Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-69-2018.pdf
PDF · 270.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu E. P., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX Ž., zastúpeného: RYBÁR advokát, s.r.o., A. Kmeťa č. 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovaným: 1/ D. Š., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX, XXX XX P. F. P. a 2/ Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, XXX XX P. F. P., žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17.novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o vypratanie priestorov nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 19.9.2018 v znení úpravy doručenej súdu dňa 3.12.2020, sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ vypratať miestnosť (izbu) vo výmere 13,86 m2, ktorá je súčasťou bytu č. 2, nachádzajúceho sa na 1. poschodí rodinného domu č. 900, postaveného na parcele CKN č. XXXX/X o výmere 130 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie P. F. P., ako aj vypratať časť miestnosti o výmere 133 m2, ktorú užívajú vo výmere 16 m2, a ktorá je súčasťou nebytového priestoru č. 1, nachádzajúceho sa v podkroví rodinného domu č. XXX. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaní užívajú predmetné miestnosti bez nájomnej zmluvy, resp. bez akéhokoľvek iného právneho titulu, teda neoprávnene. Návrhom zo dňa 22.8.2018 žalobca požiadal Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor o zápis bytov a nebytového priestoru na list vlastníctva záznamom, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome č. XXX. Zápis predmetných nehnuteľností je evidovaný na LV č. XXXX, kat. územie P. F. P.. Obsahom tohto návrhu bol aj zápis bytu č. 2 na 1. poschodí domu, ktorý pozostáva z dvoch obytných miestností (12,31 m2 a 13,86 m2) a príslušenstva pozostávajúceho z kuchyne + jedáleň, kúpeľne + WC, balkóna, pivnice nachádzajúcej sa v suteréne domu. Návrhom žalobca žiadal zapísať aj nebytový priestor č. 1 nachádzajúci sa v podkroví domu, ktorý pozostáva z jednej miestnosti o výmere 133 m2 a príslušenstva pozostávajúceho z pivnice nachádzajúcej sa v suteréne domu. Žalovaní svojvoľne vymurovali priečku v miestnosti o výmere 133 m2 v nebytovom priestore č. 1 v podkroví domu č. XXX, čím neoprávnene zabrali a využívajú časť tejto miestnosti v nebytovom priestore č. 1 o výmere 16 m2. Žalovaný v rade 1/ bol zo strany žalobcu opakovane vyzvaný k opusteniu uvedených priestorov a vyprataniu všetkých vecí, ktoré sú v jeho vlastníctve, a ktoré sa v týchto priestoroch nachádzajú, na čo žalovaný nereagoval. Rovnako bola žalovanému dňa 28.11.2017 doručovaná aj písomná výzva zo dňa 23.11.2017, ktorou bol vyzvaný na vypratanie priestorov, ktoré užíva v predmetnej nehnuteľnosti.
2. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení zo dňa 7.1.2019 uviedol, že skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde. Tri rodinné domy, ktoré sa nachádzajú „v radovke“, a to rodinný dom č. XXX, rodinný dom č. XXXX a rodinný č. XXX stavali súrodenci. Rodinný dom č. XXX stavala D. D., rodinný dom č. XXXX stavala I. Š., čo boli sestry a rodinný dom č. XXX staval dedo E. J. a vrch pristavoval syn E. J.. Žalovaný rozporoval žalobcom predložený znalecký posudok. Namietal, že znalec nikdy nebol na mieste samom, neuskutočnil akúkoľvek obhliadku, a teda nemôže mať reálne informácie, keďže žalovaného a jeho manželku nevyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti. Poukázal na rozhodnutie o prípustnosti stavby Odboru výstavby Okresného národného výboru v Čadci, sp. zn. R.-XX-XXX-XXXX-I. zo dňa 31.7.1969, ktorým sa povoľuje nadstavba rodinného domu v P. F. P. vlastníka I. Š. a manželky I. Š., S.. J. a z ktorého jednoznačne vyplýva, že aj rodinný dom žalovaných mal nadstavbu a následne bolo rozhodnuté o povolení k trvalému užívaniu tejto nadstavby. Zo zápisnice spísanej v obci P. F. P. dňa 22.7.1969 vyplýva na strane 2, že predmetnú nadstavbu využívajú susedia Š. I. D. na polovicu. Na tejto zápisnici je podpísaný stavebník I. Š. a susedia D. D. I. J. E., ktorý je vlastníkom domu č. XXX. Žalobca predložil rozhodnutie o prípustnosti stavby, a to nadstavby, R.-XX- XXX-XXXX/A a stavebníkmi sú D. D. a manželka D.I., P. F. P. č. XXX. Je nesporné, že nadstavbu súrodenci uskutočňovali súbežne, a to D. D. s manželkou D. a I. Š. s manželkou I.. Preto sú aj dve rôzne čísla rozhodnutí o prípustnosti nadstavby, ktoré nadstavby sú zrkadlovo o seba. Tieto dve izby, ktoré sa nachádzajú nad spoločným vchodom, nikdy nemali prechod. Sú vždy pevne oddelené a prístup do nadstavby žalovaných, ktorej vypratania sa žalobca domáha, je zo schodiska a zo stavby žalovaných a prístup do nadstavby žalobcu je z jeho strany. Nadstavba žalovaných je napojená médiami na všetky rozvody, či už elektrická energia, plyn, vykurovanie, z časti rodinného domu žalovaných a nadstavba žalobcu je napojená médiami z rodinného domu žalobcu. Táto nadstavba nad spoločným vchodom do nehnuteľnosti bola vždy stavaná samostatne jedným a druhým stavebníkom. Tieto skutočnosti sú verejne známe. Žalovaní ich niekoľkokrát žalobcovi vysvetľovali.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.4.2019 k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ uviedol, že je výlučným vlastníkom rodinného domu č. XXX, postaveného na parcele XXXX/X, ktorá je rovnako v jeho výlučnom vlastníctve. Nie je sporné, že žalovaný spolu s manželkou užívajú obytné miestnosti v nadstavbe rodinného domu č. XXX, ktorých vypratania sa žalobca domáha. Užívajú ich bez nájomnej zmluvy, resp. bez akéhokoľvek právneho titulu, teda neoprávnene. Z dôvodu, že žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti nemôže túto užívať ako celok, si dal vypracovať znalecký posudok, ktorý potvrdil príslušnosť miestností, ktorých vypratania sa domáha, k domu č. XXX. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného O.. D. M., H.. je zrejmé, že nadstavba rodinného domu č. XXX je v projektovej dokumentácii riešená ako jeden celok s využívaním a prístupom zo schodiska domu č. XXX, miestnosti sú súčasťou rodinného domu č. XXX, sú prístupné z nadstavby rodinného domu č. XXX, prechod z jednej miestnosti do druhej je v projekte z jednej izby do druhej rodinného domu č. XXX. Pokiaľ žalovaný produkuje tvrdenia, že znalec nikdy nebol na mieste samom a nevykonal obhliadku stavby, znalec uskutočnil dňa 26.4.2018 obhliadku spojenú s miestnym šetrením, o čom svedčí aj fotodokumentácia, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť znaleckého posudku č. XX/XXXX. Závery znaleckého posudku sú jasné a zrozumiteľné.
4. Žalovaný v rade 1/ v podaní zo dňa 15.4.2019 namietal absenciu doložky znalca podľa § 209 ods. 2 CSP v znaleckom posudku, preto na doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX nemožno v súdnom konaní prihliadať ako na znalecký posudok. V tomto listinnom dôkaze O.. M. je hodnotená iba projektová dokumentácia. Samotný znalec uvádza, že stavebný projekt, ku ktorému došlo počas užívania rodinného domu, je výsledkom ústnej dohody vtedajších vlastníkov a nemajú žiaden vplyv na stav schválenej projektovej dokumentácie. Z posudku vyplýva, že došlo k ústnej dohode, na základe ktorej došlo k úplne inému stavu, technickému riešeniu nehnuteľnosti. Žalovaný disponuje takými istými projektmi ako žalobca. Na základe tých istých projektov pod inou spisovou značkou stavebného konania došlo k realizácii nadstavby a táto bola povolená. V roku 1972 bola predmetná stavba kolaudovaná a od tej doby právni predchodcovia žalovaných pokojne užívali predmetnú miestnosť vydelene. Opätovne poukázal na to, že stavebno-technicky je zrejmé, že do miestnosti nadstavby je prístup z rodinného domu č. XXXX a do druhej miestnosti je prístup z rodinného domu č. XXX. Tento fakt, že už od počiatku sa predmetné nehnuteľnosti stavali tak, že jedna miestnosť bude vydelená pre dom č. XXXX a druhá miestnosť pre dom č. XXX, vyplývala aj tá skutočnosť, že nad týmito miestnosťami je povala, ktorá je tiež rozdelená múrom na dve časti, to znamená povala nad izbou, ktorá prislúcha k domu č. XXXX, je oddelená od povaly, ktorá prislúcha nad izbou domu č. XXX. Na každú povalu nad týmito miestnosťami je samostatný prístup, to znamená na povalu nad izbou, do ktorej prístup z rodinného domu č. XXXX, je
prístup zo schodišťa rodinného domu č. XXXX a na povalu, ktorá je súčasťou domu č. XXX, je prístup zo schodišťa rodinného domu č. XXX. O.. D. M., H.. sa vyjadril iba k projektovej dokumentácii, nie k reálnemu užívaniu nehnuteľnosti a v tomto prípade je nesporné, že vtedajší vlastníci nehnuteľnosti sa podelili čo do užívania predmetnej nehnuteľnosti a taktiež stavali každý zo svojho predmetné časti, a teda každý nadobudol vlastnícke právo ku svojej vydelenej časti. Ak by sa súd stotožnil s názorom projektovej dokumentácie, je nesporné, že predmetné vlastnícke právo muselo byť vydržané zo strany žalovaných, pretože ho pokojne, nerušene užívali až doposiaľ od roku 1972 a nikto doň nezasahoval. Napriek tomu žalovaný má za to, že od počiatku predmetná stavba bola realizovaná tak, že jedna izba pripadne k rodinnému domu č. XXX a druhá izba k rodinnému domu č. XXXX spoločne s povalami. Zmena dispozície nepodlieha stavebnému konaniu, pretože to nie je zásah do nosnej konštrukcie. Nie je zmenou vzhľadu, ani funkčnosti stavby a z toho dôvodu si stavebné povolenie nevyžaduje. Položil otázku, prečo sa právni predchodcovia žalobcu D. nedomáhali užívania predmetnej miestnosti a prečo sa tohto užívania nedomáhal ani žalobca, keď je vlastníkom od roku 2000, kedy došlo k zavkladovaniu kúpnej a darovacej zmluvy pod R.-XXXX/XX z 15.3.2000. Nedomáhali sa z toho dôvodu, že každý rešpektoval ten stav, ktorý bol a ako sa v minulosti podelili a užívali a na základe stavebného povolenia aj skolaudovali predmetnú nehnuteľnosť. Zo samotného konania žalobcu a právnych predchodcov žalobcu D. vyplýva, že ten stav bol daný už počas výstavby na základe realizovaného projektu stavebného povolenia a následne kolaudácie a od kolaudácie k pokojnému užívaniu až do času podania žaloby.
