Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Nt/18/2016

Potvrdené rozhodnutím 2Tos/158/2018
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému K. E., nar. XX.XX.XXXX v E., naposledy trvale bytom mesto K., okres K. a t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Sučany, pre trestný čin zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Tr. zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2019 v Trenčíne prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. júla 2018 pod sp. zn. 2Nt/18/2016 a takto rozhodol: Podľa § 193 odseku 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného K. E. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd v Prievidzi na verejnom zasadnutí dňa 02. 07. 2018 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Bielika a prísediacich Mgr. Márie Kmeťovej a Marty Gáplovskej vo veci návrhu odsúdeného K. E. na povolenie obnovy konania

rozhodol:

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd zamieta návrh odsúdeného K. E., nar. XX. XX. XXXX., t. č. vo výkone trestu v NVU Dubnica nad Váhom zo dňa 15. 07. 2016, doplnený dňa 08. 08. 2016, dňa 24. 08. 2016, dňa 12. 09. 2016, dňa 19. 09. 2016, dňa 24. 10. 2016, dňa 14. 11. 2016, dňa 11. 06. 2018, vo veci Okresného súdu Prievidza č. 3 T 40/2015, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394.

odôvodnenie:

Dňa 15. 7. 2016 podal odsúdený K. E.iadosť o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Prievidza č. 3 T 40/2015, svoju žiadosť doplnil podaniami zo dňa 08. 08. 2016, 24. 08. 2016, 12. 09. 2016, 19. 09. 2016, 24. 10. 2016, 14. 11. 2016 a 11. 6. 2018. V podaniach, okrem iného, uviedol že chce poukázať na dôkazy nedôsledného vyšetrovania, ako i na dôkazy ktoré neboli súdu a stranám konania známe počas dokazovania a ktoré môžu samé osebe znamenať iné rozhodnutie vo veci 3 T 40/2015. V návrhu zo dňa 15. 07. 2016 poukázal na skutočnosti uvedené v spise na čísle listu 2, 6, 8, 13, 22, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 44 - 47, 53 - 60, 63, 66, 68, 69, 72, 83, 99. Ďalej v návrhu uviedol že poukazuje na výpoveď poškodenej dňa 17. 09. 2014 o 09: 30 hodine a jej rozpory v porovnaní s inými výpovedami. V návrhu taktiež poukázal na skutočnosti uvedené vo výpovediach poškodenej 03. 11. 2014, 05. 02. 2015, 01. 04. 2015, 02. 09. 2015. V súvislosti s rozhodnutím vo veci 3 T 40/2015 poukázal na platnú judikatúru R 14/64, R 38 /68, R 38/2003. Poukázal tiež na, podľa jeho názoru, procesné chyby na hlavnom pojednávaní. V podaní zo dňa 08. 08. 2016, okrem iného, uviedol že v jeho trestnej veci od začiatku dochádzalo k závažným pochybeniam, procesným nedostatkom, porušeniam práva na obhajobu. Poškodená, na ktorej výpovede sa odvoláva prvostupňový súd, niekoľkokrát úmyselne klamala a zavádzala orgány činné v trestnom konaní. Jej výpovede sa rozchádzajú s pôvodnou výpoveďou. Poškodená vypovedala 4 krát od 16. 09. 2014 do 17. 09. 2014 v prítomnosti rodičov čo odporuje trestnému poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 81/2003 III.. Ako ďalšiu novú skutočnosť uviedol že lekárska správa od MUDr. O. bola vyhotovená ešte pred trestným oznámením a je v rozpore s lekárskou správou MUDr. X. zo 17. 09. 2014. Poukázal tiež na skutočnosť že zo zdravotnej dokumentácie poškodenej vyplýva že táto mala psychické ťažkosti od 28. 11. 2012, znalci si dôkladne neprešli celý spisový materiál a nemohli podať objektívny posudok na poškodenú . Poukázal tiež na, podľa jeho názoru, chybné použitie ustanovenia § 38 Trestného zákona pri ukladaní trestu, podľa jeho názoru namiesto trestu odňatia slobody 7 rokov a 6 mesiacov mu mal byť uložený trest odňatia slobody 6 rokov a 8 mesiacov. V podaní zo dňa 24. 08. 2016, okrem iného, uviedol že 17. 09. 2014 bola poškodená vypočúvaná za prítomnosti rodičov, takýto výsluch je procesne chybný a ako dôkaz nepoužiteľný. Poukázal tiež na priebeh vyšetrovania vyšetrovateľom v dňoch 16. 09. 2014 až 17. 09. 2014, na účasť rodičov poškodenej pri úkonoch. V ďalšej časti podania sa vyjadroval k výpovediam svedkov Y., Y. na hlavnom pojednávaní 14. 10. 2015. Uviedol, že podľa jeho názoru títo boli účelovo v priebehu vyšetrovania ovplyvňovaní. Prvostupňový súd nepostupoval správne ak

