Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-526-2015.pdf
PDF · 139.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/526/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, v konaní zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: P. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/X, H. - J. N., v konaní zastúpenému JUDr. Claude Trelajom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, o zaplatenie 6.168,85 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 468,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 468,54 € od 3.5.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 84,80 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Komárno dňa 23.12.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 6.168,85 € s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.168,85 € od 3.5.2012 do zaplatenia) a náhradu trov konania. Podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že pre podozrenie z porušenia zabezpečovacích značiek na plynomeri jeho zamestnanci dňa 19.3.2013 demontovali plynomer na odbernom mieste žalovaného a tento bol zaslaný na znalecké posúdenie. Znalec v znaleckom posudku potvrdil jeho podozrenie z neoprávneného odberu zemného plynu. V zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. išlo zo strany žalovaného o neoprávnený odber zemného plynu. Nakoľko skutočnú škodu spôsobenú neoprávneným odberom v danom prípade nie je možné zistiť, pri vyčíslení škody vychádzal z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., keď škodu vypočítal za obdobie od posledného odpočtu (31.1.2012) do dňa 2.1.2013 vo výške 6.168,85 €. Zaplatenie tejto sumy si uplatnil od žalovaného faktúrou č. 9000157199, ktorej prílohou bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, zaplatenie tejto si uplatnil podanou žalobou.
2. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti úroku z omeškania nad uplatnený nárok vo výške 5,75 % ročne zo sumy 6.168,85 € za obdobie od 3.5.2013 do zaplatenia) súd vo veci vydal dňa 11.6.2015 platobný rozkaz č.k. 8Ro/741/2014-25. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, následkom čoho došlo k zrušenie predmetného platobného rozkazu zo zákona. V podanom odpore žalovaný namietal dôvodnosť uplatnenej pohľadávky, vzniesol námietku premlčania bez bližšieho zdôvodnenia. Mal za to, že žalobca je v tomto spore povinný určiť časové obdobie, resp. okamih, od ktorého predpokladá, že došlo k neoprávnenému odberu. Namietal výpočet škody za obdobie od 31.1.2012 do 2.1.2013, keď k demontáži meradla došlo až dňa 19.3.2013. Tiež namietal, že demontovaný plynomer
označený v montážnom liste nie je totožný s plynomerom označeným v znaleckom posudku. Poukázal na to, že vypracovanie znaleckého posudku i kontrolné odtlačky plombovacích klieští poskytol znalcovi žalobca. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že nezistil žiadne mechanické poškodenie plomby, ani prítomnosť lepidla na plombe, tiež nezistil zvyšky časí inej plomby, ani porušenie zabezpečovacích ušiek. V znaleckom posudku skonštatoval jedine to, že tvar odtlačku plomby na skúmanom merači a kontrolného odtlačku poskytnutého žalobcom pri 23násobnom zväčšení obsahovo a tvarovo sa zhodujú, zistil len rozmerovú nezhodu. Mal za to, že žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v roku používal len jeden odtlačok čeľusťami plombovacích klieští tak ako uviedol znalcovi. Ak uvedené žalobca nepreukáže navrhol podanú žalobu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu konštatoval, že uplatnený nárok premlčaný nie je, keď námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za nedostatočne odôvodnenú a premlčanie uplatneného nároku zo strany žalovaného nepreukázané. Obdobie, za ktoré bol z jeho strany uplatnený nárok titulom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu považoval v žalobe za jednoznačne označené. Tiež konštatoval, že demontované meradlo a znalcom preskúmavané meradlo bolo totožné, pričom je jediným subjektom oprávneným disponovať s plombovacími kliešťami a preto len on mohol znalcovi predložiť kontrolné odtlačky plombovacích klieští. Pri uplatnení nároku na náhradu škody nevychádzal z vlastného podozrenia, ale oslovil znalca zapísaného v zozname znalcov za účelom preukázania/vyvrátenia podozrenia. Poukázal na obsah znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval tvarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku, optickým skúmaním jednoznačne potvrdil, že sporný odtlačok a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú a tejto navrhoval vyhovieť.
4. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu namietal, že zadávateľ znaleckého posudku bol žalobca, demontované a posudzované meradlo malo iné výrobné číslo, znalecký posudok bol vypracovaný dňa 27.3.2013, pričom odtlačok plombovacích klieští bol znalcovi predložený žalobcom dňa 9.2.2012, ktorý podľa znaleckého posudku v plnej miere znáša zodpovednosť za sporné a kontrolné odtlačky. Mal za to, že žalobca nepreukázal zhodu demontované meradla s meradlom, ktoré bolo znalcovi predložené za účelom znaleckého skúmania. Pokiaľ ide o samotné meradlo, znalec v znaleckom posudku žiadne poškodenie plynomeru a ani jeho príslušenstva nekonštatoval. Čo sa týka výšky uplatneného nároku uviedol, že od roku 1994 nikdy nemal na odbernom mieste takú spotrebu, ako bolo uvedené vo vyúčtovaní. Navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním si dokladu od žalobcu ohľadne vyúčtovania odberu zemného plynu za obdobie päť rokov pred sporným vyúčtovaním. Vyúčtovanie škody neuznal, považoval ho za účelovo vyhotovený doklad pre súdne konanie. Tiež žiadal ozrejmiť uplatnenie nároku na zaplatenie sumy za ober zemného plynu v rozsahu 1 - 10 hodín denne titulom vykurovania, čo považoval za nereálne. Výšku uplatneného nároku považoval za nepreukázanú.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vypočutí si prednesov právnych zástupcov strán sporu a žalovaného a po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu sporu stranami sporu, a to faktúrou, vyfakturovaním škody, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom, zápisom zo dňa 3.1.2013 a 4.1.2013, zápisom zo dňa 19.3.2013, montážnym listom meradla, znaleckým posudkom č. 96/PL-2013 zo dňa 27.3.2013, výsledkami odpočtu, odporom, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrením žalovaného, zmluvou o dodávke plynu, obchodnými podmienkami, žiadosťou o schválenie ceny za výkon pre rok 2013, cenníkom, vyúčtovaním znalečného, reklamáciou, žiadosťou o poskytnutie informácií -odpoveď, oznámením o vybavení reklamácie, vyúčtovacími faktúrami spolu so sprievodnými listami, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu, žiadosťou o vyjadrenie k dátumu platnosti overenia meradla a overovacej značke, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu, stanoviskom ÚNMS SR, vyjadrením žalovaného ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom, žalovaný bol na základe zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a žalovaným dňa 2.3.2011 odberateľom zemného plynu na odbernom mieste: N., H.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti. Ako vyplynulo zo zápisu zo dňa 3.1.2013 a 4.1.2013, dňa 3.1.2013 zamestnanec žalobcu kontaktoval žalovaného za účelom kontroly odberného miesta pre nezhodu stavov a kontrolu tesnosti OPZ. Nakoľko žalovaný nebol prítomný, bol dohodnutý ďalší termín, a to dňa 4.1.2013 o 7.30 hod. Ani dňa 4.1.2013 sa žalovaný nedostavil, nedvíhal telefón. Stav meradla bol v zápise uvedený: 4.247 m3. Zápis bol podpísaný dvomi zamestnancami žalobcu a bol zanechaný na odbernom
mieste. Následne sa zamestnanci žalobcu dostavili na odberné miesto žalovaného dňa 19.3.2013 a to na základe preverenia reklamácie nezhody stavov pri odpočte, keď žalovaný reklamoval faktúru za dodávku zemného plynu dňa 8.3.2013, pričom v tento deň bola reklamácia prijatá obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenská priemysel, a.s. (listina č.l. 66 spisu). V ten deď zamestnanci žalobcu sporné meradlo odberu zemného plynu č. 828113202192 demontovali za účelom znaleckého posúdenia. Na odbernom mieste bolo následne namontované iné meradlo odberu zemného plynu, o čom bol spísaný montážny list meradla č. 1400114208 dňa 19.3.2013. Podľa znaleckého posudku č. 96/PL-2013 vypracovaného Ing. Petrom Leškom dňa 27.3.2013, bolo znalcovi predložené meradlo - plynomer výr. č. 8281132 II-1992. Znalec z tohto zariadenia demontoval plastovú plombu a zistil, že na plombe bolo označenie „10 M43“. Sporný odtlačok porovnal s kontrolným odtlačkom plombovacích klieští, ktorý prevzal od zástupcu žalobcu dňa 9.2.2012 a na ktorom sa nachádza označenie „10 M43“. Optickým skúmaním označení zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku. Optickým skúmaním jednoznačne potvrdil, že sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. V závere zodpovedal otázky zadávateľa (žalobcu) tak, že nezistil mechanické poškodenie plomby, nezistil prítomnosť lepidla na plombe, ani časť z inej plomby pod plombou osadenou na meradle. Na základe optického skúmania konštatoval, že sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok nebol vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Následne na základe znaleckého posudku žalobca uskutočnil výpočet škody, ktorá mu mala byť spôsobená neoprávneným odberom plynu, ktorú stanovil vo výške 6.168,85 €. Podľa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu - kategória obyvateľstvo zo dňa 15.4.2013, suma 6.168,85 € pozostáva zo škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 31.1.2012 do 2.1.2013 vo výške 5.908,34 € a z nákladov na zaisťovanie neoprávneného odberu vo výške 260,51 €. Náklady na zistenie neoprávneného odberu boli stanovené v súlade so súhlasom riaditeľa sekcie distribučných služieb zo dňa 8.1.2013, pričom išlo o cenu stanovenú bo výške 185,80 € bez DPH za výkon a cenníkom externých služieb platným od 10.1.2013. Za znalecký úkon žalobca zaplatil znalcovi odmenu vo výške 40,- €, a to na základe vyúčtovania zo dňa 27.3.2013 - listina č.l. 65 spisu), čo bolo zahrnuté do nákladov na zistenie neoprávneného odberu. Uvedenú škodu žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9000157199 vystavenou dňa 18.4.2013. Žalovaný dlžnú sumu škody v lehote splatnosti neuhradil.
