Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-207-2010.pdf
PDF · 174.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8C/207/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: 1) J., 2) J., splnomocnený zástupca žalobkýň: JUDr. Jozef Melicháč, so Moyzesova 18, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Trnavský samosprávny kraj, IČO: 37 836 901, so sídlom Starohájska 10, 917 01 Trnava, právne zastúpený: Winton s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti za náhradu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyniam v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 55.715,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade v rozsahu 1/3.
IV. Spoločnosť AUDING s.r.o., IČO: 36 301 892, so sídlom Bojnícka cesta č. 35, Prievidza m á p r á v o na náhradu nákladov spojených s účasťou znalca: Ing. Adolfa Daubnera, evidenčné číslo: 915017, na pojednávaní dňa 13.09.2017, v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v pomere 1/3.
V. Súd p r i z n á v a znaleckému ústavu - Stavebná technická univerzita v Bratislave, IČO: 00 397 687, so sídlom Vazovova 5, Bratislava, náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku - znalecký úkon č. 11/2018 zo dňa 30.01.2018 vo výške 1.080,- eur.
Upravuje sa učtáreň Okresného súdu Piešťany, aby po právoplatnosti rozsudku vyplatila znaleckému ústavu - Stavebná technická univerzita v Bratislave, IČO: 00 397 687, so sídlom Vazovova 5, Bratislava sumu vo výške 1.080,- eur z preddavku zloženého žalovaným pod položkou registra D14 36/2017.
VI. Znalecký ústav - Stavebná technická univerzita v Bratislave, IČO: 00 397 687, so sídlom Vazovova 5, Bratislava m á p r á v o na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku - znalecký úkon č. 11/2018 zo dňa 30.01.2018 vo výške 391,20 eur v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v pomere 1/3.
VII. Znalecký ústav - Stavebná technická univerzita v Bratislave, IČO: 00 397 687, so sídlom Vazovova 5, Bratislava m á p r á v o na náhradu nákladov spojených s účasťou znalca: doc. Ing. Nadi Antošovej PhD. bytom Brižitská 63, Bratislava , ev. č. 913 983, na pojednávaní dňa 02.07.2018, v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v pomere 1/3.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v 1. rade sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.10.2010 domáhala zriadenia vecného bremena na parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX, k.ú. Piešťany (ďalej aj ako „Pozemok“) v jej podielovom spoluvlastníctve v 1/2-ici, na výmeru 5.050 m2 zastavenej plochy s cestným nadjazdom II/499 v prospech žalovaného ako vlastníka stavby cestného objektu II/499 (ďalej aj ako „Cestný nadjazd“) a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu za zriadenie vecného bremena na predmetnú nehnuteľnosť v sume určenej znaleckým posudkom Ing. Sekulu z júna 2010. 2. Na výzvu súdu žalobkyňa v 1. rade špecifikovala petit návrhu, ktorého zmenu súd pripustil uznesením č.k. 8C/207/2010 -16 zo dňa 1.3.2011, a to tak, že žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena na Pozemku v prospech žalovaného ako vlastníka Cestného nadjazdu a náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 44.572,- eur za obdobie od 01.01.2007 - 31.12.2010 a vo výške 11.143,- eur ročne od 01.01.2011. 3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.05.2011 sa vyjadril žalovaný, ktorý namietol, že žaloba nemá opodstatnenie, nakoľko na zákl. zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami (ďalej len „zák. č. 66/2009 Z.z.“) vzniklo na pozemku vecné bremeno zo zákona. Namietol znalecký posudok Ing. Sekulu, ktorým žalobkyňa žiadala stanoviť hodnotu nájomného Pozemku od 01.01.2007, následkom čoho z neho nie je možné vychádzať pre účely stanovenia náhrady za vecné bremeno. Namietol aj to, že Pozemok nie je zastavený Cestným nadjazdom celý. 4. Žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.11.2011 navrhla vstup ďalšej účastníčky do konania, a to J., na stranu žalobcu, ktorá na výzvu súdu so vstupom do konania súhlasila. Súd uznesením č.k. 8C/207/2010 - 67 zo dňa 16.12.2011 pripustil vstup J. do konania na stranu žalobcu. 5. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.04.2012 za prítomnosti všetkých strán konania, resp. ich právnych zástupcov, súd pripustil zmenu petitu návrhu v znení, že súd zriaďuje vecné bremeno na parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX, k.ú. Piešťany v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek v 1. a 2. rade každej v podiele 1/2 na výmeru 5.050 m2 zastavenej plochy s cestným nadjazdom II/499 v prospech odporcu ako vlastníka stavby cestného objektu II/499 a ukladá povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľkám v 1. a 2. rade náhradu za zriadenie vecného bremena na túto nehnuteľnosť vo výške 55.715 eur za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2011 a vo výške 11.143 eur každej osobitne ročne od 1.1.2012 vždy do konca mesiaca jún toho ktorého kalendárneho roku. 6. Zo štátneho archívu v Bratislave bolo do spisu predložené Kolaudačné rozhodnutie vydané Okresným národným výborom - odbor dopravy v Trnave, č.k. Dopr.6022/1980-II. zo dňa 29.12.1980, ktorým bolo povolené užívanie stavby: Mimoúrovňová križovatka št. c. II/499 so žel. traťou Bratislava - Žilina v Piešťanoch. 7. Súd čiastočným rozsudkom č.k. 8C/207/2010 -129 zo dňa 23.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.9.2012, zamietol návrh žalobkýň v 1. a 2. rade na zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti z dôvodu, že k vzniku vecného bremena k predmetnej nehnuteľnosti prišlo priamo zo zákona č. 66/2009 Z.z. podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, a to dňom účinnosti tohto zákona, teda dňom 1.7.2009. Predmetom konania tak ostal nárok žalobkýň na náhradu za zriadenie vecného bremena. 8. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.12.2012 za prítomnosti strán konania alebo ich právnych zástupcov pripustil zmenu petitu návrhu v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam v 1. rade a v 2. rade každej osobitne náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 5050 m2, S. Piešťany vo výške 33.429 eur za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2012 a za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 čiastku 5.571 eur, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam v 1. rade a v 2. rade každej osobitne ročnú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 5050 m2, S.. Piešťany vo výške 11.143 eur do 31.05., toho ktorého kalendárneho roku nasledujúceho po 01.01.2013 pod následkami výkonu rozhodnutia. 9. Z dôvodu, že podanie žalobkýň prostredníctvom ich právneho zástupcu, o ktorom súd rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.12.2012, bolo v časti rozšírením návrhu na obdobie od 1.1.2013 a v časti späťvzatím žaloby ohľadom nároku na zaplatenie žalovanej sumy 22.286 eur každej žalobkyni za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2008 a sumy 5.572 eur za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2009, súd uznesením č.k. 8C/207/2010 - 203 zo dňa 22.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2013 konanie v časti o náhradu 27.858 eur tak žalobkyni v 1. rade ako aj žalobkyni v 2. rade zastavil.
10. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.07.2013 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov pripustil zmenu petitu návrhu v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam v 1. a 2. rade každej osobitne jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X. o výmere 5.050 m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Piešťany . vo výške 48.657 eur za obdobie od 01.07.2009 do 31.07.2013 a nahradiť žalobkyniam trovy konania. 11. Z dôvodu, že podanie navrhovateliek prostredníctvom ich právneho zástupcu, o ktorom súd rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.07.2013, bolo zmenou ohľadom opakovaného na jednorazové plnenie, ale súčasne aj čiastočným späťvzatím návrhu, súd so súhlasom odporcu uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.07.2013 konanie v časti o náhradu 1.486 eur za obdobie po 1.1.2013 tak žalobkyni v 1. rade ako aj žalobkyni v 2. rade zastavil. 12. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. 8C/207/2010 - 241 zo dňa 22.02.2013 tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobkyne v 1. a 2. rade na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd ohľadom nároku navrhovateliek na zaplatenie finančnej náhrady vykonal dokazovanie písomnými a ústnymi vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateliek a odporcu, vyjadrením Slovenskej správy ciest, identifikáciou parciel, výpisom z katastra nehnuteľností, vyjadreniami zo štátnych inštitúcií, katastrálnymi mapami, geometrickými plánmi, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom č. 13/2010 Ing. MG., pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5C/376/2008, rozpisom príjmov odporcu, správou Štátneho archívu, pobočka Trnava, kolaudačným rozhodnutím, materiálom z programu rokovania vlády z 21.11.2012, potvrdením zo Správy katastra Piešťany, rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/24/2011 a zistil tento skutkový stav veci : Pozemok, (pozemok registra „E“, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 5.050 m2, pričom v skutočnosti ide o zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. R... v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek každej v 1/2-ici) sa nachádza pod stavbou - Cestným nadjazdom, teda cestou II/499 vo vlastníctve žalovaného. Z potvrdenia Správy katastra v Piešťanoch zo dňa 30.1.2013 vyplýva, že parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 5050 m2 zapísaná v X.y na LV č. XXXX je súčasťou parcely registra „C“ č. XXXX/X . celou svojou výmerou, pričom parcela registra „C“ č. XXXX/X predstavuje, vychádzajúc aj z príslušnej ortofotomapy, teleso komunikácie - cesty, a to tak aj z vlastného povrchu cesty ako aj svahu cesty, ktorý tvorí s povrchom cesty celé cestné teleso. V danom prípade parcela registra „C“ č. XXXX/ X , ktorej súčasťou je celou svojou výmerou aj parcela „E“ č. XXXX/X o výmere XXXX m2 zapísaná v k.ú. Piešťany na LV č. XXXX., predstavuje teleso pozemnej komunikácie. Zo znaleckého posudku Ing. J. č. 13/2010 zo dňa 21.6.2010 vyplynulo, že znalec na objednávku žalobkyne v 1. rade stanovil cenu nájomného k predmetnej nehnuteľnosti. Najskôr znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemku vychádzajúc z toho, že ide o zastavený pozemok cestou v sume 197.707,50 eur. Ročnú výšku nájmu k predmetnému pozemku určil v sume 22.285,65 eur zohľadniac 15 ročné obdobie predpokladanej návratnosti investície. Právny zástupca navrhovateliek poukazoval na mimoriadnu strategickú dôležitosť nadjazdu a cesty IZ., ktorá spája Piešťany s diaľnicou a priemyselnou časťou mesta, ako aj na výšku daňových odvodov priamo odporcovi, ktoré odvádzajú daňové subjekty pôsobiace v priemyselnej časti Piešťan. Vo veci bolo zo skutkového hľadiska preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, pričom do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/376/2008 - 341 zo dňa 3.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2009, bol v katastri nehnuteľností na predmetnú nehnuteľnosť duplicitný zápis vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky - Slovenskej správy ciest. V súčasnosti je na predmetnej nehnuteľnosti, teda pozemku, vybudované cestné teleso, teda cesta II/499 vo vlastníctve žalovaného, pričom do jeho vlastníctva prešli cesty II. triedy od 1.1.2004 zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Čo sa týka rozsahu, v akom je predmetná nehnuteľnosť, teda pozemok, zastavaná cestným telesom, z potvrdenia Správy katastra, z geometrického plánu č. XXX/XXXX Ing. R. z 8.7.2008 ako aj z kópií katastrálnej mapy je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť, teda pozemok, celou svojou výmerou predstavuje teleso pozemnej komunikácie. Zákonom č. 66/2009 Z.z., a to podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, vzniklo s účinnosťou od 1.7.2009 k predmetnej nehnuteľnosti vecné bremeno. V danom prípade obmedzenie vlastníckeho práva k celej výmere predmetnej nehnuteľnosti vznikom vecného bremena zo zákona dosahuje intenzitu vyvlastnenia, pričom aj takáto forma trvalého a úplného obmedzenia vlastníctva musí byť s poukazom na Ústavu Slovenskej republiky i Občiansky zákonník za primeranú náhradu. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy možno začať, ak o to požiada účastník podľa osobitného predpisu (zákon č. 66/2009 Z.z.), teda v danom prípade žalovaný ako vlastník stavby, avšak ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. umožňuje pozemkové úpravy začať aj v prípade, ak o to požiada vlastník pozemku ako účastník (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb.) z iných dôvodov, teda
v danom prípade s odkazom na zákon č. 66/2009 Z.z., nakoľko žiadosť nepodal vlastník stavby. Je zrejmé, že domáhať sa začatia konania o pozemkových úpravách má tak žalovaný ako vlastník stavby s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ako aj žalobkyne ako podielové spoluvlastníčky pozemku s poukazom na § 7 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. V prípade, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode formou zámennej zmluvy o poskytnutí náhradného pozemku, navrhovateľky môžu v konaní o pozemkových úpravách s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 66/2009 Z.z. požiadať o finančnú náhradu namiesto náhradného pozemku. Zákonnom upravená náhrada, či už vo forme náhradného pozemku alebo finančnej náhrady dáva možnosť plnej kompenzácie hodnoty pôvodného pozemku, či už vo forme porovnateľného pozemku alebo finančnej náhrady za pozemok ako taký. Až v konaní o pozemkových úpravách sa bude riešiť, či si navrhovateľky uplatnia nárok na náhradný pozemok alebo na finančnú náhradu, ktorá musí primerane kompenzovať špecifiká daného pozemku pred zastavaním. O tejto finančnej náhrade je však oprávnený rozhodovať príslušný správy orgán v rámci správneho konania, pričom aj v rámci tohto správneho konania majú navrhovateľky právo na zákonnom prípustné opravné prostriedky voči takémuto rozhodnutiu, ktoré však doposiaľ nebolo vydané, nakoľko nebola podaná ani žiadosť o vykonanie pozemkových úprav. Vzhľadom k tomu, že súd z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že žalobkyne nemajú nárok na jednorazovú náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v zmysle Občianskeho zákonníka, súd žalobu zamietol. 