Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/3/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci žalobcu: T. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX O., zast. JUDr. Jana Sivoková, advokátka, Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 10. novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 10. novembra 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená výška trov konania. Výšku trov konania súd určí samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

T. G., bytom A. XXX, O. (ďalej len „žalobkyňa“) žiadosťou zo dňa 06.10.2015 požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočka Zvolen o prehodnotenie zdravotného stavu, nakoľko sa od poslednej kontroly zhoršil a súčasne požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Na uvedené účely predložila dôkazné prostriedky svedčiace o jej zdravotnom stave, ktoré mala k dispozícii (najmä lekárske správy a posudky). Vydaniu tohto 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 2 -

rozhodnutia predchádzal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sd/88/2016-23 zo dňa 08.03.2017, ktorý predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 14.11.2015 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 09.06.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa prvostupňový orgán obmedzil len na konštatovanie, že na podklade žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Zvolen bolo trvanie jej invalidity opätovné preskúmané s tým záverom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru posudkového lekára predstavuje 60%. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ďalej odkazuje na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 06.06.2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru. Záverom prvostupňový orgán uzavrel, že z tohto dôvodu žalobkyni patrí invalidný dôchodok v nezmenenej výške, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na jeho výplatu. Nakoniec konštatoval, že týmto sa vykonal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 20Sd/88/2016-23 z 08.03.2017.

2. V spise sa nachádza odborný posudok o invalidite zo 04.05.2017, v ktorom posudkový lekár sociálnej poisťovne na nariadenom pojednávaní žiadal o doplnenie nového neurologického vyšetrenia z dôvodu, že v Dg. závere je chronický LIS, ale nie je vyjadrenie, že poškodenie pohybového aparátu je v dôsledku úrazu. Zároveň považoval lekár za potrebné doplniť aj nové psychologické vyšetrenie, za ktorým účelom pojednávanie bolo odročené pre došetrovanie s tým, že pokračovať sa bude po doložení požadovaných vyšetrení. V následnom odbornom posudku o invalidite zo 06.06.2017 posudkový lekár (ktorý nie je v posudku nijako identifikovaný) uzavrel, že: „Pri všetkých uvedených vyšetreniach od začiatku úrazu od roku 2007 a prepúšťacej správy z oddelenia úrazovej chirurgie bolo konštatované, že polytrauma s potrebou operačnej revízie dutiny brušnej, ostesyntézou, zlomeniny dolnej končatiny a ošetrením mnohopočetných poranení, kde je však konštatované, že prepustená je plne orientovaná a periféria je bez neurologického deficitu. Aj pri všetkých následných doplňujúcich prístrojových vyšetreniach MR C a LS chrbtice nie je konštatované, že sú prítomné poúrazové zmeny na medzistavcových platničkách, ako aj v stavcoch L chrbtice, ale je konštatované, že je prítomná chondróza diskov s tlakom na miešne korene, ktoré jej spôsobujú subjektívne a objektívne potvrdené zdravotné obmedzenia s hypestézou ľavej dolnej končatiny s výrazne obmedzenou pohyblivosťou ľavej dolnej končatiny s poruchami lokomócie. Pri novom odbornom vyšetrení psychológa a psychiatra je konštatované, že je prítomná organická represívna porucha, organický psychosyndróm a následná postraumatická stresová porucha a kognitívna porucha, ktorá je aj psychológom hodnotená ako stredne ťažkého stupňa a podstatným spôsobom neobmedzuje možnosti pracovného uplatnenia, ale má vplyv na posudzovanie pracovných schopností, je však zahrnutá v ostatných ochoreniach, 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 3 -

