keďže bola plne v súlade s ustanoveniami . Ustanovenie totiž predpokladá objektívnu možnosť adresáta zásielky oboznámiť sa s jej obsahom, bez ohľadu na to, či sa s ňou aj skutočne oboznámi; znenie posudzovanej zmluvnej podmienky je nutné vykladať tak, že predmetná zmluvná podmienka predpokladá doručovanie písomností do dispozičnej sféry spotrebiteľa ako adresáta a zakladá len tzv. vyvrátiteľnú právnu domnienku „doručenia písomnosti“ (s odkazom na slovné spojenie „sa považujú za doručené“), a preto nemôže byť neprijateľná. Skutočnosť, že sa písomnosť objektívne nedostala do sféry dispozície spotrebiteľa môže byť spôsobená i tým, že adresát zmenil svoju adresu a túto skutočnosť veriteľovi písomne neoznámil, hoci tak bol povinný, tak ako v danej veci. To, že sa písomnosť nedostala objektívne do dispozičnej sféry žalovanej bola podľa mienky konajúceho súdu spôsobená výlučne porušením jej právnej povinnosti, a preto prihliadajúc na princíp „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania), nemohlo dôjsť aplikáciou fikcie doručenia v zmysle dohodnutej zmluvnej podmienky k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Je neprípustné, aby spotrebiteľ porušením svojej povinnosti oznámiť novú adresu pre prijímanie písomností požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov právnych úkonov, a to na úkor osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie zmluvne dohodnuté.

8. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal posudzovaním samotnej zmluvy zo dňa 23.09.2014, ktorá bola vyhotovená písomne a v celej časti rovnakým čitateľným písmom, so zvýraznenými nadpismi jednotlivých článkov, a preto žalovaná nepravdivo tvrdila, že predmet a cena v zmluve boli špecifikované menším, nečitateľným písmom. Podľa zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu pôvodnému žalovanému v 1. rade - A.. J. O. a žalovanej ako spoludlžníkovi účelový spotrebný úver na rekonštrukciu rodinného domu, nachádzajúceho sa v F. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F., vo vlastníctve žalovanej (do 21.11.2016), a to bezhotovostne v sume 14.000 eur, na dobu určitú; tento úver sa obaja zaviazali splatiť do septembra 2020, v pravidelných mesačných splátkach po á 298,84 eura, počnúc prvou splátkou dňa 20.10.2014, po dobu 72 mesiacov, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná vo výške 16,50 %, RPMN v rozsahu 16,50 %, priemerná RPMN v rozsahu 10,86 %, čo konajúci súd vyhodnotil ako odplatu dohodnutú v súlade so zákonom, konkrétne s v spojení s , , , a nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Celkové náklady spoludlžníkov na spotrebiteľský úver boli vyčíslené sumou 7.516,48 eura, a teda spoludlžníci sa zaviazali zaplatiť veriteľovi celkovú čiastku 21.516,48 eura. Podľa mienky konajúceho súdu zmluva po obsahovej stránke obsahovala povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s , o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“). Zmluvné podmienky, vrátane následkov nesplácania spotrebiteľského úveru a vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, tvorili obsah zmluvy, a preto žalovaná nepravdivo tvrdila, že jej ich oznámil veriteľ dodatočne „Oznámením veriteľa o schválení úveru“. Naviac, zmluvu, ktorej záväzok nebol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť, keď nehnuteľnosť bola v zmluve špecifikovaná len z dôvodu vyjadrenia účelu poskytnutia úveru (rekonštrukcia nehnuteľnosti), žalovaná vlastnoručne podpísala dňa 23.09.2014. Právny predchodca žalobcu si overoval schopnosť dlžníkov splácať poskytnutý úver a v súlade so zákonom ich informoval pred uzavretím zmluvy o podmienkach poskytnutia úveru „Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere“ dňa 11.09.2014.

9. Konštatujúc, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 12.588,79 eura spolu so zákonnými úrokmi počnúc od 14.07.2016, keď do podania žaloby mala byť uhradená suma 17.400,11 eura (ako súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu (suma splátok) a sumy po zosplatnení do 28.02.2019), pričom žalovaná uhradila na úver len sumu 4.811,32 eura, prihliadajúc na premlčané splátky v rozsahu 1.195,36 eura, súd prvej inštancie vyhodnotil za dôvodnú žalobu len v časti zaplatenia sumy 11.393,43 eura, na ktorej zaplatenie žalovanú zaviazal a žalobu vo zvyšku zamietol.

10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s istinou aj ním uplatnené príslušenstvo pohľadávky, t.j. zákonné úroky z omeškania z priznanej sumy podľa vo výške 5% ročne od 14.07.2016, t.j. od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, do zaplatenia.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s , majúc za to, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 90,40 %, žalovaná v rozsahu 9,60 %, a preto žalobcovi patrí voči žalovanej nárok náhradu trov konania v rozsahu 80,80 % (90,40%

- 9,60%).