13. Uznesením č.k. 8C/207/2010 - 278 zo dňa 28.07.2014 súd zaviazal žalobkyne v 1. a 2. rade na náhradu trov konania žalovanému vo výške 5.883,42 eur. 14. Voči rozsudku zo dňa 22.02.2013 a uzneseniu zo dňa 28.07.2014 podali žalobkyne v 1. a 2. rade odvolanie. 15. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/480/2014-326, 10Co/481/2014 zo dňa 30.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2016, odvolací súd napadnutý rozsudok a uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia vyplynulo: pretože žalovaný (ako vlastník stavby reprezentovanej cestným nadjazdom) v konaní neprodukoval žiadne dôkazy na existenciu celkom konkrétneho zmluvne dohodnutého práva, zakladajúceho dôvod užívania ním aj pozemku žalobkýň (nepochybne spadajúceho do zákonného definičného vymedzenia pozemku pod stavbou) a patriaceho vlastníkovi stavby aj v deň nadobudnutia účinnosti čl. I zákona č. 66, zásadne niet dôvodu polemizovať s tým čiastkovým záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého práve dňom nadobudnutia účinnosti čl. I zákona č. 66 došlo k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (na strane vlastníka stavby, ktorým bol v intenciách prejednávanej veci žalovaný) i k paralelnému vzniku súvisiacej povinnosti výkon takéhoto práva trpieť (na strane vlastníka pozemku pod stavbou, ktoré postavenie tu prislúchalo obom žalobkyniam) a to až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území (tu por. i čl. I § 4 ods. 2 zákona č. 66). Takýto záver mal za následok i správnosť ďalšieho čiastkového záveru súdu prvého stupňa - toho, že z časového hľadiska požiadavku uplatnenú žalobou v jej skoršom znení (požiadavku na náhradu za praktické vylúčenie žalobkýň z možnosti užívania ich pozemku tým, že tento je zastavaný stavbou žalovaného, ktorý ju /stavbu/ aj s pozemkom zahŕňajúcim i pozemok žalobkýň užíva a zjavne v tom hodlá pokračovať i naďalej) bolo treba rozčleniť na obdobie do 30. júna 2009 vrátane a po takomto čase. Z týchto v tom prvom nebol preukázaný žiaden právny dôvod, oprávňujúci žalovaného užívať pozemok žalobkýň a v tom druhom (počnúc 1. júlom 2009) tu síce právny dôvod (založený zákonom) bol, súdom oboch stupňov však bola zároveň predložená na vyriešenie otázka, či po vzniku vecného bremena (a jemu zodpovedajúceho práva) zo zákona možno pripustiť, aby zákonom konštituované vecné bremeno obmedzovalo vlastníka pozemku pod stavbou bez toho, aby za takéto obmedzenie patrila náhrada a ak toto pripustiť nemožno, aké sú možnosti pri poskytovaní (ale tiež požadovaní) náhrady. Odvolací súd pritom nemôže akceptovať argumentáciu založenú na úprave zo zákonov č. 66 a 330 a drukujúcu v prospech neexistencie iného práva žalobkýň na náhradu za užívanie ich pozemku pod stavbou, než práva na náhradný pozemok alebo finančnú náhradu podľa prvého z tu spomínaných zákonov, nakoľko práve stotožnenie sa s podstatou takejto argumentácie by malo za následok ústavne nekonformnú situáciu, v ktorej by vlastnícke právo žalobkýň k ich pozemku bolo prakticky degradované na úroveň tzv. holého vlastníctva. Pri nazeraní na problém práva na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami aj z tohto uhla pohľadu potom rozhodne nemôže byť bez významu, že 1. zákon č. 66 poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby (tu vyššieho územného celku) na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu (čl. I § 2 ods. 1 zákona a v ňom najmä výraz „môže“); 2. neuplatnenie práve priblíženého postupu (z akéhokoľvek dôvodu) je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav - s možnosťou v
tejto veci do úvahy neprichádzajúcich jednoduchých pozemkových úprav (čl. I § 2 ods. 2 a 3 zákona); 3. osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby (zákon č. 66 je pre vzťahy druhovo totožné s tým v prejednávanej veci a takto i v pomere k zákonu č. 330 lex specialis, vylučujúci použitie všeobecnej úpravy v zákone č. 330 i pominúc to, že zákonom č. 330 predpokladaná a aj okresným súdom v prejednávanej veci zmieňovaná úprava žiadosti o vykonanie pozemkových úprav nezaväzuje pozemkový úrad, aby vykonanie pozemkových úprav aj nariadil) a pri usporiadaní sa má prihliadnuť na jeho potreby (čl. I § 3 ods. 1 zákona) a 4. aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, tej však len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Výklad nasvedčujúci neexistencii práva vlastníka pozemku pod stavbou na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je a ani nemôže byť súladným ako s úpravou v Ústave, tak ani v O. z. Odvolací súd takto musel dospieť i k záveru, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 66 síce skoršie takýmto zákonom regulované a predtým neupravené vzťahy užívania pozemkov pod stavbami vlastníkmi stavieb získali potrebný právny rámec a nároky vlastníkov pozemkov pod stavbami tak prestali byť vzťahmi posudzovateľnými podľa zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení, to však nemohlo vlastníkov pozemkov obmedzených uzákonením vecných bremien zbaviť práva i v takomto čase požadovať náhradu za pretrvávajúce (a zákonodarcom zlegalizované) obmedzenie. Ak potom súčasťou ústavne konformného výkladu úpravy v zákone č. 66 musí byť tiež hľadanie aj nájdenie vyváženejšieho modelu práv a povinností oboch strán takýmto zákonom nastoľovaného vzťahu (než by šlo dovodiť iba mechanickým vyjdením z obsahu tzv. pozitívneho práva) vrátane mechanizmu schopného čeliť možnosti diktovania podmienok vlastníkovi pozemku pod stavbou zo strany vlastníka stavby, je to práve možnosť požadovania náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku vecným bremenom, ktorá môže prispieť k riešeniu uspokojivému aj pre vlastníka pozemku (náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, vyjadrená vo forme všeobecného ekvivalentu, teda v peniazoch). Povinnosťou súdu prvého stupňa sa tak stalo v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v naznačenom smere a úmerne procesnej aktivite účastníkov konania doplniť dokazovanie, podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania a tiež o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). 