ktoré navyšujú základné zdravotné postihnutie, ktoré bolo hodnotené ako dorzalgia, bolesť chrbta. Psychické ochorenie nie je tak závažného stupňa, aby mohlo byť rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri uvedenom zdravotnom stave je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 60%.“ Posudok ako chorobu označuje „Bolesť chrbta - dorzalgia - stav po polytraume“ a ďalšie. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvádza: „Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia. Degeneratívne zmeny na chrbtici a v medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky, s výraznou poruchou svalového korzetu“, ktoré je možné zahrnúť do kapitoly XV. oddiel E položka 3 písm. c/ Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Ako záver je v posudku uvedený stav po polytraume. Chronický lumboischialgický syndróm s radikulárnou symptomatológiou L4 - 5, L5 - S1. Stav po kompresívnej zlomenine tela stavca L3. Stav po zlomenine priečnych výbežkov L5 - S1 vľavo. Chronicky cervikobrachiálny a cervikokraniálny syndróm, spondylartróza chrbtice, polyartralgie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť: 60% . 3. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané včas odvolanie, v ktorom žalobkyňa uviedla nesúhlas s týmto rozhodnutím z dôvodu vzniku invalidity na základe doložených lekárskych správ, z ktorých je vidieť, že je invalidná v dôsledku úrazu nie choroby a jej obmedzenie zamestnať sa je čitateľné, pretože poškodenie je bolestivé a bez užívania množstva liekov nedokáže žiť a fungovať. O odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2017 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odvolaní napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol s poukázaním na § 71 ods. 1 až 9 zákona o sociálnom poistení, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne Zvolen dňa 18.07.2017, ktorý zotrval na pôvodnom odbornom posudku o invalidite a predložil spis posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie taktiež posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 31.10.2017 s nasledovným záverom: „Posudzovaná účastníčka konania bola uznaná invalidnou dňa 12.02.2009 pre následky po polytraume, po havárii autobusu v septembri 2007. Po úraze nebol u účastníčky konania hodnotený žiadny neurologický deficit. EMG vyšetrenie z júla 2009 nepotvrdilo radikulopatiu na dolných končatinách. Nasledujúce CT a MR vyšetrenia driekovej aj C chrbtice dokumentujú u účastníčky konania vývoj degeneratívnych zmien, ktoré závažnejšie nespôsobujú útlak nervových štruktúr v zmysle radikulopatie alebo myelopatie. V klinickom obraze je prítomná porucha statodynamiky v oblasti C a Th-LS chrbtice, akcentovaná je aj subjektívnym prežívaním ťažkostí a podmienená je tiež asymetrickým zaťažovaním váhonosných kĺbov (koxy, kolenné kĺby). U účastníčky konania ide o stav, ktorý je terapeuticky rehabilitačným postupom ovplyvniteľný, najmä liečebnou pohybovou aktivitou. Z predloženej dokumentácie vyplýva neúmerné zaťaženie účastníčky konania farmakoterapiou. Po komplexnom prehodnotení zdravotného stavu účastníčky 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 4 -

konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici konštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie na úrovni 50%, pri uvedených degeneratívnych zmenách a klinických nálezoch je maximálna. V percentuálnom zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sú zhodnotené ostatné pridružené ochorenia, ktoré samostatne nedosahujú vyššie percento.“ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol všetky listinné podklady, tzn. vyšetrenia, správy a posudky žalovanej, ktoré pri rozhodnutí použil. Záverom žalovaný uzavrel, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 60%. 4. V spise sa nachádza posudok z 31.10.2017, ktorý v časti aktuálne neurologické vyšetrenie vykonávané prísediacim lekárom (F.. K. R., NovaMed Banská Bystrica) mimo iného hovorí: „lucídna, kontakt primeraný, v oblasti MNN izokória bez nystagmu bez okohybných porúch, V. - citlivosť bez stranovej diferencie, VII - inervácia symetrická. IX-XII - bpn. Krk - šija voľná, naznačený blok v dolných segmentoch C chrbtice, C-Th: rotačné pohyby v anteflexii voľné s algickou reakciou. V ostatných úsekoch chrbtice na jemný poklop na stavce hyperalgicky až hyperpaticky reaguje, dynamika výrazne ovplyvnená aktívnou spoluúčasťou pacientky, najmä do anteflexie, pohyby do lateroflexie voľnejšie, naznačený SI blok vpravo. HK - tonus symetrický, bez svalových atrofií, pohyby v pravom ramennom kĺbe obmedzené bolestivé, drásoty pri pohyboch, aktívne elevuje niečo nad horizontálu. Obmedzená intrarotácia. Reflexy bicipitové nízke symetrické, ostatné symetricky výbavné, akrálne bez motorickosenzitívneho deficitu. V paretických polohách udrží, retardačné vpravo pozitívne pre bolestivé rameno vpravo. DK - Lasseque negatívny, provokuje skôr bolesti v terminálnych polohách v oblasti bedrových kĺboch obojstranne, reflesy L2-4 sym. nižšie, L5-S2 naznač. až 0 bilat. Py. irit. negatívne, t.č. autodermogram neprítomný bez stranovej odchýlky alg. citlivosti. Aj akrálne algická citlivosť zachovaná, vibračná citlivosť bez redukcie, z paretických polôch obojstranne poklesávanie pre bolesti v bedrových kĺboch. Stoj - na päty a špičky sa postaví. Chôdza algická, šetrná, bez výraznejšieho motorického deficitu. Pri uvedenom klinickom náleze EMG vyšetrenie nie je nutné. Choroba: Kód MKCH-10: Bolesť chrbta-dorzalgia M54 Astma bronchiale stredne ťažká perzistujúca Postraumatická stresová porucha Fobická porucha Organický psychosyndrom Špecifické fóbie Mierne kognitívna porucha poúrazová Úraz: Kód MKCH-10: 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 5 -