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, považujúc ho za nezákonný, zjavne neodôvodnený, nezohľadňujúci jej argumenty, ani okolnosti veci. Mala za to, že súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivý proces, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k extrémnemu nesúladu a následne zhodnotil vykonané dôkazy bez racionálneho základu; týmto postupom konajúci súd ohrozil jej práva a právom chránené záujmy.

13. Žalovaná v odvolaní zotrvala na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca podľa nej nijako nepreukázal, že jej poslal oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom v tomto smere nepredložil ani doručenku opatrenú jej podpisom; s poukazom na viaceré rozhodnutia okresných súdov mala za nepostačujúce predloženie len zmluvy o postúpení pohľadávok a podacieho hárku. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , žalovaná ďalej uviedla, že bolo na žalobcovi, aby zdokladoval platné postúpenie pohľadávky od VUB banky (pôvodný žalobca), pričom v tomto smere si nesplnil ani notifikačnú povinnosť; vzhľadom na to, že predmetom konania bol úver poskytnutý bankou, bol postupník, na ktorého bola postúpená pohľadávka banky, a ktorý si túto uplatnil v súdnom konaní, povinný tvrdiť a preukázať splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie, vrátane toho, či bola na neho pohľadávka banky platne postúpená podľa o bankách.

14. V ďalšom žalovaná súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne právne posúdenie ňou vznesenej námietky premlčania. Zdôraznila, že žalobca ju listom zo dňa 27.04.2016, ktorý možno považovať za výzvu v zmysle , upozornil, že je v omeškaní so splátkami v celkovej sume 923,42 eura. Keďže následne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20.02.2016, bola toho názoru, že premlčacia doba uplynula dňa 20.02.2019. Premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke totiž začala plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok a pre ktorú žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky. Vzhľadom na to, že takou splátkou bola splátka zročná dňa 20.02.2016, od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba; pokiaľ žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 23.04.2019, podal ju oneskorene. Žalovaná zdôraznila, že začiatok premlčacej doby nemožno počítať od zročnosti splátky splatnej bezprostredne pred zosplatnením úveru, a to s poukazom na veta druhá , od ktorého sa nemožno odchýliť. Na uvedenom základe žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), ktoré smerovalo do vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.03.2022 ( v spojení s ).

17. Žalovaná v odvolaní namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Dôvodila, že tento nijako nepreukázal zaslanie oznámenia o postúpení pohľadávky a ani jeho doručenie, pričom odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , bola toho názoru, že žalobca mal preukázať platné postúpenie pohľadávky od pôvodného žalobcu - VUB banky, vrátane splnenia podmienok v zmysle o bankách. Odvolací súd nemohol tejto odvolacej argumentácii žalovanej priznať úspech.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že rámcovou zmluvou zo dňa 30.11.2017, ktorú uzatvorili Consumer Finance Holding, a.s. a VUB a.s. ako postupcovia so žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok postupcov identifikovaných v zozname pohľadávok, pričom podľa prílohy, jednou z postupovaných pohľadávok bola i pohľadávka voči žalovanej vyplývajúca zo zmluvy, v sume 15.121,13 eura. Predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok posudzoval súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu pôvodného žalobcu na zmenu strany sporu vystupujúceho na strane žalobcu, pričom v uznesení zo dňa 21.10.2019, č.k. -89, konštatoval, že táto predstavuje právnu skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod (v danom prípade prevod) práv alebo povinností, o ktorých sa koná, a teda, že pôvodný žalobca preukázal na jej základe, že došlo k prevodu práv uplatnených v konaní na nový subjekt (žalobca), ktorý so svojim vstupom do konania vyjadril súhlas; zmluvou o postúpení pohľadávky tak bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní, a preto žalovaná jej nedostatok namietala nedôvodne. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že súčasťou súdneho spisu je i oznámenie pôvodného žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2019, adresované žalovanej, spolu s podacím hárkom osvedčujúcim jeho podanie na poštovú prepravu žalovanej v ten istý deň.

19. Pokiaľ žalovaná poukazovala i na nedostatok splnenia podmienok podľa , odvolací súd udáva, že predmetné zákonné ustanovenie na prejednávanú vec nedopadá. Vychádzajúc z jeho znenia je zrejmé, že uvedené ustanovenie sa týka prípadov peňažných záväzkov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky vzniknutých v súvislosti s bankovou činnosťou ( o bankách) poskytovanou klientom banky, keď za klienta treba považovať osobu, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod pri bankovej činnosti. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že k jej uzavretiu pristúpila nebanková spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (ako veriteľ), a teda nie banka, príp. pobočka zahraničnej banky, pričom na jej základe sa žalovaná nestala klientom banky; argumentácia žalovanej o nedodržaní postupu podľa zo strany pôvodného žalobcu nebola preto v prejednávanej veci náležitá.

20. Za dôvodnú však vyhodnotil odvolací súd námietku žalovanej ohľadne nesprávneho právneho posúdenia premlčania pohľadávky.

21. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

25. Plnenie dlhu možno dohodnúť v splátkach a ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody zmluvných strán alebo na základe rozhodnutia súdu, či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť

celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle veta prvá potom viaže na jednotlivé splátky, a nie na celý dlh.

26. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok upravených v v spojení s vyvolať jednostranným právnym úkonom; ak toto právo nevyužije, dlh sa bude premlčiavať odo dňa splatnosti jednotlivých splátok. Iná situácia nastane, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz. V takom prípade začne premlčacia doba plynúť podľa , veta druhá len pre v budúcnosti splatné splátky, a to odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa ; premlčanie celého zvyšku dlhu nie je preto viazané na okamih využitia práva podľa veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú toto právo veriteľ využíva. Zároveň musí veriteľ, vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, rešpektovať i ustanovenie , v zmysle ktorého je strata výhody splátok podmienená tým, že a/ nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa, b/ veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky a c/ veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky.

27. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že pôvodný veriteľ - Consumer Finance Holding, a.s. mohol v súlade so zmluvnými dojednaniami listom zo dňa 08.07.2016 pristúpiť k predčasnému zosplatneniu pôžičky (úveru) ku dňu 19.06.2016, ktorú skutočnosť žalovaná v konaní nerozporovala. Predčasnému zosplatneniu pôžičky pritom predchádzala písomná výzva - predžalobná upomienka zo dňa 27.04.2016, v ktorej predmetná spoločnosť žalovanú informovala o nedoplatku na splátkach v celkovej sume 923,42 eura (zodpovedajúceho trom splátkam), žiadala o ich úhradu, pričom žalovanú súčasne upozornila, že ak nepristúpi k úhrade splátky splatnej v mesiaci február 2016 do 05.06.2016, bude oprávnená pôžičku zosplatniť; žalovaná zásielku s predžalobnou výzvou síce neprevzala v odbernej lehote, keď sa táto vrátila ako neprevzatá dňa 13.05.2016, avšak v súlade so zmluvnými dojednaniami sa považuje za doručenú (bod 14.2 zmluvy). Treba prisvedčiť konajúcemu súdu, že za danej procesnej situácie bolo pre správne posúdenie námietky premlčania potrebné zistiť, nesplnenie ktorej splátky vyvolalo vyhlásenie okamžitej splatnosti celej pôžičky. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z výkladu ustanovenia , za túto splátku považoval splátku pôžičky splatnú dňa 20.05.2016, majúc za to, že premlčacia doba začala plynúť od splatnosti splátky bezprostredne predchádzajúcej zročnosti celého dlhu, keďže v opačnom prípade by zosplatnením celého dlhu došlo spätne k zmene začiatku behu premlčacej doby. S týmto výkladom ustanovenia sa však nemožno stotožniť, a to i vo vzťahu k ustanoveniu a vo väzbe na splnenie podmienok podľa . Súd prvej inštancie, hoci v rámci zistenia skutkového stavu uviedol, že obsahom predžalobnej výzvy zo dňa 27.04.2016 bola i informácia o tom, že ak žalovaná neuhradí splátku pôžičky splatnú v mesiaci február 2016 (splatnosť 20.02.2016

- pozn. odvolacieho súdu) do 05.06.2016, pristúpi k predčasnému zosplatneniu celého úveru, následne nesprávne viazal počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle na splátku splatnú v mesiaci máj 2016 (20.05.2016). Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. pritom označila splátku, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania a na ktorú viazala vznik oprávnenia podľa v spojení s , ako splátku splatnú v mesiaci február 2016, čo výslovne uviedla v predžalobnej výzve zo dňa 27.04.2016; možno potom súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti pôžičky došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.02.2016.

28. Odvolací súd udáva, že bolo na výlučnej vôli pôvodného veriteľa rozhodnúť sa, v súvislosti s ktorou omeškanou splátkou pôžičky požiada žalovanú ako dlžníka o zaplatenie celého dlhu. Pri znalosti, že žalovaná neuhradila splátku pôžičky splatnú dňa 20.02.2016, a táto bola tou, pre ktorú pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu celej pohľadávky, za súčasného dodržania postupu podľa , potom súd prvej inštancie nesprávnou interpretáciou právnej normy v na zistený skutkový stav, posúdil nesprávne námietku premlčania žalovanej. Premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu sa začína skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu, t.j. začína plynúť už odo dňa zročnosti (splatnosti) nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Až od splatnosti tejto nesplnenej splátky (v danom prípade splátky splatnej dňa 20.02.2016), a žiadnej inej, začala plynúť premlčacia doba v zmysle , veta druhá , a táto uplynula

dňa 20.02.2019. Pokiaľ právny predchodca žalobcu podal žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy celkovo 12.588,79 eura s prísl. dňa 23.04.2019, podal ju po uplynutí premlčacej doby; bolo potom na mieste žalobu žalobcu v celom rozsahu, a teda nielen v časti zaplatenia sumy 1.195,36 eura s prísl., zamietnuť.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaná opodstatnene namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dôsledku uvedeného odvolací súd podľa zmenil napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa v spojení s a tak, že žalovanej, ktorá mala z dôvodu zmeny napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie plný úspech vo veci samej, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli. .

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).