Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-15-2018.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 51 079721, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpený JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanej P. Š., B.. XX.X.XXXX, V. XXX XXX XX T., o zaplatenie 67,43 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 67,43 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 67,43 Eur od 2.5.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 67,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne odo dňa 2.5.2016 do zaplatenia.
2. Žalobca uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s účinnosťou od 1.7.2015 predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. Poistným obdobím v súlade s VPP je jeden rok, v danom prípade technický rok. V poistnej zmluve bola zakotvená povinnosť žalovaného platiť ročné poistné vo výške 104,57 Eur, so spôsobom platenia v štvrťročných splátkach po 26,14 Eur so splatnosťou k 01.07., 01.10., 01.01. a 01.04. príslušného roka. Žalovaná nezaplatila poistné ani za jedno poistné obdobie, preto poistenie zaniklo v zmysle § 9 ods. ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
- nezaplatením poistného v lehote jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Vzhľadom k tomu, že nebola dohodnutá strata výhody splátok v zmysle § 565 OZ, splatnosť ročného poistného nastala až dňom splatnosti poslednej (štvrtej) splátky poistného tj. dňa 01.04.2016 poistenie zaniklo uplynutím lehoty jedného mesiaca od dátumu splatnosti štvrtej splátky, tj. 01.05.2016. Ku dňu zániku poistenia nemala žalovaná zaplatené poistné za obdobie od 01.07.2015 do 01.05.2016 čo predstavuje dlžné poistné vo výške 87,43 Eur. Dňa 28.04.2017 žalovaná zaplatila sumu 20 Eur, preto dlžné poistné predstavuje sumu 67,43 Eur.
3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 20.4.2018 napriek výzve súdu nevyjadrila.
4. O uplatnenom nároku preto súd rozhodol postupom podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur) bez nariadenia pojednávania vychádzajúc zo zabezpečených listinných dôkazov z ktorých vyplynulo nasledovné. 5. Žalobca ako poisťovateľ (§ 2 písm. d/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a doplnení niektorých zákonov) ku dňu 1.7.2015 uzavrel so žalovanou ako poistenou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, o uzatvorení ktorej vydal 6.7.2015 poistku č. XXXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje na žalovanú ako poistníka, a motorové vozidlo VIN: O., evidenčné číslo X. s počiatkom poistenia 1.7.2015 na dobu neurčitú, so spôsobom platenia poistného ročne 104,57 Eur, lehotným poistným 26,14 Eur, a splatnosťou poistného 1.7., 1.10., 1.1. a 1.4. 6. Z výpisu inkasného účtu poistky č. XXXXXXXXXX vyplýva, že za obdobie trvania poistenia, č.j. od 1.7.2015 do 1.5.2016 bola žalovaná povinná zaplatiť poistné v sume 87,43 Eur, pričom žalovaná zaplatila len sumu 20,- Eur dňa 28.4.2017. Žalovaná uvedené skutkové tvrdenia vyplývajúce zo žaloby a jej príloh nerozporovala. 7. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá poistná zmluva, preto sa práva a povinnosti medzi nimi spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve (§ 788 a nasl.), pričom zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca v danom právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Rovnako na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným dopadajú ako lex specialis aj ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). 8. Podľa § 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení zanikne poistenie zodpovednosti tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. 9. Podľa § 11 ods. 11 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. 10. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 11. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. 12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14. Súd posudzujúc uvedenú vec dospel k záveru, že uplatnený nárok na nezaplatenú časť poistného za obdobie od 1.7.2015 do zániku poistenia 1.5.2016 podľa § 11 ods. 11 zákona o povinnom zmluvnom poistení ako aj podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôvodný. Nezaplatením poistného poistná zmluva zanikla dňom 1.5.2016, pričom žalobca má právo na pomernú časť poistného. Žalovaná uhradila na poistné len sumu 20,- Eur, v dôsledku čoho nezaplatila úplne ani poistné splatné dňa 1.7.2015, 1.10.2015, 1.1.2016 ako aj 1.4.2015. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu z účtu predloženého žalobcom do konania. Z dôvodu vzniku poistenia vznikla žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 87,43 Eur. Poistná zmluva zanikla nultou hodinou dňa 1.5.2016. Suma 87,43 Eur pozostáva z neuhradených štvrťročných predpisov splatných dňa 1.7.2015, 1.10.2015, 1.1.2016 v sume 3 x 26,14 Eur a pomernej časti poistného za dobu od 1.4.2016 do 1.5.2016 (teda do dňa zániku poistnej zmluvy) v sume 9,01 Eur t.j. 87,43 Eur. Nakoľko však žalovaná po zániku poistnej zmluvy tj. dňa 28.4.2017 uhradila žalobcovi
sumu 20,- Eur, celkové dlžné poistné predstavuje sumu 67,43 Eur. Preto bolo žalobe čo do nároku na žalovanú istinu vyhovené. 15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 2.5.2016, teda odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia až do zaplatenia. 16. O nároku strán na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Cs.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.