Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/94/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: H. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., zast. JUDr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom 034 01 Ružomberok, Plavisko 7, proti žalovanej: U. X., rod. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. - L. J., R. č. XX, zast. procesným opatrovníkom H.. A. F., nar. XX.X.XXXX, adresa pre doručovanie pošty P.O. L. XX, XXX XX V., v spore o vyporiadanie BSM po zániku manželstva, takto

rozhodol:

I. Z vecí, ktoré mali strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve s a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej:

- novostavba hospodárskej budovy postavená na pozemku parcelné číslo XXXX/X k. ú. K. zapísanom na LV č. XXX k. ú K., stavba bez označenia súpisným číslom v hodnote 59.888,93 eur

II. Žalovanej s a p r i k a z u j e uhradiť nesplatený úver poskytnutý na základe zmluvy o financovaní bývania reg.č. 001/052854/05-001/000 zo dňa 26.5.2005 VÚB a.s., pričom výška nesplateného úveru ku dňu 30.6.2010 predstavuje sumu 26.493,79 eur.

III. Žalovanej s a p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva:

- listinné akcie SHP Harmanec, a.s. Harmanec, hromadná akcia na meno v hodnote 497,91 eur

- podielové listy Prvej penzijnej na meno U. X. vo výške 3.549,05 eur

IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 42.972,58 eur, do 60 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.08.2010 žalobca žiadal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/177/2008-44 zo dňa 12.11.2008, pričom za trvania manželstva manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti;

- novostavba hospodárskej budovy bez označenia súpisným číslom s čelným oplotením a vonkajšími úpravami - nová prípojka vody, vodomerná šachta, prípojka kanalizácie, žumpa, prípojka plynu, prípojka NN postavená na základe stavebného povolenia mesta Ružomberok sp. zn. SPŽP-2537/2004-TX1-VL zo dňa 30.06.2004 na pozemku parcela č. KNC XXXX k. ú. K.,

- samostatná bytová jednotka - v druhom nadzemnom podlaží stavby so súpisným č.XXXX postavená na pozemku parcelné č. KNC XXXX/X k. ú. K. zapísanom na LV č.XXXXX. Novostavba hospodárskej budovy ja samostatnou novovzniknutou stavbou nezapísanou v katastri nehnuteľností, ktorej nebolo pridelené súpisné č., v zmysle priloženého č.24/2009 je jej hodnota 59.888,93 eur. Byt v druhom

nadzemnom podlaží uvedenej stavby je jednoznačne samostatnou vecou v právnom slova zmysle, má samostatný prístup a samostatné prípojky energií. Hodnota tejto bytovej jednotky je podľa žalobcu 49.800,- eur. V zmysle vyššie uvádzaného stavebného povolenia došlo k realizácii investície do pôvodnej stavby so súpisným č. XXXX tvoriacej vlastníctvo žalovanej, pričom žalobca si viedol podrobnú evidenciu investícií do majetku žalobkyne a rozsah tejto investície zodpovedá sume 92.074,35 eur. Ďalej manželia nadobudli hnuteľný majetok popísaný v bode II. bod. 2 podanej žaloby ako aj pasíva uvedené v časti II. bod.3 podanej žaloby a aktíva v zmysle bodu 4 podanej žaloby. Žalobca navrhol aby z vecí patriacich do BSM sa do výlučného vlastníctva žalovanej prikázala novostavba hospodárskej budovy, samostatná bytová jednotka, ako aj vymedzené hnuteľné veci, zároveň aby zostatok dlhu voči VÚB a.s. na základe zmluvy o financovaní bývania reg. č.001/052854/05-001/000 zo dňa 26.05.2005 prebrala žalovaná a žalobca preberie záväzky voči DomStav spol. s r.o. vo výške 1.556,05 eur, dlh z titulu neuhradenia stolárskych prác vo výške 663,88 eur, dlh z titulu neuhradenia vodoinštalatérskych prác vo výške 165,97 eur, dlh voči Volksbank Slovensko a.s. 3.214,69 eur a dlh voči Ing. G. H. vo výške 326,96 eur s tým, že žalovaná mu bude povinná vyplatiť na vyrovnanie podielu čiastku 66.500,- eur.

2. Žalovaná prostredníctvom PZ v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 06.10.2010 (č.l.43-45 spisu), namietla, že do BSM nepatrí žiadna nehnuteľnosť. Do BSM nepatria veci získané ako dedičstvom. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosť - rodinný dom v dedičskej veci D 88/2002 po svojom otcovi nebohom F. M., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Stavebné povolenie, ktoré vydalo mesto Ružomberok a na ktoré sa odvoláva žalobca v podanom žalobnom návrhu nadobudlo právoplatnosť dňom 09.08.2004, je vydané iba na meno žiadateľa, ktorým bola iba U. X., ktorá si podala dňa 08.06.2004 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu a novostavba hospodárskej budovy“. Vlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu zapísaného na LV č.XXXXX je žalovaná, vlastníctvo k pozemkom vedeným na LV č.XXX k. ú. K., nadobudla žalovaná po svojej matke zomrelej XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve 4D/834/2008-19. Celá stavba podľa stavebného povolenia nebola v čase začatia súdneho konania dokončená teda ani skolaudovaná, žiadna samostatná bytová jednotka v druhom podlaží stavby nikdy nevznikla. Existuje len nadstavba realizovaná formou novej sedlovej strechy, je to hrubá stavba, nezateplená „povala“. Toto konštatoval už aj žalobca vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok o vypratanie nehnuteľnosti pod sp. zn. 3C/107/2009 na pojednávaní dňa 03.12.2009. Pokiaľ ide o novostavbu hospodárskej budovy je síce samostatnou súčasťou - príslušenstvom rodinného domu (sklad náradia, ovocia, zeleniny, skladový priestor, garáže, podkrovie), táto budova bola jednoznačne určená vlastníkom na trvalé užívanie s hlavnou vecou. S touto vecou nijako nesúvisí čelné oplotenie, obdobne je to aj s prípojkami vody, vodomernou šachtou, prípojkou kanalizácie, žumpou a prípojkou plynu. V zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o príslušenstvo k rodinnému domu. Znalecký posudok (ďalej len č.24/2009 predložený žalobcom považuje žalovaná za účelový dokument, ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vypracovaný je totiž ako „možné“ podielové spoluvlastníctvo, nie však ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Všetky hodnoty uvádzané v eurách sú právne irelevantné a nepoužiteľné v prebiehajúcom súdnom konaní, už len samotná hodnota novostavby hospodárskej budovy je trhovo úplne nereálna. Rovnako aj hodnota bytovej jednotky. Žalovaná poukázala na č.15/2005 v ktorom je vyčíslená všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom (bez pozemku) vo výške 1.300.000,- Sk (43.152,- eur), pričom nehnuteľnosť bola ohodnotená ku dňu 28.04.2005. Tento posudok bol použitý na podpísanie úverovej zmluvy s VÚB zo dňa 26.05.2005, celková suma úveru bola 31.202,29 eur, ako dlžník je uvedený žalobca, ako spoludlžník žalovaná. Žalobca zavádza súd tvrdením, že dlh voči VÚB, ktorého zostatok k 30.06.2010 predstavoval sumu 26.493,79 eur - po rozvode manželstva zo svojich prostriedkov uhradil 2.122,13 eur, žalobca ako dlžník krátko po rozvode na svoj účet nevkladal žiadne finančné prostriedky, úver vôbec nesplácal asi 10-12 mesiacov, na upomienky banky nereagoval, žalovanú ako spoludlžníčku o ničom vôbec neinformoval. Preto žalovaná musela dňa 22.02.2010 vložiť na príslušné účty VÚB celkove sumu 2.018,49 eur. Od marca 2010 žalovaná ďalej pravidelne mesačne spláca sumu vo výške 199,76 eur. Okrem dlhu voči VÚB a.s. neuznala žalovaná žiadne iné pasíva. Pokiaľ existujú, ide výlučne o dlžobu žalobcu, pokiaľ je však skutočná a nie fiktívna. Taktiež žalovaná neuznala aktíva zahrnuté v časti finančná hotovosť na účtoch a v držbe U. X. vo výške 6.638,78 eur, pretože pokiaľ by existovali, jednalo sa o dar nebohej matky, ktorá okrem iného financovala aj značnú časť rekonštrukcie domu. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, žalobca si odniesol množstvo vecí bez dohody a bez vedomia žalovanej, napr. komplet počítač s príslušenstvom, ktorý používali najmä deti. Ďalej poukázala na skutočnosť, že do BSM patrí aj obchodný podiel, ako iná majetková hodnota, ktorú po zániku BSM je potrebné vyporiadať. Žalobca je podnikateľ, od 05.03.1990 je vlastníkom živnostenského oprávnenia a je spoločníkom a konateľom v