5. Žalobca v podaní zo dňa 23.4.2019 uviedol, že znalecký posudok č. XX/XXXX a doplnenie č. 1 tohto znaleckého posudku spĺňajú podmienky znaleckého posudku, resp. súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 CSP. Znalec je pri svojom výsluchu súdom prvej inštancie riadne poučený o následkoch krivej výpovede alebo nepravdivého znaleckého posudku. Preto nemožno mať pochybnosti o dôkaznej sile predloženého znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku je nesporné, že nedošlo k zmene projektovej dokumentácie a ani podmienok užívacieho povolenia a svojvoľné stavebné úpravy vlastníkom susedného domu č. XXXX (ide o úpravy, ktorými vlastník domu č. XXXX vybúral zo svojho bytu dvere do druhého bytu, zamuroval jedny dvere, a tým začal používať jednu miestnosť a priestor v povalovej časti rodinného domu č. XXX), boli vykonané bez právneho základu a neboli ani súčasťou projektovej dokumentácie. Záver znaleckého posudku je jednoznačný, nespochybniteľný, vychádza z reálne zistených skutočnosti pri tvaromiestnej obhliadke a tieto skutočnosti sú uvedené v časti 2. Výpočet technickej hodnoty a týkajú sa výhradne rodinného domu č. XXX. Ku tvrdeniu žalovaného, že už od počiatku sa predmetné nehnuteľnosti stavali tak, že jedna miestnosť bude vydelená pre dom č. XXXX a druhá pre dom č. XXX, ku ktorému žalovaný nepripája žiadny dôkaz, žalobca dal do pozornosti zápisnicu zo dňa 15.7.1969 spísanú pri komisionálnom rokovaní žiadosti D. D., z ktorej nevyplýva žiaden súhlas s užívaním predmetnej izby a povalového priestoru a k takejto dohode nemohlo dôjsť ani pred začatím stavby a ani po jej ukončení a skolaudovaní. Tvrdenie žalovaného, že disponuje takými istými projektmi ako žalobca a podľa týchto projektov bola stavba realizovaná, je nepravdivé. Ak ide o projektovú dokumentáciu, ktorú žalovaný predložil, táto je v rozpore so skutočným zhotovením domu č. XXXX. Naopak rodinný dom č. XXX presne zodpovedá schválenej projektovej dokumentácii. Pokiaľ žalovaný uvádza, že sporné miestnosti, sú prístupné zo schodišťa domu č. XXXX, žalobca toto považuje za účelové, nakoľko neoprávneným vybudovaním vstupu, vybúraním časti rodinného domu č. XXXX a zamurovaním pôvodného dverného otvoru došlo k zabratiu jednej miestnosti a priestoru v povalovej časti rodinného domu č. XXX. Úlohou znalca nebolo sa vyjadrovať k projektovej dokumentácii, ani reálnemu užívaniu nehnuteľnosti, reálnej deľbe. Znalec posudzoval príslušnosť dvoch obytných miestností v nadstavbe rodinného domu č. XXX na základe projektovej dokumentácie, ktorá bola schválená stavebným úradom a z nej vyplýva, že nadstavba vytvára jeden funkčný celok z konštrukčného hľadiska a je prístupná zo schodiska domu č. XXX. Zmeny jej stavebno-konštrukčného riešenia nie sú podložené písomným súhlasom príslušného stavebného úradu. Z tvrdení žalovaného je zrejmé, že tento si je vedomý skutočného stavu rodinného domu č. XXX, aj príslušnosti priestorov, ktoré bez akéhokoľvek právneho titulu spolu so svojou manželkou užíva (sám poukazuje na prípadné stotožnenie sa súdu s projektovou dokumentáciou), a preto vo svojom podaní poukazuje bez ďalšieho na inštitút vydržania. Žalovaný nemohol splniť zákonné podmienky inštitútu vydržania, tieto ani ničím nepreukazuje. Svojvoľné zabratie jednej miestnosti na poschodí a jednej v povalovom priestore rodinného domu vo vlastníctve žalobcu nemožno považovať za nerušené užívanie a za následné vydržanie, nakoľko takémuto konaniu chýba jeho oprávnenosť a dobromyseľnosť. Naviac vtedajší vlastníci a stavebníci rodinného domu č. XXX mali na stavbu nenávratnú bezúročnú pôžičku. Z rozhodnutia o odpísaní nenávratnej bezúročnej pôžičky zo dňa 9.6.1978 je zrejmé, že pri komisionálnej previerke na mieste dňa 6.6.1978 bol rodinný dom č. XXX bez záberu predmetnej miestnosti a povalového priestoru. Z toho vyplýva, že žalovaný a ani
jeho predchodcovia nemohli nerušene užívať a ani stavať, resp. financovať jednu miestnosť v rodinnom dome č. XXX od roku 1972, ako uvádzajú. Úmyslom vtedajších vlastníkov bolo jednoznačne nadstaviť rodinný dom č. XXX podľa schválenej projektovej dokumentácie pre vlastné potreby a potreby svojej rodiny. V žiadnom prípade nebolo úmyslom realizovať nadstavbu s tým, aby túto niekto využíval, resp. si jej časť privlastnil. Tento úmysel vyplynul z nutnej potreby riešiť priestorové pomery vzhľadom na počet rodinných príslušníkov novovzniknutej rodiny manželov D. I. D. D.. Žalovanými navrhovaní svedkovia sa nemohli reálne podieľať na výstavbe predmetnej nadstavby, pretože buď boli v tom čase maloletí alebo v čase výstavby vôbec nemali žiaden vzťah k stavebníkovi (napr. E.. D.Í. I. H.. I. D.). D. W. v čase výstavby nemal ani 18 rokov a so stavebníkom neudržiaval a ani nemal žiadne susedské vzťahy, ktoré by nasvedčovali, že by mohol nejakým spôsobom pomáhať, resp. sa zúčastňovať výstavby. Svedkovia E. J. a M. J. sa s bývalými vlastníkmi D. D.Č. a manželom D. za posledných 30 rokov nestretávali, ani nekomunikovali, teda nemôžu mať žiadne informácie o ich úmysloch, prípadne o danom stave užívania zabratých miestností. Všetci navrhovaní svedkovia nikdy nemali a ani nemajú k predmetnému domu číslo XXX žiaden vlastnícky, ani iný vzťah. Tvrdenie žalovaného, že počas výstavby mohlo dôjsť k zmene dispozície stavby a táto stavba, tak ako je v súčasnosti aj na liste vlastníctva, bola skolaudovaná, žalobca považuje za účelové, nakoľko nedošlo k zmene dispozície stavby počas výstavby, stavba bola realizovaná a skolaudovaná ako celok, ako je to uvedené v projektovej dokumentácii a v ostatných dokladoch týkajúcich sa rodinného domu č. XXX. To znamená, že izby nad podbráním a povalový priestor sú a boli vždy jednoznačne súčasťou rodinného domu č. XXX a sú aj zapísané na liste vlastníctva a v takom stave rodinný dom č. XXX bol aj skolaudovaný. Predmetná nehnuteľnosť dom č. XXX, resp. nadstavba bola skolaudovaná bez akýchkoľvek dohôd ako celok podľa projektovej dokumentácie a bola vo výlučnom vlastníctve právnych predchodcov žalobcu. Právni predchodcovia žalobcu sa domáhali zrušenia neoprávneného užívania miestnosti žalobcom, resp. jeho právnymi predchodcami, rovnako s týmto stavom nesúhlasila ani matka žalobcu, ktorá bola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Tento stav užívania predmetu sporu nikdy nebol rešpektovaný. Žalovaný, resp. predchádzajúci vlastníci nereagovali na osobné výzvy, slovné upozornenia, ani písomné výzvy. Žalovaný nie je ochotný vôbec komunikovať ani o vykonávaní údržbových prác.
6. Žalovaní v rade 1/ a 2/ podaním zo dňa 1.2.2021 opätovne namietali znalecký posudok číslo XX/XXXX. Uviedli, že rodinný dom č. XXX sa zatepľoval ako prvý asi v roku 2001. Zatepľoval sa ešte za života D. D. a v čase, kedy už bol vlastníkom žalobca. Žalobca nezateplil priestor, ktorý je predmetom sporu, pretože si bol dobre vedomý toho, že predmetná miestnosť nie je jeho a ani nevymenil okno, kde bolo pôvodné drevené okno. Toto okno vymenili žalovaní asi v roku 2003 alebo v roku 2004, kedy vykonávali zateplenie rodinného domu. Z týchto krokov žalobcu ešte za života jeho starej matky Jolany Janíčkovej vyplýva, že vtedy tiež uznával a bol si vedomý skutkového a technického stavu nehnuteľnosti, ako aj skutočnosti, že predmetné miestnosti, ktoré sú predmetom sporu patria do výlučného vlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/. Nejednalo sa o ústne dohody. Už aj samotný znalec vo svojom posudku potvrdil, že k zmenám v projektových dokumentáciách došlo na základe dohody stavebníkov. Žalovaní opätovne poukázali na zápisnicu zo dňa 22.7.1969, kde na strane 2 vyjadrenie susedov, ktorí nemajú námietky k nadstavbe rodinného domu č. súp. XXXX, suseda D. sa vyjadrila, že „izby nad vchodom má so mnou na polovicu“, to znamená, že nad vstupným vchodom sú všetky izby na polovicu, ktorý stav je aj dodržaný a od nepamäti sa rešpektoval, minimálne v roku 1971, kedy bolo povolené trvalé užívanie a kedy predmetná nehnuteľnosť vstúpila do užívania. Samotný žalobca ako vlastník od roku 2000 tento skutkový stav minimálne 18 rokov rešpektoval až do podania žalobného návrhu a predtým bol rešpektovaný odo dňa vybudovania nadstavby od roku 1971. Žalovaní v tomto smere vlastnícke právo nesporne museli aj vydržať, aj keď vlastnícke právo bolo jednoznačne rozdelené a vlastníkmi vtedajších nehnuteľností dohodnuté, tak ako vyplýva aj zo zápisnice z Miestneho národného výboru. Projekt na plynofikáciu rodinného domu slúži na preukázanie, že predmetná izba bola začlenená odjakživa ako priestor k rodinnému domu žalovaných, ktorý je aj zakreslený v projekte s dátumom 11/96, a ktorý vypracoval O.. D. T. na podnet investora I. Š.. Tento projekt bol schválený a na základe neho sa plynofikovalo. Priečka v podkroví sa nebudovala svojvoľne, ale bola vybudovaná práve zo strany vlastníkov rodinného domu č. XXX. V projekte je zrejmé, že medzi kuchyňou a izbou je len deliaca priečka interiérová a nosná priečka je až za touto izbou. To znamená, že už v čase realizácie predmetnej stavby bolo nesporné, že hlavná priečka bude až za touto izbou, teda aj toto svedčí o dohode stavebníkov v tom čase.
7. Žalobca v podaní zo dňa 10.3.2021 uviedol, že znalec vo svojom posudku neuviedol, ani nepotvrdil, že došlo k zmenám projektových dokumentácií, naopak rodinný dom č. XXX presne zodpovedá schválenej projektovej dokumentácii. Nedošlo k zmene projektovej dokumentácie, ani podmienok užívacieho
povolenia. Svojvoľné úpravy vlastníkov susedného domu č. XXXX boli vykonané bez právneho základu a neboli ani súčasťou dokumentácie. Pokiaľ ide o zápisnicu, na ktorú žalovaní odkazujú, z tejto nevyplýva žiadny súhlas vtedajších vlastníkov s užívaním izby a povalového priestoru. Naviac do časti zápisnice, na ktorú žalovaní poukazujú, bolo zasahované preškrtnutím slov, nie je zrejmé, čo bolo jej obsahom, a preto takýto dôkaz nemôže byť ani prípustný. Prílohy, ktoré predložili žalovaní a ktoré sa týkajú stavebného konania rodinného domu č. XXXX, nie sú pre toto konanie vôbec relevantné. Zo zápisnice zo dňa 15.7.1969 spísanej pri komisionálnom rokovaní o žiadosti D. D. o vydanie povolenia na nadstavbu rodinného domu č. XXX nevyplýva žiaden súhlas s užívaním izby a povalového priestoru a k takejto dohode nemohlo dôjsť ani po jej ukončení, ani skolaudovaní. Navyše existenciu ústnych dohôd žalovaní podaním zo dňa 1.2.2021 sami vylučujú. Vtedajší vlastníci a stavebníci rodinného domu č. XXX mali na stavbu nenávratnú bezúročnú pôžičku. Z rozhodnutia o odpísaní nenávratnej bezúročnej pôžičky zo dňa 9.6.1978 je zrejmé, že pri komisionálnej previerke na mieste dňa 6.6.1978 bol rodinný dom č. XXX bez záberu predmetnej miestnosti a povalového priestoru. Z toho vyplýva, že žalovaný a ani jeho predchodcovia nemohli nerušene užívať miestnosť v rodinnom dome č. XXX od roku 1971, ako uvádzajú. Skutočnosť, že izby nad podbráním boli na polovicu, je vylúčená aj s poukazom na aktuálny zápis v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX. Tvrdenie žalovaných, že tento stav bol rešpektovaný, nie je pravdou, právni predchodcovia žalobcu sa domáhali zrušenia neoprávneného užívania miestností žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami a rovnako s týmto stavom nesúhlasila ani matka žalobcu ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti. Žalovaní, ani ich právni predchodcovia nereagovali na osobné výzvy, slovné upozornenia, písomné výzvy. Žalobca písomne vyzval žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti, čo preukázal. Žalovaní nemohli splniť zákonné podmienky vydržania. Tieto ani ničím nepreukazujú. Svojvoľné zabratie jednej miestnosti na poschodí a časti nebytového priestoru vo vlastníctve žalobcu nemožno považovať za nerušené užívanie a následné vydržanie, nakoľko takémuto konaniu chýba jeho oprávnenosť a dobromyseľnosť. Tvrdenia žalovaných, že priečka bola vybudovaná zo strany vlastníkov domu č. XXX, sú zavádzajúce, účelové. Takéto konanie zo strany žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov nastať nemohlo, nakoľko by bolo nelogické, aby takto sám oddelil svoj priestor, aby ho následne užívať nemohol. Procesná obrana žalovaných je nesúrodá, vzájomne si protirečivá, účelová a zavádzajúca. Žalovaní tieto nehnuteľnosti neoprávnene bez akéhokoľvek právneho titulu užívajú. Predmetná nehnuteľnosť rodinný dom č. XXX, resp. predmetná nadstavba bola skolaudovaná bez akýchkoľvek dohôd ako celok podľa projektovej dokumentácie a bola vo výlučnom vlastníctve právnych predchodcov žalobcu v celku.
