Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-31-2018.pdf
PDF · 90.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/31/2018
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcov: 1. H. G. F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Q. XXXX/X, XXX XX J. F. R., 2. D. G. F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Q. XXXX/X, XXX XX J. F. R., zastúpených Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 51284731, proti žalovanej D. G. F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Q. XXXX/X, XXX XX J. F. R., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Ukladá žalovanej, D. G., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XXXXX/X, XXX XX J. F.Á. R., nenakladať s finančnými prostriedkami a majetkom v jej výlučnej dispozícií, a to do právoplatného skončenia konania o jej pozbavení spôsobilosti na právne úkony.
II. Ukladá žalovanej, D. G., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XXXXX/X, XXX XX J. F. R., aby sa zdržala akýchkoľvek právnych úkonov súvisiacich s uzatváraním úverových zmlúv, zmlúv o pôžičke, kúpnych zmlúv a to do právoplatného skončenia konania o jej pozbavení spôsobilosti na právne úkony.
III. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku poučuje strany, že žalobcovia, H. G., F.. X.X.XXXX I. D. G., S.. G., F.. XX.X.XXXX, Z. T. Q. XXXX/X, J. F. R., môžu podať žalobu vo veci samej proti žalovanej, D. G., F.. XX.X.XXXX, T. Q. XXXX/X, J. F.Á. R., s predmetom konania týkajúceho sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej.
IV. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.6.2018, domáhali sa, aby súd uložil žalovanej nenakladať s finančnými prostriedkami a majetkom v jej výlučnej dispozícií, a to do právoplatného skončenia konania o jej pozbavení spôsobilosti na právne úkony a uložil, aby sa žalovaná zdržala akýchkoľvek právnych úkonov súvisiacich s uzatváraním úverových zmlúv, zmlúv o pôžičke, kúpnych zmlúv a to do právoplatného skončenia konania o jej pozbavení spôsobilosti na právne úkony.
2. Návrh odôvodnili tým, že žalovaná, ich dcéra, má od narodenia indikovanú poruchu osobnosti, trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa s poruchami emócií. Navonok je komunikatívna, trpí miernou poruchou reči, ktorá sa prejavuje pomalším rozprávaním, kedy hľadá slová na vyjadrenie, teda ťažšie komunikuje. Z titulu jej diagnózy nebola doposiaľ zbavená spôsobilosti na právne úkony. Donedávna s dcérou nemali žiadne problémy, a teda ani nemali dôvod pozbaviť ju spôsobilosti na právne úkony.
3. Žalovaná je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou pre jej diagnózu - mentálnu poruchu, kde jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 136 eur mesačne. Mimo poberania čiastočného invalidného dôchodku si privyrábala formou brigád, a to na dohodu na skrátený pracovný úväzok u viacerých zamestnávateľov, odkiaľ taktiež poberala príjem. V súčasnej dobe pracuje na dohodu v S. G. R. J. F. R. na skrátený 6-hodinový úväzok s mesačným príjmom cca vo výške 300 eur.
4. Býva so žalobcami v spoločnej domácnosti, ktorí majú záujem, aby žalovaná šetrila finančné prostriedky pre dcéru C., ich vnučku, a tak všetky jej príjmy z dôchodku ako aj z brigád, si žalovaná odkladala na svoj účet v Poštovej banke a žalobcovia ako jej rodičia, sa o ňu ako aj o vnučku starali, zabezpečovali im všetky potreby pre život. K účtu bola žalovanej vydaná vkladná knižka, ku ktorej mala dispozičné právo aj žalobkyňa v druhom rade. Všetky finančné prostriedky na tejto vkladnej knižke boli výlučným vlastníctvom žalovanej, nakoľko si ich tam šetrila. Okrem týchto finančných prostriedkov mala žalovaná aj hotovosť doma, ktorú si šetrila. Jednalo sa o hotovosť väčšej sumy peňazí, ktorú následne si vždy odniesla na účet do Poštovej banky naraz.