obchodnej spoločnosti Ruža Ski s.r.o. so sídlom Hrabovská dolina 5328/12 Ružomberok, deň zápisu do Obchodného registra 24.11.2006. V prípade, že obchodný podiel patrí do BSM, vyporiadáva sa peňažná hodnota obchodného podielu, žalovaná má teda právo na finančné vyporiadanie. Zároveň žalovaná žiadala započítať do BSM, že zo spoločného majetku odviezol žalobca pre svoju potrebu strešnú krytinu, zatepľovací polystyrén a iný materiál v hodnote min. XXX,- eur, ako aj čiastku 3.320,- eur (100.000,- Sk) na akontáciu pri kúpe osobného motorového vozidla Škoda Octavia, ktoré bolo odpredané, ale následne bolo kúpené nové vozidlo, opäť predané a znova nové kúpené, 4.980,- eur na garážové vráta na novostavbe hospodárskej budovy, 3.320,- eur pre rekonštrukciu strechy na dome, XXX,- eur pri začatí podnikania žalobcu, 1.000,- eur na kúpu PC. Ďalej poukázala na skutočnosť, že účastníci konania za trvania manželstva v roku 2006 odpredali svoj byt na Klačne v Ružomberku za sumu 850.000,- Sk a garáž vo vlastníctve žalovanej za 180.000,- Sk, ktoré finančné prostriedku použil žalobca na svoje podnikanie. Úver z VÚB a.s., dary od matky žalovanej mali pokryť rozsah prác a materiálu vykonaných pri rekonštrukcii domu a výstavbe hospodárskej budovy - garáže najmä preto, že práce sa robili svojpomocne, respektíve v rámci podnikania žalobcu. Žalovaná zotrvala na návrhu predložiť a preveriť podrobnú evidenciu investícií do majetku žalovanej v rozsahu 92.074,35 eur. Stavebný denník žalobcu žalovaná nepozná a nevlastní.

3. PZ žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 22.03.2011 (č.l.108 a nasled. spisu), v súvislosti s finančným prostriedkami, ktoré mala získať pani žalovaná predajom garáže v jej vlastníctve poukázal na kúpnu zmluvu uzavretú so spoločnosťou Technohall s.r.o. a p. X., za trvania manželstva, predmetom ktorej bola garáž so súpisným č.XXXX nadobudnutá kúpou za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM. Ďalej poukázal na čestné prehlásenie E. C., ktorý potvrdil, že finančné prostriedky ako kúpnu cenu za túto nehnuteľnosť prevzal od žalobcu. Následne pri predaji tejto garáže išlo o predaj majetku patriaceho do BSM a príjem z tohto majetku nemožno pričítať na konto žalovanej. Pokiaľ ide o obchodný podiel, je to súhrn práv a povinností, pričom hodnota obchodného podielu je nulová. Názory v súvislosti s tým, či obchodný podiel patrí alebo nepatrí do BSM sa však rôznia. Žalobca uviedol, že s.r.o.-čku zakladal v období, kedy žalovaná od rodiny ušla, v tej dobe potreboval žalobca z niečoho žiť, financovať deti, stavbu ako aj priebeh rodinného život.

4. Žalovaná prostredníctvom zástupcu zotrvala na písomnom vyjadrení, opätovne zdôraznila, že hospodárska budova je súčasťou hlavnej stavby, nejedná sa o samostatnú stavbu. Žalobca začal podnikať v roku 2006 za trvania manželstva, kedy založil spoločnosť Ruža Ski, s.r.o., kde je polovičným vlastníkom a konateľom, do tejto firmy žalobca investoval bez súhlasu manželky neuveriteľné prostriedky, najprv na založenie spoločnosti, potom na ďalšiu spoločnosť. Peniaze, ktoré získali manželia predajom spoločného bytu, bývalý manžel okamžite investoval do svojho podnikania. Zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 22.03.2011 (č.l.113 spisu) uviedol, že novostavba hospodárskej budovy, ako aj samostatná bytová jednotka v druhom nadzemnom podlaží stavby so súpisným č.XXXX bola financovaná jedine z úveru poskytnutého VÚB, a to vo výške 940.000,- Sk. Ďalej poukázal zástupca žalovanej na časové súvislosti, keď otec žalovanej F. M. zomrel dňa XX.XX.XXXX, osvedčenie o dedičstve ppl. 24.09.2002, žalovaná požiadala o vydanie stavebného povolenia dňa 08.06.2004, zmluva o financovaní bývania bola podpísaná 26.05.2005 s dlžníkmi a to sporovými stranami, zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná 02.06.2005, za záložcu a spoludlžníka bola pani žalovaná za záložcu nebohá matka a dlžníka pán žalobca, ďalej poukázal na zmluvu prevode vlastníctva družstevného bytu na ulici Y. č.XX súpisné č. budovy XXXX podpísaná 10.06.2006, vklad bol povolený dňa 14.07.2006, predaj bytu na ulici Y. zapísaný na LV č.XXXX zo dňa 17.07.2006, predaj garáže evidovaný na LV č.XXXXX na základe zmluvy zo dňa 09.08.2006, vklad povolený do katastra nehnuteľnosti 18.08.2006, žalovaná má trvalý pobyt na ulici R. č.XX v občianskom preukaze vydanom dňa 28.08.2006, žalobca je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti Ruža Ski s dňom zápisu do obchodného registra 24.11.2006, dňa XX.XX.XXXX zomrela matka žalovanej H. M.vá, osvedčenie o dedičstve je právoplatné dňom 27.10.2008 kedy zdedila žalovaná pozemky.

