Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-27-2017.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9T/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Šulgana a prísediacich Alžbety Rimóciovej a Anny Výbošťokovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. júla 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný B. D. U. K. D. U. Z. T., nar. XX. XX. XXXX Y. Š., trvale bytom R. XXX,
j e v i n n ý , ž e
- v rodinnom dome v obci R. č. XXX, v mieste trvalého bydliska, od presne nezisteného dňa roku 1999 do júla 2015 opakovane fyzicky napádal svoju manželku C. D., nar. XX. XX. XXXX tak, že ju udieral otvorenou dlaňou, niekoľkokrát ju v uvedenom období chytil pod krk a škrtil, ponižoval ju, že je nula, že nič nezarobí, vulgárne jej nadával, keď bola poškodená gravidná s najmladším synom K., žiadal ju, aby išla na potrat, že ju a aj dieťa zadrhne, opakovane dochádzalo k nezhodám vo výchovných metódach voči spoločným maloletým dcéram tak, že keď chcela dcéry pustiť na diskotéku, obžalovaný s tým nesúhlasil a povedal, že ak ich ešte raz pustí na diskotéku, tak ju zabije, obžalovaný takisto od presne nezistenej doby v rodinnom dome v obci R. č. XXX ponižoval aj svoje dcéry F. D., nar. XX. XX. XXXX a O. D., nar. XX. XX. XXXX, tým, že im opakovane hovoril, že v živote nič nedosiahnu, že nič nevedia, vulgárne im nadával, vyhrážal sa, že ich ostrihá dohola, zadusí, poškodenú F. D. najmenej päťkrát udrel otvorenou dlaňou, naposledy v presne nezistený deň roku 2013, mal. O. D. fyzicky napadol jedenkrát dňa 20. 06. 2015 v dome svojich rodičov R. č. XX, kedy ju chytil za vlasy a prehodil cez stolík v izbe, udrel ju dlaňou do hlavy, sotil ju o stenu a následne ju bil opaskom po celom tele, pričom jej spôsobil ľahký otras mozgu, podliatinu na pravom ramene a pod pravým kolenom a odreninu na pravom predkolení s dobou práceneschopnosti do 10 dní, uvedené konanie voči dcére F. trvalo do septembra 2014, kedy menovaná dosiahla plnoletosť a voči dcére O. do júla 2015, kedy sa táto odsťahovala k starým rodičom, poškodené F. D. a C. D. nikdy nevyhľadali lekárske ošetrenie v súvislosti s napadnutím zo strany obžalovaného, pričom zo záverov znaleckého psychiatrického a psychologického posudku vyplynulo, že u všetkých troch poškodených boli zistené známky syndrómu týranej osoby, u poškodenej C. D. bola zistená zmiešaná úzkostné depresívna porucha a u poškodených F. a O. D. neurotická úzkostná porucha,
t e d a
- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
t ý m s p á c h a l
- zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák.
