Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/36/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcov: X/ I. Y., T.. XX.X.XXXX, H. I. X. XX, C., X/ I. Y., T.. XX.X.XXXX, H. I. X. XX, C., oboch zastúpených: JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 50 708 953, so sídlom: Šustekova 51, Bratislava, proti žalovanému: Realitný & Investorský fond, a.s., IČO: 53 024 486, so sídlom Stropkovská 3, Bratislava, zastúpenému: AGM partners s. r. o., IČO: 47 258 586, so sídlom Hlavné námestie č. 3, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, zrušenie notárskej zápisnice a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. januára 2022, č.k. -84, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, ako aj ďalších súvisiacich práv k nehnuteľnostiam vedeným na Liste vlastníctva č. XXXX pre B. C., B. C., Y. Ú. C.. D. Č. Z. W. D. Z. C. Č. XXXX/X B. D. XXX I., S. C. F. C. Z. T.; C. Č. XXXX/X B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T.; C. Č. XXXX/X B. D.I. XXX I., S. C. F. C. Z. T.; C. Č. XXXX/X B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T.; C. Č. XXXX/X B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T.S.; C. Č. XXXX/ X B. D. X I., S. C. F. C. Z. T.; C. Č. XXXX/X B. D. XXX I., S. C. F.; C. Č. XXXX/X B. D. XXX I., S. C. U.Ý. U. C.. D. Č. Z. W. D. Z. G., G. Č. XXXX na C. Č.. XXXX/X, popis stavby rodinný dom a súpisné číslo XXXX na C. XXXX/X, popis stavby mäsiarska výroba. V časti B LV vedený ako vlastník Realitný & Investorský fond, a.s., Stropkovská 3, Bratislava, PSČ 82103, SK, IČO: 53024486 v spoluvlastníckom podiele 1/1. V časti C LV bez zápisu. (všetky uvedené nehnuteľnosti ďalej spolu len ako ,,nehnuteľnosti"), a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod značkou . Zároveň žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcom plnohodnotné bývanie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod značkou . V prvom rade poukázal na to, že žalobcovia sa vo veci samej proti žalovanému domáhajú určenia neplatnosti zmluvy a zrušenia notárskej zápisnice, na základe ktorých previedli na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Následne prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia opísal obsah žaloby vo veci samej, ktorý obsahuje opis rozhodujúcich skutočností totožný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a sumarizoval listinné dôkazy predložené žalobcami. Zároveň odcitoval ustanovenia a nasledujúce, upravujúce inštitút neodkladného opatrenia, pričom zhrnul aj právne závery, ktoré vo všeobecnosti z týchto ustanovení vyplývajú, a to najmä pokiaľ ide o základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Napokon prvoinštančný súd už len konštatoval, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z návrhu vo veci samej a predložených listín mal za to, že žalobcovia v dostatočne preukázateľnej miere osvedčili dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pričom zdôraznil, že neodkladné opatrenie v tomto prípade slúži iba na dočasnú úpravu pomerov do rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia žalovaný namieta najmä to, že v danej veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že žalobcovia nielenže neosvedčili, ale dokonca ani netvrdili okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, keď i sám súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol totožný so žalobou veci samej. Namietal tiež, že formulácia výroku nariadeného neodkladného opatrenia, podľa ktorého je povinný zdržať sa výkonu vlastníckeho práva ako aj ďalších súvisiacich práv k predmetným nehnuteľnostiam, je nesprávna a neprimeraná k jeho právnemu postaveniu. Z uvedenej formulácie je totiž zakázané vlastníkovi nehnuteľnosti aj vstupovať do nehnuteľnosti, zabezpečovať jej údržbu alebo platiť daň a plnenie akýchkoľvek povinností, ktoré sa viažu k jeho vlastníckemu právu. Naviac, rozsah obmedzenia vlastníckeho práva v uvedenom znení nie je dostatočne určitý ani primeraný k zabezpečeniu právneho postavenia žalobcov, pričom nie je zrejmé, akých oprávnení súvisiacich s vlastníckym právom sa má zdržať, ani aké povinnosti má plniť. V danom prípade nie je splnená ani podmienka primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán. Nie je zrejmé ani to, aké konanie v danom prípade odôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov právnych vzťahov, aké jeho konanie predstavuje hrozbu. Vyjadril sa tiež ku skutkovej stránke veci a k tvrdeniam žalobcov a opísal priebeh skutkových udalostí, pričom konanie žalobcov označil za tendenčné a účelové v snahe zabezpečiť si bezodplatné bývanie, bez hradenia nájmu, či akýchkoľvek poplatkov, nakoľko žalobcovia aktuálne užívajú nehnuteľnosť bez úhrady akýchkoľvek poplatkov. Namietal tiež, že nie je zrejmé, z akého dôvodu je vo výroku II uznesenia zaviazaný na to, aby umožnil žalobcom plnohodnotne bývať v nehnuteľnosti bez toho, aby