8. Žalobca podaním zo dňa 27. 9. 2021 uviedol, že žalovaným nesvedčí žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, v tomto smere žalovaní neuniesli dôkazné bremeno. K podkroviu neprodukovali žiadne skutkové a právne tvrdenia. Zo znaleckého posudku znalca O.. D. M., H.. Č.. XX/XXXX v znení jeho doplnenia č. 1 je zrejmé, že dotknuté nehnuteľnosti sú súčasťou rodinného domu číslo súpisné XXX, sú prístupné z nadstavby tohto rodinného domu, čo plne zodpovedá schválenej projektovej dokumentácii nadstavby rodinného domu číslo súpisné XXX, ktorá je riešená ako jeden funkčný celok z konštrukčného hľadiska. Dotknutá projektová dokumentácia je jediným technickým podkladom, ktorá je schválená príslušným stavebným úradom. Žalobca predložil rozhodnutie o povolení stavby, číslo R..XXXXX/XXXX zo dňa 9.7.1958 a predmetná projektová dokumentácia sa stala relevantným podkladom pre vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby R.. XX-XX-XXX- XXXX-I. zo dňa 31.7.1969, ktorá bola aj v súlade s projektovou dokumentáciou daná do užívania (rozhodnutie - povolenie k trvalému užívaniu zo dňa 31.5.1972). Predmetná nehnuteľnosť, rodinný dom číslo XXX, resp. predmetná nadstavba bola skolaudovaná bez akýchkoľvek dohôd ako celok podľa schválenej projektovej dokumentácie a bola vo výlučnom vlastníctve právnych predchodcov žalobcu vcelku. V prejednávanej veci žalovaní poukazujú na výstavbu nadstavby rodinného domu číslo XXXX, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že nedošlo k zániku pôvodnej stavby, a teda ani k vytvoreniu novej stavby. Rozhodnutie o prípustnosti stavby - nadstavby bolo vydané na meno I. Š. a manželka, teda nie žalovaným. Nadstavbu boli povinní realizovať v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, v ktorej predmetné nehnuteľnosti nie sú. Predmet konania sa nachádza nad pozemkom vo vlastníctve žalobcu a sú súčasťou, tvoria jeden funkčný celok, rodinného domu číslo XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca popiera tvrdenie žalovaných, že dotknuté nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, zhotovili/postavili v rámci nadstavby k rodinnému domu číslo XXXX právni predchodcovia žalovaných. Okolnosť výstavby vylučuje deľbu na podklade zápisnice zo dňa 22.7.1969. Žalobca v tomto smere poukazuje na nesúlad medzi zápisnicou obce P. F. P. zo dňa 22.7.1969 v časti označenia pozemku, na ktorom mala byť realizovaná výstavba (parcela číslo XXXX) a skutočným stavom, na ktorom stojí rodinný dom číslo XXXX (parcela číslo XXXX/X). Táto listina je z
uvedeného dôvodu listinou nie hodnovernou, nepoužiteľnou. Žalovaní nepreukázali existenciu právneho dôvodu, ktorý by mal za následok vznik oprávnenej držby. Domnelým (fiktívnym titulom) nemôže byť zápisnica zo dňa 22.7.1969, nakoľko titulom nadobudnutia nemôže byť listina, ktorou sa právo samo o sebe nenadobúda. Žalobca popiera existenciu deľby, rozdelenia predmetných nehnuteľností, resp. akýchkoľvek ústnych dohôd. Táto deľba, resp. dohody nie sú ani v konaní preukázané, naviac v prípade nehnuteľností ani takýmto domnelým právnym titulom ústna zmluva byť nemôže. Takýmto domnelým právnym titulom môže byť len právny úkon, ktorým sa vec nadobúda do vlastníctva. Ani podmienka nepretržitosti a nerušenosti plynutia zákonom stanovenej vydržacej doby splnená nebola. Žalobca, resp. jeho právny predchodcovia opakovane žalovaných upozorňovali na nedôvodnosť užívania týchto priestorov a vyzývali ich neúspešne tieto uvoľniť. Žalovaným nesvedčí ani vlastnícke právo titulom vydržania.
9. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 27.9.2021 žalobca uviedol, že v čase, keď sa v roku 1999 s rodičmi a starými rodičmi dohodol na odkúpení polovice rodinného domu, rodičia spoločne preskúmali celú históriu stavby a nadstavby rodinného domu číslo XXX. Preukázateľne boli dve samostatné spolu nesúvisiace stavebné konania, a to konanie o nadstavbe rodinného domu číslo XXX pod číslom R../.-XX- XXX-XXXX-I., zápisnica k tomuto konaniu bola z 15.7.1969 a konanie o nadstavbe rodinného domu číslo XXXX pod číslom R../.-XX-XXX-XXXX-I., zápisnica k tomuto konaniu bola zo dňa 22.7.1969. V zápisnici o nadstavbe rodinného domu z 15.7.1969 sa prejednávala nadstavba rodinného domu číslo XXX na parcelnom čísle XXXX/X, XXXX/X, ktorých vlastníkmi boli D. D. v 1/2 a v tom čase maloletá D. D., tohto času O.. P. v 1/2. Tieto dve miestnosti sa nachádzajú nad parcelou č. XXXX/X, ktorej vlastníkom bol vtedajší stavebník D. D. a v tom čase maloletá D. D., každá v 1/2. Ako podklad pre stavebné konanie a výstupný doklad bol výkres stavby parafovaný Odborom výstavby a vodného hospodárstva ONV Čadca pod číslom R..XX-XX-XXX-XX-I. zo dňa 31.7.1969. Z tejto dokumentácie je zrejmé, aká nadstavba sa má realizovať, na akom parcelnom čísle, orientácia domu a nadstavby voči susediacim stavbám. Takisto je nesporné a preukázateľné, kde boli v čase realizácie dvere medzi spornými miestnosťami. Z tejto zápisnice preukázateľne vyplýva, že boli prítomní aj právni predchodcovia žalovaných I. Š., I. Š. a sused O. W.. V časti tejto zápisnice Vyjadrenie susedov je uvedený text písaný rukou suseda O. W. (od W. vymurovať fajermúr bez okien do dvora, stavebník nebude požadovať zmenu komína z letnej kuchyne, keď nastane dymenie a sadzenie pri nadstavbe). Toto aj bolo dodržané. Žiadne iné vyjadrenie susedov sa tam nenachádza. Zrejme bolo všetkým účastníkom konania jasné a zrozumiteľné, že nadstavba sa realizuje v celosti tak, ako bola projektovaná a prejednávaná. Žiadnu požiadavku, resp. pripomienku nevzniesli právni predchodcovia žalovaných na tomto konaní, ani žiadna pripomienka z ich strany nebola zapísaná. Ak niečo medzi nimi existovalo, resp. tam bol iba náznak nejakej obojstrannej dohody, nebol najmenší dôvod toto neuviesť pri zápise v tomto konaní, aj takúto dohodu zakomponovať do tohto stavebného konania. V súvislosti s rodinným domom číslo XXX, jeho nadstavbou, ktorého súčasťou boli aj 2 miestnosti nad podchodom, žiadna ústna ani písomná dohoda neexistovala. Realizácia stavby prebehla presne podľa schválenej dokumentácie, a preto bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby a vydané povolenie k trvalému užívaniu stavby. K tomuto stavebnému konaniu a k stavbe ako takej jasne vysvetľuje a určuje príslušnosť jednotlivých miestností znalecký posudok číslo XX/XXXX vo svojom závere. Balkón nemá žiaden vplyv na schválený projekt, tento bol dobudovaný neskôr, preto, aby prekryl, chránil vchody do obidvoch domov. Zo strany žalovaných ide len o účelovú snahu zľahčovať význam projektovej dokumentácie, ktorá jediná bola schválená príslušným stavebným úradom a ktorá sa žalovaným pochopiteľne nepáči. Zo zápisnice obce P. F. P. zo dňa 22.7.1969, bod 2 je zrejmé, že toto stavebné konanie nemá žiaden súvis so stavebným konaním na dom číslo XXX, nakoľko parcela číslo XXXX nesusedí, ani sa nenachádza v blízkosti rodinného domu číslo XXX. Stavebníci - predchádzajúci vlastníci žalovaných nemali žiaden vlastnícky vzťah k parcelnému číslu XXXX/X, nad ktorými mala byť údajne stavaná jedna miestnosť, teda ani nemohli v stavebnom konaní takúto miestnosť prejednávať. Je nepredstaviteľné a právne nemožné, aby D. D. vedome súhlasila s takouto požiadavkou. V časti: Vyjadrenie susedov je uvedené, nemajú námietok, ďalej je dopisovaný text suseda D., zaškrtaný text nečitateľný, izby, potom posunutý riadok hore nad vchodom má so mnou, posun 2 riadky dole, polovicu. Dôležitá vec, nikde nie je ani zmienka o povalovom priestore, streche, zvodoch dažďovej vody, údržbe a pod.. Tento text je minimálne pochybný a nejasný. V prípade, ak by tento text bol písaný súčasne so zápisnicou a bol písaný na žiadosť niektorého zo zúčastnených, potom by určite nebolo uvedené v časti Vyjadrenie susedov „nemajú námietok“, pokračovanie textu by bolo plynule v jednom riadku a nie skokovo. Takisto, ak bola nejaká pripomienka, resp. požiadavka, je absolútne nelogické a podľa žalobcu vylúčené, aby najskôr v zápisnici bolo uvedené nemajú námietok a následne takýmto zvláštnym spôsobom dopisované písacím strojom, keď sa tohto aj predchádzajúceho konania zúčastnil ten istý
pracovník za ONV E. Q. a za P. F. P. H. H., predseda MNV. Je vylúčené, aby v rozsahu 7 dní tí istí úradníci konali rozdielne, pokiaľ sa týka časti Vyjadrenie susedov. Z predloženého dokladu je viac menej zrejmé, že s dokladom bolo manipulované. Nie je vôbec zrejmé, kto bol iniciátorom tohto textu tak, ako je to zrejmé zo zápisnice z 15.7.1969 pre nadstavbu rodinného domu č. XXX a nie je ani jasný dôvod, prečo tam bol dopísaný. Pokiaľ sa týka začiarkovaného textu, bolo vtedy povinnosťou, resp. zaužívanou zvyklosťou chybný text prečiarknuť, aby zostal čitateľný, následne malo byť poznámkou vysvetlené, kto takúto zmenu vykonal a na podnet koho k tejto zmene došlo, čo sa touto zmenou chce dosiahnuť. Zúčastnená D. D. nemala pre takúto pripomienku žiaden dôvod, pretože jej stavebné konanie prebehlo bez takejto požiadavky. Žalovaní vrátane svojich predkov zámerne opomenuli skutočnosť, že dotknutými účastníkmi konania boli aj v tom čase maloletá D. D., tohto času O.. P. a vtedajší manžel D. D.. Takáto požiadavka, resp. súhlas by nebol zjavne právnym úkonom výlučne na prospech dieťaťa, skôr na jeho škodu, čo by bolo v rozpore so zákonom, a teda takýto úkon nemohol nastať. Na strane 2 zápisnice, odsek 3 žiadne zmeny, ani odchýlky neboli nahlásené a ani prejednávané. Poukázal na rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa 31.7.1969 pod číslom R../.-XX-XXX-XXXX-I. a tam stanovenú podmienku. Tlačivo - zápisnica zo dňa 22.7.1969 pre nadstavbu rodinného domu číslo XXXX slúžilo pre susedov, že nemajú námietky s nadstavbou rodinného domu číslo XXXX, toto konanie nemalo žiaden súvis so stavebným konaním rodinného domu číslo XXX, teda susedia D. D. v zastúpení maloletej dcéry D. D., tohto času O.. P., sused E. J. podpísali iba svoj súhlas. Nakoniec aj žalovaná strana takto pristupovala pri výsluchu svojho svedka E. J. a obmedzila sa iba na overenie podpisu tohto svedka, nie na preukázanie svojho tvrdenia tak, ako to úpenlivo zdôvodňovali súdu.