16. Na pojednávaní dňa 02.05.2017 po uvedení predbežného právneho posúdenia veci súdom, žalobkyne v 1. a 2. rade zotrvávali na tom, že v konaní nežiadajú opakujúce plnenie, ale jednorazovú odplatu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Žalovaný uviedol, že je nesporné, že náhrada má byť jednorazová, ale musí byť ohodnotená znaleckým posudkom, táto náhrada je však vyčísliteľná až momentom vykonania pozemkových úprav, inak nebude možné uviesť časový rámec obmedzenia. Žalovaný naďalej zotrváva na tom, že zmenou petitu v konaní, keď sa žalobkyne najskôr domáhali náhrady za zriadenie vecného bremena ako opakujúceho sa plnenia a až neskôr nárok prekvalifikovali za jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, pričom k zmene právnej kvalifikácie došlo až po tom, ako bola podaná žaloba vo veci 8C/353/2012 a časové obdobia uplatneného nároku sa čiastočne prekrývajú, ide o prekážku litispendencie, lebo nárok na jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva bol tak v konaní 8C/353/2012 uplatnený skôr. 17. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.05.2017 sa žalovaný vyjadril k znaleckým posudkom založeným do spisu. Vo vzťahu k posudku Ing. Mariána Sekulu č. 13/2010 namietol, že stanovuje hodnotu nájomného Pozemku, nie hodnotu nehnuteľnosti alebo hodnotu núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Vo vzťahu k posudku AUDING s.r.o. č. 13/2015 namietol, že ním určená hodnota vecného bremena vychádza z ceny nájmu a odvíja sa od dĺžky „nájmu“, smeruje teda k opakujúcej sa forme náhrady. 18. Žalobkyne navrhli v konaní vykonať dôkaz Znaleckým posudkom č. 13/2015 vyhotoveným znaleckou organizáciou AUDING, s.r.o. vypracovaným pre účely súdneho konania 8C/353/2012. Z posudku vyplynulo, že úlohou znalca bolo: a) oceniť vecné bremeno zriadené v prospech žalovaného, ktoré zaťažuje Pozemok tak, že určí hodnotu vecného bremena za časové obdobie od 01.11.2009 - 31.12.2012 a od 01.01.2013 do 30.09.2014, b) určiť hodnotu vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného mesačne od 01.01.2014 (ako opakujúce sa plnenie). Z posudku vyplynula aj všeobecná hodnota Pozemku vo výške 234.017,- eur. Zo záveru posudku je zrejmé, že hodnota vecného bremena za časové obdobie od 01.11.2009 - 31.12.2012 je 30.472,37 eur a od 01.01.2013 do 30.09.2014 suma 15.752,64 eur, od 01.01.2014 (ako opakujúce sa plnenie) suma 721,03 eur.
19. Uznesením 8C/207/2010 - 576 zo dňa 19.10.2017 súd ustanovil vo veci znalecký ústav - Stavebná technická univerzita v Bratislave, aby vypracoval znalecký posudok, pričom úlohou znaleckého ústavu bolo: vypracovať znalecký posudok vo veci stanovenia jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na Pozemku, na ktorom ku dňu 01. júla 2009 vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu i paralelne súvisiaca povinnosť výkon takéhoto práva trpieť, ktorého obsahom je: držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, a to na základe zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom náhrada má formu a charakter jednorazovú a nie ako opakujúce sa plnenie za konkrétne obdobie. 20. Dňa 05.02.2018 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 11/2018 vyhotovený znaleckým ústavom - Stavebná technická univerzita v Bratislave. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na Pozemku, na ktorom vzniklo ku dňu 01.07.2009 vecné bremeno je stanovená sumou 103.986,06 eur. 21. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 09.04.2018 sa vyjadril k znaleckému posudku žalovaný, ktorý uviedol, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí. Namietol nesprávnu výšku určujúcu koeficient redukujúcich faktorov, zvolenie porovnávacej metódy neodpovedajúcej potrebám znaleckého posudku, započítanie DPH do výslednej sumy. Navrhol znalca v konaní vypočuť. 22. Písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 02.07.2018 žalovaný namietol, že žalobkyne opakovane menili žalobný petit, pričom náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva až 13.12.2012 a z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo/49/2014, nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 227/2012, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava 8Co/158/2015. Má za to, že v prípade zmeny žaloby, ktorým sa uplatňuje iné právo než pôvodne, spočívanie premlčacej lehoty nastáva až právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd pripustil zmenu žaloby. Žiadal žalobu zamietnuť. 23. Na pojednávaní dňa 02.07.2018 bola vyslúchnutá znalkyňa Ing. Q. za znalecký ústav - Slovenská technická univerzita. K námietkam žalovaného sa vyjadrila nasledovne: výška koeficientu je zdôvodnená na strane 13 znaleckého posudku, je prípustné vychádzať z intervalu 0,2 a 0,99. Koeficient 0,95 zohľadňuje faktory zo škály, ktorá je prípustná podľa vyhlášky a objektivizuje tak východiskovú hodnotu pozemku. Ide o faktory napr. tvar, druh pozemku, využitie ako dopravný koridor, veľkosť a výmera pozemku. Výber metódy vykonáva vždy znalec, v danom prípade je jej použitie na strane 4 až 5 a strane 18 znaleckého posudku kapitola 2.1.3, z ktorej vyplýva, prečo z hľadiska vhodnosti bola použitá zvolená metóda. K povahe porovnávacieho materiálu uviedla, že iné podklady sa zabezpečiť nepodarilo, vhodnosť porovnávacieho materiálu je zdôvodnená na strane 4 posudku. Vyhláška umožňuje použitie 3 porovnateľných podkladov, pokiaľ nie je k dispozícii viac alebo nie sú vhodné podklady, nie je dôvod pracovať s väčším počtom. Môže sa použiť štatistika ako metóda, ale v danom prípade neboli k dispozícii dostatočné dáta a ich množstvo. Bližšie je to zdôvodnené na strane 16 posudku, kde je zdôvodnené minimalizovanie odchýlky. K rozdielnosti medzi percentuálnym vyjadrením hodnoty pozemkov v rovnakej lokalite, ktoré sú určené na komerčné využitie od takých, ktoré sú zastavané cestnou komunikáciou uviedla, že v danom prípade bolo zohľadnené jednak to, že pozemková cestná komunikácia nie je obchodovateľná, pričom na území SR prakticky neexistujú údaje, z ktorých by reálne vyplývali ceny pozemkov zastavané takýmto spôsobom. V danom prípade stanovená cena odráža interval z hodnoty pozemku pre komerčné využitie (30 - 50% z hodnoty pozemku pre komerčné využitie) z veľkosti mesta, stavebnej pripravenosti atď. K pripočítaniu DPH uviedla: vychádzali sme z § 2 vyhlášky, kde je definícia všeobecnej hodnoty majetku obvykle vrátane DPH, je to hodnota pre konečného užívateľa. 24. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
25. Podľa § 128 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
26. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
27. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
28. Podľa čl. I § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej aj ako „zákon č. 66“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
29. Podľa čl. I § 2 ods. 1 vety prvej zákona č. 66, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve (inak za podmienok bližšie rozvedených v ďalších dvoch vetách rovnakého článku, paragrafu, odseku a i zákona - pozn. odvolacieho súdu); podľa odseku 2 potom ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu a podľa odseku 3 ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona (pozn. t.j. do 30. júna 2009 vrátane), schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.