bol na základe vykonaného dokazovania uznaný vinným. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní nepreukazuje jeho vinu a nedovoľuje urobiť bezpečný záver o jeho vine. Ako ďalšiu novú skutočnosť v podaní uviedol skutočnosť že otec poškodenej bol podať dňa 16. 09. 2014 s dcérou trestné oznámenia na polícii ešte pred vyšetrením v nemocnici v Partizánskom. Z výpovede svedka H. vyplynulo že otec poškodenej sa mal dozvedieť po znásilnení poškodenej až po vyšetrení u lekára v Partizánskom. V podaní zo dňa 12. 09. 2016, okrem iného, uviedol že namietal a namieta spôsob výpovedí poškodenej a svedkov a vykonanie niektorých dôkazov, akým spôsobom boli získané a ich obsah. Výpovede poškodenej v dňoch 16. 09. 2014, 17. 09. 2014 a pred súdom dňa 02. 09. 2015 ako keby boli odkopírované. Na základe takto pripravených výpovedí bol uznaný vinným. Poškodená ale i svedkovia počas celého konania klamali. Rovnako sú vážne rozpory medzi rôznymi typmi dôkazov, ktoré predložila obžaloba. V odôvodnení rozsudku sa nachádza určité tvrdenie a zároveň jeho negácia. Súd nekonal v súlade s princípom právnej istoty podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Má povinnosť rozhodovať v obdobných veciach rovnako, v prípade odklonu od existujúcej judikatúry je súd povinný uviesť dostatočne presvedčivé dôvody pre tento odklon. Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia spolu s opomenutými dôkazmi zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, doterajšie konanie vo veci 3 T 40/2015 a rozhodovanie bolo jednostranné, súd brali do úvahy len dôkazy produkované žalovanou stranou. V podaní zo dňa 19. 09. 2016, okrem iného, uviedol že výpovede poškodenej sa zásadne rozchádzajú s dôkaznou situáciou ako i s fotodokumentáciou na miestach skutku. Poškodená si vymyslela miesta skutku a ukázala na fiktívne miesta. V prípade, ak by boli sedeli za bráničkou, svedkyňa G. by ich nebola videla. Poškodená okrem znásilnenia si vymyslela aj trasu ich pohybu, ako aj miesta na ktorých v uvedený deň boli. Poškodená podávala od 16. 09. 2014 krivé výpovede a nepravdivé svedectvá, avšak vyšetrovateľ a orgány činné v trestnom konaní nemali záujem zistiť a preukázať pravdu, vyhľadávacia zásada vôbec nebola naplnená. Orgány činné v trestnom konaní zjavne konali a opierali pravdepodobnosť skutku zo dňa 16. 09. 2014 o jeho vymyslené priznanie. Pokiaľ sa týka SMS správ z telefónu poškodenej, tieto obhajoba nežiadala, bolo manipulované s telefónom poškodenej. V závere podania navrhol vypočuť svedkov H., Y., vypracovať odborné lekárske vyjadrenie gynekológa na vzniknuté zranenia. V súvislosti s tým že poškodená mala zažiť prvé milovanie v tridsiatich troch rokov života nemohla teda rozpoznať prvé pocity z milovania keď to predtým nezažila a nebola preto jednoznačne zodpovedaná otázka čo považovala za akt násilia, z tohto dôvodu žiada vypočuť poškodenú v konaní o povolenie obnovy konania. V podaní zo dňa 24. 10. 2016, okrem iného, uviedol že ako novú skutočnosť uvádza to že mu bol uložený trest odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V súvislosti s tým vo svojom podaní rozoberal, podľa jeho názoru, akým spôsobom mal byť ukladaný trest v jeho trestnej veci v súvislosti s ustanoveniami § 38 ods. 4, ods. 5, ods. 6 Trestného zákona v nadväznosti na čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, taktiež čl. 3 ods. 1 listiny Základných ľudských práv a slobôd, taktiež čl. 14 Dohovoru. V závere uviedol že podľa jeho názoru vykonáva trest uložený mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, uložením trestu podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona je diskriminovaný. V podaní zo dňa 14. 11. 2016, okrem iného, uviedol že z dôkazov jednoznačne vyplynulo že poškodená mala psychické problémy dávno predtým ako ho obvinila z predmetného skutku, mala strach zo svojich rodičov, až v deň jeho obvinenia im povedala že bol vo väzení. Nebola zodpovedaná otázka čo malo byť pre poškodenú násilie, vzhľadom k tomu že predtým nezažila milovanie. Za závažnú skutočnosť považuje porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, najmä na to že súdy dostatočne neodôvodnili svoje rozhodnutie. Namieta skutočnosť že rodičia poškodenej sa zúčastnili výsluchov poškodenej a neskôr boli vypočutí ako svedkovia. Taktiež uviedol že súd priznal v konaní poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. c), písm. l) Trestného zákona, avšak pri výmere trestu neboli zohľadnené. Poškodená keď sa dozvedela že rodičia už vedia o ňom všetko spracovala situáciu alibisticky, pri výsluchoch tvrdila že boli len kamaráti, nemali intímny vzťah, že do znásilnenia bola pannou. Poškodená klamala úmyselne. Táto skutočnosť bola súdom zdôvodnená tým spôsobom že je citlivá a hanbila sa. V ďalšej časti podania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 38/1970 II., podľa ktorého je súd povinný prebrať všetky výpovede poškodenej a zdôvodniť prečo svoje rozhodnutie oprel len o niektorú z výpovedí ktoré sú rozdielne. V podaní zo dňa 11. 06. 2018 ( označeného ako návrh na povolenie obnovy konania ) uviedol že žiada povoliť obnovu konania v trestnej veci Okresného súdu Prievidza č. 3 T 40/2015 a zároveň žiada o ustanovenie obhajcu s tým že dôkazy prednesie počas verejného zasadnutia. Súd posúdil toto podanie, v zmysle § 62 ods. 1 Trestného poriadku, ako doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 08. 08. 2016. Súd na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného E., podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil návrh na čísle listu 1 - 10, doplnenie návrhu číslo listu 18 - 25, 30 - 33, 35 - 38, 41 - 43, 54 - 56, 61 - 65. Zo spisu Okresného súdu Prievidza č. 3 T 40/2015 bol oboznámený rozsudok zo dňa 04. 05. 2016 na čísle