7. Ako vyplynulo z počítačového výstupu - výsledku odpočtu predloženého žalobcom, sporné meradlo č. 828113202192 bolo namontované na odberné miesto žalovaného dňa 7.10.2011.
8. Z podania obchodnej spoločnosti Plynárenská metrológia, s.r.o. zo dňa 9.11.2017 vyplynulo, že meradlo na odbernom mieste č. SKSPPDIS000225630849, výrobcu: PREMAGAS, typ meradla/veľkosť: MKM G6 P21, výrobné číslo: 8281132 021 92 bolo overené dňa 11.8.2010 s platnosťou 10 rokov v autorizovanom meracom stredisku Bratislava. Meradlo bolo opatrené plastovou zaisťovacou plombou v kryte číselníka s označením M43 10 s dvoma postrannými zaisťovacími prvkami zabraňujúcimi jej vytiahnutie.
9. V stanovisku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.3.2017 sa tento vyjadril k strate spôsobilosti určeného meradla zabezpečovať meranie, keď určené meradlo nemožno používať, ak nemá platné metrologické overenie, nakoľko nie je možné zaručiť správnosť nameraných hodnôt, resp. výsledkov, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov fyzických alebo právnických osôb.
10. Ako vyplynulo z vyjadrenia a listín predložených obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovanému boli v období od 1.1.2008 do 31.12.2012 vystavené nasledovné faktúry:
- dňa 25.1.2008 vyúčtovacia faktúra č. 7415361871, ktorou bola vyúčtovaná spotreba zemného plynu v období od 19.1.2007 do 18.1.2008 s preplatkom vo výške 406,53 €,
- dňa 26.1.2009 vyúčtovacia faktúra č. 7411565422, ktorou bola vyúčtovaná spotreba zemného plynu v období od 19.1.2008 do 18.1.2009 s nedoplatkom vo výške 683,57 €,
- dňa 25.1.2010 vyúčtovacia faktúra č. 7415595268, ktorou bola vyúčtovaná spotreba zemného plynu v období od 19.1.2009 do 18.1.2010 s preplatkom vo výške 85,76 €,
- dňa 24.1.2011 vyúčtovacia faktúra č. 7418624827, ktorou bola vyúčtovaná spotreba zemného plynu v období od 19.1.2010 do 18.1.2011 s nedoplatkom vo výške 315,08 € - túto faktúru žalovaný v mesiaci január 2011 reklamoval, žalobca reklamáciu uznal a tak bola žalovanému dňa 10.2.2011 vystavená
opravná faktúra č. 7411854288 s preplatkom vo výške 509,06 €, keď táto faktúra bola vystavená na základe žalovaným nahláseného stavu meradla v hodnote 470 m3,
- dňa 21.1.2012 vyúčtovacia faktúra č. 7415677278, ktorou bola vyúčtovaná spotreba zemného plynu v období od 19.1.2011 do 18.1.2012 s nedoplatkom vo výške 545,47 € - túto faktúru žalovaný v mesiaci január 2012 reklamoval, žalobca reklamáciu uznal a tak bola žalovanému dňa 7.2.2012 vystavená opravná faktúra č. 7412764952 s preplatkom vo výške 739,74 €, keď táto faktúra bola vystavená na základe žalovaným nahláseného stavu meradla v hodnote 720 m3,
- dňa 23.1.2013 vyúčtovacia faktúra č. 7420130313, ktorou bola vyúčtovaná spotreba zemného plynu v období od 19.1.2012 do 18.1.2013 s nedoplatkom vo výške 1.492,74 € - túto faktúru žalovaný v mesiaci február 2013 reklamoval, žalobca reklamáciu uznal a tak bola žalovanému dňa 15.2.2013 vystavená opravná faktúra č. 7412953447 s preplatkom vo výške 1.393,16 €, keď táto faktúra bola vystavená na základe žalovaným nahláseného stavu meradla v hodnote 1.515 m3.
- Následne mu bol od žalobcu dodaný opravený stav meradla k 18.1.2013 vo výške 4.270 m3. Na základe uvedeného potom vystavil dňa 5.3.2013 opravnú faktúru č. 7401169692 s výsledkom: nedoplatok vo výške 1.366,64 €. Dňa 8.3.2013 podal žalovaný reklamáciu uvedenej opravnej faktúry. Predmetná reklamácia bola žalobcovi odstúpená na vybavenie. Žalobca reklamáciu zamietol s odôvodnením, že meradlo bolo zaslané na súdno-znalecké posúdenie. O vybavení reklamácie bol žalovaný vyrozumený oznámením zo dňa 27.3.2013. Následne dňa 10.4.2013 vystavil opravnú faktúru č. 7401172339 s preplatkom vo výške 1.366,64 € a dňa 17.4.2013 opravnú faktúru č. 7401173062 s preplatkom vo výške 362,04 €. Predmetnou faktúrou bol žalobcom stav meradla k 18.1.2013 opravený na údaj: 795 m3. Vyúčtovacie faktúry a sprievodné listy boli pripojené k predmetnému vyjadreniu.
11. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy náhrady škody spojenej s neoprávneným odberom zemného plynu v období od 31.1.2012 do 2.1.2013 vo výške 6.168,85 € s príslušenstvom.
12. Právny zástupca žalobcu v priebehu sporu na pojednávaniach dňa 18.5.2016, 19.2.2018 a 6.6.2018 zotrval na podanej žalobe, keď vychádzajúc z výsledkov znaleckého skúmania mal za to, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo v spornom období k odberu zemného plynu meradlom, ktoré malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keď znalec v znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, že meradlo bolo opatrené odtlačkom plomby, ktorá nebola vyhotovená čeľusťami toho istého nástroja ako kontrolný odtlačok. V danom prípade nie je potrebné preukazovať poškodenie meradla, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť. Doplnil, že škoda titulom neoprávneného odberu bola vyčíslená do dňa 2.1.2013, kedy začal skúmať námietku žalovaného ohľadne výšky spotreby zemného plynu. Pri výpočte výšky škody vychádzal z množstva spotrebičov zistených na odbernom mieste, z ich výkonu a predpokladanej doby prevádzky stanovenej vyhláškou. Doplnil, že žalovaný na predmetnom odbernom mieste aj v predchádzajúcich obdobiach opakovane reklamoval spotrebu zemného plynu zistenú odpočtármi žalobcu. Reklamácie boli v minulosti žalovanému uznávané, keď pri vyúčtovaniach dodávateľ vychádzal zo spotreby nahlásenej žalovaným a nie z reálnej spotreby zaznamenanej na meradle. Pri kontrole vykonanej dňa 19.3.2013 bola nehnuteľnosť na odbernom mieste vykúrená a všetky spotrebiče boli riadne zapojené. To, že k spotrebe zemného plynu dochádzalo ani žalovaný nepopieral, nakoľko však nie je možné zistiť reálnu spotrebu, bolo potrebné pri výpočte škody vychádzať z vyhlášky. Doplnil, že v čase kontroly dňa 19.3.2013 meradlo vykazovalo stav spotreby 2.028 m3, hoci ku dňu 31.12.2012 bol zamestnancom žalobcu vykázaný stav meradla v hodnote 4.247 m3. Mal za to, že zamestnanec žalobcu ku svojej práci pristupuje zodpovedne a je vylúčené, aby štyri roky po sebe došlo k pochybeniu pri zistení stavu meradla, keď meradlo je osadené v uzavretej skrinke na verejne neprístupnom mieste, cca. 3 metre od vonkajšieho oplotenia nehnuteľnosti. Tiež doplnil, že znalec v znaleckom posudku zistil tvarovú a rozmerovú nezhodu, ktorá sa týkala hrúbky písmena o číslic a tiež medzery medzi nimi. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa. Pre takýto prípad, kedy reály odber nie je zistiteľný, slovenský právny poriadok upravuje postup pri výpočte podľa vyhlášky. Tiež konštatoval, že plombu na meradlo osadzuje autorizovaná osoba a nie jeho zamestnanci. Potvrdil, že znalcovi boli predložené kontrolné odtlačky plombovacích klieští dňa 9.2.2012 po tom, ako mu boli doručené kontrolné odtlačky od autorizovaných osôb. Tiež sa vyjadril k výrobnému číslu meradla uvedenému v znaleckom posudku a v zápise zo dňa 19.3.2013, keď ide o rovnaké výrobné číslo jedného meradla, ktoré je tvorené výrobným číslom a dodatkom tvoreným sériovým číslom, v danom prípade II-1992. Vysvetlil, že plomba na meradle má ochrannú a zabezpečovaciu funkciu pred tým, aby sa ktokoľvek dostal k šróbu, ktorým je pripojený číselník na kostru meradla. V prípade poškodenia plomby by bolo meradlo vystavené možnosti dostať sa k šróbu, tento
vyšróbovať, dostať sa k číselníku, pretočiť na ňom číslice, následne osadiť späť číselník, našróbovať šrób a nasadiť plombu. Zabezpečovania meradiel je upravené vo vyhláške č. 210/2000, kde je upravený spôsob zabezpečovania plynomerov. Pri zistení poškodenia plomby je stav číselníka irelevantný, pretože samotné pretočenie číslic na číselníku nie je zistiteľné. Žalobca zadáva vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu podozrenia z manipulácie s plombou práve z dôvodu, aby sa vyhol námietke odberateľov o jednostrannom obvinení z neoprávneného odberu. Pokiaľ ide o autorizovanú osobu doplnil, že táto postupuje podľa prísne zákonom regulovaného a úradne kontrolovaného postupu pod následkom odňatia autorizácie.
13. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.5.2016 uviedol, že problémy pri odpisovaní množstva odobratého zemného plynu internými pracovníkmi žalobcu mal každý rok. Doplnil, že v zimnom období na adrese odberného miesta nebýva. V tom čase býva v nehnuteľnosti na adrese Hlavná 441, Iža. Okrem týchto nehnuteľností je vlastníkom ďalších siedmich nehnuteľností. Dňa 8.3.2013 po obdržaní vyúčtovacej faktúry reklamoval vyúčtovanú sumu. Potvrdil, že každý rok reklamoval vyúčtovanie, pretože pracovníci žalobcu nechodili odpočítavať riadny odber, hoci prístup k plynomeru bol voľný. Popieral, že v dňoch 3.1.2013 a 4.1.2013 by sa pracovníci žalobcu dostavili na kontrolu odberného miesta na základe jeho reklamácie, nakoľko on podal reklamáciu až dňa 8.3.2013. Keď telefonoval s pracovníkom žalobcu ohľadne reklamácie, veľmi sa pohádali. V deň kontroly sa dostavili zamestnanci žalobcu, ktorí v byte neboli, vošli len do pivnice, kde bol kotol a jeden sporák. Potom odmontovali plynomer a namontovali druhý. Popieral, že by v jeho prítomnosti odmontovaný plynomer zabalili, tento položili do auta a odišli. Jemu bola predložená na podpis len listina o tom, že mu na odberné miesto bolo namontované nové meradlo. Namietal vyúčtovanú spotrebu, keď v zimnom období sa v nehnuteľnosti nezdržiava a do teploty -8 oC nehnuteľnosť nevykuruje ani netemperuje. Doplnil, že žalobcovi navrhol porovnať jeho spotrebu zemného plynu za posledných päť rokov, čo však neurobili. Žalobca ho kontaktoval s tým, aby niečo zaplatil, s čím on nesúhlasil. Poukázal na záver znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že plomba poškodená nebola.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach dňa 18.5.2016, 19.2.2018 a 6.6.2018 navrhol doplniť dokazovanie zabezpečením kontrolného znaleckého posudku, vyžiadaním listín preukazujúcich odber zemného plynu žalovaným za obdobie päť rokov spätne od roku 2013, výsluchom znalca, výsluchom zamestnancov žalobcu, ktorý boli dňa 19.3.2013 na odbernom mieste, predložením všetkých plombovacích klieští používaných žalobcom, zdokladovaním výpočtu žalovanej sumy, popísaním priebehu odpočtu plynomeru, na základe ktorého bola vystavená reklamovaná faktúra, predložením relevantných dokladov vyhotovovaných pri odpočte, doložením zoznamu reklamácií týkajúcich sa sporného odberného miesta, zdokladovaním výkonu spotrebičov evidovaných na odbernom mieste a doložením fotodokumentácie z 19.3.2013. V ostatnom zotrval na vyjadreniach žalovaného realizovaných v priebehu sporu, keď na pojednávaní dňa 19.2.2018 konštatoval, že zo strany žalobcu nebol v priebehu sporu predložený relevantný dôkaz o tom, že odtlačok klieští z 9.2.2012 je odtlačkom klieští, ktoré boli použité pri osadzovaní meradla na odbernom mieste žalovaného. Opakovane vyzdvihol, že znalec v znaleckom posudku nekonštatoval ani porušenie plomby, jej poškodenie, lepenie a ani inú manipuláciu s plombou alebo jej uškom. Mal za to, že žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odtlačok plomby sa spornom meradle nebol osadený autorizovanou osobou.
15. V ďalších písomným a ústnych vyjadreniach strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách k predmetu sporu.
16. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase zisteného neoprávneného odberu, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škodu v zmysle citovaného ustanovenia možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Obsahom pojmu majetková škoda je zmenšenie majetku poškodeného.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
17. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
18. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval podľa ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. a Občianskeho zákonníka, keď sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko strany sporu v ich právnom vzťahu nevystupovali v pozícii dodávateľa a spotrebiteľa a neexistovala medzi nimi žiadna zmluva majúca charakter spotrebiteľskej zmluvy. Tak ako správne argumentoval žalobca, za spotrebiteľskú zmluvu by bolo možné posudzovať zmluvu o dodávke zemného plynu uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a žalovaným. Nárok z tejto zmluvy ale v tomto konaní nie je predmetom sporu.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe z titulu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu nie je možné vyhovieť.
20. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaný na základe zmluvného vzťahu odoberal od obchodnej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. zemný plyn, že na odbernom mieste bola dňa 19.3.2013 zamestnancami žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete vykonaná kontrola, pôvodné meradlo bolo demontované z dôvodu podozrenia z manipulácie so zabezpečením meradla a zaslané na znalecké skúmanie. Tiež bolo nesporné, že žalovaný v období predchádzajúcom obdobiu od 31.1.2012 do 2.1.2013 opakovane reklamoval vyúčtovanie spotreby zemného plynu dodávateľom
- Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a že jeho reklamácie boli uznané, pričom žalovanému boli vystavené opravné faktúry vychádzajúce zo stavu spotreby nahláseného žalovaným. Sporné medzi stranami sporu bolo skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že meradlo na odbernom mieste žalovaného malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Vyriešenie tejto otázky súd považoval pre rozhodnutie o opodstatnenosti uplatneného nároku za kľúčové. Žalobca na preukázanie svojho skutkového tvrdenia o porušení zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii predložil znalecký posudok č. 96/PL-2013 vypracovaný F.. K. X. dňa 27.3.2013, v ktorom znalec konštatoval, že optickým skúmaním označení zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku. Sporný odtlačok bol umiestnený na meradle, ktoré bolo demontované na odbernom mieste žalovaného dňa 19.3.2013 a zaslané na znalecké dokazovanie. Kontrolný odtlačok plombovacích klieští bol znalcovi poskytnutý zo strany žalobcu dňa 9.2.2012. Súd sa preskúmaním obsahu zápisu zo dňa 19.3.2013 a znaleckého posudku nestotožnil s námietkou žalovaného o nezhode demontovaného meradla s meradlom, ktoré znalec skúmal na základe objednávky žalobcu, keď zo zápisu zo dňa 19.3.2013 i zo znaleckého posudku vyplynulo rovnaké výrobné číslo meradla, rozdiel bol len v dodatku
výrobného čísla. Preto súd nemal pochybnosť o tom, že demontované a znalecky skúmané meradlo bolo totožné. Tiež súd nepripísal žiadnu relevanciu námietke žalovaného ohľadne dátumu, kedy žalobca poskytol znalcovi kontrolný odtlačok čeľustí plombovacích klieští. Súd v tejto súvislosti považoval za logické zdôvodnenie postupu žalobcu, ktorý s vyššie označeným znalcom spolupracuje pri podozrení z manipulácie so zabezpečením meradla, pričom dátum, kedy žalobca poskytol znalcovi kontrolný odtlačok čeľustí plombovacích klieští (ak tento bol odovzdaný najneskôr do dňa znaleckého skúmania meradla a overovacej značky) nemá pre rozhodnutie v tejto veci žiadnu relevanciu. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, v tomto znalec optickým skúmaním jednoznačne potvrdil, že sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. V závere zodpovedal otázky zadávateľa (žalobcu) tak, že nezistil mechanické poškodenie plomby, nezistil prítomnosť lepidla na plombe, ani časť z inej plomby pod plombou osadenou na meradle, avšak sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok nebol vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Následne na základe záverov znaleckého posudku žalobca uskutočnil výpočet škody, ktorá mu mala byť spôsobená neoprávneným odberom plynu. Škodu vyčíslil postupujúc podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. na sumu 6.168,85 €, keď táto pozostáva zo sumy náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 31.1.2012 do 2.1.2013 vo výške 5.908,34 € a z nákladov na zaisťovanie neoprávneného odberu vo výške 260,51 €. Manipuláciu so zabezpečovacím zariadením meradla ako aj výpočet škody žalovaný v priebehu celého sporu popieral, žalobca preto doplnil svoje skutkové tvrdenie o opísanie mechanizmu osadzovania plomby na meradlo odvolávajúc sa na skutočnosť, že subjektom autorizovaným na osadzovanie plomby je tretia osoba. Tiež predložil vyjadrenie obchodnej spoločnosti Plynárenská metrológia, s.r.o. zo dňa 9.11.2017, ktorá obchodná spoločnosť sa vyjadrila k platnosti predmetného meradla a overovacej značky a doplnila, že meradlo bolo osadené plastovou zaisťovacou plombou v kryte číselníka s označením M43 10 s dvoma postrannými zaisťovacími prvkami zabraňujúcimi jej vytiahnutiu. Keďže žalobca svoj nárok na plnenie vyvodzuje z titulu náhrady škody vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, podľa názoru súdu bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu, predovšetkým skutočnosť, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného mu skutočne vznikla škoda. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania okrem znaleckého posudku neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že mu skutočne vznikla škoda a v akom rozsahu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že znalecký posudok je dôkazom, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že z dôvodu porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom prípadne iným spôsobom. Z predloženého znaleckého posudku nevyplynulo a žalobca ani ničím nepreukázal, ako vyzeralo zabezpečenie meracieho zariadenia (plomba) v čase montáže meracieho zariadenia, čo súd viedlo k pochybnosti o relevantnosti výsledkov znaleckého dokazovania, pretože v rámci znaleckého dokazovania znalec neporovnával stav plomby meracieho zariadenia v čase jeho montáže a v čase po demontáži a jeho zaslaní znalcovi. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku zabezpečenie meradla (plomba) nevykazovalo znaky mechanického poškodenia, znalec nezistil prítomnosť lepidla na plombe, ani časť z inej plomby pod plombou osadenou na meradle. Mechanické, prípadne iné fyzikálne poškodenie plomby na meradle by podľa názoru súdu jednoznačne spadalo pod objektívnu zodpovednosť odberateľa za odber zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z.. Pokiaľ ale meradlo bolo opatrené plombou, ktorá nevykazovala znaky mechanického poškodenia, pri ktorej bolo možné len znaleckým skúmaním pri 23násobnom zväčšení zistiť nezhodu tvaru a rozmerov číslic a písmena a žalobca sa odvolával len na nezhodu s kontrolným odtlačkom a vyjadrenie autorizovanej osoby, pričom žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o poškodení zabezpečenia proti manipulácii s meradlom popieral, súd nemal zo strany žalobcu preukázané, že odtlačok čeľustí plombovacích klieští osadený na plombe meradla nebol vyhotovený autorizovanou osobou. Podľa názoru súdu ide v danom spore o špeciálny prípad, kedy bolo na žalobcovi, aby popreté skutkové tvrdenie o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s predmetným meradlom jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázal, pričom jednoznačným dôkazom o porušení tohto zabezpečenia (zrejme nahradení pôvodnej plomby plombou s odtlačkom čeľustí plombovacích klieští, ktoré v rozhodnom období autorizovaná osoba nepoužívala) by bolo preukázanie rozdielu stavu odtlačku čeľustí plombovacích klieští použitých autorizovanou osobou v čase osadenia plomby na meracie zariadenie pred jeho osadením na odberné miesto žalovaného so stavom v čase vykonania znaleckého dokazovania. V danom prípade, keďže žalobca neprodukoval jednoznačný dôkaz o tom, ako vyzeral odtlačok čeľustí plombovacích klieští umiestnený na plombe predmetného meradla v čase osadenia meradla na odberné miesto žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd nad všetku pochybnosť nepresvedčil o tom, že odtlačok čeľustí plombovacích klieští na plombe
meradla nebol vyhotovený autorizovanou osobou, keď všeobecné opísanie postupu autorizovanej osoby pri osadení odtlačku čeľustí plombovacích klieští nevylučuje možnosť, že v danom prípade tento odtlačok (napriek nezhode s kontrolným odtlačkom) bol osadený v súlade s platnou právnou úpravou na to autorizovanou osobou. Súd mal za to, že v danom prípade nie je možné automaticky aplikovať objektívnu zodpovednosť žalovaného za nezhodu odtlačkov čeľustí plombovacích klieští na meradle demontovanom na jeho odbernom mieste a zaslanom na znalecké skúmanie s kontrolným odtlačkom čeľustí plombovacích klieští, ktorý bol znalcovi doručený žalobcom za účelom vykonávania znaleckej činnosti v rozsahu znaleckého skúmania podozrenia žalobcu na neoprávnenú manipuláciu so zabezpečením meradla. Keďže žalobca jednoznačne nepreukázal naplnenie predpokladu objektívnej zodpovednosti žalovaného za neoprávnený odber zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., súd mal za to, že na strane žalobcu nevznikol právny nárok uplatňovať si od žalovaného náhradu škody v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z a § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka.