Stav po polytraume

Rozhodujúce zdravotné postihnutie (názov, kapitola, položka): 50% Kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c/ - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky, s výraznou poruchou svalového korzetu. Iné zdravotné postihnutie (názov, kapitola, položka): Zvýšenie percentuálnej miery o 10%, pridružené ochorenia. Celkový posudok: Posudzovaná účastníčka konania bola uznaná invalidnou 12.02.2009 pre následky po polytraume, po havárii autobusu v septembri 2007. Rozhodujúcim postihnutím bola nedoliečená zlomenina v oblasti ľavého predkolenia. V septembri 2009 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pôvodne 50% pre XV.G.52, bola zvýšená o 10% pre subjektívne uvádzané problémy s chrbticou hodnotené podľa XV.E.4.b) (35% - 45%). Po zlepšení funkcie kolena pri vyčerpaní liečebných procesov bol stav prehodnotený v júni 2013, kde v súlade so zobrazovacími vyšetreniami (CT, MR) pri preukázaných degeneratívnych zmenách bolo za rozhodujúce ochorenie uvedená porucha chrbtice na podklade degeneratívnych zmien XV.E.3.c) - so stanovením najvyššie možnej percentuálnej hodnoty. Po úraze nebol hodnotený žiadny neurologický deficit, ani EMG vyšetrenie z júla 2009 nepotvrdilo radikulopatiu na dolných končatinách. Nasledujúce CT a MR vyšetrenia driekovej aj C chrbtice dokumentujú vývoj degeneratívnych zmien, ktoré závažnejšie nespôsobujú útlak nervových štruktúr v

zmysle radikulopatie alebo myelopatie. V klinickom obraze je prítomná porucha statodynamiky v oblasti C a Th-LS chrbtice, akcentovaná aj subjektívnym prežívaním ťažkostí a podmienené tiež asymetrickým zaťažovaním váhonosných kĺbov (koxy, kolenné kĺby). Ide o stav, ktorý je terapeuticky rehabilitačným postupom ovplyvniteľný, najmä liečebnou pohybovou aktivitou. Z predloženej dokumentácie vyplýva neúmerné zaťaženie pacientky farmakoterapiou. Po komplexnom prehodnotení zdravotného stavu konštatujeme, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce ochorenie na úrovni 50%, pri uvedených degeneratívnych zmenách a klinických nálezoch je maximálna. V percentuálnom zvýšení sú zhodnotené ostatné pridružené ochorenia, ktoré samostatne nedosahujú vyššie percento. Pracovná rekomandácia: navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom pracovisku: - obmedzenie schopností, môže vykonávať prácu len v prostredí bez: zaťaženia DKK dlhodobým státím a chodením, nosenia a dvíhania bremien, bez nadmernej záťaže chrbtice, nevhodná je práca spojená s dvíhaním a nosením ťažkých bremien. môže vykonávať prácu (popis): ľahšie robotnícke práce za uvedených podmienok Odporúčania: pracovná rehabitlitácia: - rekvalifikácia: - ústavná starostlivosť (odôvodnenie s určením zdravotníckeho zariadenia): - 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 6 -