10. Podaním doručeným súdu dňa 24.3.2022 žalobca uviedol, že z predložených listinných dokladov je zrejmé, že žalobca vlastnícke právo k rodinnému domu číslo XXX a pozemku parcela číslo XXXX/ X, na ktorej je dom postavený, nadobudol od svojich právnych predchodcov právnym titulom kúpnej zmluvy vo veľkosti 1-ice a zostávajúci podiel titulom darovacej zmluvy. Predmetné pozemky nadobudla D. D. spolu s manželom M. D. na podklade darovacej zmluvy - notárska zápisnica N 311/69, Nz 371/69 zo dňa 18.4.1969. Po smrti M.P. D. dedila na podklade dedičského rozhodnutia podiel o veľkosti 1- ica dcéra O.. D. P., matka žalobcu. M.L. D. s manželkou D. D. v súlade s rozhodnutím Okresného národného výboru Krásno nad Kysucou o povolenie stavby rodinného domu číslo R.. XXXXX/XXXX zo dňa 9. 7. 1958 si na predmetnom pozemku postavili rodinný dom číslo XXX. D. D. s manželkou Jolanou Janíčkovou v súlade s rozhodnutím Okresného národného výboru v Čadci, odbor výstavby R.. XX-XX-XXX-XXXX-I. zo dňa 31.7.1969 realizovali výstavbu nadstavby rodinného domu číslo XXX. Podľa obsahu predmetného rozhodnutia sa nadstavba musí realizovať podľa schválených stavebných plánov, odchýlky od schváleného projektu sú neprípustné. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Čadci odbor výstavby sp. zn. XX-XX-XXX-XX zo dňa 31.5.1972 bolo povolené trvalé užívanie nadstavby. Poukázal na závery znaleckého posudku. Dotknutá projektová dokumentácia je jediným technickým podkladom, ktorá schválená príslušným stavebným úradom. Tieto sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú nad pozemkom, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a sú súčasťou, tvoria jeden funkčný celok, rodinného domu číslo XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na intabulačný princíp pri vecných právach k nehnuteľnostiam. Táto zásada je normatívne obsiahnutá v § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.. Ide o normatívne vyjadrenie zásady hodnovernosti (materiálnej publicity) katastra nehnuteľností. Vzhľadom na intabulačný princíp a zásadu materiálnej publicity musí osoba, ktorá tvrdí, že ten, kto je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností, takýmto vlastníkom nie je, svoje vlastníctvo náležite preukázať. Uvedené v prejednávanej veci splnené nebolo. Pokiaľ žalobca označil ako dôkaz schválenú projektovú dokumentáciu k nadstavbe rodinného domu číslo XXX, činil tak z dôvodu, že len táto je jediným existujúcim technickým podkladom, ktorá je schválená príslušným stavebným úradom a podľa ktorej sa stavali aj dotknuté sporné nehnuteľnosti ako súčasť rodinného domu číslo XXX a táto je riešená ako jeden funkčný celok z konštrukčného hľadiska, teda len na podklade tejto projektovej dokumentácie sa mala a aj sa realizovala právnymi predchodcami žalobcu výstavba sporných miestností ako súčasť nadstavby rodinného domu číslo XXX. Iný stavebným úradom schválený podklad pre výstavbu týchto miestnosti v konaní predložený nebol. Rodinný dom číslo XXX, resp. predmetná nadstavba bola skolaudovaná bez akýchkoľvek dohôd ako celok podľa schválenej projektovej dokumentácie a bola vo výlučnom vlastníctve právnych predchodcov žalobcu vcelku. Právni predchodcovia žalobcu ako vlastníci rodinného domu číslo XXX nadobudli vlastnícke právo (právny titul) k sporným nehnuteľnostiam zhotovením tejto nadstavby, ktorá je súčasťou rodinného domu číslo XXX, naviac platí, že prístavba (nadstavba), ani iné stavebné zmeny nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci, táto sa len stala súčasťou existujúcej stavby. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani rozsah uskutočnených stavebných prác, či sa jedná o podstatné úpravy alebo nie, resp. z
akých prostriedkov boli vynaložené náklady spojené s nadstavbou. Ak žalovaní poukazujú na výstavbu nadstavby rodinného domu číslo XXXX, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že nedošlo k zániku pôvodnej stavby, teda ani k vytvoreniu novej stavby. Žalovaným z doposiaľ vykonaného dokazovania nesvedčí žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaní zostali v tomto smere pasívni. Žalobca od počiatku kvalifikovane popieral, že označené média sú vedené k predmetnej spornej miestnosti z rodinného domu XXXX a poskytol k tomu aj zodpovedajúce skutkové tvrdenia. Žalovaní svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali.
11. Podaním doručeným súdu dňa 15.3.2022 žalobca tiež uviedol, že za doklad, ktorý preukazuje vlastnícke právo, je potrebné považovať list vlastníctva. Vlastníctvo je preukázané žalobcom zákonným spôsobom. Naopak žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali vlastnícky vzťah k sporným nehnuteľnostiam. Existenciu akejkoľvek zmluvy, resp. notárskej zápisnice alebo plnenie žalovaný vylúčil vo svojej výpovedi. Rovnako ani jeden zo svedkov žalovanej strany ani v náznaku nevypovedal, že žalovaný, resp. jeho predchodcovia niečo zaplatili, resp. poskytli nejaké dohodnuté plnenie. Žalovaná strana počas celého konania produkovala stále nové rozporuplné tvrdenia, ničím nepredložené, nepreukázané žiadnym písomným dokladom. Svedkovia žalovanej strany ničím nepreukázali a ani nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali ich svedectvá. Svedkyňa D. J., rod. J. vypovedala o skutočnostiach, ktoré nastali v období, kedy mala 6, 7 rokov, čiže nemôže mať žiadnu vedomosť a ani nemôže poskytnúť svedectvo, ktoré by preukázalo žalovanou stranou tvrdené skutočnosti. Je prinajmenšom podivné tvrdenie svedkyne, že v čase, keď sa to stavalo mala 10, 11 rokov. Stavba sa začala v roku 1969 a v čase podľa roku narodenia mala svedkyňa preukázateľne 6 rokov. Výpoveď svedkyne jasne preukazuje, že v čase výstavby jednak pred jej začatím a ani počas jej realizácie a ani po jej ukončení neexistovala žiadna písomná ani ústna dohoda o rozdelení dvoch miestnosti nad podchodom parcelné číslo XXXX/X, ani jeden zo svedkov žalovanej strany nepredložil žiaden relevantný písomný doklad o existencii takejto dohody a ani neoznačil jasne účastníkov takejto údajnej dohody. Naopak žalobca predložil jasný a zrozumiteľný dôkaz o tom, že žiadna takáto dohoda neexistuje tak, ako to aj dokazuje zápisnica z konania o nadstavbe rodinného domu číslo XXX pod č. R..-XX-XX- XXX-X. V súvislosti s rodinným domom a jeho nadstavbou, ktorej súčasťou boli aj 2 miestnosti nad podchodom, teda parcela XXXX/X, žiadna ústna ani písomná dohoda o vydelení neexistovala. Výpoveď svedkyne M. J. vyznieva prinajmenšom zvláštne, a to najmä v súvislosti s jej odpoveďami. Tvrdenie svedkyne nie je pravdivé, svedkyňa zrejme nemala žiadnu vedomosť o právnom stave ňou tvrdených skutočnosti. Právny stav bol taký, že vlastníkom parcely č. 3663/1 bola D. D. v 1/2 a O.. D. P. v 1/2. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 4.1.12019 tvrdia projektovú dokumentáciu nadstavby č. R.. XX-XX- XXX-XXXX-I., vo vyjadrení zo dňa 1.2.2021 prezentujú ako dôkaz projekt plynu, inštaláciu zo dňa 11/96. Z tohto dátumu plynoinštalácie možno ustáliť čas napojenia na siete žalovanej miestnosti. Zo zápisnice z Miestneho národného výboru číslo R.. XX-XX-XXX-XXXX-I. zo dňa 22.7.1969 je zrejmé, že sa jedná o samostatné stavebné konanie pre nadstavbu iného rodinného domu, ktorého číslo je XXXX postaveného na parcele č. XXXX. Susediaca parcela s rodinným domom a parcelou číslo XXXX/X má parcelné číslo XXXX/X. Z toho je nesporné, že konanie, ktoré tvrdí žalovaný, nesúvisí s touto parcelou XXXX/X, ale parcelou číslo XXXX, na ktorom mal byť postavený rodinný dom číslo XXXX. Je to zrejmé aj z priloženého náčrtu o miestnom šetrení a meraní 419 z júla 1973 potvrdeného Okresným úradom Č., katastrálny odbor. Z toho je nesporné, že dom číslo XXXX stojí na parcelnom čísle XXXX/X. Na pojednávaní dňa 15.7.2021 žalovaný tvrdí novú neidentifikovateľnú dokumentáciu, ktorá vôbec nekorešponduje s dokladmi predkladanými v predchádzajúcich podaniach, nemá zákonné požiadavky na dokumentáciu stavby, takisto údaje uvádzané v tejto tzv. dokumentácii sa nezakladajú na pravde. Stačí sa iba pozrieť na hrúbku múru v podkroví uvádzanú v tejto dokumentácií 300 mm, pričom skutočná hrúbka priečky je 80 mm. Je zrejmé, že žalovaný tvrdí počas pojednávania tri rôzne projektové dokumentácie. Celkom určite nadstavba nie je realizovaná podľa projektovej dokumentácie podľa konania pod č. R.. XX-XX-XXX-XXXX-I. a ani nemohol byť postavený, resp. nadstavený podľa tohto konania, pretože súhlas a konanie bolo na inom parcelnom čísle XXXX, nie na parcelnom čísle XXXX/X. Takisto žalovaný nepreukázal existenciu základu rodinného domu číslo XXXX, na ktorom bola vykonaná nadstavba podľa ním tvrdených dokladov, kedy bol postavený, na ktorom parcelnom čísle a kedy bol daný do užívania. Svedkovia vypočutí na pojednávaní dňa 15.7.2021 vypovedali iba neurčito, nič nepreukázali, nepodložili svoje výpovede relevantnými dokladmi, ktoré by preukazovali pravdivosť ich výpovedi. Svedok D. D. podivne vysvetľuje, ako o tom počul, ale nikdy tam nebola, ani mu o tom nehovorila D. a ani nebola účastníkom, ale všetci ostatní, iba keď tam bol s niektorým z nich sám. Tiež uviedol, že hneď po svadbe odišli a viac sa tam nevrátili. To platí aj pre jeho manželku. Svedok D. W. nehovoril pravdu, sám si protirečil, jeho svedectvo je zmätočné, nič nedokazuje. Svedok E. J. využil svoju
výpoveď na ohováranie svojej už zomrelej sestry D. D. a matky žalobcu. Svedkyňa H.. I. D.Č. uviedla iný výklad dôvodov pre nadstavbu, ako uviedol E. J.. Svedkyňa M. J. nemala zjavne žiadne informácie ani vedomosť o skutočnom právnom stave. Podchod, nad ktorým sú postavené izby, nebol spoločný, bol v podielovom spoluvlastníctve D. D. a D. P.. Svedkyňa zas inak popisuje tzv. dohodu o nadstavbe. Ak bola D. D. taká konfliktná, ako ju opisujú, je nepredstaviteľné, aby len tak niekomu niečo darovala. Svedok O.. H. Š. predkladá ďalší nový výklad vzniku a obsah dohody. Nikto nebral do úvahy skutočnosť, že spoluvlastníčkou rodinného domu číslo 900 a príslušných pozemkov bola v tom čase aj matka žalobcu. Ani jeden zo svedkov nebol priamym účastníkom údajnej písomnej, či ústnej dohody o rozdelení predmetných miestností. Žiaden zo svedkov nepredložil, nepotvrdil, kto podpísal takúto dohodu a kto takúto dohodu má. Žiadna takáto dohoda nebola predložená počas celého súdneho konania. Žiaden zo svedkov žalovanej strany nepotvrdil a ani nespomenul, že predmetom dohody bol aj podkrovný priestor a strecha. Svedok E. J. povedal, že povala nič nemá spoločné s tou izbou. Vlastní svedkovia žalovaných popierajú ich tvrdenia o povalovom priestore. Ostatní svedkovia o povalovom priestore nehovoria. To znamená, že podľa ich výpovedi predmetom tzv. dohody nebol vôbec povalový priestor a ani strecha. Takáto tvrdená dohoda je absolútne nepredstaviteľná. Nemá oporu ani v logike, ani v zákone. Súd by preto nemal na takéto svedectvá prihliadať. Svedectvá svedkov žalovaných sú vopred naučené, ničím nepodložené, navzájom si odporujúce. Nemožno považovať tvrdenia svedkov žalovaných a samotných žalovaných, že nejaká domnelá ústna dohoda, resp. neexistujúca písomná dohoda zakladá vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti. Vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočnosti ustanovených zákonom. Žiaden takýto doklad v spise sa nenachádza. Navyše existenciu ústnych dohôd žalovaní podaním zo dňa 1.2.2021 sami vylučujú. Takisto ani svedecké výpovede takúto dohodu nepreukázali. Na pojednávaní dňa 15.7.2021 sám žalovaný popiera svoj dôkaz, zápisnicu R.. XX-XX-XXX-XXXX-I. zo dňa 22.7.1969, ktorej súčasťou je výkres stavby tak, ako mal byť rodinný dom postavený, resp. nadstavený. Žalobca má za to, že v priebehu konania predloženými listinnými dôkazmi preukázal bez najmenších pochybností oprávnenosť svojho nároku na vrátenie zabratých priestorov žalovanými podľa predmetu žaloby podanej dňa 31.8.2018. Podaná žaloba sa zakladá na relevantných dokladoch, ktoré požívajú právnu ochranu a sú v súlade s právom. Žalobca počas celého konania nemení tvrdenia, nepredkladá protichodné tvrdenia, preukázal nespochybniteľne svoj vlastnícky vzťah k predmetným miestnostiam v rodinnom dome číslo XXX. Je preukázané, že záber miestnosti žalovanou stranou je v rozpore so zákonom a žalovaná strana neuniesla dôkazné bremeno. K odskoku rodinnému domu číslo XXX voči rodinnému domu číslo XXXX svedok O.. P. Ľ. vo svojej výpovedi objasnil dôvody, prečo tak je. Náčrt o miestnom šetrení a meraní 419 z júla 1973 v plnom rozsahu potvrdzuje jeho svedectvo. Z tohto dôkazu je nepochybné, kto bol v roku 1973, teda po kolaudácii vlastníkom podbránia, nad ktorým sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti, teda parcely číslo XXXX/X.