a o d s u d z u j e s a
podľa § 208 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
odôvodnenie:
Na obžalovaného B. D. podala prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíš dňa 12. 04. 2017 obžalobu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. na to skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že s manželkou žije 20 rokov bez problémov. Pred štyrmi rokmi, O. mala len 13 rokov, sa vzťah pokazil. O. odišla na diskotéku, nechcel ju pustiť, ochutnala tam drogy, oklamali ho, vtedy ju nezbil, ale nerozprávajú sa. Všetko robia za jeho chrbtom. Takých vecí by mohol spomenúť viac. O. dostala len jednu facku, bolo to vtedy, keď manželka bola na výlete, dcéra zo školy tiež na výlete a O. sa chystala na diskotéku, nič mu nepovedala. Bola u starých rodičov, keď tam prišiel a videl, že sa chystá, nechcel ju pustiť, pohádali sa, dostala facku. Opaskom ju chcel len postrašiť, dostala po nohách. O. neskôr povedala spolužiačke, že ju zbil. Bola to len výchovná facka. Nepáčilo sa mu, že chodila so starším chlapcom, bývala tri mesiace u starých rodičov, ktorí jej všetko dovolili. Stalo sa, že keď ráno išiel do práce videl tam auto toho chlapca. Rodine sa nevyhrážal, nevie ako ich mohol psychicky týrať. Pokiaľ ide o vyhrážku, že ich ostrihá dohola, bolo to tak, že dcéry sa kvôli sponkám pohádali, pobili sa až rozbili okno. Povedal im, že ešte raz sa to bude opakovať, tak ich ostrihá dohola. S manželkou sa momentálne snažia komunikovať, navštevovali aj psychológa. Počas manželského spolužitia priznáva, že manželke dal asi päťkrát facku a manželka mu to vrátila. Väčšinou sa hádali kvôli výchove dcér. Vzťah s dcérami mal dobrý, staral sa o ne, chodili na výlety, nikdy im nehovoril, že nič nedokážu, má šikovné dcéry. Občas na ne nakričal, ale bolo to len výchovné. Ani konflikt nebol taký ako je uvedené v obžalobe. V minulosti manželke povedali, že musí od neho odísť, pretože príde o deti. Manželka sa zľakla a presťahovala sa k jeho rodičom. On v tom čase mal celozávodnú dovolenku a bol tam s nimi. Advokáta si predtým nebral, lebo dcéry potrebujú peniaze do školy. Mladšia dcéra navštevuje gymnázium, staršia dcéra chodí na vysokú do Bratislavy a chodí domov každý týždeň.
Poškodená C. D. odmietla vypovedať. Poškodená O. D. uviedla, že chcela, aby sa život u nich zmenil. Nechcela nikoho dostať do väzenia. To, že otca zatvoria, jej nijako nepomôže. Otcovi by pomohlo, keby navštevoval psychológa. Ďalej k veci vypovedať odmietla. Poškodená F. D. odmietla vypovedať, uviedla len, že pri výpovedi vo Veľkom Krtíši na polícii a v Banskej Bystrici na psychiatrii tlmočník neprekladal presne to, čo hovorili. Jeho preklad bol veľmi komplikovaný.
Znalkyne MUDr. Lošková a Mgr. Čekelová uviedli, že poškodené vyšetrili v roku 2016, odvtedy vyšetrované neboli. Trvajú na svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku. Pri vypracovaní znaleckého posudku bol prítomný tlmočník. Podstatou je osobný pohovor. Tlmočník prekladal aj pri testoch. Metódy sú neverbálne, trvajú na závere, že u poškodených sa nachádza syndróm týranej osoby následkom dlhodobej psychotraumatizácie. S vysokou pravdepodobnosťou je to pôsobením otca. Správanie obžalovaného trvá od ich detstva. Dospelo to do takého štádia, že dcéra F. sa cíti bezpečne len keď má pri sebe nôž. Poškodené v zásade problém bagatelizovali a postupne si na to zvykli. Pokiaľ by nedošlo k incidentu s O., nikdy by trestné oznámenie nepodávali. U poškodenej C., manželky obžalovaného, sa zistilo, že týranie trvá asi 16 rokov, osobnosť sa vyvinula v tom zmysle, že manželove správanie považovala za správne, keď dostala bitku, tak si ju zaslúžila. Nenašli žiaden podnet, ktorý by závery ich posudku spochybnil. Intenzita pôsobenia na poškodené bola takého stupňa, že by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila traumu u každej inej osoby, najmä s prihliadnutím na dĺžku trvania.
Svedkyňa H.. F. uviedla, že pracuje ako psychologička. Triedna učiteľka pani B. ju oslovila, že má problémy s jednou študentkou. Vraj v škole plakala, bola skormútená, netešila sa na prázdniny, pretože bude musieť byť doma s otcom. Bojí sa, pretože ju v minulosti napadol. Urobila psychologický pohovor, štandardné vyšetrenie nebolo vykonané. Počas rozhovoru sa dozvedela, že sa odsťahovala k starým rodičom. Poškodenej a jej matke povedala, že musia podať trestné oznámenie, pretože inak ho bude musieť podať ona. Z rozhovoru vyplynulo, že k fyzickému ataku došlo len raz. Ďalej zistila, že matka situáciu bagatelizuje a nepovažuje ju za tak vážnu.
