Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16C-5-2018.pdf
PDF · 82.51 KB
Case nature
Subarea
16C/5/2018
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, v právnej veci žalobcu: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Y. XX, XXX XX, zastúpený: Advokátska kanceláriou VOZÁR s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 56/D, Bratislava, IČO: 47 234 628, proti žalovanej: Poľovnícka spoločnosť Dubák, so sídlom, Podzámska č. 36, Nové Zámky, IČO: 42 122 597, zastúpenej: JUDr. Zuzana Kondrlíková Plháková, advokátka, so sídlom Podzámska č. 36, Nové Zámky, o zaplatenie 5 000 € s príslušenstvom, o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2013 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 5000,-eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 15.12.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je nájomcom poľovného revíru Karanč, ktorý má v užívaní od Štátnych lesov SR. Účastníci uzavreli ústnu dohodu, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal umožniť žalobcovi poľovať v danom poľovnom revíri od 01.05.2012 do 01.05.2013, za čo mu žalobca zaplatil dohodnutú odplatu v sume 10.000,-eur. Na základe uzatvorenej dohody žalobca poľoval v poľovnom revíri od 01.05.2012 bez prekážok do konca októbra 2012 v zmysle povoleniek. Ulovil za dané obdobie zver v celkovej hodnote 4404 eur (podľa cien poľovačiek stanovených Štátnymi lesmi SR a Vojenskými lesmi SR). Dňa 12.11.2012 žalovaný oznámil žalobcovi predčasné ukončenie poľovania v danom poľovnom revíri. Žalobca súhlasil s ukončením poľovania, avšak s podmienkou, že mu žalovaný vráti neprepoľovanú sumu z peňažného plnenia zaplateného žalovanému. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi zostávajúcu neprepoľovanú sumu po ukončení oprávnenia poľovať v danom revíri došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou listom zo dňa 02.12.2012 na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote do 14.12.2012, na ktorú však žalovaný nijakým spôsobom nereagoval a vzhľadom na to, že je v omeškaní s peňažným plnením žalobca si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, úroky z omeškania.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 13RO/41/2013-18 zo dňa 23.04.2013, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal proti nemu odpor žalovaný.
Súd dňa 26.01.2015 vydal rozsudok sp. zn. 16C/173/2013 -342, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5000,00 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 12.01.2013 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti súd žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Voči citovanému rozsudku žalovaný podal odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre dňa 27.01.2016 rozsudkom
25NcC/26/2015-532, 25Co/698/2015 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania potvrdil, žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2016.
Následne žalovaný podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre 25NcC/26/2015-532, 25Co/698/2015 zo dňa 27.01.2016, Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 12.12.2017 uznesením 3Cdo/199/2016 rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 NcC 26/2015, 25 Co 698/2015 a tiež rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 26.01.2015 č. k. 16C/173/2013 -342 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie. Dovolaní súd v odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie rozhodne o trovách pôvodného konania i o trovách dovolacieho konania.
Po vrátení spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola spisu pridelená nová spisová značka, č. 16C/5/2018 a bolo vytýčené pojednávanie na deň 05.02.2018, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobu, žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného.
Žalobca dňa 16.02.2018 doručil súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu nemajetnosti žalovaného a teda aj nevymožiteľnosti žalovanej sumy a navrhoval, aby súd konanie podľa § 145 CSP zastavil. Ako dôvod zastavenia uviedol skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihála. Exekútorský úrad Košice, pod č. EX 169/16, ktoré sa začalo dňa 06.06.2016 a v ktorom žalovaný ako povinný podal dňa 25.01.2018 návrh na zastavenie exekúcie, súdny exekútor opakovane skonštatoval, že žalovaný je nemajetný, resp. majetok žalovaného ako povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Trovy exekúcie bude znášať žalobca, rovnako i znášal trovy doterajšieho súdneho konania, ktorých náhrada mu bola priznaná vo výške 2.583,66 eur. Stav nemajetnosti žalovaného sa nezmenil ani počas cca. 20 mesiacov vymáhania pohľadávky súdnym exekútorom. Ohľadom trov konania navrhol, aby súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP, tak, že neprizná ich náhradu, nakoľko nemajetnosť žalovaného a nevymožiteľnosť žalovanej sumy sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by nemala byť náhrada trov priznaná. Ďalším dôvodom pre rozhodnutie podľa ustanovenia § 257 CSP je skutočnosť, že právny zástupca žalovaného je štatutárnym zástupcom žalovaného a má procesné postavenie, práva a povinnosti predovšetkým účastníka konania. Náhrada trov právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného vlastným štatutárnym zástupcom podľa presvedčenia žalobcu žalovanému nepatrí.