30. Podľa čl. I § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 66, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby a pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. Podľa odseku 3 rovnakého paragrafu potom usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady (písm. a/), ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2 (písm. b/), o to požiada vlastník pozemku (písm. c/).
31. Podľa čl. I § 4 ods. 1 zákona č. 66, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona (pozn. t.j. 1. júlom 2009) v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
32. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobkýň k Pozemku nastalo v dôsledku výstavby cestného nadjazdu, ktorého strategický význam je nepochybný a opakovane zdôrazňovaný aj samotnými žalobkyňami. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu vzťahujúceho sa k určitému chodu alebo zariadeniu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka a bez toho, aby existencia obmedzenia vyplývajúca z vecného bremena bola zrejmá zo zápisu v katastri nehnuteľností. Medzi požiadavkami verejného záujmu spoločnosti a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí
byť dosiahnutá „spravodlivá rovnováha“. Na jednej strane stojí Ústavou chránené vlastnícke právo žalobkýň, ktoré je nepochybne trvalo obmedzené zastavaním Pozemku cestným telesom, pričom by bolo v rozpore ústavnoprávnymi princípmi hľadieť na toto obmedzenie bez nároku na primeranú náhradu. Na strane druhej stojí verejný záujem spoločnosti na strategicky významnom cestnom prepojení, tento záujem však nemožno chápať v kontexte nároku znemožniť žalobkyniam užívať pozemok akýmkoľvek spôsobom bez toho, aby z neho mali akýkoľvek prospech. Na to, aby oba záujmy - spoločnosti aj žalobkýň ostali vyvážené, bolo úlohou súdu určiť, či si žalobkyne uplatnili dôvodne a včas nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ak áno, či je táto náhrada primeraná a zodpovedajúca obmedzeniu ich vlastníckeho práva a v neposlednom rade vysporiadať sa s námietkami strán v konaní.
35. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. V konaní bolo ustálené a medzi stranami sporu nesporné, že na Pozemku vzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. Priamo zo zákona vznikajú vecné bremená v prípadoch, v ktorých to osobitný právny predpis výslovne ustanovuje, pričom ich obsah je určený kogentnou právnou normou. Keďže úprava zákonných vecných bremien nie je komplexná, nie je vylúčené použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Z tohto teda vyplýva, že v prípade že špeciálne predpisy nemajú osobitnú úpravu, riadi sa režim všeobecnou úpravou občianskeho práva. Pri vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne za obmedzenie vlastníctva pozemku primeraná náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, pokiaľ zákon neustanoví, že ju možno poskytnúť aj inou formou.
36. Obsah vecného bremena je daný zákonom č. 66, pričom spočíva v držbe a užívaní Pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Pôvodná námietka žalovaného, že Pozemok nie je celý zastavaný cestným telesom bola vykonaným dokazovaním vyvrátená a vyplynula nielen z Potvrdenia Správy katastra v Piešťanoch zo dňa 30.01.2013 (pozn. č. l. 197), ale aj Geometrického plánu č. 25/2015 (súčasť znaleckého posudku č. 11/2018, č. l. 660). Po vrátení veci prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie žalovaný túto námietku už neuplatňoval. Žalobkyne si preto správne uplatňovali náhradu za celý Pozemok.
37. Charakter náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva bol spočiatku jednoznačne sporný. Námietky žalovaného smerovali k tomu, že náhrada vo forme finančného plnenia žalobkyniam nepatrí vôbec, v prípade, že by patrila, či ide o opakované plnenie, alebo jednorazovú náhradu, za aké obdobie žalobkyniam patrí. Súd dospel k záveru, že za vzniknuté zákonné vecné bremeno žalobkyniam patrí jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktorú bolo potrebné kvalifikovane ohodnotiť znaleckým posudkom. Z charakteru jednorazovej náhrady nepriamo vyplýva, že nárok na ňu vznikol dňa 01.07.2009, čo korešponduje so dňom vzniku zákonného vecného bremena, a nie je možné ju viazať na konkrétne časové obdobie (čo by ostatne poprelo význam a charakter jednorazovosti náhrady). Je zjavné, že zákon č. 66, ako právna norma, pomerne stručne zakotvuje vznik zákonného vecného bremena, pričom o odplate za vecné bremeno sa právna norma „nezmieňuje“ vôbec. Čiastočne je možné charakterovo pripodobniť iné zákonné vecné bremená, napr. podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastnícke bytov a nebytových priestorov alebo zákonné vecné bremeno podľa zákona o energetike, avšak v žiadnom prípade ich nie je možné zamieňať, alebo vychádzať z uvedených osobitných predpisov upravujúcich tieto zákonné bremená ako smerodajných. Podstata vzniku zákonného vecného bremena zaťažujúceho Pozemok je zák. č. 66 vymedzená ako povinnosť vlastníka Pozemku strpieť výkon tohto práva, pričom momentom vzniku vecného bremena (01.07.2009) vzniklo aj právo na náhradu za vecné bremeno. Z právnej normy je zjavné, že vecné bremeno bude Pozemok zaťažovať nepretržite a bez časového vymedzenia, preto ani náhrada nemôže mať charakter opakujúceho sa plnenia, alebo plnenia viažuceho sa ku konkrétnemu časovému obdobiu (samozrejme po 01.07.2009). K naznačenému právnemu posúdeniu sa v pokročilom štádiu konania priklonil aj žalovaný a svoju obranu založil na tom, že síce nespochybňuje existenciu nároku žalobkýň na jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ale pre prekážku litispendencie a námietku premlčania, tento nárok nemôže byť žalobkyniam priznaný.