Svedkyňa H.. B., triedna učiteľka O., uviedla, že boli v júni 2015 na výlete, videla, že O. plače a nepripisovala tomu žiaden význam. Po víkende prišla O. s tým, že sa chce porozprávať. Povedala, že otec jej ubližuje, vyhráža sa jej, napáda ju a bojí sa ho. Informovala riaditeľku školy, O. jej povedala, že matka nič nerobí a ona to už ďalej nevydrží. Potom navštívili psychologičku pani F.. Po návšteve psychológa sa jej správanie zmenilo k horšiemu, je psychicky labilnejšia. V ďalšom roku už bola pomerne normálna, ale má výkyvy. Pravdepodobne všetky jej zdravotné problémy súvisia s psychickým stavom. Do spomínaného incidentu si u O. nevšimla žiadne problémy. Nevšimla si, že by mala strach, alebo bola týraná.
Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestného činu kladeného mu za vinu, že by sa dopúšťal násilia, či už fyzického, resp. psychického na blízkych osobách po dlhší čas a v takej miere, ktorá by mohla naplniť skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Pokiaľ ide o znalecké posudky poukázal na skutočnosť, že poškodené osoby neovládajú slovenský jazyk na takej úrovni, kde by sa mohli samostatne vyjadriť k svojmu psychickému stavu a teda bol prizvaný prekladateľ, resp. tlmočník, ktorý ale nie je zapísaný v zozname znalcov, prekladateľov a tlmočníkov vedenom MS SR, čo vzbudzuje pochybnosti o skutočnosti, že výsledok znaleckého posudzovania duševného stavu poškodených vykazuje známky zjavnej nepresnosti, čo znižuje dôveryhodnosť týchto posudkov. Ďalej uviedol, že sa jednalo o výchovu dcér zo strany obžalovaného, kde nie vždy sa predstavy rodiča a dieťaťa zhodujú. Sama poškodená C. D. vo svojej výpovedi uviedla, že ona by ani nešla oznámiť, že sa niečo deje, pretože to považovali za proces svojský, ale výchovný zo strany otca. Poukázal aj na posudok obžalovaného, kde sa niekoľkokrát objavili skutočnosti vyhodnotené samotnými znalcami, že hoci sa jedná o osobu tvrdohlavejšiu, veľmi mu záleží na tom, aby rodina fungovala, čo sa samozrejme nezaobíde bez zvýšenia hlasu, resp. akéhosi neškodného pohrozenia. K fyzickému násiliu za tých 18 rokov, ktoré už v dnešnej dobe dovŕšila aj poškodená O., došlo naozaj len ojedinele a v minimálnej miere. Poškodené bývajú v spoločnej domácnosti s obžalovaným a to aj niekoľko rokov po poslednom incidente. K oznámeniu došlo na popud psychologičky a triednej učiteľky, ktoré poškodenej C. pohrozili, že ak to nepôjde oznámiť na políciu, tak bude vinná aj ona ako matka detí zo spáchania trestného činu týrania. Poškodené uviedli, že sa obžalovaného neboja, z čoho vyplýva, že keby išlo o psychický teror a ohrozovanie, tak by toto určite neuviedli.
Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, zápisnicou o výsluchu svedkyne H. D., zápisnicou o výsluchu svedka E. D., zápisnicou o výsluchu svedka C. V., zápisnicou o výsluchu svedka J. Y., znaleckým posudkom PhDr. Molnára, znaleckým posudkom MUDr. Hulejovej, trestným oznámením, výpisom zo zdravotnej dokumentácie, správou Obce Sečianky, odpisom z registra trestov obžalovaného.
Súd vykonal navrhované dôkazy, tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnom súhrne v zmysle § 2 ods. 10, 12 Tr. por. a dospel k záveru, že obžalovaný konal tak, ako je uvedené v obžalobe prokurátorky. Svojim konaním naplnil zákonné znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. Zák., pričom konania sa dopustil na viacerých osobách - manželke C. a dcérach F. a O. a po dlhší čas.