12. Žalovaní v podaní doručenom súdu dňa 7.3.2022 uviedli, že celý podchod pod nadstavbou a nad izbami, ktoré sú predmetom súdneho konania, je rozdelený. Parcela XXXX/X o výmere 104 m2 patrí výlučne žalovanému v rade 1/ a parcela XXXX/X je vo vlastníctve podielových spoluvlastníkov. To znamená, že podchod je rozdelený na 2 parcely, pričom v rovnakom rozsahu sa predmetné izby nachádzajú nad parcelou, ktorá patrí žalovanému ako aj nad parcelou, ktorá patrí žalobcovi a ďalším podielovým spoluvlastníkom. Izby sa nachádzajú nielen nad parcelou číslo XXXX/X, ale aj nad parcelou XXXX/X. Vo vzťahu ku znaleckému posudku O.. R. Č.. XXXX/XX podaním zo dňa 22.3.2022 žalovaní uviedli, že predmetný znalecký posudok si vyžiadala ako objednávateľka D. D.Č. s dňom objednávky 25.12.1999, ktorý slúžil ako ohodnotenie rodinného domu číslo XXX s vedľajšími stavbami a pozemkom číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX I. XXXX/X. V predmetnom znaleckom posudku znalca O.. R. je uvedené: Rodinný dom číslo XXX: „Poschodia domu sú aj nad vstupnou bránou. Na poschodí nad vstupnou bránou sú dve obytné izby. Jednu užíva vlastník domu číslo XXX, druhú vlastník vedľajšieho domu.“ Aj z tohto znaleckého posudku, ktorý si dala vypracovať D. D. ešte v roku 1999 a ktorý slúžil ako podklad na prevod vlastníckeho práva E. P., jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo aj užívacie právo k predmetným izbám nad vstupnou bránou bolo rozdelené a D. D. bola objednávateľkou tohto znaleckého posudku, čiže ona zadávala znalcovi informácie a podklady k jeho vypracovaniu. Žalobca ako nadobúdateľ musel byť s týmto stavom uzrozumený, keďže tento znalecký posudok slúžil ako podklad ku kúpnej zmluve, na základe ktorej predmetné nehnuteľnosti od D. D.Í. nadobudol.
13. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Rovnako žalovaná v rade 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasila s
vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti. Súd preto konal v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v rade 2/.
14. Vykonaným dokazovaním, a to výpoveďou žalovaných v rade 1/ a 2/, svedeckými výpoveďami, oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli 9 C 69/2018, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
15. Žalovaný v rade 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že nadstavba rodinných domov, čo mu spomenula mama, začala hneď po jeho krstinách a stavalo sa to do roku 1972. Stavebné povolenie bolo vydané v roku 1969. Bola schválená aj projektová dokumentácia, na jej základe bolo vydané stavebné povolenie. Na projekte je aj razítko. Iniciatíva bola spoločná, krstný otec povedal, že bude nadstavovať dom č. XXX, potom teta D. povedala, že tiež chce nadstavovať, a tak sa rozhodli aj oni. V rokoch 1963 až 1999 boli vlastníkmi rodinného domu číslo XXX teta D. D.Č. a vtedy D. D.. Od deda E. J. vyšiel návrh, aby sa to nadkrylo, aby tam na ten prechod nepršalo a mama a teta tam budú mať tie izby na polovicu. Oni budú mať izbu od cesty a teta bude mať izbu do dvora a takto sa to aj užívalo. O rozdelení izieb sa dozvedel z rozprávania rodičov, otca a mamy, že každý mal svoju partiu murárov. Oni mali svoju partiu murárov, teta D. mala svoju partiu murárov a krstný otec E. J. mal svoju partiu murárov. Takisto sa to dozvedel od bratranca D. Š., ktorý mu potvrdil, že pomáhal tam, kde prišlo, aj svedkovia hovorili, že tam bola dohoda ešte pred začatím. Táto dohoda bola najskôr ústna a potom bola písomná. Je samozrejmé, že najskôr sa dohodne a až potom sa začne stavať. Je tam zápisnica z miestneho stavebného úradu, kde boli pracovníci z okresného stavebného úradu, miestneho stavebného úradu, stavebníci a je tam jasne uvedené, že izby nad vchodom mám so susedou Janíčkovou napoly. K právnikovi alebo notárovi sa nešlo, pretože boli sestry. Keď sa kolaudovala nadstavba rodinného domu číslo súpisné XXXX, mal dva roky. K otázke právneho zástupcu žalobcu, či sa podľa schválenej projektovej dokumentácie realizovala nadstavba rodinného domu číslo XXXX, žalovaný uviedol, že asi sa dodržiavala, keď to bolo dané. Ako to bolo s projektovou dokumentáciu sa nezaujímal. Projektovou dokumentáciou sa začal zaoberať až vtedy, keď prišiel Ľ. P. za ním, že má izbu vypratať. Od roku 1972, kedy to bolo skolaudované, do roku 2017, nikto ani len náznakom nepovedal, že izby by mali byť tety D.. Vždy to bolo tak, že teta mala izbu do záhrady a oni do cesty. Vzťah ku tete D. mal dobrý, aj s jeho rodičmi mala dobrý vzťah, žalovanú v rade 2/ mala ako dcéru. Vzťahy boli dobré aj v jeho dospelosti. Navzájom si pomáhali, celá ulica toto môže potvrdiť. Rodinné vzťahy boli dobré, pokiaľ teta D. žila. Keď teta D. zomrela, tak sa pokazili. Rodinné domy číslo XXXX a XXX sa na rodinných stretnutiach nikdy nepreberali. Nikdy do reči tieto domy neprišli. D. D. a jej manžel si do tejto izby nároky v živote nikdy nerobili, nevyzývali ich písomne alebo ústne, nikdy sa nič nespomínalo, tak sa to stavalo a obaja stavebníci rešpektovali, že sa to rozdelilo už počas stavby. Prvý krát spory ohľadom tejto izby prišli od Ľ. P. koncom novembra 2017. Teta zomrela v auguste a v novembri prišiel P., že má izbu vypratať. Bol z toho v šoku, že po 45 rokoch, keď si boli vedomí, že je to ich, tak on príde s takouto sprostosťou. Zavolal si ho, aby ku nemu prišiel, mal plný stôl papierov a začal mu rozprávať, že toto je právny stav, izba je ich a ty nám ju vypraceš. Hovoril, že to má v katastri, že to má na liste vlastníctva. V podstate sa potom rozišli s tým, že mu predloží svoje papiere od svojho právnika a on povedal, že pozrie papiere, čo má od chalupy, lebo dovtedy nemal dôvod hrabať sa mame v papieroch, pretože boli stále v tom, že ten dom, tá nadstavba, ako aj tá časť je ich. Znalecký posudok O.. M. mu Ľ. P. nepredložil, iba mu ho ukázal a povedal mu, že to stálo 600,- € a ak izbu nevyprace, tak to bude mať právnik, na čo mu on povedal, že izby sú tak, ako sú a ináč to nebude.
16. Ďalej žalovaný v rade 1/ uviedol, že média do izby, ktorú užívajú, sú ťahané od nich z domu číslo XXXX. Elektroinštalácia sa robila ešte počas stavby. Sú tam husie krky, v ktorých sú ťahané medené drôty. Tie husie krky sú tam stále a nepamätá si nikdy, že by strop bol vysekaný a že by sa to robilo dodatočne. Tie husie krky sú vo všetkých izbách. Kedy bola realizovaná inštalácia ostatných médií k predmetnej izbe si nepamätá presne, ale myslí si, že prvé kúrenie robili rodičia v roku 1975 a druhé kúrenie robil už on s mamou. Bolo to v roku 1997, keď sa plynofikovalo. Priečku na povale, čo počul, urobila teta D. s ujom D.. Počul to od rodičov, krstných rodičov E. J. a Filomény Stehlovej, bratrancov, sesterníc, aj brata, že keď sa to stavalo, tak tá povala bola priechodná a potom tete D.Č. vadilo, že sa tadiaľ behalo, tak urobili tú priečku tak, ako je múr nad tou ich izbou. Izbu užíval najstarší brat E. Š.. Keď bol ženatý s prvou manželkou C.S. Š., tak to užívali spolu. Keď sa tento brat E. Š. znova oženil, tak tam išiel on s bratom. Štátnu políciu volal z dôvodu, že pán P. bez toho, aby sa opýtal, rozobral prvú vchodovú bránu, ktorú staval jeho otec spolu s bratom a aj s D. D.P.. Materiál si privlastnil, obe polovice tejto brány, dal tento materiál do kovošrotu a zaujímavé bolo to, že začal túto bránu búrať na jeho strane. Keď sa ho pýtal, čo to robí, tak iba povedal, že brána pôjde preč, on si iba bránil svoje a to sa ho pýtal
takisto aj príslušník, prečo rozoberá bránu na jeho strane, pretože mu povedal, že ak chce si rozobrať, nech si rozoberie tú polovicu na jeho strane, ale jeho, aby zostala funkčná. Proti oploteniu nemal nič, pretože si hradil svoju polovicu.
17. Žalovaná v rade 2/ uviedla, že do rodiny prišla v roku 1992, keď sa zobrali. Vtedy tam začala aj bývať. Rodičia manžela I. Š. a I. Š. im dovolili bývať na poschodí v nadstavbe, okrem izby, ktorú mal H. Š., brat jej manžela. Ide konkrétne o túto izbu. Oni izbu užívali od roku 2000. Mali tam detskú izbu. S pani D. D.P. a D. D. sa navštevovali. D. D. ku nej chodila a nikdy jej o tejto izbe nič nespomínala. Vzťahy tam boli ozaj dobré, tam nikdy nebol problém o nejaký majetok, tam bol problém, čo sa uvarí, čo sa nasadí, také bežné problémy bežného života. Vzťahy s D. P., aj s pánom P. boli dobré. Je prekvapená z toho, čo sa teraz deje, pretože naozaj do smrti D. D. a D. D. boli tieto vzťahy dobré. Je jej ľúto, čo sa teraz deje, že teraz tu padajú také slová, že ich využívali. Bola to proste pomoc.
