Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-11-2022.pdf
PDF · 80.82 KB
Case nature
Subarea
7CoP/11/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci navrhovateľky: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., proti osobe povinnej na platenie výživného (manžel): O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica D. M. XX, XXX XX M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 15Pc/2/2022-10 zo dňa 22. februára 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zaviazať manžela prispievať jej na výživu mesačne sumou 300,- eur. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi nariadením neodkladného opatrenia neosvedčila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ani dôsledne neodôvodnila. Z návrhu je síce zrejmé, že navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s príjmom vo výške 383,30 eur mesačne a rodinných prídavkoch na deti v sume 25,88 eur. Skutočnosti týkajúce sa jej výdavkov, prípadne ďalších príjmov v návrhu neuviedla. Čiže z návrhu nie je zrejmé, aké má výdavky, prípadne ďalšie príjmy navrhovateľka, resp. nie sú uvedené vôbec žiadne výdavky, t. z., že nie je zrejmé ako sa zabezpečuje chod domácnosti, akým spôsobom hradia manželia spoločné výdavky. Z návrhu nie je zrejmé, ani aký je mesačný príjem manžela, je tu len odhadom uvedené, že je to viac ako 1200,- eur mesačne v čistom. Žiadne ďalšie iné dôkazy navrhovateľka do konania nedoložila, t. z. že navrhovateľka nepreukázala potrebu neodkladným opatrením uložiť manželovi povinnosť prispievať na jej výživu. Keďže navrhovateľka nepodala vo veci návrh samej, súd rozhodoval o trovách konaniach a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 52 Civilný mimosporový poriadok - ďalej len CMP).
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd sa neriadil ustanovením, že neodkladným opatrením je možné nariadiť výživné v nevyhnutnej miere. Postup súdu sa javí, akoby v celom rozsahu opomínal existenciu Civilného mimosporového poriadku a celé odôvodnenie preniesol do Civilného sporového poriadku, pričom v CMP je úprava neodkladného opatrenia odlišná, osobitne v zmysle § 366 CMP. Určenie nevyhnutnej miery je výsledok posúdenia súdu. Osvedčila, že s odporcom sú manželia a že majú maloleté dieťa, svoj príjem spočívajúci z rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Žiadny iný príjem nemá a súd žiada dokázať túto negatívnu skutočnosť. Rovnako nedokáže preukázať príjem manžela. Skutočnosť, že nežije s manželom osvedčuje aj ich rozdielna adresa bydliska. Žiadanou sumou výživného nešla na absolútnu rovnosť životnej úrovne, no súd jej nepriznal výživné ani v nižšej sume. Takýmto spôsobom mu odoprel možnosť žiadať uloženie
nevyhnutnej miery platenia výživného a ani sa nepokúsil zrealizovať to, čo mu ukladá Zákon o rodine. Musela odísť z bytu pre jeho správanie a súd jej odmietol súdnu ochranu. Prikladá listinné dôkazy - čestné prehlásenie sestry Mgr. E. M., aj výpis z bankového účtu, čo osvedčuje to, že po opakovanom vyhodení manželom z bytu bola bez prostriedkov na stravu a musela jej pomôcť sestra; výpis z listu vlastníctva o tom, že byt je vo výlučnom vlastníctve manžela. Navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu vyhovieť.
3. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP vyzval povinného manžela, aby sa k veci vyjadril. Vo vyjadrení, došlým odvolaciemu súdu dňa 29.3.2022 popísal ich spoločné spolužitie, o tom ako mali medzi sebou dohodu o financovaní spoločnej domácnosti, čo väčšinou zabezpečoval on a že aj keď pri hádke navrhovateľku posielal preč, bolo to len gesto a dobre vedela, že s ňou chce byť a že to nemyslí vážne. Všetky náklady domácnosti znášal sám a keď ju dotazoval, že by mala prispievať na domácnosť, tak sa vyjadrila, že nemusí prispievať(elektrika, internet, platby SVB ...), že to nie je jej. Ohľadne stravy, po dobu keď poberala materskú prispievala na stravu, pričom ju kupovala a asi raz mu poslala 150,- eur. Pričom sa dohodli, že po mesiaci august, keď prestane poberať materskú, tak náklady na stravu bude znášať on, avšak už v auguste odmietla na stravu prispieť. Pritom v domácnosti spolu s nimi žil jeho syn z prvého manželstva, ako aj syn navrhovateľky z prvého manželstva. Príde mu nemorálne, aby jej prispieval na výživu, keď žije v spoločnej domácnosti s bývalým manželom. Pritom on s navrhovateľkou nikdy nemali v podstatne spoločnú domácnosť, navrhovateľka sa nepodieľala na výdavkoch na bývanie a nikdy ani nechcela. Vždy prihliadala len, aby bol jej bývalý manžel spokojný a mal postarané a v ich domácnosti odmietala chodiť do obchodu, umývať záchod, neprispievať na domácnosť, nepomáhala s jeho synom. O domácnosť sa staral on, chystal raňajky, vozil jej syna E. do G. do školy. Navrhovateľka nikdy nebola riadnou partnerkou, na ktorú by sa dalo spoľahnúť, vytvárala napätie, stres.
4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenia v intenciách § 65 a § 66 CMP a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností, ktoré hodnoverne osvedčujú ich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
6. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie celé odôvodnenie preniesol do Civilného sporového poriadku, pričom mal postupovať podľa ustanovení Civilného mimorosporového poriadku. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok v Tretej časti označenej „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“, obsahuje ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku. Teda vychádzajúc aj z § 2 ods. 1 CMP a označenie tejto časti CMP, hlavná úprava neodkladných opatrení aj čo do formálnych náležitosti, ako aj účinkov je upravená v § 324 až § 342 CSP.
7. Nakoľko v danom prípade sa jedná o návrhové konanie (nie je možné ho začať ex offo - viď § 155 CMP) bolo povinnosťou navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Avšak navrhovateľka v návrhu len opísala, že opustila spoločnú domácnosť, že jej príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, avšak neuviedla a ani ničím neosvedčila svoje výdavky. Neosvedčila ako sa zabezpečuje chod spoločnej domácnosti a akým spôsobom manželia
hradia spoločné výdavky, na ktoré skutočnosti súd pri určovaní manželského výživného musí prihliadať s poukazom na § 71 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine. V zmysle uvedeného ustanovenia je nutné skúmať aj potreby oprávneného (v danom prípade navrhovateľky) a tiež právne relevantnú skutočnosť
- výkon starostlivosti o domácnosť. Z návrhu navrhovateľky však uvedené nie je možné konštatovať. V odvolaní predkladala výpis z listu vlastníctva, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom bytu je výlučne manžel. Avšak už žiadne doklady neprekladala preukazujúce jej majetok.
8. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného navrhovateľka neosvedčila neodkladnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, tak ako to vyžaduje § 326 ods. 1 CSP, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Uvedené rozhodnutie však netvorí prekážku, aby sa navrhovateľka dožadovala uvedeného nároku návrhom vo veci samej, v ktorom konaní bude vykonané riadne dokazovanie na preukázanie skutočnosti potrebných pre rozhodnutie.
9. O trovách odvolacieho konanie súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 52 CMP, keď vyslovil, že žiaden účastník konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)