Poškodené odmietli na hlavnom pojednávaní vypovedať. Prokurátor uviedol, že výpovede v prípravnom konaní boli získané zákonným spôsobom a nie je dôvod ich spochybňovať. Súd podotýka, že poškodené vypovedali trikrát, ale súd mohol prihliadnuť len na jednu výpoveď každej z nich (C. 24. 08. 2016, F. a O. 22. 08. 2016), pretože len pri týchto výpovediach bola zachovaná zásada kontradiktórnosti konania, kedy sa síce obžalovaný výsluchu nezúčastnil, ale bol naň predvolaný. V ostatných prípadoch predvolaný nebol, preto na ne súd neprihliadol. Súd má jednoznačne preukázané, že 20. 06. 2015 došlo k fyzickému napadnutiu poškodenej O. zo strany obžalovaného. Svojim útokom jej spôsobil ľahší otras mozgu,
podliatiny na rukách a odreninu na nohe. Z tohto skutku je usvedčovaný výpoveďami poškodených, nepriamo výpoveďami svedkov H.. B., H.. F., J. Y., C. V. a lekárskymi správami. Obžalovaný sa k tomuto skutku v podstate priznal, objasnil okolnosti vzniku konfliktu, avšak skutok z hľadiska následkov bagatelizoval a považoval to za prejav výchovy. Pokiaľ ide o ďalšie fyzické násilie, obžalovaný priznal, že dcéram dal po facke, inak ich len udrel výchovne po zadku. Asi 4-5 krát strelil facku manželke, ale tá mu to vrátila. S výnimkou napadnutia O. v júni 2015 fyzické ataky na dcéry nepovažuje súd za veľmi závažné a nepovažuje to za fyzické týranie, išlo len o ojedinelé a menej závažné skutky. Pokiaľ ide o manželku, s tou sa síce napadli aj vzájomne, avšak súd poukazuje na neprimeranosť ataku muža voči žene vzhľadom k fyzickej výbave aktérov. Z fyzického napádania manželky je okrem jej výpovede usvedčovaný aj výpoveďami dcér, ktoré uviedli, že otec matku často napádal a staršia dcéra zvykla matku brániť. Dlhodobé fyzické násilie považuje súd jednoznačne preukázané u manželky, u dcér jednoznačne preukázané nebolo. Z výpovedí a záverov znaleckého dokazovania však súd považuje za preukázané, že obžalovaný sa na blízkych osobách dopúšťal skôr psychického týrania. Znalkyne u všetkých skúmaných osôb zistili syndróm týraných osôb. Tento nález ešte sám o sebe nie je jednoznačným dôkazom na uznanie viny, ale v spojitosti s výsluchom triednej učiteľky a psychologičky považuje súd za preukázané, že obžalovaný sa voči dcére O. dopustil psychického týrania, ktoré u nej vyústili do zhoršenia zdravotného stavu. Na druhej strane ale učiteľka uviedla, že pred konfliktom z júna 2015 si na O. nič nevšimla. Z ďalšieho dokazovania vyplýva, že obžalovaný mal na manželku a dcéry kričať a vulgárne im nadávať, ponižovať ich tvrdením, že nič nedokážu, že sú hlúpe. Manželku ponižoval aj tým, že jej zdôrazňoval, že nie je schopná zabezpečiť rodinu, o všetko sa musí starať on. Za alarmujúci následok fyzického a najmä psychického týrania považuje súd aj zistenie znalkýň, že poškodená manželka prejavy obžalovaného považovala len za výchovné a fyzické útoky za zaslúžené. Rovnako súd považuje za nenormálny jav, aby mladé dievča (dcéra F.) spávala s nožom, z čoho súd vyvodzuje, že jej psychika je značne narušená a trpí strachom. Znalkyne uviedli, že nenašli žiaden iný podnet, ktorý by mohol spôsobiť u poškodených syndróm týraných osôb. V kombinácií s jednotlivými výpoveďami sa súdu javia závery znaleckého posudku vierohodné. Súd zároveň poukazuje aj na znalecký posudok PhDr. Molnára, ktorý uviedol, že u obžalovaného sa zistili sklony k verbálnej a fyzickej agresivite. Ďalej znalec uviedol, že obžalovaný je tvrdošijný, dráždivý, hypersenzitívny, čo pramení z jeho pocitu nerešpektovania v bližšom sociálnom prostredí.
Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že obžalovaný nechcel úmyselne týrať blízke osoby, on sa ich len snažil vychovávať podľa svojich pravidiel, pričom používal zjavne nesprávne metódy. Tieto formy a metódy „výchovy“ však považoval za správne a používal ich vedome. Tieto jeho výchovné metódy sa v konečnom dôsledku prejavili kontraproduktívne a výsledkom bol zlý psychický stav manželky a detí až v takej miere, že sa u nich prejavil syndróm týraných osôb. Súd považoval za potrebné ustáliť čas, kedy začalo týranie blízkych osôb. Obžalovaný sa mal nevhodne správať už po svadbe a manifestovalo sa to krikom a presadzovaním vlastného názoru. Fyzické útoky mali začať počas tehotenstva s dcérou O.. Tieto skutočnosti sa nepodarilo preukázať, ale z výpovede svedkyne F. vyplynulo, že z detstva si pamätá, keď otec držal mamu pod krkom a asi pred štyrmi rokmi sa stalo, že držal mamu za vlasy a bil ju. Fyzické násilie voči matke uviedla aj dcéra O. s tým, že to bolo pred incidentom v roku 2015. Dcéry zároveň uviedli, že od incidentu sa otec snaží kontrolovať. Z týchto výpovedi súd dospel k názoru, že sa nepodarilo úplne presne objasniť začiatok páchania trestnej činnosti, ale má spoľahlivo preukázané, že tak bolo už pred spomínaným incidentom, počas detstva dcér. Z výpovedi poškodených v kombinácií so znaleckým dokazovaním považuje súd za preukázané, že fyzické násilie voči manželke a psychické násilie voči všetkým poškodeným trvalo viac ako 6 mesiacov, čiže po dlhší čas. Pokiaľ ide o tvrdenia obhajoby, že poškodené stále bývajú s obžalovaným, súd poukazuje, že v prípade manželky to bolo spôsobené skutočnosťou, že sama nebola schopná finančne sa postarať o deti a nemala vytvorené také zázemie, aby jej pomohla jej rodina. Išlo teda viac menej o nutnosť. Súd odmieta tvrdenie, že k podaniu trestného oznámenia došlo pod hrozbou odobratia detí. Psychologička a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny len plnili svoje povinnosti, upozornili na problém a pokiaľ postupovali v súlade so zákonom, čo postupovali, nemožno to považovať za vyhrážke alebo nátlak. Z výpovede psychologičky a zo znaleckého posudku má súd preukázané, že matka detí mala sklon vec bagatelizovať, bolo preto nutné ju upozorniť zákonným spôsobom na jej povinnosti, čo príslušné osoby aj urobili. Obhajoba spoločne s poškodenou F. namietali aj znalecký posudok z dôvodu nedostatočného prekladu. Súd zistil, že tlmočník, ktorý prekladal skutočne nebol zapísaný v zozname znalcov, čiže nebola overená detailná a brilantná znalosť maďarského jazyka. Znalkyne vylúčili, že by mohlo byť znalecký posudok nesprávny z tohto dôvodu. Uviedli, že nešlo o testy zamerané na rýchlosť, kde by sa zlý preklad mohlo prejaviť. Strana obžalovaného však návrh na zopakovanie znaleckého
posudku nepodala a uviedla to až pri záverečnej reči po skončení dokazovania. Poškodená to uviedla až pri výsluchu na súde. Súd vychádzal z tvrdení znalkýň, ktoré vylúčili nesprávnosť posudku. Stotožňuje sa s ich vyjadrením a je presvedčený, že aj pri komplikovanom a zdĺhavom preklade dospeli k záveru o existencií syndrómu týraných osôb, čiže dôkazu o týraní poškodených. V tejto časti považuje súd obranu obžalovaného za účelovú. Je však možné, že z dôvodu nie celkom správneho prekladu mohlo dôjsť k istému skresleniu nie v zistení o stavu (existencia syndrómu), ale v zistení intenzity týrania. Intenzita týrania však nie je podstatným znakom skutkovej podstaty trestného činu, preto nemá vplyv na určenie viny.