Žalovaná reagovala na návrh žalobcu dňa 26.03.2018 tak, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby žalobcom podľa ustanovenia § 146 CSP a navrhuje súdu, aby súd pokračoval v konaní z dôvodu, že žalovanému, resp. jej právnej zástupkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom a tým považujú uvedenú skutočnosť za dôležitý dôvod na pokračovanie konania na súde prvej inštancii, keďže súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
Žalovaná dňa 05.04.2018 doplnila svoje vyjadrenie zo dňa 26.03.2018, že nesúhlasí so zastavením konania a navrhuje súdu, aby pokračoval v konaní a zároveň si uplatňuje v plnom rozsahu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Žalobca dňa 17.04.2018 doručil súdu vyjadrenie k nesúhlasu žalovaného so zastavením konania, kde ako vážny dôvod označil to, žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo skonštatoval NS SR. Žalovaný ďalej uvádza, že zastavenie konania by znamenalo opakované odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, odňatie práva na spravodlivý súdny proces a nerešpektovanie rozhodnutia NS SR a s týmto odôvodnením žalovaného sa žalobca nestotožňuje z dôvodu, že NS SR konštatoval odňatie možnosti konať pred súdom výlučne v súvislosti a vo väzbe na pojednávanie uskutočnené dňa 26.01.2015. Súd prvej inštancie odstránil pochybenie konštatované NS SR, keď dňa 05.02.2018 uskutočnil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil riadne predvolaný žalovaný i jeho právny zástupca, čím bola napravená vada konania.
2. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
3. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiace úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri ich posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä na žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.
7. Súd na základe podania žalobcu zo dňa 16.02.2018 konanie v celom rozsahu zastavil s poukazom na zákonné ustanovenie a dispozičné právo žalobcu, pričom dôvod ktorý uviedol žalovaný súd nepovažuje za vážny dôvod, ktorý by dovoľoval súdu rozhodnúť o nezastavení konania a pokračovať v konaní, pretože je toho názoru, že žalobca je „pánom sporu“ a jeho výsostným právom rozhodnúť sa, či bude, alebo nebude pokračovať v konaní. V prípade, ak žalovaná zastáva názor, že jej práva boli poškodené konaním žalobcu, nič jej nebráni podať si žalobu, kde toto porušenie práv bude riešiť a dokazovať. Súd v odôvodení nesúhlasu žalovaného so zastavením nevzhliadol žiaden vážny dôvod, pre ktorý by mal pokračovať v konaní a rovnako usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi nevyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak právo na náhradu trov konania mala, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP charakter konania alebo charakter procesnej situácie, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, i okolnosti k majetkovým, sociálnym a ďalším pomerom všetkých strán. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný a či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
11. Súd preskúmal v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa a zistil, že v konaní nie je možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP, nakoľko v konaní nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa.
Súd neskúmal osobné pomery strán sporu, ani ich príjem z dôvodu, že je toho názoru, že výsledok skúmania osobných pomerov a príjmu strán sporu by nemal žiaden vplyv na výsledok konania ani na rozhodnutie o trovách konania, nakoľko uplatnenie použitia § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt o solventnosti, resp. nesolventnosti strany v tomto konaní, ani či zárobková a majetková situácia strany, ktorá zvíťazila je lepšia alebo horšia ako protistrany, pričom žalobca mal dostatočne dlhú možnosť preveriť si majetkové pomery žalovanej a tým ovplyvniť svoje rozhodnutie o pokračovaní, resp. nepokračovaní v konaní.
Súd o trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobca zavinil zastavenie konania, zobral návrh späť v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1, 2 C.s.p.) Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§ 369 ods. 3 C.s.p.) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369 ods. 4 C.s.p.)