5. Na ohliadke rodinného domu s nadstavbou, ako aj hospodárskej budovy konanej dňa 08.04.2011 za prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov bolo zistené, že rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovanej súpisné č.XXXX je postavený na pozemku parcelné č.XXXX/X k. ú. K., zo zadnej časti domu samostatným vchodom, po samostatne vybudovanom schodisku sa vchádza na najvyššie poschodie pod strechou ide o priestor neupravený, je tu zložený stavebný materiál, nejedná sa o pôjd, ale podľa vyjadrenia žalobcu tu mali byť 2 kúpeľne, 3 samostatné apartmány a pôjd má byť až hore pod strechou. Sú tu vikiere, samostatný komín a lódžia. Je tu vybudované schodisko, je tu samostatná

elektrina, kúrenie a voda. Ďalej na pozemku pr. č. XXXXsa nachádza samostatná budova, dvojgaráž bez súpisného čísla, ide o novo postavenú budovu, podpivničenú, jedna garáž nie je podpivničená, z tejto sa ide do podkrovia do apartmánu, z druhej garáže, ktorá je podpivničená sa ide dole do spodného priestoru do pivnice, kde je prípojka vody a skladové priestory, zavedená elektrina. Druhá garáž je s omietkami, pripojená kanalizácia, ktorá mala ísť do vrchnej časti - do apartmánu, kde je potiahnutá aj elektrina, voda, kanalizácia. Vo vrchnej časti je natiahnutá elektroinštalácia, vysekaná voda, mala tu byť obývacia kuchyňa, sú tu plastové okná, komín pripravený na krb, mali tu byť sociálne zariadenia, sprchový kút a umývadlo, všetko je pripravené a vysekané. V ďalšej miestnosti mala byť izba spálňa, osadené plastové okná, je tu vysekaná elektrina a pripravená na elektrické kúrenie a samostatný elektrický rozvádzač, nejedná sa o žiaden skladový priestor. Splnomocnený zástupca žalovanej poukázal na vzdialenosť medzi rodinným domom a dvojgarážou, ktorá je asi 4-5 metrov od seba, medzi tým je odpadová šachta - novovybudovaná, ktorá sa musí opakovane čistiť, objekty sa nedajú oddeliť a teda túto novovybudovanú budovu možno považovať ako súčasť rodinného domu nakoľko sa nedá samostatne využívať. Samotná žalovaná v súvislosti s financovaním prestavby rodinného domu uviedla, že sa prestavba financovala z peňazí získaných z predaja bytu, t.j.750.000,- Sk, mali aj garáž, ktorá sa predala za 180.000,- Sk aj keď na zmluve je 50.000,- Sk a ďalej to financovali aj z poskytnutého úveru vo výške 950.000,- Sk. Práce na rodinnom dome ako aj na prístavbe robili ľudia, ktorých zohnal žalobca. Všetky záznamy ohľadne financií robil žalobca, tieto záznamy žalovaná nekontrolovala, ale mu dôverovala. Dvojgaráž bola dokončená v roku 2005. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, sú to staré 20 ročné veci s tým, že veľa vecí si zobral aj žalobca, ďalšie veci ako chladnička, mikrovlnka sú na internáte u syna G.. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, v tejto súvislosti sporové strany súhlasili s predloženým zoznamom uvedeným v žalobe a voči tomuto nemali žiadne námietky.

6. Zástupca žalovanej vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaniach opakovane zdôrazňoval, že novostavba hospodárskej budovy odpočiatku neexistovala, táto bola postavená v roku 2005 za života matky žalovanej, na jej pozemkoch, ako príslušenstvo k rodinnému domu. Nejedná sa o bytový priestor, nikdy nebude obytnou budovou. Rovnako aj stavebné povolenie bolo vydané na vybudovanie hospodárskej budovy. Rovnako investíciami do nehnuteľnosti a to rodinného domu vo vlastníctve žalovanej nevznikli žiadne nové bytové jednotky, ako vyplýva zo stavebného povolenia, ako aj ohliadky na mieste samom, rodinný dom bol rekonštruovaný, 95% zvislých aj vodorovných konštrukcií bolo zachovaných, nevznikla žiadna nová vec. Druhá bytová jednotka v podkroví rodinného domu nevznikla a ani nikdy nevznikne.

7. Na základe žiadostí zástupcu žalovanej Mesto Ružomberok, oddelenie stavebnej správy podalo dňa 25.07.2011 správu ohľadne charakteristiky stavebného objektu SO02, ide o novostavbu hospodárskej budovy, ktorej stavba bola povolená stavebným povolením č.j.SPŽP2537/2044-TXI-VL zo dňa 30.06.2004 s tým, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu postaveného na pozemku parcelné č.KNXXXX/X bola pani žalovaná, ako to vyplýva z údajov na LV č.XXXXX, vlastníkom pozemkov parcelné č.KNXXXX/X, F F F v čase vydávania stavebného povolenia bola matka žalovanej pani H. M.vá, ktorá k výstavbe hospodárskej budovy a prístavbe k existujúcemu rodinnému domu na jej pozemkoch dala súhlas. Na základe toho bolo vydané žiadateľke - žalovanej stavebné povolenie, súčasťou stavebného povolenia sú 2 stavebné objekty, a to SO01-prístavba, nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu a SO02-novostavba hospodárskej budovy. Predmetný stavebný objekt SO02 a jeho charakteristiku udáva už samotný názov „novostavba hospodárskej budovy“, t.j. jedná sa o nebytovú budovu - sklad, vzhľadom na to že viac ako polovica využiteľnej podlahovej plochy je podľa stavebného povolenia určená na nebytové účely - skladovanie (náradie, ovocie, zelenina, zemiaky a pod.) (č.l.252 spisu).

8. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/106/2010 súd zistil, že v uvedenom súdnom konaní sa domáha žalovaná voči žalobcovi uloženia povinnosti zdržať sa vstupu na pozemky, pričom Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 9C/106/2010-498 zo dňa 23.02.2015 uložil žalovanému (v tomto konaní o vyporiadanie BSM žalobcovi) povinnosť zdržať sa konania, ktorým vstupuje pešo, auto alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky parcela KNC č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X a č.XXXX/X zapísané na LV č.XXX k. ú. K. s výnimkou vstupu na pozemky parcela KNC č.XXXX/X a XXXX/X za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania hospodárskej budovy nezapísanej na LV, postavenej na pozemku parcela KNC č.XXXX/X, v ostatnej časti bol návrh zamietnutý.

9. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/106/2010 súd zistil, že v uvedenom súdnom konaní sa domáha žalovaná voči žalobcovi uloženia povinnosti zdržať sa vstupu na pozemky, pričom Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 9C/106/2010-498 zo dňa 23.02.2015 uložil žalovanému (v tomto konaní o vyporiadanie BSM žalobcovi) povinnosť zdržať sa konania, ktorým vstupuje pešo, auto alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky parcela KNC č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X a č.XXXX/X zapísané na LV č.XXX k. ú. K. s výnimkou vstupu na pozemky parcela KNC č.XXXX/X a XXXX/X za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania hospodárskej budovy nezapísanej na LV, postavenej na pozemku parcela KNC č.XXXX/X, v ostatnej časti bol návrh zamietnutý.

10. Na základe odvolania sporových strán voči uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k.11Co/227/2015-554 zo dňa 29.06.2015 rozsudok okresného súdu potvrdil v napadnutej časti ako vecne správne. V uvedenej veci bola prejudiciálne riešená otázka bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán k stavbe hospodárskej budovy nezapísanej na LV postavenej na pozemku parcela KNC č.XXXX/X v k. ú. K., keď žalovaná tvrdila počas celého konania, že táto je v jej výlučnom vlastníctve, sledujúc režim hlavnej stavby, príslušenstvo ktorej predstavuje. Krajský súd v Žiline konštatoval, že I. stupňový súd vyriešil prejudiciálnu otázku správne, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetná hospodárske budova patrí do BSM. Nie je sporné, že stavba bola postavená za trvania manželstva, čiže za existencie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zo spoločných prostriedkov. Pokiaľ žalovaná spochybňovala záver súdu, že predmetná hospodárska budova netvorí príslušenstvo rodinného domu, odvolací súd opätovne prisvedčil záveru I. stupňového súdu ako vecne správnemu. V súdenej veci nie je splnená podmienka, že príslušenstvo a hlavná vec patria tomu istému vlastníkovi. Vlastnícky režim rodinného domu a hospodárskej budovy je iný, je nesporné, že rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá ho získala dedením, teda mimo BSM, hospodárska budova bola postavená počas trvania manželstva a teda aj existencie BSM zo spoločných prostriedkov a jej vlastnícky režim je iný.

11. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj z už vyššie konštatovaného charakteru hospodárskej budovy súd v konaní o vyporiadanie BSM ustálil, že hospodárska budova netvorí príslušenstvo rodinného domu (na základe vyššie popísaných úvah súdu v konaní 9C/106/2010 s ktorými sa súd stotožňuje), ale nehnuteľnosť patrí do BSM.

12. Pokiaľ ide o nadstavbu rodinného domu súpisné č.XXXX, ktorá bola realizovaná za trvania manželstva, súd sa stotožňuje s argumentáciou uvádzanou I. stupňovým aj odvolacím súdom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/106/2001, že predmetná nadstavba nepatrí do BSM. Je nesporné, že nadstavba sa realizovala za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM, avšak uvedená nadstavba netvorí samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov - byt, alebo nebytový priestor, nadstavba rodinného domu súpisné č.XXXX sa stala prírastkom hlavnej veci, teda rodinného domu, jeho súčasťou a sleduje vlastnícky režim hlavnej veci. Z toho dôvodu nepatrí do BSM - sporových strán. Všetko čo v dôsledku prístavby, prestavby, alebo inej stavebnej zmeny, alebo dokončievacích prác k pôvodnej stavbe prirastie, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku.

13. Podľa záverov č.68/2014 vypracovaného znalcom Ing. Miroslav Neumannom, z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, ku dňu 12.11.2014 (č.l.441-472 spisu), v čase miestneho zisťovania dňa 30.10.2014 nebola nadstavba rodinného domu súpisné č.XXXX na pozemku parcelné č.KNC XXXX/X k. ú. K. dokončená podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, preto ku dňu miestneho zisťovania nespĺňa podmienku na samostatnú bytovú jednotku. V prípade dokončenia nadstavby rodinného domu (podkrovia) v zmysle projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie schválenej v stavebnom konaní by nadstavba bola v zmysle stavebného zákona a normy STN 73 4301 budovy na bývanie samostatnou bytovou jednotkou. Prvé nadzemné podlažie hospodárskej budovy bez súpisného č. postavenej na pozemku parcelné č.F k. ú. K. nespĺňa podmienku samostatnej bytovej jednotky. Na 1. nadzemnom podlaží sú vybudované dve garáže a schodište do podkrovia. Stavba hospodárskej budovy je postavená v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a stavebným povoleným zo dňa 30.06.2004, stavba je pôdorysne zväčšená, vybudované sú dve garáže a schodište do podkrovia, v podkroví bola začatá výstavba dvoch izieb a kúpeľne podľa projektovej dokumentácie zmena stavby pred dokončením z januára 2008. Na zmenu stavby pred dokončením nebolo vydané stavebným úradom rozhodnutie.

14. Splnomocnený zástupca žalovanej, pokiaľ ide o financovanie nadstavby rodinného domu, ako aj hospodárskej budovy, uviedol, že žalovanej bolo vyplatené odškodné v zmysle rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR z 26.7.2005, vo výške 124.000,- Sk, po nebohom otcovi F. M.. Táto suma bola vyplatená žalovanej ako náhrada škody dňa 14.11.2005 a z týchto prostriedkov sa financovala hospodárska výstavba hospodárskej budovy, konkrétne vonkajšie garážové dvere, ktoré boli v hodnote 100.000,- Sk. Získané peniaze 124.000,- Sk žalovaná odovzdala svojmu manželovi a ten za tieto peniaze kúpil v decembri 2005 dvere. Peniaze z poskytnutého úveru vo výške 950.000,- Sk boli použité na rekonštrukciu - prístavbu, nadstavbu, prestavbu rodinného domu, prístavbu hospodárskej budovy.

15. Súd sa oboznámil i s vyššie uvádzaným rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. 3416/00-548/2207 zo dňa 26.7.2005 (čl. 583 spisu), podľa ktorého bol určený nárok nebohému F. M. ako oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 4 písm. a/ a § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 305/1999 Z.z. a patrí mu odškodnenie v sume 124.000,- Sk. Vychádzajúc z právoplatného osvedčenia o prerokovaní dedičstva po neb. F. M., odškodnenie vo výške 124.000,- Sk v hotovosti bolo poukázané dcére žiadateľa

- žalovanej prostredníctvom Slovenskej sporiteľne a.s. pobočky v Liptovskom Mikuláši (čl. 584 spisu), pričom podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. (čl. 586 spisu) suma 124.000,- Sk bola vyplatená pani Eve Nedelkovej ako náhrada škody od Ministerstva spravodlivosti SR dňa 14.11.2005.

16. Splnomocnený zástupca žalovanej sa vyjadroval k čerpaniu úveru z VÚB a.s., pričom celkový úver predstavoval 30.206,47 eur, prvé čerpanie bolo dňa 13.6.2005 v sume 15.601,14 eur, druhé čerpanie bolo 19.10.2005 v sume 12.480,92 eur a tretie čerpanie bolo dňa 31.10.2005 v sume 2.124,41 eur, a na doplnkovom úvere v tom istom dni 31.10.2005 bolo vybratých 995,82 eur. Odškodné po svojom otcovi vo výške 124.000,- Sk prevzala žalovaná dňa 14.11.2005, keď sa úver vyčerpal, na ďalší mesiac dala žalovaná manželovi uvedenú čiastku, za ktoré peniaze na hospodárskej budove kúpil dvere, tzv. garáže a schodisko. Hospodárska budova sa stavala v roku 2005, aj sa dokončila, okrem fasády, ktorá sa dokončila až v roku 2007. Do roku 2005 sa na rodinnom dome neurobili žiadne práce, v auguste 2006 bol predaný byt na Klačne za 850.000,- Sk, pričom v rokoch 2006 až 2008 žalobca bez súhlasu manželky vložil do svojej s.r.o.-čky 600.000,- Sk. V roku 2006 sa na dome nerobilo nič, rovnako v roku 2007, urobila sa len fasáda na hospodárskej budove, v roku 2008 sa taktiež neurobilo nič a manželstvo bolo rozvedené. Dve tretiny poskytnutého úveru sa minuli na výstavbu hospodárskej budovy, ďalej sa financovala rekonštrukcia z čiastky 124.000,- Sk z odškodnenia, ktoré nepatrí do BSM. Pokiaľ ide o podkrovie a prístavbu na rodinnom dome, tak toto sa financovalo v polovici z ceny, za ktorú sa predal byt na Klačne. K rozsahu investícií na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej sa jej zástupca nevedel vyjadriť, nakoľko všetky plány, projekty, dokumenty zobral žalobca.

17. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 2.6.2015 poukázal na prehľad čerpania finančných prostriedkov za práce a materiál použité na stavebné úpravy, na stavbu rodinného domu na ulici R. XX, L. J. - K. v roku 2005-2006, nakoľko viedol v tej dobe niekoľko denníkov, uvedené čiastky nie sú do detailov zosumarizované, avšak aj pokiaľ budú niektoré chýbať, tak to bude určite v jeho neprospech. Pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov na túto rekonštrukciu, poukázal na svoj podnikateľský účet pod číslom 602, ďalej sa čerpali peniaze z hypotekárneho úveru VÚB a.s., potom mal poznámkou pomenované dve čiastky odškodné 11.000,- Sk a 12.000,- Sk, ktoré boli z tých 124.000,- Sk použité. Evidoval si aj rozpis nákladov vynaložených v hotovosti za prácu a nevyhnutný materiál použitý na stavebné úpravy a stavbu rodinného domu. Pokiaľ ide o tvrdenia zástupcu žalovanej, že prostriedky získané z hypotéky vo VÚB a.s. použil a minul žalobca na svoje podnikanie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zmluvu o úvere uzavretú medzi veriteľom Y. G. a dlžníkmi - žalobcom a pánom E. J. dňa 14.8.2007, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkom úver vo výške 302.350,- Sk pri úrokovej sadzbe 4,75% ročne (čl. 664 spisu). Z úverovej zmluvy ďalej vyplýva, že dňa 21.11.2008 poskytla veriteľka dlžníkovi čiastku 25.000,- Sk podľa vyššie uvedených podmienok (čl.664/rub spisu), ďalej zmluvou o úvere zo dňa 14.8.2007 (čl.XXX spisu) poskytol veriteľka Y. G. dlžníkovi úver vo výške 350.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 4,75% ročne. Na základe zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov (čl.666 spisu) veriteľ J. F. poskytol dlžníkom - žalobcovi a pánovi E. J. úver vo výške 301.260,- Sk za odmenu 10% ročne, a to dňa 2.12.2008. Podľa notárskej zápisnice č. N 187/2009, Nz 45951/2009 napísanej dňa 2.12.2009 (čl.667-668 spisu), povinná osoba - žalobca vyhlásil, že dňa 2.12.2009 uzavrel zmluvu o zapožičaní finančných prostriedkov s oprávnenou osobou J. F. vo výške 11.000,- eur, pričom tento záväzok z titulu zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov uznal čo do dôvodu aj výšky a zároveň sa zaviazal uhradiť oprávnenej osobe najneskôr do 2.12.2010. Zároveň vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Zmluvou o splátkovom úvere č. 322043 zo dňa 16.1.2008

(čl.669-670 spisu) banka Wolksbank Slovensko a.s. poskytla klientovi Ruža Ski s.r.o. v zast. žalobcom ako konateľom splátkový úver vo výške 1 milión Sk za účelom financovania kúpny nehnuteľnosti a jej dokončenia - interiéru. Na zabezpečenie uvedenej pohľadávky bola podpísaná zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam vzťahujúca sa na nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXXX k. ú. K. a LV č. XXXXX k. ú. K.. Spoločnosť Ruža Ski s.r.o. vznikla zápisom do obchodného registra dňa 24.11.2006 (čl.673 spisu). Podľa zmluvy o kontokorentnom úvere č. 3320049608 uzavretej medzi Ľudovou bankou a.s. a dlžníkom - žalobcom dňa 29.9.2003 bol poskytnutý žalobcovi kontokorentný úver vo výške 85.000,- Sk. V zmysle dodatku k uvedenej zmluve zo dňa 30.10.2003 (čl.677 spisu) výška úveru bola stanovená na 100.000,- Sk. Uvedenými dokladmi preukazoval žalobca, že takto získané peniaze boli použité na podnikanie, tieto doklady preukazujú spôsob financovania firmy. V roku 2003, keď začali s bývalou manželkou uvažovať o rekonštrukcii rodinného domu, založili spoločne v Ľudovej banke kontokorentný úver na jeho osobnom účte, pričom aby mohli dostať kontokorentný úver vo výške 100.000,- Sk prichádzali na tento účet finančné čiastky, a to dňa 25.8.2003 čiastka 23.128,- Sk, dňa 26.9.2003 čiastka 23.114,- Sk, dňa 24.10.2003 čiastka 29.022,- Sk (čl.676-677 spisu a 674-675 spisu).

18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželom je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež na zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

19. Keďže účastníci sa nedohodli na vyporiadaní majetku v ich bezpodielovom spoluvlastníctve po rozvode manželstva, rozhodol o ich vyporiadaní súd, pričom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, ale riadil sa zásadou, že podiely oboch manželov sú rovnaké, ako aj zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o vyporiadaní predmetu BSM účastníkov súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov (§120 ods. 3 OSP) ohľadne vecí patriacich do BSM. Taktiež pri prikázaní vecí do vlastníctva účastníkov, sa súd riadil okrem zásady rovnakosti podielov, tvrdeniami účastníkov, aby do vlastníctva pripadli každému veci, o ktoré má záujem, ktoré skutočne užíva a ktoré potrebuje, aby rozhodnutie súdu bolo nielen formálne, ale aj účelné.

20. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania (rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/999/2006). Z uvedeného vyplýva, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súdom môžu byť len veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania, teda len tie veci, ktoré niektorý z účastníkov označil za veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva a navrhol, aby takáto vec bola v konaní o vyporiadanie BSM prikázaná niektorému z nich za náhradu, to platí aj pre pohľadávky každého z manželov titulom úhrady toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že sporové strany uzavreli manželstvo dňa 01.06.1984, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/177/2008 - 44 zo dňa 12.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04.12.2008.

22. Za trvania manželstva manželia nadobudli hnuteľné veci, tak ako sú tieto vymedzené v písomne podanom žalobnom návrhu, ktorý rozsah žalovaná nenamietala (č.l. 33 spisu), rovnako v priebehu výkonu ohliadky sa s týmto rozsahom stotožnila, následne v priebehu konania sporové strany netrvali na vyporiadaní týchto hnuteľných vecí s tým, že aj samotný žalobca uviedol, že tieto veci sú už zničené, neupotrebiteľné, bez akejkoľvek hodnoty (č.l. 715), z toho dôvodu súd v ďalšom predmetné hnuteľné veci nevyporiadával.

23. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, je nesporné, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to stavby - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. K., zapísané na LV č. XXXXX (č.l. 46 spisu), a to na základe D 88/2002 kúpna zmluva - V XXX/XX, ako aj pozemkov zapísaných na LV č. XXX k.ú. Ružomberok (č.l. 581 spisu), a to na základe osvedčenia 4D/834/2008 (č.l. 45f) spisu, č.l. 581 spisu).

24. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to rodinného domu súp. č. XXXX s príslušenstvom, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Ružomberok určená pre účely zriadenia záložného práva spojeného s uzatvorením záložnej zmluvy Znaleckým posudkom č. 15/2005 znalkyne Ing. Mileny Hamackovej (č.l. 45g) - 45z) spisu), ku dňu 28.04.2005 predstavuje 1.300.000,-Sk.