Výrok posudku (s citáciou právnych predpisov): Je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 60%, invalidita trvá, kontrolná lekárska prehliadka určená lehota: november 2020, invalidita vznikla v dôsledku choroby. Kod dg./ skupina chorôb (kapitola/položka): M54/XV.E.3.c) + 10% navýšenie.“ 5. Žalobkyňa podala správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie je v celom rozsahu nezákonné, bolo vydané v rozpore s právnym poriadkom, že žalovaný vôbec nebral do úvahy rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sd/88/2016-23 z 08.03.2017 a pri svojom rozhodovaní sa neriadil právnym názorom súdu. Poukázala na konkrétne vyjadrenie súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že ochorenie podporného a pohybového aparátu u žalobkyne je dôsledkom úrazu, rozhodujúce zdravotné postihnutie je potrebné určiť podľa kapitoly XV. oddiel E. položka 4. písm. c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom rozpätí 70 až 80%. Žalovaný sa neriadil týmto právnym názorom, pretože rozhodujúce zdravotné postihnutie určil podľa kapitoly XV. oddiel E: položka 3. písm. c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom rozpätí 40 - 50%. Žalobkyňa namietala, že žalovaný, ani prvostupňový orgán sa nevysporiadali s uvedeným právnym názorom krajského súdu. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že konajúce orgány dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym úvahám, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobkyňa zdôraznila najmä skutočnosť, že invalidná je z dôvodu úrazu a nie pre chorobu, pričom zdravotné problémy jej nedovoľujú vykonávať zárobkovú činnosť. Prvostupňové rozhodnutie sa opiera o odborný posudok z 06.06.2017, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je naďalej invalidná s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to 60% tak, ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu, s čím nesúhlasí a podáva proti tomu námietky. Podľa jej názoru už pri prvom posúdení invalidity bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% určená nesprávne, pretože už v tom čase zdravotný stav žalobkyne a odborné nálezy nasvedčovali tomu, že miera poklesu je u žalobkyne oveľa vyššia a že k jej zdravotnému postihnutiu došlo následkom vážneho úrazu pri dopravnej nehode. Z lekárskej správy - zápisnice zo dňa 08.09.2017 vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia odporučil doplniť vyšetrenia o EMG vyšetrenie na léziu N.fibularis (poúrazovú) léziu a po doplnení tohto vyšetrenia mal byť privolaný na pojednávanie odborný lekár - neurológ. Žalovaný pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii požadované vyšetrenie EMG a uspokojil sa len s vyšetrením prísediaceho odborného lekára. Žalobkyňa EMG vyšetrenie absolvovala dňa 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 7 -

22.12.2017, ktoré potvrdilo nález, a to poúrazovú léziu. Jej zdravotný stav sa vôbec nelepší, naopak má značne nepriaznivý vplyv na jej psychiku, čo sa odzrkadľuje na jej zdravotnom stave s ťažkými

depresiami, ktoré majú vplyv aj na fyzickú výkonnosť. Záverom poukázala na to, že je nesporné a preukázateľné, že až do dopravnej nehody, ktorá sa stala 02.09.2007, pri ktorej utrpela vážny úraz sa neliečila na choroby chrbtice. Odborné nálezy nasvedčujú tomu, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je oveľa vyššia ako deklaruje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že tu existuje značný rozpor medzi odborným posudkom a názormi odborných lekárov. Navrhla aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Prílohou žaloby tvoril mimo iného výsledok EMG vyšetrenia z 22.12.2017, v ktorého závere je uvedené: „surálna neuropathia vlavo; abnormality neskorých odpovedí a EMG v časti implikujú proximálnu, najpravdepodobnejšie intraspinálnu axonálnu a/alebo demyelinizačnú notor leziu pri LS polyradiculopathii L5 dx & L2/4 sin“. V prílohe žalobkyňa predložila aj neurologické vyšetrenie žalobkyne zo 17.01.2018. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a doplnil, že k námietke žalobkyne, že z lekárskej správy, zápisnice zo dňa 08.09.2017 posudkový lekár sociálneho poistenia odporučil doplniť vyšetrenia o EMG vyšetrenie na léziu n. fibularis (poúrazovú) léziu a po doplnení tohto vyšetrenia mal byť privolaný na pojednávanie odborný lekár, neurológ a odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii požadované vyšetrenie EMG a uspokojil sa len s vyšetrením prísediaceho odborného lekára žalovaná uviedol, že je nedôvodná z nasledujúceho dôvodu: „Vyšetrenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané prísediacim lekárom dňa 31.10.2017, ktorý žalobkyňu komplexne vyšetril a skonštatoval, že pri uvedenom klinickom náleze EMG vyšetrenie nie je nutné. Skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli vysvetlené dokázanými diagnózami.“ Žalovaný sa ďalej pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí, ktoré považoval za zákonné a správne. 7. Žalobkyňa v duplike zotrvala na podanej žalobe, navyše poukázala na prepúšťaciu správu z 11.09.2009, z ktorej sú zrejmé mnohopočetné poranenia chrbtice a diagnózy vzniknuté následkom úrazu. Tak ako vyplýva z jej predchádzajúcej zdravotnej dokumentácie, žalobkyňa sa pred úrazom neliečila na žiadne choroby chrbtice, nemala žiadne bolesti, vykonávala bez problémov aj ťažšiu fyzickú prácu. Žalobkyňa zotrvala na tom, že jej invalidita vznikla dôsledkom úrazu a jej rozhodujúce zdravotné postihnutie je potrebné určiť podľa kapitoly XV. oddiel E položka 4 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 8 -