21. Nakoľko ale v priebehu sporu bolo medzi stranami sporu nesporné, že v rozhodnom období zo strany žalovaného k odberu zemného plynu došlo, pričom z listín predložených obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. jednoznačne vyplynulo, že titulom odberu zemného plynu po reklamáciách žalovaného a v súvislosti so záverom žalobcu o neoprávnenom odbere, si vyúčtoval len cenu zemného plynu dodaného a spotrebovaného v období od 19.1.2012 do 30.1.2012 v objeme 75 m3 (dňa 23.1.2013dodávateľ - obchodná spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vystavil žalovanému vyúčtovaciu faktúru č. 7420130313, ktorou bola vyúčtovaná spotreba zemného plynu v období od 19.1.2012 do 18.1.2013 s nedoplatkom za spotrebu oproti preddavkovým platbám vo výške 1.492,74 € (dodávateľ pri vystavení faktúry vychádzal zo spotreby zemného plynu v objeme 3550 m3 (počiatočný stav k 19.1.2012 v objeme 720 m3 a konečný stav v objeme 4.270 m3) - túto faktúru žalovaný v mesiaci február 2013 reklamoval, žalobca reklamáciu uznal a tak bola žalovanému dňa 15.2.2013 vystavená opravná faktúra č. 7412953447 s preplatkom vo výške 1.393,16 €, keď táto faktúra bola vystavená na základe žalovaným nahláseného konečného stavu meradla ku dňu 18.1.2013 v hodnote 1.515 m3. Následne dodávateľ od žalobcu prevzal opravený stav meradla k 18.1.2013 vo výške 4.270 m3. Na základe uvedeného potom vystavil dňa 5.3.2013 opravnú faktúru č. 7401169692 s výsledkom: nedoplatok vo výške 1.366,64 €. Dňa 8.3.2013 podal žalovaný reklamáciu uvedenej opravnej faktúry. Po vybavení reklamácie vystavil dodávateľ dňa 10.4.2013 opravnú faktúru č. 7401172339 s preplatkom vo výške 1.366,64 € a dňa 17.4.2013 opravnú faktúru č. 7401173062 s preplatkom vo výške 362,04 €. Predmetnou faktúrou bol žalobcom stav meradla k 18.1.2013 opravený na údaj: 795 m3, a teda žalovaný za spotrebovaný zemný plyn zaplatil len cenu reálne spotrebovaného zemného plynu v objeme 75 m3. Cenu spotrebovaného zemného plynu za obdobie od 31.1.2012 do 18.1.2013 žalovaný neuhradil, hoci zemný plyn odobral a spotreboval, čo v priebehu sporu ani nepopieral. Keďže k reálnemu odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného v období od 31.1.2012 do dňa 19.3.2013 došlo (keď pri demontáži pôvodného meradla bol zo strany zamestnancov žalobcu zistený stav počítadla v hodnote 2.028 m3), pričom toto množstvo zemného plynu prešlo distribučnou sieťou žalobcu a kúpnu cenu tohto zemného plynu si dodávateľ zemného plynu od žalovaného neuplatnil, súd považoval odobratie a spotrebovanie zemného plynu v objeme rozdielu medzi stavom ku dňu 30.1.2012 (795 m3) a stavom ku dňu 19.3.2013 (2.028 m3) za majetkový prospech získaný žalovaným na úkor žalobcu, teda bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na úkor žalobcu, ktoré bezdôvodné obohatenie je vychádzajúc z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka žalovaný povinný žalobcovi vydať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd teda právne posúdil uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.168,85 € s príslušenstvom ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia a tento vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, skutkových tvrdení strán sporu a listinných dôkazných prostriedkov: faktúr vystavených dodávateľom žalovanému a zápisu zo dňa 19.3.2013, kedy došlo k demontáži meradla a zaznamenaniu stavu meradla (ktorý stav žalovaný nepopieral) vyhodnotil ako čiastočne dôvodný. Súd považoval v danej veci za spravodlivé uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu bezdôvodného obohatenia v podobe hodnoty odobratého a spotrebovaného zemného plynu na odbernom mieste žalovaného v období od 31.1.2012 do 19.3.2013, za ktoré obdobie pre žalobcom deklarovaný neoprávnený odber dodávateľ zemného plynu cenu dodaného zemného plynu žalovanému nevyúčtoval. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 468,54 €, ktorá predstavuje hodnotu odobratého a spotrebovaného zemného plynu v období od 31.1.2012 do 19.3.2013 v objeme 1.233 m3 pri cene 0,38 €/m3. Cenu zemného plynu súd zistil z výpočtu škody, v ktorom bola stanovená cena 1 m3 zemného plynu v hodnote 0,38 €. Reagujúc na námietku premlčania podanú žalovaným bez bližšieho odôvodnenia súd uvádza, že uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy priznaný titulom bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je, keď žaloba bola zo strany žalobcu podaná v lehote kratšej ako dva roky od
momentu, kedy žalobca zistil, že žalovaný odobral a spotreboval zemný plyn z jeho distribučnej siete bez toho, aby zaň zaplatil a aj v lehote kratšej ako tri roky od momentu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.
22. Súd tiež žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlžnej sumy počnúc odo dňa 3.5.2013 do zaplatenia, ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
23. Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania predložením plomby za účelom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku, výsluchom znalca, výsluchom zamestnancov žalobcu, ktorí boli prítomní na ohliadke dňa 19.3.2013, predložením všetkých plombovacích klieští s označením 10M43 a evidencie plombovacích klieští, predložením dokladu o výkone zariadení: kotla značky Ety a zariadenia MORA, ako aj fotodokumentácie zo dňa 19.3.2013 ohľadne obhliadky, keď doplnenie dokazovania s ohľadom na právny záver súdu o nepreukázaní dôvodnosti nároku na náhradu škody titulom neoprávneného odberu zemného plynu by bolo nadbytočné, nemajúce vplyv na vyslovené právne posúdenie veci. Doplnenie dokazovania by bolo nehospodárne a neúčelné a smerovalo by len k predlžovaniu sporu.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, keď vypočítajúc pomer úspechu a neúspechu strán sporu žalovaného ako v spore úspešnejšej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,80 % účelne vynaložených trov konania (žalobca mal úspech v rozsahu 7,60 % a žalovaný v rozsahu 92,40 %). O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
25. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.