25. Ďalej súd mal za preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že na základe Stavebného povolenia vydaného mestom Ružomberok dňa 30.06.2004 (č.l. 6 a nasl. spisu), pod č. j. SPŽP - 2537/2004 - TX1 - VL vydaného žiadateľke - žalovanej bola povolená „prístavby, nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu a novostavba hospodárskej budovy“ na pozemku parc. č. KN - XXXX/X, XXXX/ X, XXXX a XXXX. Následne boli vydané tri zmeny stavby pred dokončením, a to zo dňa 27.10.2008, 23.12.2010 a 01.02.2013, ktoré sa týkali len predĺženia termínu dokončenia stavby, keď posledný termín ukončenia podľa zmeny bol 12/2015. Podľa Stanoviska mesta Ružomberok zo dňa 11.06.2014, na stavbu nie je vydané kolaudačné rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa v rámci vyporiadania BSM po rozvode manželstva domáhal aj vyporiadania k samostatnej bytovej jednotky na 2.nadzemnom podlaží stavby so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. KNC XXXX/X k. ú. Ružomberok, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či rozostavaná nadstavba rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. KNC XXXX/X k.ú. Ružomberok je svojim stavebno-technickým riešením samostatná bytová jednotka. Podľa záverov Znaleckého posudku č. 68/2014 vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Neumannom (č.l. 441 a nasl. spisu), znalec na základe miestneho šetrenia na mieste samom, preštudovaní projektovej dokumentácie a stavebného povolenia konštatoval, že v prípade dokončenia nadstavby rodinného domu (podkrovia) v zmysle projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie schválenej v stavebnom konaní by nadstavba bola v zmysle Stavebného zákona a normy STN 73 4301 budovy na bývanie samostatnou bytovou jednotkou. V dobe miestneho zisťovania dňa 30.10.2014 však nebola nadstavba rodinného domu dokončená podľa projektovej dokumentácie, preto znalec konštatoval, že ku dňu miestneho zisťovania, t. j. ku dňu 30.10.2014 nadstavba (podkrovie) rodinného domu súp. č. XXXX nespĺňa podmienku samostatnej bytovej jednotky. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že predmetná nadstavba rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej nepatrí do BSM a nie je teda predmetom vyporiadania. Predmetom vyporiadania sú investície vynaložené za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov do uvedenej nadstavby rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

26. Pokiaľ ide o rozsah investícií, t. j. koľko finančných prostriedkov bolo preinvestovaných v súvislosti so stavebnými úpravami a nadstavbou rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, žalovaná k uvedeným tvrdeniam nepredložila žiadne dôkazy, žalobca poukázal na ním vypracovaný prehľad čerpania finančných prostriedkov za práce a materiál v rokoch 2005 - 2006, náklady vynaložené v hotovosti za prácu a nevyhnutných materiál na stavebné úpravy a nadstavbu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej v rokoch 2005 - 2006 spisu, ako aj prehľad faktúr a pokladničných bločkov za práce a materiál použité na uvedené úpravy a nadstavbu rodinného domu za roky 2005 - 2006 spisu. Podľa prehľadu faktúr a pokladničných bločkov celková vynaložená čiastka predstavovala 1.703.102,80 Sk.

27. Vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie o výške investícií vynaložených za trvania manželstva na nadstavbu rodinného domu súp. č. XXXX k. ú. Ružomberok sú potrebné odborné znalosti, Okresný súd Ružomberok ustanovil uznesením č. k. 2C/94/2010 - 961 zo dňa 23.08.2017 znalkyňu Ing. Annu Bešinovú z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad

hodnoty stavebných prác na podanie znaleckého posudku, pričom podľa záverov Znaleckého posudku č. 6/2018 znalkyne Ing. Anny Bešinovej (č.l. 979 a nasl. spisu), hodnota stavebných práce zrealizovaných na rodinnom dome súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/X k. ú. Ružomberok v roku 2006 predstavovala sumu 52.619,84 eur. Žalovaná prostredníctvom procesného opatrovníka namietala predmetný znalecký posudok (č.l. 1118 - 1121 spisu), pričom na podporu svojich tvrdení nepredložila žiaden dôkaz. K uvedeným námietkam znalkyňa uviedla, že znalecký posudok vypracovala podľa podkladov v súdnom spise, oboznámením sa so skutkovým stavom, po zameraní stavebných prác, ktoré boli predmetom prístavby a nadstavby. Ocenenie týchto prác, ktoré boli zrealizované ako investície do rodinného domu spracovala spôsobom bežným v stavebnej praxi s použitím cenníkov stavebných prác Cenkros (č.l. 1126 spisu).

28. Pokiaľ ide o novostavbu hospodárskej budovy postavenú za trvania manželstva na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. Ružomberok, táto novostavba bola povolená už vyššie citovaným Stavebným povolením mesta Ružomberok zo dňa 30.06.2004, ďalej boli vydané rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením, a to zo dňa 27.10.2008, 23.12.2010 a 01.02.2013, ktoré zmeny sa týkali predĺženia termínu dokončenia stavby, posledný termín ukončenia stavby je 12/2015. Podľa Stanoviska mesta Ružomberok, ku dňu 11.06.2014 na stavbu nie je vydané kolaudačné rozhodnutie. Podľa stavebného povolenia a projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, hospodárska budova má jedno pozemné podlažie, nadzemné podlažie a podkrovie. Žalobca sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva aj k uvedenej nehnuteľnosti, ktorá bola postavená za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM, ktorú skutočnosť žalovaná popierala s tým, že podľa názoru procesného opatrovníka žalovanej ide o príslušenstvo k hlavnej veci, teda k rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

29. Za účelom posúdenia, či 1.podlaženie uvedenej hospodárskej budovy bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parc. č. KNC XXXX k. ú. Ružomberok je svojim stavebno-technickým riešením samostatnou bytovou jednotkou, vzhľadom na tvrdenia žalobcu, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom podľa záveru Znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Neumanna č. 68/2004 (č.l. 441 a nasl. spisu), 1.nadzemné podlažie hospodárskej budovy - stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. KNC XXXX k.ú. Ružomberok nespĺňa podmienku samostatnej bytovej jednotky.

30. Pokiaľ ide o charakter predmetnej hospodárskej budovy postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. Ružomberok, nezapísanej na LV, táto otázka bola právoplatne riešená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/106/2010, pričom od právneho záveru vysloveného v prvostupňovom rozhodnutí č.k. 9C/106/2010 - 498 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co 227/2015 - 554 zo dňa 29.06.2015 súd nemal dôvod sa odchýliť. Vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Pavlíka bolo preukázané, že predmetná novostavba hospodárskej budovy z hľadiska dispozičného členenia pozostáva v suteréne zo skladov, na prízemí zo samostatnej garáže, dvojgaráže a vstupu so schodiskom do podkrovia, ktoré je neukončené a rozostavané, kde sú dispozične 3 miestnosti a schodiskový priestor. Predmetná novostavba hospodárskej budovy má samostatný základ spojený so zemou, pričom od rodinného domu súp. č. XXXX je vzdialená od 5,7 po 5,98 m. Predmetná novostavba hospodárskej budovy je samostatnou stavbou, nie je súčasťou ani príslušenstvom rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná v priebehu celého konania spochybňovala závery súdu, že predmetná hospodárska budova netvorí súčasť, resp. príslušenstvo rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve. Súd sa ako prejudiciálnou otázkou zaoberal tým, či hospodárska budova je alebo nie je príslušenstvom rodinného domu, a teda či patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Súd má za to, že hospodárska budova je samostatnou vecou, pričom rozhodovanie, či ide o hlavnú vec alebo príslušenstvo veci patrí do kompetencie súdu a nie stavebného úradu.