18. Svedok Ľ. P. ku svojmu pomeru ku stranám sporu uviedol, že žalobca je jeho synom, žalovaný je bratrancom jeho manželky a žalovaná v rade 2/ je manželkou žalovaného v rade 1/. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že s manželkou sa zobrali 18.7.1981 a manželka už mala 1-icu rodinného domu č. 900 po svojom zomrelom otcovi. Keď tam prišiel, nadstavba už bola hotová, začali tam bývať. Svokrovci bývali na prízemí a oni na poschodí. Bolo mu zvláštne, že miestnosť nad tým podchodom otočená smerom na železnicu, je taká vykrojená. Svokry sa pýtal, prečo je takýto stav a ona mu to vysvetlila tak, že to zabrali susedia, aby mali kde bývať ich deti, a keď táto situácia pominie, tak potom izbu vrátia. Bolo mu to prezentované tak, že sestra to zabrala, že majú malé deti, nemajú, kde bývať, že majú nejaké problémy s manželom, že manžel si vypije, a teda z tohto dôvodu to zabrali, a keď deti odrastú, tak jej to vrátia. To je celé. Takýto záväzok z toho vyplýval, že to vrátia. Nakoniec mu to potvrdil aj samotný žalovaný, keď mu v roku 2017 povedal o vysťahovaní a žalovaný mu povedal, že až keď skončí vykurovacie obdobie. V nadväznosti na toto jeho vyjadrenie nemal žiaden dôvod pochybovať o tom, čo mu povedala svokra. V roku 1995 svokra bola operovaná a jej zdravotný stav bol taký, že nedovoľoval situáciu ohľadom izby riešiť. Po roku 1999 sa manželkini rodičia rozhodli, že jednu polovicu rodinného domu, čo vlastnia, že prevedú na manželku. Dohodli sa, že manželka polovicu rodinného domu, ktorú vlastnila, darovacou zmluvou prevedie synovi a druhú polovicu, ktorá bola na svokrovcov, že ju odpredajú synovi, t. j. žalobcovi. Takto žalobca nadobudol k tomuto domu vlastníctvo. Syn v čase kúpy tohto domu bol ešte maloletý a on ho na základe súdneho rozhodnutia zastupoval. Vtedy mal celú kompletnú dokumentáciu od tohto rodinného domu. Rodinný dom č. XXX bol postavený ako prvý. Z predloženej dokumentácie, dedičských rozhodnutí bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že dom bol postavený ako celok bez nejakých záberov. Základ domu č. XXX bol postavený ešte v roku 1958 nebohým otcom pánom M. D.. Bol skolaudovaný ešte pred domom XXXX. Keď bol dom č. XXX postavený v základe, tak stáli iba 2 domy, a to dom č. XXX, ktorého vlastníkom ku tomu roku 1958 bol E. J. a tento dom č. XXX, ktorého vlastníkmi boli D. D. a M. D.. Ku stavu v roku 1958 pozemok, na ktorom je dom, tak by mal byť č. XXXX/X a vedľa toho je parcela č. XXXX/X. To bol vstup k domu. Patrilo to k domu č. XXX. Vlastníctvo je preukázané. V roku 1963 zomrel otec manželky pán M. D. a v dedičskom konaní zdedila jednu polovicu rodinného domu č. XXX manželka z toho základu rodinného domu a takisto aj parcely, na ktorých stojí dom, ako aj zdedila parcelu č. XXXX/X v 1. Za tohto právneho stavu sa matka manželky vydala druhýkrát v roku 1968 za D. D., ktorý mal 2 synov D. I. D., tí boli slobodní a v tom malom dome mala manželka svoju detskú izbu. Začalo to tam byť tesné, tak manželka sa vysťahovala do kuchyne a chlapcom uvoľnila izbu a potom sa medzi sebou dohodli, že nadstavia tento rodinný dom. Potom začalo stavebné konanie. Dostal všetky doklady od celej tejto stavby, ako je prípustnosť stavby, zápisnicu, užívacie povolenie, odpísanie od finančného úradu bezúročnej pôžičky. Toto všetko dostal od svokry. Doklady preštudoval, nebola tam ani zmienka, že by tam bola nejaká dohoda alebo nejaká ťarcha, ani zo zápisnice zo stavebného konania nič nevyplývalo. Preto potom uzatvorili kúpnu zmluvu, zaplatili svokrovcom kúpnu cenu. Parcela číslo XXXX/X, nad ktorou sú tieto miestnosti postavené, patrila do vlastníctva manželky v 1 a D. D. v 1, to je aj katastrom preukázané. Dom bolo potrebné rekonštruovať, pretože kanalizácia, žumpa, elektrika boli zlé, elektrická inštalácia bola preťažovaná, pretože na tom jednom prívodnom kábli boli napojené tri domácnosti. Bol tam napojený dom č. XXX, ako aj dom č. XXXX. Potom sa to zatepľovalo, vymieňali sa okná, postupne sa to prerábalo. Keď sa zatepľoval dom č. XXX, tak tam vznikli sváry o tejto izbe. Keďže nemal čas, mal tam robotníkov, tak zateplil iba to, čo zatepliť mohol, čo sa zatepliť dalo. Nechali to tak, aby svokrovci mali pokojný život, aby tam pokojne mohli dožiť. Znova on, ako aj manželka, sa snažili dohodnúť ohľadom tej izby. Dohoda však nebola možná. Došlo aj k predeleniu vchodu. V roku 1998, presný dátum nevie, bola rozdelená geometrickým plánom parcela číslo XXXX na polovicu. Konflikty tam boli stále. Po smrti svokrovcov sa začali domu
ako celku venovať. Mali svoje bývanie v Žiline, syn mal tiež svoje bývanie, dom pre nich nejakú hodnotu nemal, považovali za vhodné nejako ten dom zúročiť. Oslovil preto realitnú kanceláriu, aby tento rodinný dom odpredali. Prišla pani z realitnej kancelárie, pozrela celý dom, opýtala sa ho, čo znamená ten vikier. Povedal jej, že to im zabrali susedia. Pani z realitnej kancelárie povedala, aby to dali do poriadku a potom sa môžu spolu rozprávať. Následne aj ďalšia realitná kancelária bolo to isté. S domom vznikla patová situácia. Znalca zámerne vybrali z východu. So znalcom sa stretol v rodinnom dome č. XXX. Dal mu celú dokumentáciu k rodinnému domu č. XXX a jasné zadanie, že potrebuje určiť príslušnosť týchto dvoch miestností nad vchodom, kam patrí táto sporná miestnosť. Ohliadky sa zúčastnil. Znalec si urobil svoje úkony a prijal jednoznačný záver, kde jasne a zrozumiteľne povedal, že táto sporná miestnosť bez akýchkoľvek pochybností patrí k domu číslo XXX. Posudok dával robiť v márnej nádeji, že žalovaný začne s ním komunikovať. Žalovaný na to reagoval tak, že jeho znalecký posudok nezaujíma. Vedomosť o tom, že existovala nejaká dohoda, ústna alebo písomná medzi vlastníkmi rodinného domu číslo XXX a číslo XXXX o rozdelení týchto izieb, nemá, ani o takejto dohode nepočul od právnych predchodcov žalovaných I. Š. a I. Š. a ani od žalovaných. Jednoznačne má vedomosť o tom, že rodinný dom XXX vrátane spornej izby stavali manželia D., ktorí to aj financovali a aj preukázali, že majú dostatok finančných prostriedkov, čo vyplýva aj z odpísania bezúročnej pôžičky. Má vedomosť o tom, že svokra vyzývala právnych predchodcov žalovaných, žalovaných aby opustili spornú miestnosť. Bolo to dosť často, bolo to aj vykríkanie medzi sestrami. Potom to vždy nejako vyšumelo do prázdna, ale bolo to v pravidelných intervaloch. Určite tam nebol súhlas, že by ich právni predchodcovia súhlasili s tým stavom, aký tam je. Vznikalo to spontánne. Keď prišli na návštevu ku rodičom, nebohý svokor mal už nočné mory z toho, aké tam boli vzťahy medzi D. a matkou žalovaných. Aj on bol svedkom toho, keď I. Š. bola u D. D. na návšteve, hovorili aj o tomto a ich hádka skončila tak, že D. D. povedala I. Š.K., ty máš niekde inde dom. D. D. stále vyzývala I. Š. k tomu, aby uvoľnila tú zabratú miestnosť. K otázke, aká bola svokra k úradným záležitostiam, svedok uviedol, že svokra bola učiteľka, čiže bola veľmi precízna, všetko si dávala do poriadku, aj vďaka tomu majú kompletnú dokumentáciu ku domu, aj jej právne povedomie bolo vysoké. K zápisnici čl. 42 a čl. 83 svedok uviedol, že jeho svokra by určite niečo také nenapísala. Dal by za to ruku do ohňa. K zápisnici čl. 42 svedok uviedol, že vyjadrenie susedov „nemajú námietok“ je iným strojom napísané, ďalšia časť je napísaná iným strojom a ďalej to, čo je ten R. D., to je zase iným strojom písané, nie je možné, aby to bolo písané rôznymi strojmi. K odskoku rodinných domov svedok uviedol, že dom číslo XXX bol postavený ako prvý, následne stavala svoj rodinný dom D. D. so svojím nebohým manželom a tá posunula základ svojho domu č. XXX. Ten dom č. XXX a č. XXX navzájom spolu nesúviseli a nikto nemohol vedieť, že tam raz bude postavený ďalší dom. Potom sa staval dom č. XXXX a ten je pricapený ku domu č. XXX a chytal líniu domu č. XXX, toto je ku tým základným domom č. XXX, XXXX a XXX. Na geometrickom pláne je to pekne vidieť. Ku otázke, ako bol riešený vchod do predmetnej izby v schválenej projektovej dokumentácii, priečky medzi týmito izbami a v podkroví, svedok uviedol, že listiny predložené žalovaným nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, nie je tam napríklad pečiatka, nie je tam, kto to odsúhlasil. V schválenom projekte je vstup do tej miestnosti jednoznačne z domu číslo XXX. To je právny stav domu, čo si nakreslili žalovaní, nakreslili zbožné želanie. K hrúbke priečok svedok uviedol, že hrúbka priečky, ktorá delí dom číslo XXX a dom číslo XXXX v tej nadstavbe má byť hrubá 300 mm po celej dĺžke podľa projektovej dokumentácie. Deliaca priečka medzi miestnosťami je aj v projekte rovnaká. Potom tam pristupuje podkrovie, je otázka, či žalovaná strana tvrdí, že tieto priečky vychádzajú hore ako tristovky. To by mali oni povedať. Za predpokladu, že žalovaná strana tvrdí, že tieto priečky, ktoré prechádzajú súvisle do podkrovia, sú tristovky, tak potom dali nezmysel, pretože v podkroví ako takom sú priečky latovky, to je 8 cm priečka, nie tristovka. K tomu, akú hrúbku má reálne stena, ktorá je prechodová do spornej izby, svedok uviedol, že podľa projektu musí byť priečka taká, aká je. Reálne túto priečku nevŕtal. Vchod, ktorý je podľa projektovej dokumentácie určený medzi domom číslo XXX a spornou izbou svedok uviedol, že tam muselo jednoznačne dôjsť k zamurovaniu. Elektroinštalácia v dome číslo XXX do tej nadstavby bola robená neskôr, ako bola nadstavba skolaudovaná, rovnako aj kúrenie, čiže priečka, dvere, už v tom čase museli byť zamurované, a teda táto inštalácia by tam bola neúčelná. Elektriku, kúrenie do spornej izby si napojili žalovaní. Kedy bola táto izba takto napájaná, nevie. Nevie sa vyjadriť, či v roku 1981, kedy sa do domu číslo XXX nasťahoval, bola sporná izba napojená na elektrickú energiu, kúrenie. Keď sa tam v roku 1981 nasťahoval, už to bolo zamurované. Ak si niekto ten priestor zabral, tak nech si aj za to platí. V podkroví, ako uviedol, je priečka kantovka, také zetko. Kto tu priečku vybudoval, k tomu sa vyjadriť nevie. K tejto priečke nič nezisťoval.