38. K námietke litispendencie: na tunajšom súde prebieha konanie sp. zn.: 8C/353/2012 medzi žalobkyňami v 1. a 2. rade a žalovaným, predmetom konania je náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k Pozemku za obdobie od 01.11.2009 do 30.09.2014 vo výške 54.785,56 eur a od 01.10.2014 vo výške 928,57 eur za každý kalendárny mesiac do budúcna. Žaloba bola podaná dňa 02.11.2012, súd rozhodol rozsudkom zo dňa 08.06.2015. Uznesením 8C/207/2010-347
zo dňa 18.04.2016 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8C/353/2012. Toto uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a zastavenie konania a vo veci samej, z dôvodu prekážky už prebiehajúceho konania (litispendencie) medzi tými istými sporovými stranami o totožnom nároku (takýmto konkurujúcim konaním malo byť práve konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 8C/353/2012), kde v oboch konaniach je uplatňovaný nárok žalobkýň voči žalovanému na finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemku za obdobie od 1. novembra 2009 do 1. augusta 2013.
39. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 26Co/163/2016 zo dňa 17.01.2017 odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu o prerušení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia vyplynulo: z pripojeného čiastočného rozsudku Okresného súdu Piešťany z 8. júna 2015 č.k. 8C/353/2012-234 odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 8C/353/2012 prebieha medzi tými istými sporovými stranami konanie, kde sa žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade domáhajú uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť každej zo žalobkýň samostatne náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti za obdobie od 1. novembra 2009 do 30. septembra 2014 vo výške 54.785,56 eur a ďalej uloženia povinnosti žalovanému platiť od 1. októbra 2014 žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade, každej samostatne, náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku vo výške 928,57 eur za každý kalendárny mesiac s tým, že splatnú sumu v čase právoplatnosti tohto rozsudku bude žalovaný povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Citovaným čiastočným rozsudkom (rozhodujúc o náhrade za nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobkýň k sporného pozemku vecným bremenom za obdobie od 1. augusta 2013 do 30. septembra 2014 a za obdobie od 1. októbra 2014) súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 8.074,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovanému uložil povinnosť platiť žalobkyni v I. rade sumu 360,52 eur mesačne s účinnosťou od 1. júna 2015, vždy do posledného dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 8.074,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, IV. žalovanému uložil povinnosť platiť žalobkyni v 2. rade sumu 360,52 eur mesačne s účinnosťou od 1. júna 2015 do posledného dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku a V. vo zvyšku tejto časti žalobu zamietol. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave z 26. októbra 2016 č.k. 23Co/627/2015-321 (ktorým Krajský súd v Trnave rozhodoval o odvolaní voči práve citovanému čiastočnému rozsudku Okresného súdu Piešťany) odvolací súd zistil, že Krajský súd v Trnave predmetný čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s prekážkou už skôr začatého konania medzi tými istými sporovými stranami o tom istom nároku „ náhrady za zriadené vecné bremeno“ (vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8C/207/2010, ktoré začalo skôr) vysloviac právny názor, že vlastník vecným bremenom zaťaženého pozemku (v prípade, že vecné bremeno k pozemku vzniklo zo zákona a na dobu neurčitú - ako tomu bolo aj v tomto prípade) má nárok len na jednorazovú finančnú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva vecným bremenom (poukazujúc v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhlásený v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cdo 26/2014 ako aj R 73 a rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní sp. zn. I. ÚS 474/2013). Krajský súd v Trnave predmetným rozhodnutím zároveň uložil súdu prvej inštancie povinnosť skúmať, či sú vzhľadom na práve citovaný právny názor odvolacieho súdu vôbec dané podmienky konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 8C/353/2012, (keď predmetom konania prebiehajúceho medzi tými istými sporovými stranami ako sú sporové strany v konaní vedenom pod spis. zn. 8C/207/2010, je plnenie aj z totožného právneho nároku - zaplatenie odplaty za vecné bremeno, pričom konanie vedené pod spis. zn. 8C/207/2010 začalo skôr) a v prípade zistenia prekážky litispendencie toto konanie (vedené pod spis. zn. 8C/353/2012) postupom podľa ust. § 161 ods. 1 C.s.p. zastaviť. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 8C/353/2012 - 434 zo dňa 23.01.2018 bolo konanie 8C/353/2012 zastavené, uznesenie bolo napadnuté opravnými prostriedkami.
40. V prejednávanej veci 8C/207/2010 sa žalobkyne domáhajú, po pripustenej zmene žaloby, jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva (s časovým vymedzením od 01.07.2009 do 31.12.2012 a po 01.01.2013), v konaní 8C/353/2012 sa domáhajú náhrady za zriadenie vecného bremena ako opakujúce sa plnenie (viď vyššie bod 39.). Je zrejmé, že súd je viazaný žalobným návrhom, avšak právne posúdenie veci je vecou súdu. Súd však nemôže prisúdiť žalobkyniam viac, než čoho sa domáhajú. Žalobkyne sa spočiatku domáhali zriadenia vecného bremena na Pozemku a náhrady zaň. Túto náhradu počas konania argumentačne odôvodňovali rôzne a súd tu musí dať za pravdu žalovanému, že právna argumentácia žalobkýň prešla počas konania výraznými zmenami. Žalovaný
tvrdí, že zmena právnej argumentácie smerujúca k tomu, že žalobkyne sa spočiatku domáhali náhrady za zriadenie vecného bremena za časové obdobie a ako opakujúce sa plnenie a až neskôr sa domáhali jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je natoľko zmenou právneho dôvodu, že je daná prekážka litispendencie vo vzťahu ku konaniu 8C/353/2012. S týmto sa súd nemôže stotožniť. Náhrada za zriadenie vecného bremena či už zriadeného súdom alebo zákonom nie je ničím iným, než náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Obmedzenia spočívajúce v povinnosti žalobkýň strpieť stavbu na Pozemku sú samotným obsahom a podstatou vecného bremena. Je vylúčené, že keď súd v priebehu konania čiastočným rozsudkom rozhodol, že v časti, ktorou sa žalobkyne domáhali zriadenia vecného bremena, žalobu zamieta, lebo k vzniku vecného bremena došlo zo zákona, mal by byť nárok žalobkýň na finančnú náhradu automaticky posudzovaný striktne ako nárok viažuci sa k vecnému bremenu zriadenému rozhodnutím súdu. Pre súd je v danom smere nepodstatné, či žalobkyne argumentačne odôvodňovali svoj nárok spočiatku odlišne, podstatné je len to, či v rozhodnom období mali žalobkyne uplatnený nárok spočívajúci v tom, že žiadajú finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Nakoľko obmedzenie vlastníckeho práva je samotnou podstatou vecného bremena, súd konštatuje že takýto nárok žalobkyne uplatnený mali (k forme náhrady viď odôvodnenie nižšie). Bolo by príliš formalistické a v rozpore s ústavnoprávnymi princípmi a so zásadami CSP, keby každú argumentačnú zmenu žalobkýň súd vykladal ako upustenie od toho, čoho sa domáhali od začiatku súdneho konania, a to finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je, a aj v čase podania žaloby bola, svojou podstatou odškodnením za vznik vecného bremena na ich Pozemku zo zákona. Nemôže dať preto súd za pravdu žalovanému, že v danom prípade ide o prekážku skôr začatej veci voči 8C/353/2012, keď v prejednávanej veci (8C/207/2010) sa žalobkyne finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva domáhali skôr, že sa začalo konanie 8C/353/2012.