31. Uvedená stavba - hospodárska budova mala plniť viacero funkcií, zahŕňa garáž, sklady, ako aj priestory určené na prechodné bývanie, súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky citovaný i v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/106/2010, (26Cdo/623/2005), ktoré rozhodnutie vychádza z právnej úpravy, keď za príslušenstvo bytu nemožno považovať garáž je vylúčené, aby hospodárska budova vzhľadom na jej dispozičné riešenie a pestrosť využitia bola považovaná za príslušenstvo rodinného domu vo vlastníctve žalovanej. Nehnuteľnosť možno ako príslušenstvo kvalifikovať výnimočne, za podmienky funkčného prepojenia s hlavnou vecou, z pravidla sú to drobné stavby ako kôlňa, studňa, oplotenie, žumpa, ktoré z hľadiska hospodárskeho účelu plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Za príslušenstvo sa však nepovažuje garáž, ktorá je samostatne postavená nie je komunikačne prepojená s hlavnou vecou. Súd má teda za to, že hospodárska budova

netvorí príslušenstvo, ani súčasť rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ale je samostatnou vecou, bola postavená za trvania manželstva sporových strán, teda za existencie ich bezpodielového spoluvlastníctva, zo spoločných prostriedkov a patrí do BSM.

32. Pokiaľ ide o hodnotu predmetnej nehnuteľnosti patriacej do BSM, žalobca predložil znalecký posudok (ďalej len č.24/2009 znalca Ivana Mikláša zo dňa 06.04.2009, podľa ktorého hodnota uvedenej novostavby hospodárskej budovy ku dňu 06.04.2009 predstavuje 59.888,93 eur (ZP prílohová obálka č.l.22 spisu). Sporové strany nepredložili žiaden iný dôkaz na preukázanie všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, súd teda ustálil hodnotu novostavby hospodárskej budovy podľa záverov č.24/2009 vypracovaného znalcom Ivanom Miklášom.

33. Pokiaľ ide o pasíva, ktoré patria do BSM, medzi sporovými stranami nebolo sporné, že manželom bol za trvania manželstva poskytnutý VÚB a.s. úver (flexihypotéka) vo výške 910.000,- Sk a to na základe zmluvy o financovaní bývania (č.l.45y a nasled. spisu) zo dňa 26.05.2005, ako aj spotrebný úver vo výške 30.000,- Sk. Poskytnutý úver bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnosti a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva (č.l. 45ac a nasled. spisu). Pokiaľ ide o výšku nesplateného úveru ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, v tejto súvislosti okrem listinného dôkazu predloženého žalobcom, a to výpis z VÚB banky ku dňu 30.06.2010, nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynula výška nesplateného úveru ku dňu zániku BSM. Vzhľadom k tomu súd pri vyporiadaní BSM vychádzal z výšky nesplateného úveru ku dňu 30.06.2010, ktorá podľa predložených výpisov predstavovala sumu 26.493,79 eur (č.l. 17-18 spisu). Žalobca poukázal na skutočnosť, že od rozvodu manželstva na predmetný úver zaplatil čiastku 2.122,13 eur, rovnako poukazovala i žalovaná, že po rozvode manželstva uhrádzala poskytnutý úver sama zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Tieto tvrdenia zo strany žalobcu súd nemal za preukázané, preto súd vychádzal z ustálenej výšky nesplateného úveru, ku dňu 30.06.2010 a to 26.493,79 eur, ktorá výška nesplateného úveru k uvedenému dátumu nebola zo strany žalovanej namietaná ani rozporovaná, pričom ide o spoločný dlh, ktorý vznikol za trvania manželstva obom manželom a na úhrade tohto dlhu sa majú podieľať obaja manželia spoločne.

34. Pokiaľ ide o ďalšie pasíva, ktoré žiadal vyporiadať žalobca v podanej žalobe, a to dlh voči Skywind vo výške 417.041,- eur, Domstav vo výške 1.556,05 eur, neuhradené stolárske práce vo výške 663,88 eur, neuhradené vodoinštalatérske práce vo výške 165,97 eur, Wolksbank Slovensko a.s. vo výške 3.214,69 eur, Ing. G. H. 326,96 eur, na existenciu týchto dlhov nepredložil žalobca žiaden dôkaz, nepreukázal existenciu dlhu, žalovaná uvedené tvrdenia v podanej žalobe namietala a rozporovala. Keďže súd vychádza na základe skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených sporovými stranami, tieto tvrdenia súd nemal za preukázané, preto súd na tieto ostatné pasíva neprihliadol. Pokiaľ aj žalobca na poslednom pojednávaní predložil doklad o úhrade dlhu 1.556,05 eur dňa 10.03.2010 spoločnosti Domstav spol. s r.o. titulom úhrady faktúry č.11071100, 11071208, existenciu dlhu, ktorý mal vzniknúť za trvania manželstva však súd nemal za preukázanú, vychádzajúc z podkladov predložených žalobcom

- prehľad faktúr a pokladničných bločkov za práce a materiál použité na stavebné úpravy a nadstavbu rodinného domu na ul. R. XX, L. J., K., však faktúry s uvedenými číslami a v uvedenej výšky nevyplývajú. Žalobcom predložený prijímový pokladničný doklad zo dňa 10.03.2010 o úhrade čistky 1.556,05 eur spoločnosti Domstav spol. s r.o. nepreukazuje, že ide o dlh, ktorý vznikol za trvania manželstva sporových strán a ktorý by patril do BSM, preto súd ani na tento neprihliadol.

35. Pokiaľ ide o aktíva, patriace do BSM, žalobca poukázal na listinné akcie SHP Harmanec, a.s., na meno žalovanej v hodnote 15.000,- Sk, teda 497,91 eur (č.l.11 spisu), pričom podľa protokolu o osobnom prevzatí listinných akcií akcionárom žalovaná ako preberajúca prevzala hromadnú akciu na meno v hodnote 15.000,- Sk t.j.497,91 eur, ku dňu 15.09.2005 (č.l.12 spisu). Ide o aktívum, ktoré v čase trvania manželstva existovalo, preto podľa názoru súdu aj hodnota tejto akcie 15.000,- Sk t.j.497,91 eur patrí do BSM. Rovnako pokiaľ ide o podielové listy 1. Penzijná na meno žalovanej v hodnote 105.791 Sk a 1.127,62 Sk (č.l.13-15 spisu), tieto boli taktiež nadobudnuté za trvania manželstva, zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, a to dňa 12.05.2018, preto súd zahrnul medzi aktíva patriace do BSM aj hodnotu 3.549,05 eur. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že do BSM patrí i finančná hotovosť na účtoch a držbe žalovanej vo výške 6.638,78 eur, na podporu tohto tvrdenia žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z toho dôvodu súd konštatuje, že v tejto časti neuniesol žalobca dôkazné bremeno a preto súd na uvedené tvrdenie neprihliadol, a uvedenú hodnotu nevyporiadal, nakoľko nebola preukázaná existencia hodnoty vo 6.638,78 eur patriaca do BSM.

36. Na základe vyššie uvedené teda možno ustáliť, že do masy BSM ktorá je predmetom vyporiadania patrí novostavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavená na pozemku parcelné č. KNC XXXX/X k. ú. K. v hodnote 59.888,93 eur, ďalej aktíva a to listinné akcie SHP Harmanec v hodnote 497,91 eur a podielové listy 1. Penzijná v hodnote 3.549,05 eur, teda hodnota aktív predstavuje 63.935,89 eur. Pasíva predstavujú hodnotu 26.493,79 eur (nesplatený zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB a.s. za trvania manželstva). Do masy BSM však je potrebné zahrnúť i hodnotu investícií realizovaných v súvislosti s prestavbou a nadstavbou rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pričom keďže hodnotu týchto investícií nevedeli sporové strany jednoznačne ustáliť, súd vychádza zo záverov č.6/2018 podľa ktorého hodnota investícií na nadstavbe a prestavbe rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej predstavuje 52.619,84 eur. V zmysle zásad obsiahnutých v § 150 občianskeho zákonníka je každý z manželov povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Znalecký posudok č.6/2018 v podstate zobjektivizoval výšku nákladov vynaložených manželmi za trvania manželstva na realizáciu nadstavby a prestavby rodinného domu, a to na sumu 52.619,84 eur, z ktorej sumy súd potom pri vyporiadaní BSM vychádzal.