K vyjadreniu pripojila aj lekársku správu ošetrujúceho lekára F.. V. U. z 22.09.2009, kde sa mimo iného konštatuje, že ide o stav po úraze chrbtice s recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu kapitola XV., oddiel E, položka 4, písm. b/. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 60%. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím preto podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP zrušil, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Rozsudok bol dňa 02.07.2018 vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu. 9. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 12. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 13. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 9 -

14. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 15. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 16. § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 17. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je obsiahnutá v prílohe č. 4 k zákona o sociálnom poistení. 18. Podľa § 191 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 19. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 20. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 21. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 22. Podľa § 196 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. 23. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 24. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 10 -

25. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 26. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie neobsahujú odôvodnenie, z ktorého by bolo možné zistiť, akým spôsobom konajúce organizačné zložky Sociálnej poisťovne pri stanovení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne vec právne posúdili, na základe čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bez ďalšieho obmedzil na konštatovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60% s odkazom na odborný posudok z 06.06.2017 v prílohe. Napadnuté rozhodnutie obsahuje rekapituláciu predchádzajúceho prvostupňového konania, citáciu ustanovení zákona o sociálnom poistení a konštatovanie, že posudkový lekár sociálneho poistenia posúdil zdravotný stav žalobkyne, ktorý posudkový lekár poukázal na závery vyšetrenia žalobkyne z júla

2009 a po komplexnom prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne konštatoval pokles miery schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti žalobkyne na úrovni 50% s pridruženými ochoreniami, ktoré zvýšili túto mieru o 10%. Ďalej odôvodnenie obsahuje výpočet podkladov (lekárske správy, posudky a vyšetrenia), ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej obsahuje konštatovanie, že na základe uvedených nálezov, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia mal žalovaný za preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne, chorobe podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia atď. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, so zvýšením za iné zdravotné postihnutie o 10%. Záverom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje informáciu, že posudkový lekár vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne. 27. Odôvodnenia prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia neobsahujú zákonom ustanovené náležitosti (§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), pretože síce obsahujú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ale úplne absentujú úvahy akými boli vedení pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. Konštatovanie, že na základe uvedených nálezov, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia mal žalovaný za preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, so zvýšením za iné zdravotné postihnutie o 10%, nemožno považovať za úvahu, pretože neobsahuje žiadnu právnu myšlienku alebo argumentáciu podloženú skutkovými zisteniami, ani spôsob zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu a vyjadrenia k námietkam, stanoviskám alebo vyjadreniam žalobkyne počas konania, resp. v jej podaniach. Napriek správnemu určeniu objektívneho práva nebola predmetná právna vec 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 11 -