41. K námietke premlčania: žalovaný v rámci procesnej obrany zdôraznil, že pokiaľ súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 23.07.2013 zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam v 1. a 2. rade každej osobitne jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 5.050 m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Piešťany. vo výške 48.657 eur za obdobie od 01.07.2009 do 31.07.2013, ich nárok je premlčaný, lebo je uplatnený po trojročnej premlčacej dobe, kedy bolo možné náhradu za vecné bremeno zriadené zákonom si uplatniť, t.j. do 3 rokov od vzniku vecného bremena - 01.07.2012. (por. napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 7 Cdo/26/2014)
42. Právo na zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to vo všeobecnej premlčacej dobe v trvaní troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo po prvý raz vykonať, za ktorý deň v danom spore treba považovať deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., ktorým bolo vecné bremeno zriadené, t.j. 01.07.2009. Na základe uvedeného dospel k záveru, že trojročná všeobecná premlčacia doba v danej veci uplynula dňa 01.07.2012. Pre účely posúdenia premlčania nárokov uplatnených podanou žalobou v preskúmavanej veci bolo rozhodujúce v prvom rade zodpovedanie otázky, či nárok na náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena podľa zák. č. 66/2009 Z.z. treba považovať za jednorazový, alebo ide o opakované plnenie, ako v spore argumentovali žalobcovia. V tomto smere ide o náhradu jednorazovú. Zákon č. 66/2009Z.z. totiž otázku náhrady za obmedzenie vlastníka pozemku zaťaženého zákonným vecným bremenom neupravuje vôbec, a preto, pokiaľ ide o obsah práv a povinností zo zriadeného vecného bremena, je nevyhnutné použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách, z ktorých vyplýva, že peňažná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. (por. rozsudok Krajského súd v Bratislave, zo dňa 28.03.2017, sp. zn.: 8Co/158/2015)
43. V danom smere nie je možné inak, ako stotožniť sa so závermi vyššie cit. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, vyslovené v obdobnej veci. Nárok za náhradu za zriadenie vecného bremena zo zákona je majetkovým právom a premlčuje sa v 3 ročnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci žalobkyne svoj nárok postupne rozširovali. V uplatnenej námietke premlčania súd musí dať za pravdu žalovanému, ale len čiastočne. Akékoľvek rozšírenie žalobného nároku na finančnú náhradu čo do kvantity po 01.07.2012 je premlčané, avšak nárok žalobkýň na finančnú náhradu ako taký premlčaný byť nemôže, keď žalobkyne sa náhrady domáhali už samotnou podanou žalobou. Pred uplynutím premlčacej doby mali žalobkyne pripustenú zmenu žaloby týkajúcej sa finančnej náhrady nasledovne (uznesením na pojednávaní dňa 19.04.2012 - pozn. č.l. 81: žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam v 1. a 2. rade náhradu za zriadenie vecného bremena na túto nehnuteľnosť vo výške 55.715 eur
za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2011 (pozn. žaloba v časti týkajúcej sa plnení do budúcna bola vzatá späť). Je nepochybné, že žalobkyne sa domáhali náhrady spoločne a nerozdielne a až neskôr (zmena pripustená uznesením zo dňa 13.12.2012 na pojednávaní, pozn. č.l. 163), každá osobitne. Podľa názoru súdu to však nebráni súdu priznať žalobkyniam finančnú náhradu ako takú obom žalobkyniam spoločne a nerozdielne. Solidarita žalobkýň vyjadrená tým, že sa domáhali finančnej náhrady spoločne a nerozdielne má svoje opodstatnenie nielen v tom, že obe žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami Pozemku v podiele 1-ina, ale aj v tom že plnením ktorejkoľvek z nich sa žalovaný zbaví svojho dlhu voči druhej spoluvlastníčke. Samotná skutočnosť, že žalobkyne neskôr svoj nárok kvantitatívne rozšírili a rozdelili tak, že sa domáhajú náhrady každá osobitne nie je prekážkou toho, aby súd priznal žalobkyniam náhradu spoločne. Solidárny spôsob plnenia náhrady podľa názoru konzumuje oba nároky žalobkýň - každej osobitne, súd má preto za to, že neprekročil, čoho sa žalobkyne domáhali a nepriznal viac, než bolo uplatnené.
44. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe čiastočne vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 55.715,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I). K výške priznanej náhrady viď odôvodnenie nižšie.
45. Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.). K zamietajúcej časti rozsudku súd uvádza, že nárok žalobkýň prevyšujúci priznanú sumu bol zamietnutý nielen z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ale aj čo do časového vymedzenia náhrady. Žalobkyniam patrí jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je vylúčené, aby sa viazala na časové ohraničenie, čo by evokovalo dojem, že do času, kým prebehnú pozemkové úpravy a Pozemok a stavba na ňom sa majetkoprávne usporiadajú, vzniká žalobkyniam nárok na jednorazovú náhradu opätovne. Uvedené má súvis najmä so zákonnou požiadavkou primeranosti náhrady. Pri pripustení výkladu, že by nárok na jednorazovú náhradu mal vzniknúť v budúcnosti žalobkyniam opätovne, náhrada za vecné bremeno by mohla značne prevýšiť hodnotu samotného Pozemku. Súd preto konštatuje, že sumu 55.715,- eur súd priznal žalobkyniam ako finančnú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k Pozemku zaťaženého zákonným vecným bremenom jednorazovo, nie ako opakujúce sa plnenie, či plnenie viažuce sa k časovému obdobiu, pričom nárok na náhradu vznikol dňa 01.07.2009, a po tomto dni žalobkyniam akékoľvek opakovaná náhrada z tohto istého titulu nepatrí.