19. Svedok E. J., ktorý je v príbuzenskom vzťahu ku žalobcovi i žalovaným, žalobca je sestrinej dcéry syn a žalovaný v rade 1/ je synom jeho sestry, uviedol, že v roku 1969, 1970 sa rozhodol nadstavovať
svoj dom číslo XXX. Vedľa jeho domu je dom číslo XXXX a ďalej je dom číslo XXX a medzi domom XXXX a XXX je prechod do dvora a on má samostatný vchod. Keď sa takto rozhodol, prišla jedna aj druhá sestra, či by oni mohli takto tiež nadstavovať svoje rodinné domy. Sestry sa volali D. D. a I. Š.. Nad tým podchodom sa spravila deka a oni sa dohodli, že si tam každá spraví jednu izbu, aby do toho podchodu nepršalo. D. D. si vybrala izbu smerom do záhrady a druhú izbu si vybrala I. Š., tá bola smerom na železnicu. Každý mal projektovú dokumentáciu vlastnú. On mal najskôr strechu robiť rovnú, ale keď za ním prišli a ho požiadali, tak to potom zmenil a strecha bola sedlová. Začala sa výstavba tohto podlažia a každý, t. j. on a každá sestra si platili svojich murárov, svojich majstrov. Tieto dve izby sú rozdelené priečkou tridsiatkou, po obvodovom múre domu číslo XXX ide priečka tridsiatka a po obvodovom múre domu XXXX je priečka pätnástka. Nikdy tam, čo chce žalobca to vypratať, dvere neboli, preto je tam tá priečka tridsiatka. Takto to bolo prakticky až okolo 50 rokov. Podlahu do svojej izby si robila I. a do tej druhej izby svojej si robila D.. Ústredné kúrenie do tej nadstavby si robila I. zo svojho kotla a D. zo svojho kotla. Takisto omietku si robila samostatne do tej nadstavenej izby I. a samostatne si do tej svojej nadstavenej izby D.. Elektroinštaláciu si robila samostatne I. a samostatne D., každá zo svojich hodín. Okná v tej prístavbe najskôr boli drevené a potom D. má okno plastové z umelej hmoty a I. tá má drevené. Kedy sa tie okná menili, to ich už potom nesledoval. Strecha je prakticky natiahnutá z domu číslo XXXX a nie z domu číslo XXX. Strecha z domu číslo XXX je ukončená pri dome číslo XXXX. Všetky izby sa stavali zarovno tou izbou, čo je nad tým podchodom a nad týmito izbami je povala a tam je tá priečka vybudovaná až na tú povalu. To je priečka, ktorá je z tej nadstavby, čo sa nachádza nad tým podchodom, t. j. medzi domom číslo XXX a domom číslo XXXX. V nadstavbe žalovaného je kuchyňa, obývačka, chodba, izba a tá ďalšia izba. Čo je na tom povale, nevie, ale vie, že tá priečka je až po povalu. Tu priečku je zvrchu vidno. Keď sa stavala prístavba domu číslo XXX a číslo XXXX sa povala nehradila. Povala je priechodná, ale nad tými izbami nad tým podjazdom, tam je to zdvihnuté, tam sa neprechádza. Na tej povale je vidno, kde je tá izba, ktorá stojí na medzipodlaží, ako je ošetrená a žalovaný tam má také, ako keby to nebolo priechodné. S tou povalou tá izba nemá nič spoločné. Takisto aj zatepľovanie tej svojej izby robil žalovaný. Keď sa očami pozrie na ten dom, tak je to viditeľné, že je to rozdielne. Dom číslo XXXX je prilepený na dom číslo XXX a dom číslo XXX je vystrčený dopredu asi pol metra. Nažívanie tam bolo normálne, nebolo tam medzi nimi spomínané, že by tam nejaká izba bola prechodná. Tam bolo ticho až dovtedy, kým D. D. zomrela a potom zomrela aj I. Š. a až potom nastal ten nárok, čo pýta ten neterin syn a to nastalo vlani alebo tak nejako. D. D. si nikdy v živote nároky na predmetnú izbu nerobila. Svedok potvrdil, že podpis na zápisnici zo dňa 22.7.1969 je jeho podpisom. Ku svojmu vzťahu k D. D. svedok uviedol, že je to jeho sestra. Pokiaľ rodičia žili, tak vychádzali dobre, ale D. bola priebojná, všetko chcela, dostala ho o dom, o pozemky, ale on sa s ňou nechcel súdiť a táto jej dcéra si myslí, že jej to bude takisto takto prechádzať. S matkou žalovaného sa navštevovali, aj keď bola chorá, bola v nemocnici na JIS, aj tam za ňou bol.
20. Svedkyňa M. J. ku svojmu vzťahu k stranám sporu uviedla, že žalobca je neterin syn, ten je po švagrinej D. D. a žalovaný je jej krstný syn, ten je po švagrine I. Š.. Ďalej uviedla, že bývajú v dome číslo XXX, hneď vedľa domu Š. Č. XXXX. Tam je potom spoločný prechod, nad ktorým sa nachádzajú izby, o ktoré sa asi jedná a potom je dom číslo XXX. Dohodli sa, že idú dom číslo XXX pristavovať, aj nadstavovať, aj Š. a D. chceli nadstavovať a dohodli sa tak, že nad podchod sa urobia 2 izby. Jednu izbu bude mať Š. a jednu D. a ešte si tam spraví balkón a dá si ho na verandu sestry. D. si svoju izbu dala smerom do záhrady na východ a Š. si dala izbu smerom do cesty, smerom na západ a toto bolo ešte predtým, ako sa začalo stavať. Takto to bolo dohodnuté. Dom číslo XXXX plus tá jedna izba boli ako samostatná bytová jednotka a dom číslo XXX bol plus tá ďalšia izba a ten balkón. Ako sa dohodli, tak to aj pri stavbe zostalo a aj priečka medzi tými izbami sa robila z kvádri. K otázke, či vo vzťahu k týmto izbám boli robené nejaké zásahy, zmeny, napríklad v otvoroch na izbách, svedkyňa uviedla, že sa nemenilo. V izbe, čo robila Š., všetko robila Š. zo svojej stavby, či už to bolo kúrenie, okná, elektriku, aj si to všetko financovala sama a to isté si robila D. vo svojom. Nikdy medzi sestrami nebolo, že by jedna chcela viac. Dohodli sa tak, že jedna bude mať to a druhá to a bolo to oddelené. Dohoda bola ústna, bola povedaná aj pred ňou, to počula aj na vlastné uši, a to aj viackrát a bola aj písomná. Túto písomnú dohodu videla, aj ju čítala, nejako tomu extra pozornosť nevenovala, ale nebola pri tom, keď ju písali. Zrejme ju podpisovali tí, čo ju písali, D., Š. a nejakí svedkovia, to ona nevie. Obsahom tejto dohody bolo to, že si rozdelia podchod, jedna izba bude jednej a druhá izba bude druhej, lebo podchod bol spoločný, tak si izby nad tým podchodom rozdelili. Do ich projektovej dokumentácie sa nestarala, nenahliadala, sledovala projektovú dokumentáciu iba ich stavby. Strechu mali mať najskôr rovnú, ale švagrinám sa to nepáčilo, chceli strechu sedlovú, tak sa to potom ťahalo hore. Urobilo sa to bez projektovej dokumentácie. Je jej to také celé divné, že to bola samozrejmá vec, že sa dve sestry dohodli, že jedna bude užívať jednu
izbu, druhá druhú izbu a teraz sa dozvedela, že P. si robí nároky na izbu, ktorá jej nepatrí. Nadstavba rodinného domu I. Š. má tri izby do ulice, v strede je kuchyňa a z každej strany kuchyne po jednej izbe a do dvora je ďalšia izba plus chodba a kúpeľňa. Vedľa kuchyne je tá izba. O pôjde vedomosť nemá.
21. Ku svojim vzťahom k sestrám I. Š. a D. D. svedkyňa uviedla, že ako nevesta väčšinou musela byť ticho. Skôr sa konfliktom vyhýbala. S rodičmi mali kúpno-zaopatrovaciu zmluvu a potom bolo na ňu, že tam pokradla a až vtedy jej muž precitol. D. bola taká konfliktná.
22. Svedok D. D., nevlastný syn D. D. a vlastný syn D. D., manžela D. D. uviedol, že ide o tri domy, ktoré sú pri sebe. V prvom dome bývali D., býval tam on, D. D., Jolana Janíčková a jeho už zomretý brat D. D. a tiež tam bývala D. D.. Po oženení odišiel preč. V druhom dome bývala krstná U. Š., krstný A. Š. a traja bratia E., D. I. H.. Robila sa nadstavba a tam sa urobili 2 izby. Ako syn a nevlastný brat D. vedel o všetkých veciach, že tie izby sa budú robiť nad tým podchodom, a to si je na 100 % istý, že to bude na polovicu, jedna izba bude ich a druhá susedov. Izba susedov bude smerom do cesty a ich izba bude smerom do záhrady. Bolo to robené vedome tak, že to bude na polovicu a každý si bude hradiť náklady so svojou polovicou, preto sa čuduje, že to takto dopadlo a sú dnes na súde. K otázke, kto bol účastný takejto ním uvádzanej dohody, svedok uviedol, že na jednej strane to bola D. a D. D. a na druhej strane bola krstná U. a krstný A. Š.. Konkrétne pri tom, že by tam bol jeho otec, bola tam Jolana a takisto krstná mama a krstný otec a takto konkrétne sa o tom spolu rozprávali, tak pri takomto niečom nebol, ale ako syn nespočetnekrát počul, ako sa rozprávali, buď tam bol len jeho otec a nebola tam D., alebo naopak bola tam krstná, nebol tam krstný a naopak, tak tam počul, ako sa pekne dohodli, ktorá bude koho izba. Tie izby sa urobili. Pomáhal pri podchode, keď sa to tam šalovalo, ale na tých samotných izbách nie, aspoň si nepamätá. Keď sa vrátil z vojny, tak bývali s bratom na tej strane po schodoch, keď sa ide hore naľavo. Tam býval až do svojej svadby v apríli 1971. Medzi týmito izbami nebol žiaden prechod, neboli žiadne dvere z otcovej alebo D. izby, ktoré by nasvedčovali tomu, že by to títo užívali. Užívali to Š.. Za jeho času, kedy tam žil, tak tam neboli žiadne spory. Ak tam niečo bolo, keď bol na vojne, to by museli povedať iní, ale pokiaľ tam bol, tak tam neboli žiadne spory. Žiadny otvor, žiadne dvere tam neboli. Tá izba do tej cesty, to bolo ich. Tak, ako to bolo aj dohodnuté. Ako bola riešená povedala, či tam bola nejaká deliaca priečka, alebo bola povala nad týmito izbami voľná, svedok uviesť nevedel.
23. Svedkyňa H.. I. D. ku svojmu pomeru k stranám uviedla, že žalobca je nevlastný synovec a žalovaný je jej vlastný bratranec. D. D. je jej sesternica a zároveň svokra. D. mala dcéru D.. D. sa vydala za jej svokra a vtedy sa tam prisťahovali aj títo dvaja chlapci, jeden z nich jej muž. D. hovorila, že to treba nadstaviť. Toto si presne pamätá, bolo to v roku 1969. Pri tých zmluvách nebola, ale vie, že sa o tom hovorilo. E. J., otec svedka, ktorý bol vypočutý ako prvý a tejto D., povedal, že je to dobrý nápad a že nad tým podchodom jedna izba bude pre D. a jedna izba bude pre druhú sestru, ale D. bola tá, ktorá si vymienila, že ona si chce vybrať, ktorú izbu, ktorú ona chce a vybrala si izbu do dvora, pretože chcela mať balkón a tej U. ostala tá druhá izba do cesty. Keď sa táto nadstavba robila, tak rozmýšľali, ako to urobiť, ako bude krov urobený a jej otec je tesár, tak sa radili o tomto s ním a o tomto sa tam pri tom rozprávali. Bola tam D., I., E. J. a takisto tam bol aj E. J., ich otec. Keď sa robil zápis, pri tom nebola, ale keď sa rozhodovalo, tak tam bol prítomný aj jej otec, aj ona tam bola a takto to bolo, ako to povedala. Pri projektovej dokumentácii nebola. D. rozhodla, aby sa nad podchod narýchlo urobila jedna izba, aby mali kde títo chlapci spať. Do tejto izby za jej mužom ako jeho frajerka chodila a môže povedať, táto izba bola naľavo a nikdy z tejto izby nebol prechod do izby D. Š. a takisto aj vonkajší priestor každý vedel, že je to ich. Omietky si robila Jolana Janíčková sama a oni si robili sami. Každá bola inej farby. Jej muž tam na tom poschodí býval 7 mesiacov a potom po svadbe 1.5.1972 sa presťahoval o jeden dom ďalej do domu jej rodičov. Čo sa zúčastňovala sviatkov, osláv, môže povedať, že nikdy nikto nepochyboval o tom, čo bolo rozhodnuté v tom roku 1969, komu ktorá izba patrí. Vie, že nad týmito izbami je podkrovie. Tam nechodila, ale vie, že Jolana si vyžiadala, aby sa tam urobila priečka, aby tam deti nebehali. V nadstavbe žalovaného sa nachádza jedna izba, druhá izba, kuchyňa a táto izba. Z kuchyne sa išlo do tej izby, do tej nadstavby. Na chodbe je naľavo sociálne zariadenie, potom rovno sú dvere do kuchyne, z kuchyne sa ide do tej izby, čo je nad tým podchodom a po pravej strane z chodby sú dvere do obývačky a tam sú dvere a z tej obývačky sú dvere do ďalšej izby. Oni si to potom prerábali, ale ona hovorí o tom, ako to bolo vtedy, keď tam bola ona.