mali voči nemu povinnosť hradiť nájomné alebo protihodnotu za užívanie nehnuteľnosti. Podľa žalovaného nariadené neodkladné opatrenie nie je legitímne, nakoľko neboli naplnené podmienky na jeho nariadenie, nebolo zdôvodnené, aké okolnosti osvedčujú, že je tu potreba bezodkladnej úpravy (hrozba), teda súdny zásah do právneho vzťahu strán a predmetné neodkladné opatrenie nezodpovedá zásade primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán, keď právne účinky neodkladného opatrenia ho obmedzujú v rámci dispozície s nehnuteľnosťami neprimeraným spôsobom, nakoľko jeho ujma vznikajúca v dôsledku súdom nariadeného neodkladného opatrenia je zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobcovia získajú. Nakoľko mu nie sú známe okolnosti, ktoré by odôvodnili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán uložením povinnosti zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, ďalších súvisiacich práv k nehnuteľnostiam ako aj neodkladným opatrením spojeným s povinnosťou umožniť žalobcom plnohodnotné bývanie, žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázali na to, že pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že neosvedčili okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, v tomto prípade ide o ochranu ich práva na bývanie, ktoré bolo bezprostredne ohrozované konaním žalovaného, ktorý ich opakovane vyzýval na opustenie predmetných nehnuteľností a ktorý im oznámil, že v prípade, ak predmetné nehnuteľnosti bezodkladne nevypracú, tieto odpredá ďalším osobám. Bolo teda bezprostredne ohrozené ich právo na bývanie, ktoré je jedným zo základných práv človeka a z toho dôvodu je oprávnená aj ochrana tohto práva konajúcim súdom. K správnosti výroku napadnutého uznesenia uviedli, že výrok je podľa ich názoru formulovaný správne, nakoľko žalovaný má jednoznačne byť zaviazaný, aby sa zdržal výkonu vlastníckeho práva ako celku. Ak by sa totiž mal zákaz disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami vymedziť menej všeobecne, vzniklo by nebezpečenstvo, že nebudú pokryté všetky eventuality jeho konania, ktoré by mohli nastať a žalovaný by to využil na obmedzenie ich práva na bývanie, a to práve prostredníctvom takej eventuality, ktorá by nebola vymedzená vo výroku súdu. K napadnutému nedostatku odôvodnenia výroku súdu poukázali na to, že nakoľko ide o ochranu ich základného práva na bývanie, nie je potrebné neodkladné opatrenie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodniť, nakoľko vyčerpávajúce odôvodnenie bude súčasťou rozsudku, ktorý bude vydaný konajúcim súdom vo veci samej. Zopakovali tiež základné tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu, podľa ktorých je predmetná zmluva pre nich od počiatku veľmi nevýhodná, bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, žalovaný ako kupujúci zneužil ich núdzu, kedy museli urgentne vyplatiť veriteľovi finančnú pôžičku, a preto odpredali predmetné nehnuteľnosti žalovanému hlboko pod ich reálnu trhovú cenu, pričom žalovaný využil pri uzatváraní zmluvy ich tieseň, a preto bol ich prejav vôle, vedúci k uzatvoreniu zmluvy, ex tunc neplatný. Opätovne tiež zdôraznili, že zo strany žalovaného išlo o výkon jeho obchodnej činnosti, hoci nikdy nemal, ani nemá v predmetoch činnosti poskytovanie pôžičiek, ani faktoring a forfaiting. Napokon zdôraznili, že ich žalobný návrh určite nie je účelový, ani špekulatívny.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa , , , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 11. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov a nimi doposiaľ predložených listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že tvrdenia žalobcov prezentované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v spojitosti s tvrdeniami v žalobe vo veci samej a doposiaľ predloženými listinami celkom jednoznačne nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia neumožňujú, a to z viacerých dôvodov. 12. V prvom rade treba poukázať na to, že už samotný žalobcami navrhovaný výrok neodkladného opatrenia, a to v oboch jeho častiach, ktorým je súd v tomto prípade viazaný, vylučuje vyhovenie podanému návrhu, a to z dôvodu, že tak, ako bol formulovaný, spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť. Ani z jedného z navrhovaných výrokov neodkladného opatrenia totiž nie je možné zistiť konkrétny obsah uloženého obmedzenia práv žalovaného. Nie je zrejmé, akého konkrétneho konania sa má žalovaný zdržať v rámci výkonu niektorého z jednotlivých práv vlastníka ( ), pričom je celkom nepochybné, že uloženie povinnosti "zdržať sa vlastníckeho práva" možné nie je. Rovnako nie je zrejmé, aký ma byť vlastne obsah povinnosti uloženej ako povinnosť "umožniť žalobcom plnohodnotné bývanie" (o.i. čo konkrétne má žalovaný vykonať, čoho sa má zdržať, no tiež nie je zrejmé aký je význam termínu "plnohodnotné", aký rozsah služieb nevyhnutných na plnohodnotné bývanie mali žalobcovia na mysli, pričom zostáva otázne i to, či odplatne alebo bezodplatne). Uvedené nedostatky výroku napadnutého uznesenia potom dôvodne súdu prvej inštancie vytýka aj žalovaný v podanom odvolaní. 13. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukazujú na to, že výrok je podľa ich názoru formulovaný správne, nakoľko žalovaný má jednoznačne byť zaviazaný, aby sa zdržal výkonu vlastníckeho práva ako celku, čo je opodstatnené tým, že ak by zákaz disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami vymedziť menej všeobecne, vzniklo by nebezpečenstvo, že nebudú pokryté všetky eventuality jeho konania, ktoré by mohli nastať a žalovaný by to využil na obmedzenie ich práva na bývanie, a to práve prostredníctvom takej eventuality, ktorá by nebola vymedzená vo výroku súdu, odvolací súd dáva do pozornosti, že nie je možné zdržať sa výkonu vlastníckeho práva ako takého (vo všeobecnosti), avšak iba výkonu niektorého z práv, na ktorých výkon je vlastník v zmysle , oprávnený; naviac iba riadne špecifikovaného. Osobitne sa pritom žiada v tejto súvislosti zdôrazniť, že hoci súd v zásade nie je vždy bezvýhradne viazaný textom navrhovaného rozhodnutia, nie je možné text svojvoľne upravovať tak, že vo výsledku nezodpovedá obsahu návrhu. To platí aj v danej veci, keď z návrhu nie je zrejmé, aké konkrétne obmedzenie či povinnosť majú byť vlastne žalovanému uložené, a preto nie je možné špecifikáciu takéhoto obmedzenia upresniť ani doplniť vo výroku požadovaného neodkladného opatrenia. 14. Na vyššie uvedené nadväzuje aj otázka primeranosti navrhovaného neodkladného obmedzenia, pričom v tomto smere žalovaný v odvolaní opodstatnene namieta, že nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorého cieľom je v tomto prípade zjavne zamedziť výkonu všetkých práv žalovaného ako vlastníka predmetných nehnuteľností vyplývajúcich z ust. , teda vrátane akéhokoľvek prístupu k nehnuteľnostiam, ich údržby, opráv, či iných činností nevyhnutných pre zachovanie ich podstaty, je nepochybne celkom neprimerané. Vzhľadom na chýbajúce tvrdenia žalobcov (žalobcovia dokonca netvrdia ani len to, že v nehnuteľnostiach bývajú) sa možno len domnievať, že účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana ich bývania v daných nehnuteľnostiach. Ak však mala byť účelom ochrana bývania, je nepochybné, že na poskytnutie takejto ochrany by zďaleka nebolo nevyhnutné žalovaného obmedziť vo výkone všetkých práv vlastníka. Uvedená skutočnosť potom rovnako predstavuje prekážku, ktorá v danej veci bráni nariadeniu navrhovaného neodkladného opatrenia. 15. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd na to, že žalovaný v podanom odvolaní dôvodne namieta i to, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len neuvádzajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovenie tomuto návrhu. Neodkladné opatrenie totiž nemožno nariadiť na základe tvrdení uvedených v žalobe vo veci samej. Pokiaľ v súvislosti s osvedčením skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukazujú na to, že ich právo na bývanie bolo bezprostredne ohrozované konaním žalovaného, ktorý ich opakovane vyzýval na opustenie predmetných nehnuteľností a ktorý im oznámil že v prípade ak predmetné nehnuteľnosti bezodkladne nevypracú, tieto odpredá ďalším osobám, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že prvýkrát žalobcovia tvrdenia o takomto konaní žalovaného uvádzajú až vo vyjadrení k odvolaniu, keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o tom nebola ani zmienka a žalobcovia splnenie predpokladov pre vyhovenie ich návrhu odôvodnili len tým, že nie je vylúčené, že žalovaný podá návrh na exekúciu na ich nútené vysťahovanie exekútorom. Uvedené potom rovnako predstavuje prekážku pre vyhovenie návrhu, keď neodkladné opatrenie nemožno nariadiť na základe skutočností, ktoré navrhovateľ ničím neosvedčil, dokonca ani len netvrdil. Ak by však aj boli túto skutočnosť navrhovatelia tvrdili v návrhu, možnosť takéhoto konania žalovaného ničím neosvedčili. 16. Napokon pre úplnosť poukazuje odvolací súd aj na to, že celkom opodstatnene žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Predmetné uznesenie totiž skutočné vecné odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia prakticky neobsahuje, keď okrem zhrnutia obsahu návrhu a citácie právnych noriem obsahuje už iba všeobecné konštatovanie o splnení predpokladov, avšak bez uvedenia čo i len náznaku konkrétnych dôvodov a úvah, na základe ktorých súd k tomuto záveru dospel. 17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, keď na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie z viacerých dôvodov nie je možné vyhovieť, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa C.s.p zmenil a tento návrh zamietol. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím vo veci samej. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).