individualizovaná spôsobom, ktorý zákon pre aplikáciu práva v jednotlivých prípadoch vyžaduje a ktorý je na možnosť preskúmania zákonnosti rozhodnutia nevyhnutný. 28. Za nespreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Správny súd konštatuje, že v odôvodnení prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia nie je obsiahnutá úvaha, ktorou sa prvostupňový orgán a žalovaný spravoval pri hodnotení podstatných skutočností rozhodných pre prijatie záveru o úrovni miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Výpočet podkladov rozhodnutia, ani konštatovania bez bližšieho ozrejmenia ich vzájomných súvislostí, právnych záverov a úvah týkajúcich sa právneho posúdenia veci, na spôsobilosť rozhodnutia byť podrobené preskúmaniu jeho zákonnosti správnym súdom, na ktoré má každý účastník konania ústavou garantované právo, nestačí. 29. Rozhodnutia oboch stupňov nijako nereagovali na vyjadrenia žalobkyne ako účastníčky konania prezentované v jej podaniach a dokonca ani na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrené v rozsudku č.k. 20Sd/88/2016-23 z 08.03.2017, kde súd uviedol, že: „Súd z neurologického nálezu zo dňa 20.06.2016 zistil, že navrhovateľka trpí na nasl. diagnózy: stp. polytraume, chronické vertigo, LIS chronický s vyž. s radikul. symptom. L4/L5 et L5/S1 so sfinkterovými poruchami a zánikovými príznakmi, cervikobrachiálny a CC syndróm bilat. chronický, bulding disk C5/6, C6/7, protrusiones DIV L2/3, L4/L5, L5/S1, spondylartróza vert., polyartralgie. Vzhľadom na závažný neurologický záver a na skutočnosť, že ochorenie podporného a pohybového aparátu u navrhovateľky je dôsledkom úrazu, podľa názoru súdu rozhodujúce zdravotné postihnutie je potrebné určiť podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. c / prílohy č. 4 k zsp. Pracovnú schopnosť navrhovateľky zásadne ovplyvňuje aj psychické ochorenie. Súd z psychiatrického nálezu zo dňa 20.12.2016 zistil, že navrhovateľ trpí nasl. diagnózami: F06.3 organická depresívna porucha, F40.2 špecifické fóbie, F43.1 postraumatická stresová porucha, F06.7 mierna kognit. porucha poúrazovo, F07.8 organický psychosy.“ Žalovaný tak nezabezpečil dôsledné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v zmysle záverov tohto rozsudku, pretože nijako nereagoval na fakt zdôraznený týmto rozsudkom, že uvedená lekárska správa ohodnotila ochorenie žalovanej ako ochorenie, ktoré je dôsledkom úrazu a podľa názoru súdu bolo potrebné rozhodujúce zdravotného postihnutie určiť podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 30. Žalobkyňa predložila súdu lekársku správu - posudok ošetrujúceho lekára F.. V. U. z 22.09.2009, z ktorej záverov jednoznačne vyplýva, že invalidita vznikla v dôsledku úrazu. Rozpormi medzi závermi tohto posudku a posudkami, ktoré zohľadnil 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 12 -

posudkový lekár žalovaného sa žalovaný nezaoberal, pričom bol v súlade s § 195 ods. 1, ods. 3 zákona o sociálnom poistení pri posudzovaní veci povinný úplne zistiť skutkový stav veci a objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (žalobkyne). Nezohľadnením tohto posudku nebol zistený skutkový stav, ktorý bol dostatočný a umožňoval riadne posúdenie veci. Tento stav bo zapríčinený aj tým, že napriek požiadavke posudkového lekára v odbornom posudku o invalidite zo 04.05.2017, v ktorom žiadal o doplnenie nového neurologického vyšetrenia z dôvodu, že v „Dg. závere je chronický LIS, ale nie je vyjadrenie, že poškodenie pohybového aparátu je v dôsledku úrazu“ a doplnenie nového psychologického vyšetrenia, bol v následnom odbornom posudku o invalidite zo 06.06.2017 prijatý záver, z ktorého vychádzalo prvostupňové rozhodnutie, bez doplnenia týchto požadovaných vyšetrení. Rovnako ani posudok z 31.10.2017 takéto vyšetrenia nedoplnil. 31. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán ani žalovaný nezohľadnili, neposúdili zdravotný stav navrhovateľky objektívne, komplexne a v súlade so všetkými odbornými lekárskymi nálezmi, pretože ako vyplynulo z niektorých odborných lekárskych nálezov, zdravotný stav navrhovateľky je zrejme nepriaznivejší ako ho posúdili posudkoví lekári. V ďalšom konaní bude preto potrebné aby prvostupňový orgán prihliadol na lekársku správu - posudok ošetrujúceho lekára F.. V. U. z 22.09.2009 a dostatočne sa s jej závermi vysporiadal, vykonal ďalšie potrebné vyšetrenia, pri ktorých zohľadní aj žalobkyňou predložené vyšetrenie EMG z 22.12.2017 a jeho závery. 32. Záverom je potrebné dodať, že lekárska posudková činnosť v zmysle § 153 zákona o sociálnom poistení predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak len jedným z podkladov rozhodnutia organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Posudkový lekár teda nie je oprávnený samostatne rozhodovať, pretože toto oprávnenie prináleží výhradne organizačným zložkám Sociálnej poisťovne (§ 177 až § 179 zákona o sociálnom postení), ktoré vedú konanie a vydajú rozhodnutie. Z formulácie odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva skôr opak, čo je nesprávne. Hoci sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje v súlade s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie), táto skutočnosť nezbavuje miestne a vecné príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinnosti vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány (nie posudkový lekári) vec na základe všetkých 2 0 S a / 3 / 2 0 1 8 - 13 -

podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia. 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva, d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.