5. Rodičia žalovanej, v tomto konaní v procesnom postavení žalobcov v prvom a druhom rade, na uvedenom šetrení žalovanej mali záujem najmä z dôvodu, že ak by sa im niečo stalo, aby mala našetrené finančné prostriedky do budúcna pre seba a svoju dcéru. V júni 2018 sa žalobcovia dozvedeli, že žalovaná z banky na pošte vyberá zo svojho účtu väčšie sumy peňazí, a to v sumách po niekoľko tisíc eur. Po tomto zistení sa porozprávali s ňou, ktorá im povedala, že má známosť cez sociálnu sieť „Badoo“ s chlapcom, s ktorým má vzťah a ktorý je niekoho dlžníkom a že chcela mu pomôcť a z uvedeného dôvodu vyberala zo svojho účtu finančné prostriedky v nemalých sumách a tie mu následne odovzdala s tým, že jej sľúbil, že peniaze jej vráti. Na ich otázku, či má od tohto chlapca nejaké potvrdenie, že mu dala finančné prostriedky, povedala, že žiadne potvrdenie nemá. Z dôvodu, že sa jednalo o nemalé sumy peňazí, žalobcovia trvali na tom, aby záležitosť dala do poriadku, aby jej dotyčný peniaze vrátil a aby vzťah s ním ukončila, nakoľko im bolo jasné, že mu išlo len o zneužitie ich dcéry, a to tým, aby z nej vylákal peniaze. Nakoľko žalovaná prisľúbila nápravu, ponechali vkladnú knižku naďalej v jej dispozícií.
6. Asi o týždeň neskôr žalobkyňa v druhom rade skontrolovala žalovanej vkladnú knižku, keď nebola doma a zistila, že bol uskutočnený ďalší výber hotovosti. Následne skontrolovala skrinku žalovanej, kde si zvykla odkladať hotovosť peňazí, kde taktiež zistila, že peniaze doma nie sú, kde predtým mala žalovaná hotovosť cez 7 000 eur. Žalovaná sa priznala, že vzťah s týmto chlapcom neukončila, že sú naďalej spolu a že mu opakovane požičala 600 eur vybratých z účtu v Poštovej banke a aj cez 7 000 eur, ktoré mala v hotovosti doma. Žalobcovia sa snažili žalovanej vysvetliť, že toto nie je správne konanie a že jej priateľ ju chce zrejme len oklamať a využiť. Na čo reagovala tak, že jej priateľ je zadĺžený, podniká v stavebníctve, kde má dlhy a ona mu požičala finančné prostriedky na zaplatenie dlhov z podnikania. Po ich dohováraní si zvážila žalovaná celú situáciu, ktorá prebehla v priebehu jedného kalendárneho mesiaca a rozhodla sa, že na priateľa podá trestné oznámenie na polícií. Následne dňa 11.06.2018 podala trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, odbore poriadkovej polície s tým, že v mesiaci jún 2018 mu požičala finančnú hotovosť, čím jej tento spôsobil škodu, nakoľko ju dostal do omylu, oklamal ju. V závere bola upovedomená o tom, že toto jej trestné oznámenie bude odstúpené na odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Podľa § 337 ods. 1,2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16. Povinnosť navrhovateľa označiť dôkazy vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a 3 CSP. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a výsluchu strán.
17. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.
18. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.
19. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
20. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný
(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
22. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy sporných strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu (jedna zo strán nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sporu sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).
23. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 Civilného sporového poriadku. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
24. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.
25. Podľa názoru súdu žalobcovia preukázali a osvedčili základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a súčasný stav si vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia v rozsahu podľa výrokovej časti rozhodnutia. V uvedenom smere bolo možné prijať záver o pravdepodobnosti nároku žalobcov, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a tiež osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V danej veci neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva strán čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v prípadnom konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže boli úspešní. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 357 písm. a) a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako "CSP"/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).