listu 902, zdôvodnenie odvolania obhajcom JUDr. E.slo listu 929 - 930, doplnenie odvolania číslo listu 931 - 933, uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3 To 48/2016 na čísle listu 952 - 959. Odsúdený E., okrem iného, uviedol že zotrváva na podanom návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 15. 07. 2016, ktorý doplnil ďalšími podaniami. Chce uviesť ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré za posledný rok neuviedol. Na otázku predsedu senátu prečo uvádzal do návrhov skutočnosti, ktoré boli známe súdu prvého stupňa, uviedol že na dnešnom pojednávaní uvedie nové skutočnosti. Za novú skutočnosť považuje tú skutočnosť že poškodená má sklony ku seba poškodzovaniu. V pôvodnom konaní poukazoval na to že poškodená má sklony ku seba poškodzovaniu. Aj predchádzajúceho partnera obvinila zo znásilnenia čo je nová skutočnosť. Poškodená tiež mala tvrdiť deťom Y. ( číslo listu 11 rozsudku ) že bola znásilnená. Na otázku predsedu senátu či si to podľa jeho názoru prečítal krajský súd uviedol, že áno, on to ale považuje za novú skutočnosť. Ďalej uvádza že v spise 3 T 40/2015 sa nenachádza žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu ktorú podal asi týždeň po vzatí do väzby a ktorá má asi 40 strán. Novou skutočnosťou je to že otec poškodenej mal nahlásiť znásilnenie na polícii v Partizánskom , mal sa ale o tom dozvedieť až v nemocnici o dve hodiny. Namieta tiež že sa mal dopustiť trestnej činnosti podľa znalcov, prokurátorky, súdu v dôsledku negatívnych dôsledkov duševnej choroby , navrhuje priznať túto okolnosť a povoliť obnovu, táto skutočnosť samo osebe a v spojení s inými skutočnosťami môže odôvodniť zmenu trestu. Bol nesprávne odsúdený na základe § 41 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona, toto je v rozpore so zásadami pri ukladaní trestu. Správne mal byť odsúdený podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona. Navrhuje tiež aby boli vykonané dôkazy ktoré boli navrhnuté vyšetrovateľom, obhajcom, dodnes sa nerozhodlo či sa vykonajú. Ide o SMS výpisy operátorov, tieto žiadal vyšetrovateľ na čísle listu 36. Poukazuje na to že s mobilom poškodenej bolo jednoznačne manipulované. Súd stále uvádza že sa vysporiadal s výsluchom poškodenej v prítomnosti rodičov. Poukazuje na to že sa nejedná o jeden výsluch ale o štyri výsluchy, v čase výsluchov poškodená bola dospelá. Nebol zákonný dôvod na výsluch v prítomnosti rodičov. Navrhuje aby bol pribratý nový znalec, ktorý by vyšetril poškodenú, aby zhodnotil výpovede poškodenej. Poukazuje nato že vyšetrenie duševného stavu poškodenej bolo vykonané v prítomnosti rodičov poškodenej. Toto je uvedené na strane 7 znaleckého posudku. Navrhuje aby bola povolená obnova konania. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Po rozsiahlom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd v zmysle § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného E. zo dňa 15. 07. 2016 doplnený ďalšími podaniami, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia pretože nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394. V návrhu zo dňa 15. 07. 2016 a v ďalších doplnkoch tohto návrhu neboli prezentované žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Treba predovšetkým uviesť že konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje na zistenie či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, nie je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo dôkazoch vedela osoba ktorá navrhla povolenie obnovy konania, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli súdu alebo prokurátorovi známe skôr. V konaní o povolenie obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp podľa, ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia. Súd je v zásade oprávnený zaoberať sa iba tými výrokmi, pre ktoré sa navrhovateľ domáha povolenia obnovy konania. To znamená, že iba pri týchto výrokoch rieši súd otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo dôkazy by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť ich zmenu. Skutočnosťou predtým neznámou sa podľa ustálenej súdnej praxe rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný ale s novým obsahom. Súd v rámci posudzovania návrhu odsúdeného

E. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Prievidza č. 3 T 40/2015 dôsledne skúmal či neboli zistené skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodnili iné rozhodnutie vo veci. Žiadne takéto nové skutočnosti alebo dôkazy odsúdený E. nepredložil, v podstate v návrhu a doplnkov návrhu, aj vo výpovedi na verejnom zasadnutí prakticky len citoval z obsahu dokazovania v prípravnom konaní a neskôr aj na hlavnom pojednávaní, zároveň opakoval skutočnosti ktoré uviedol v predchádzajúcich podaniach pred prvostupňovým súdom odvolacím súdom . Treba jednoznačne uviesť že všetky argumenty, ktoré použil ako dôvod na povolenie obnovy konania boli známe súdu v pôvodnom konaní pred prvostupňovým súdom a najneskôr pred odvolacím súdom. Toto vyplýva z obsahu spisového materiálu, rozsudku Okresného súdu Prievidza č. 3 T 40/2015 zo dňa 04. 05. 2016 a uznesenia Krajského súdu Trenčín č. 3 To 48/2016. Odsúdený E. nepreukázal a nepredložil žiadny nový dôkaz, žiadnu novú skutočnosť, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie vo veci Okresného súdu Prievidza č. 3 T 40/2015. Z týchto dôvodov súd nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.