37. Hodnota masy BSM, ktorá je predmetom vyporiadania teda predstavuje hodnotu samostatnej budovy patriacej do BSM novostavba hospodárskej budovy 59.888,93 eur, listinné akcie SHP Harmanec v hodnote 497,91 eur, podielové listy 1. Penzijná v hodnote 3.549,05 eur ako aj investície vynaložené za trvania manželstva manželmi do majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej a to vo výške podľa 52.619,84 eur, teda celková hodnota masy BSM predstavuje 116.555,- eur, celú túto hodnotu masy BSM nadobúda žalovaná.

38. Keďže podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, a predmetnú hodnotu nadobudla žalovaná, žalobcovi by mala vyplatiť hodnotu 58.277,86 eur. Pri vyporiadaní BSM je potrebné však zohľadniť aj spoločný dlh, a to nesplatený úver voči VÚB, podľa predloženého dokladu vo výške 26.493,79 eur, z ktorého by mal žalobca uhradiť žalovanej jednu polovicu, a to 13.246,90 eur.

38. Žalovaná v priebehu konania preukázala, že jej za trvania manželstva bola vyplatená sumu 124.000,- Sk t.j.4.116,04 eur titulom odškodného po nebohom otcovi, ktorá čiastka jej bola vyplatená dňa 14.11.2005 a zároveň poukazovala, že za uvedenú čiastku v mesiaci december 2005 jej manžel, teda žalobca kúpil dvere na novostavbu hospodárskej budovy, čím sa táto budova uzavrela. Keďže žalobca nepreukázal, z akých finančných prostriedkov boli kupované dvere a skutočnosť, že čiastka 124.000,- Sk bola spotrebovaná v rámci trvania manželstva na spoločnú vec, súd uvedenú čiastku zohľadnil ako hodnotu, ktorú žalovanú zo svojho výlučného majetku vynaložila na spoločný majetok t.j. na hospodársku budovu. Potom hodnota majetku, ktorá pripadla žalovanej predstavuje 112.438,96 eur (hodnota hospodárskej budovy 59.888,93 eur, listinné akcie SHP Harmanec 497,91 eur, podielové listy 1. Penzijná 3.549,05 eur t.j. 116.555,- eur mínus to čo žalovaná zo svojho vynaložila na spoločný majetok, teda hodnota 4.116,04 eur, výsledná suma 112.438,96 eur). Pokiaľ podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, z tejto hodnoty by mala vyplatiť žalovaná žalobcovi 1 t.j. 56.219,50 eur. Žalobca je však povinný podieľať sa vo výške 1 na spoločnom dlhu, ktorý predstavuje 26.493,79 eur, naňho pripadajúci podiel teda predstavuje 13.246,90 eur, po započítaní teda ostáva povinnosť žalovanej vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu čiastku 42.972,58 eur (hodnota majetku, ktorý nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva 112.438,96 eur mínu hodnota pasív, ktoré priadli žalovanej 26.493,79 eur = 85.945,17 eur delene 2 = 42.972,58 eur).

39. Ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2263/2005). V konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada len tie veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/999/2006).

40. Uvedenými zásadami sa súd spravoval pri stanovení rozsahu vecí patriacich do BSM, ako aj rozsahu toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok (vo výlučnom vlastníctve žalovanej).

41. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že do masy BSM patrí aj obchodný podiel žalobcu v spoločnosti Ruža Ski s.r.o., ktorý je potrebné vyporiadať, na uvedené tvrdenie žalovaná nepredložila žiaden dôkaz. Obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným sa stáva majetkovou hodnotou, ktorá sa vyporiadava v rámci konania o vyporiadanie BSM len vtedy, ak bol nadobudnutý za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov. Ak manželia alebo jeden z manželov za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou BSM, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie BSM podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovanej nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, či a aká časť spoločných finančných prostriedkov bola použitá na podnikanie žalobcu, naopak práve žalobca predloženými listinnými dôkazmi (čl. 664 a nasl. spisu) preukazoval, že v súvislosti s podnikaním uzavrel zmluvy o úvere aj spolu s pánom E. J., ako aj ďalšie zmluvy o zapožičaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité na podnikanie. Na zabezpečenie pohľadávky z Wolksbank Slovensko a.s. vo výške 1 milión Sk bola uzavretá zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam vzťahujúca sa na nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXXX kú Ružomberok. Z toho dôvodu súd nevyhovel návrhu žalovanej na doplnenie ďalšieho dokazovania, a to výsluchom spoločníka žalobcu pána E. J., ako aj výpismi z účtovníctva spoločnosti za roky 2006 a nasledujúcich, keď tvrdenie žalovanej ohľadne použitia spoločných finančných prostriedkov na podnikanie žalobcu boli neurčité, išlo len o všeobecné konštatovanie, že žalobca peniaze získané z hypotéky vo VÚB a.s. a z predaja bytu na Klačne použil na svoju podnikateľskú činnosť. Pokiaľ by sa tak stalo, vyvstáva otázka, z akých finančných prostriedkov financovali manželia nadstavbu rodinného domu vo výlučnom vlastníctva žalobkyne ako aj novostavbu hospodárskej budovy, keď práve samotná žalovaná ako aj jej procesný opatrovník potvrdili, že tieto investície boli realizované z hypotéky vo VÚB a.s. vo výške 940.000,- Sk ako aj z prostriedkov získaných predajom bytu na ulici Y. v K., zapísaný na LV XXXX zo dňa 17.7.2006 za 850.000,- Sk. Uvedené hodnoty, a to poskytnutá hypotéka 940.000,- Sk a výťažok získaný z predaja bytu na Klačne 850.000,- Sk sú hodnoty zodpovedajúce (sčasti) nákladom vynaloženým na prestavbu a nadstavbu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej ako aj novostavbu hospodárskej budovy.

42. Taktiež pokiaľ žiadala žalovaná započítať do BSM hodnoty, ktoré odniesol žalobca pre svoju potrebu, a to strešnú krytinu, zatepľovací polystyrén a iný materiál v hodnote minimálne XXX,- eur, čiastku 3.320,- eur na akontáciu pri kúpe osobného motorového vozidla Škoda Octavia, 3.320,- eur na rekonštrukciu strechy na dome, XXX,- eur pri začatí podnikania žalobcu, 1.000,- eur na kúpu PC, v tejto súvislosti ostali uvedené skutočnosti produkované zo strany žalovanej len v rovine tvrdení, na podporu týchto tvrdení nebol z jej strany predložený žiaden dôkaz, z toho dôvodu súd tieto hodnoty neuznal a nezapočítal v rámci BSM (s výnimkou čiastky 124.000,- Sk, ktorá preukázateľne bola počas trvania manželstva vyplatená žalovanej a použitá na dvere hospodárskej budovy).

43. O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán sporu právo na ich náhradu nepriznal, keď strany mali vo veci úspech čiastočný a ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.