46. K výške priznanej náhrady a otázke primeranosti náhrady: vychádzajúc z obmedzenia základných práv a slobôd, teda aj základného práva vlastniť majetok, Ústavný súd uviedol, že „všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody.“ (II. ÚS 28/96). 47. V konaní žalobkyne žiadali vychádzať zo znaleckého posudku Ing. Mariána Sekulu č. 13/2010 a spoločnosti AUDING s.r.o. č. 13/2015. Súd však pri stanovení finančnej náhrady nemohol vychádzať ani z jedného z nich, nakoľko oba znalecké posudky neboli vyhotovené za účelom stanovenia jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k Pozemku. Dňa 05.02.2018 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 11/2018 vyhotovený znaleckým ústavom - Stavebná technická univerzita v Bratislave (úlohou znalca bolo: vypracovať znalecký posudok vo veci stanovenia jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na Pozemku, na ktorom ku dňu 01. júla 2009 vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu i paralelne súvisiaca povinnosť výkon takéhoto práva trpieť, ktorého obsahom je: držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, a to na základe zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom náhrada má formu a charakter jednorazovú a nie ako opakujúce sa plnenie za konkrétne obdobie). Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na Pozemku, na ktorom vzniklo ku dňu 01.07.2009 vecné bremeno je stanovená sumou 103.986,06 eur. 48. Žalovaný voči znaleckému posudku vzniesol výhrady, ku ktorým bola vypočutá znalkyňa (viď bod 23.). Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že odhad všeobecnej hodnoty pozemku bol stanovený metódou polohovej diferenciácie vo výške 194.806,53 eur a metódou porovnávacou vo výške 195.586,38 eur. Odhad výšky náhrady bol vo výške 103.986,06 eur. Súd má za to, že znalkyňa dostatočne zdôvodnila faktory objektivizujúce východiskovú hodnotu pozemku, ktoré mali dopad na hodnotu koeficientu redukujúcich faktorov. Námietky žalovaného smerujúce k rozsahu k podkladov,
započítania DPH a zvolenia porovnávacej metódy neodpovedajúcej potrebám znaleckého posudku, znalkyňa vyvrátila pri výsluchu, pričom závery znaleckého posudku presvedčivo zdôvodnila. Žalovaný nepredložil súdu také dôkazy, ani neprezentoval také argumenty, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako spochybňujúce znalecký posudok. Napriek tomu, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva bola znaleckým ústavom stanovená na sumu 103.986,06 eur, súd s prihliadnutím na námietku premlčania nemohol žalobkyniam priznať viac, než mali v konaní riadne a včas uplatnené, preto žalobkyniam priznal náhradu len vo výške 55.715,- eur. 49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3. Žalobkyne mali v konaní uplatnené tri ucelené nároky: prvým z nich sa domáhali zriadenia vecného bremena k Pozemku. V tejto časti žaloby boli žalobkyne neúspešné, nakoľko čiastočným rozsudkom zo dňa 23.8.2012 bola žaloba v tejto časti zamietnutá. Druhým nárokom žalobkýň bol nárok na jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, o ktorej súd rozhodol rozsudkom vo veci samej. Tretím nárokom bola uplatnená náhrada na vecné bremeno do budúcna, v tejto časti žalobu vzali žalobkyne späť a konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 23.07.2013. Späťvzatie žaloby bližšie neodôvodnili, nemožno preto zastavenie konania v tejto časti pričítať na ťarchu žalovanému. Druhovo ide o nároky, z ktorých prvý je typom nároku, pri ktorom nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch a zvyšné dva nároky naopak je možné kvantifikovať. S prihliadnutím na konkurenciu druhovo odlišných uplatnených nárokov, súd ich považoval za rovnocenné. Nakoľko úspech v konaní možno čo do prvého nároku pričítať žalovanému, čo do druhého nároku žalobkyniam v 1. a 2. rade a čo do tretieho nároku opäť žalovanému, hrubý úspech žalovaného v konaní bol v rozsahu 2/3 a hrubý úspech žalobkýň v 1. a 2. rade 1/3, čo činí čistý úspech žalovaného v rozsahu 1/3. (výrok III)
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. V zmysle čl. IV ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa § 258 ods. 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.
58. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
59. Znalecká organizácia AUDING s.r.o. vyúčtovala daňovým dokladom č. 0-2017/076 náklady spojené s výsluchom znalca Ing. Daubnera na pojednávaní dňa 13.09.2017.
60. V danom prípade k výsluchu znalca došlo na návrh strany v konaní, pričom znalcovi vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho účasťou na pojednávaní dňa 13.09.2017. Pri rozhodovaní o nároku sa náhradu výdavkov sa súd riadil princípom procesnej úspešnosti v konaní žalobkýň a žalovaného. V danom prípade nie je možné vychádzať z princípu pomernej úspešnosti strán v konaní, ktorý sa zohľadňuje pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov medzi stranami v konaní, preto súd rozhodol tak, že spoločnosť AUDING s.r.o., má právo na náhradu nákladov spojených s účasťou znalca: Ing. Adolfa Daubnera, v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v pomere 1/3 (výrok IV.).
61. Znalecký ústav - Stavebná technická univerzita v Bratislave vyúčtovala daňovým dokladom zo dňa 12.02.2018 znalečné vo výške 1.471,20 eur.
62. Uznesením 8C/207/2010 - 576 zo dňa 19.10.2017 bolo uložené žalovanému, aby zložil preddavok na trovy dôkazu v sume 1.080,- eur. Preddavok bol zložený a je vedený pod položkou registra D14 36/2017. Súd má vždy povinnosť použiť zložený preddavok na účely, pre ktorý bol zložený.
63. Súd preto priznal znaleckému ústavu - Stavebná technická univerzita v Bratislave, náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku (znalečné) - znalecký úkon č. 11/2018 zo dňa 30.01.2018 vo výške 1.080,- eur z preddavku zloženého žalovaným pod položkou registra D14 36/2017. (výrok V.)
64. V prevyšujúcej časti znalečného (nepokrytom preddavkom) súd rozhodol, že Znalecký ústav má právo na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku - znalecký úkon č. 11/2018 vo výške 391,20 eur v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v pomere 1/3. (výrok VI.) Čo sa týka nároku znaleckého ústavu voči jednotlivým stranám, súd vychádzal opäť z princípu procesnej úspešnosti v konaní žalobkýň a žalovaného.
65. Na pojednávaní dňa 02.07.2018 bola vyslúchnutá znalkyňa doc. Ing. Q., PhD. za znalecký ústav - Stavebná technická univerzita v Bratislave, čím vzniklo znaleckému ústavu právo na náhradu nákladov spojených s účasťou znalca na pojednávaní dňa 02.07.2018, v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v pomere 1/3, o ktorých súd rozhodol podľa princípu procesnej úspešnosti v konaní žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaného. (výrok VII.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).