Súd preto považuje za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe a skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Skutku sa dopustil na viacerých osobách - manželke a dcérach a po dlhší čas.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Súd zistil, že z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený pomerne kladne, nemá žiaden záznam v registri trestov. Obžalovaný sa k činu nepriznal, skutok neoľutoval. Súd mu preto priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. (viedol riadny život). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, prevládajú tak poľahčujúce okolnosti a súd postupoval podľa § 38 ods.2 a 3 Tr. zák. a dochádza k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1/3. Trestná sadzba za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. je od 7 do 15 rokov. Pri uplatnení citovaných ustanovení je sadzba v rozpätí 7 rokov až 12 rokov a 8 mesiacov. Súd však s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a pomery páchateľa považuje použitie uvedenej trestnej sadzby ustanovenej zákonom za neprimerane prísnu a na zabezpečenie spoločnosti postačuje uložiť trest aj pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovanému na rodine záleží a svojim spôsobom má členov rodiny rád. Súd nemôže opomenúť silný moment odohrávajúci sa na pojednávaní, keď prerušil jeho výsluch z dôvodu, že obžalovaný dobre nerozumel po slovensky a na otázku súdu, prečo si nezabezpečil advokáta obžalovaný uviedol, že dcéry potrebujú peniaze do školy. Z toho je zrejmé, že obžalovanému viac záleží na dcérach ako na ňom samotnom. Ďalej súd poukazuje, že staršia dcéra je dospelá, navštevuje vysokú školu, má priateľa, ale každý víkend chodí domov, nezostáva v Bratislave a ani nechodí k priateľovi. Rovnako druhá dcéra chodí domov na víkendy. Žiadna z dcér nechce, aby bol otec zatvorený do väzenia. Z uvedeného zase súd vyvodil záver, že momentálne je situácia stabilizovaná, deti sa otca neboja a je predpoklad, že opäť budú fungovať ako rodina a vytvoria spoločný domov. Súd má taktiež preukázané, že poškodené - dcéry F. a O. navštevujú vysoké školy, čo je spojené s pomerne vysokými finančnými nákladmi. Je preukázané, že finančné zabezpečenie je z prevažnej miery zabezpečované činnosťou obžalovaného. Bez jeho zárobku je ohrozené, ak nie vylúčené, vysokoškolské štúdium jeho dcér a sťažená možnosť pracovného uplatnenia v budúcnosti. V takomto prípade by boli viac postihnuté poškodené ako obžalovaný. Súd zastáva názor, že za spáchaný skutok by mal pykať obžalovaný a nie jeho rodina, v tomto prípade samotné poškodené. Výkon legálnej spravodlivosti by v takom prípade nebol výkonom spravodlivým. Nie zanedbateľným faktom sa javí súdu aj preukázaný nesúlad vo výchove detí. Na jednej strane príliš prísna výchova otca a na druhej strane benevolentná výchova matky. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že matka mnohé veci spolu s dcérami pred obžalovaným tajila a tie sa diali za jeho chrbtom. Oprávnene sa preto mohol cítiť osamelý, nerešpektovaný a izolovaný (ako je uvedené v znaleckom posudku) Súd je tak toho názoru, že správanie obžalovaného bolo do istej miery vyprovokované správaním poškodených. Hoci súd neprihliadol pri uznaní viny na avizované tlmočenie, uplatnil túto námietku pri znížení trestu z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku. Na základe uvedeného postupoval súd podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a znížil trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby na tri roky, pretože trest v tejto výmere považuje za spravodlivý a správny z hľadiska možnosti prevýchovy obžalovaného a zabezpečenia záujmov spoločnosti.
Vzhľadom na osobu páchateľa, s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu, súd dospel k názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody, preto v súlade s ustanovením § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom. Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. mu uložil aj povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo psychologickému poradenstvu. Súd je toho názoru, že uložením probačného dohľadu a psychoterapie bude zabezpečená ochrana spoločnosti a vytvoria sa do budúcnosti predpoklady zdravého fungovania v rodine.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).