24. Svedkyňa E.. E. D. uviedla, že je v príbuzenskom vzťahu k žalobcovi i žalovanému. Jej nebohý manžel bol nevlastným bratom matky žalobcu a jej svokra D. D. je sestrou matky žalovaného a jej zať H. Š. je brat žalovaného. Ďalej uviedla, že vie, kde sa tie domy nachádzajú. V dome číslo XXX od 14.7.1973
jeden rok bývala spolu s manželom. Domy boli pôvodne prízemné, vtedy tie domy ešte nepoznala. Keď sa tam prisťahovala, už to boli poschodové domy stojace pri sebe. Boli podchodom prepojené a nad týmto boli izby. V dome číslo XXX používali z tej nadstavby jednu izbu a jednu kuchyňu, kde bol balkón. Svokra jej rozprávala, že spoločne to nadstavovali a ich otec, ten im pri tom radil, ten im aj povedal, ako sa majú dohodnúť. Svokra si vybrala izbu do dvora a tam sa potom pristavil balkón a U. Š. zostala izba do ulice. Izby boli dispozične oddelené, nebola tam žiadna diera, ani žiadna spojovačka medzi týmito izbami. Na povale sušievali prádlo a ten bol rozdelený približne v pôdoryse, ako boli tie izby. Prechod na tomto povale nebol možný. Dom bol murovaný z kvádri a pôjd si myslí, že tiež, že to nebolo drevom, ale bolo to tiež murované. Keď tam prišla, pôjd už bol rozdelený. Podľa jej názoru, keďže pri tom nebola, nemôže to ani tvrdiť, ani vyvrátiť, to rozdelili, keď to stavali. Keď tam v roku 1973 prišla, už to bolo hotové. Spory tam neboli. Vždy to bolo tak, že toto je izba D. a toto je U. a takto si tam nažívali vo svornosti bez hádok. K tomu, ako boli usporadúvané vzťahy počas toho, keď sa to budovalo, kto, čo mal budovať, zabezpečovať, svedkyňa uviedla, že k tomu vedomosť nemá. Po ich odchode udržiavali bežné vzťahy, primerané. Chodievali tam s deťmi na návštevu, na obed. Chodili tam tak raz za mesiac, za dva mesiace a chodievali tam na všetky sviatky, na meniny, narodeniny, Vianoce. K otázke, či bola aj na oslavách, kde by bola aj D., aj Š., či sa tieto rodiny navzájom stretávali, svedkyňa uviedla, že sa stretávali, udržiavali v celku priateľské vzťahy a na všetkých väčších oslavách bola prítomná aj sestra M., narodená XX.X.XXXX. Za jej života, či už na týchto oslavách, alebo na súkromných návštevách, nikdy nezažila ani náznak toho, že by si navzájom niečo vyčítali. Pani D. to bola taká rázna osoba, všetko dirigovala a nikdy nezaznamenala, že by vyjadrila nejakú nespokojnosť, vždy to bolo tak, že naša izba bola do dvora a U. bola do ulice.
25. Svedok D. W. ku vzťahu ku stranám sporu uviedol, že s pánom P., keď príde, sa pozdravia, ale nejaké vrelé vzťahy medzi nimi nie sú. S P. majú určitú časť domov spojených. Žalovaný je sused, s tým majú vzťahy lepšie. Ďalej svedok uviedol, že domy číslo XXX a číslo XXXX sa nachádzajú v blízkosti jeho domu. Pani D. a pani Š., keď stavali, tak každá mala svojich murárov a tá časť, ktorá je smerom ku štreke, tak to bola pani Š. a časť, ktorá je otočená do dvora, do záhrady, to bola pani D.. Tieto izby boli rozdelené, ako sa začali stavať. Narodil sa v roku 1951 a toto sa začalo stavať v roku 1969, tak mohol mať 18, 19 rokov. Keď sa stavala tá časť pani D.Í., tak ona vlastne skončila s tou stavbou na rohu a potom nad tým podchodom, tak tam je to už rozdelené. Ako sa dohodli, tak to nevie, ale takto to bolo realizované, že partia pracovníkov pani Š. robila niečo iné a partia pani D. robila niečo iné. Na stavbe on nepomáhal. Ku sporom sa vyjadriť nevie, ale pochybuje, že v tej dobe nejaké spory boli. Nepočul, že by sa pani D. a pani Š. o tieto izby nejakým spôsobom preli. Ku podkroviu sa vyjadriť nevie.
26. Svedkyňa T.. E. Š., v príbuzenskom pomere k žalobcovi i žalovaným, uviedla, že v čase, keď sa stavalo to poschodie, bola maloletá. Mala vtedy asi 8 alebo 9 rokov. S bratom žalovaného v rade 1/ E. Š. bola v priateľskom vzťahu. Keď tam chodievala, vie, že on tu jednu izbu užíval. Je to izba nad vchodom. Tento bratranec E. Š. bol 2-krát ženatý. Keď bol ženatý prvýkrát, tak v tejto konkrétnej izbe mali spálňu, keď bol ženatý s druhou manželkou, tak tam mali žalovaný spolu s bratom svoju izbu. Keď tam bola, boli do tej izby otvorené aj dvere, keď ju obývali títo bratia D. I. H. a prechod tam nebol žiaden. Boli tam len jedny dvere a jedno okno a dvere boli do tejto izby z kuchyne. Schodisko do tej izby je cez dom XXXX a tadiaľ tam aj ona chodila. Čo si pamätá, vždy túto izbu užívala rodina Š.. Na povale nikdy nebola, ale keď vyjde hore na poschodie, sú tam ešte schody na povalu a tieto schody na povalu sú v dome Š. č. XXXX. V dome číslo XXX hore na poschodí nebola.
27. Svedkyňa D. J. ku vzťahu k stranám sporu uviedla, že matka žalobcu je jej sesternica a žalovaný je jej bratranec, žalovaná v rade 2/ je manželka žalovaného v rade 1/. Vie, kde sa domy číslo XXX a XXXX nachádzajú. Bývala vedľa. Rodičia M. a E. J. to stavali spoločne s I. Š. a A. Š. a D. D. a D. D.. I. Š. bola jej krstná mama a D. D. bola jej teta. Boli to sestry jej otca. To navrchu stavali spoločne. Ona vtedy mala 10, 11 rokov. Každý si staval svoje, to znamená, že otec si staval svoje, krstná mama si stavala svoje a D. si takisto stavala svoje. Krstná mama a D. tie mali spoločný vchod a nad ním sa urobila deka a tam si to postavili tak, že krstná mama mala izbu ku železnici smerom na západ a tetka D. mala izbu smerom na východ, keďže chcela mať balkón. Táto D. mala v tej izbe kuchyňu s balkónom. V izbe na západ, nad tým vchodom, mal bratranec E. Š. izbu. V tej izbe bola častokrát. Do tej izby sa dalo dostať cez dom krstnej mamy po schodoch hore cez chodbu, potom bola kuchyňa a táto izba bola za kuchyňou, vedľa kuchyne. Do tej izby boli jedny dvere a tie boli z tej kuchyne. Nikdy tam iné dvere neboli a môže to povedať aj preto, lebo chodila aj ku sesternici D. P., ktorá mala syna, pána žalobcu a tohto bavila. Táto jej kuchyňa susedí s izbou krstnej mamy a nikdy tam dvere nemala. Mala tam rohovú linku, obkladačky.
O sporoch ohľadom nastavby nevie. Nikdy ani nepočula, že by tetka D. bola niekedy spomenula, že tá izba je jej a ak by bola jej, tak by to bola spomenula. Jej otec povedal, že im ako svedok podpísal, že si rozdelili ten podchod, že jednu izbu bude mať jedna a druhú izbu bude mať druhá. Pri podpise dohody ona nebola, ale počula o nej. Dozvedela sa to vtedy, keď prišiel bratranec s týmto nezmyselným návrhom a o tejto dohode jej povedal otec E. J.. Predpokladá, že dohoda o rozdelení bola predtým, najskôr sa asi dohodnú a až potom začnú stavať. Nad tou nadstavbou je povala. Tam sa ako deti hrávali. Táto povala bola priechodná, išla ponad všetky domy. Potom sa teta D. vadila, že jej tam behajú, to si ešte pamätá, ako ich aj s ujom naháňala a potom už behať nemohli, lebo tam postavili múr. Kto ho postavil, nevie, potom chodili už len ku bratrancovi. Ten múr išiel tak, ako boli tie izby rozdelené. Bolo to pre nich ako deti čudné, prečo je to tak, prečo to nebolo rovné a potom si postavil múr aj jej otec. Kedy tam bol ten múr postavený, nevie, mohla mať 10, 11 rokov. Chodila do základnej školy. Teraz má 58 rokov. Keď chodila tejto sesternici párkrát baviť syna, tak vtedy už bola dospelá, už chodila do práce a dvere tam neboli v tej jej kuchyni a táto kuchyňa susedí s tou izbou, o ktorú sa tu súdia. V dome číslo XXX, to je zrejme dom tety D., nevie, kedy bola, u bratranca bola minulý týždeň, keď ju poprosil, či by mu išla svedčiť, ale nemá žiadny špeciálny vzťah ani k žalobcovi, ani k žalovanému. Keď sa stretnú, pozdravia sa.
28. Svedok O.. H. Š., brat žalovaného v rade 1/ a bratranec matky žalobcu uviedol, že sa narodil v roku 1968 a vtedy dom číslo XXXX bol postavený s jedným nadzemným podlažím. V súčasnosti domy číslo XXX a XXXX majú dve obytné podlažia, pivnice, podkrovie. Čo z rozprávania vie, tak v roku 1969 krstný otec E. J. sa rozhodol nastavovať dom starého otca E. J. a v tomto období už stál aj dom číslo XXX. Predpokladá, že tieto domy boli postavené na jednu výšku a medzi domom číslo XXX a XXXX bol voľný priestor a tento sa rozhodli premostiť stavbou na úrovni toho druhého nadzemného podlažia. Pri tom premostení vznikol priestor, 2 izby, ktoré boli rozdelené na polovicu a ten podchod slúžil ako prístup ku obom rodinným domom a takisto aj na parkovanie. Vedel by uviesť, koľko tam bolo ľudí a vie aj to, že každý chodil jesť inde, každý stavebník napájal svojich pracovníkov sám. Vždy to bolo tak, že od cesty izba bola ich a tá druhá izba, ktorá bola dlhý čas užívaná ako kuchyňa, patrila pani D. D.. Izba pani D. D. bola otočená do dvora. To, že jedna izba je ich a druhá D. D. vyplynulo z historického kontextu, bolo to na základe ich dohody, nikdy s tým nebol problém. Odjakživa bral, že toto je súčasť ich rodinného domu. Medzi týmito dvoma izbami nikdy nebol priestor na vstup. Tieto izby sú oddelené 30 cm múrom zo škvarobetónových kvádrov podobne, ako sú aj obvodové múry. Nad týmito izbami je podkrovie. Je tam priečka, ktorá, samozrejme nebol pri tom, ale vzhľadom k tomu, z akého materiálu je tá priečka stavaná, tak bola stavaná v čase, kedy sa budovali aj tieto izby a táto kopíruje pôdorys týchto izieb, čiže tá časť podkrovia, ktorá je nad ich izbou, tak tá časť podkrovia patrí k domu číslo XXXX a druhá časť podkrovia patrí k domu číslo XXX. Spory ohľadom týchto izieb neboli. V tejto izbe dokonca býval do roku 2000. V roku 1999 sa oženil a ešte potom spolu s manželkou v tejto izbe bývali. Táto izba bola vždy ako detská. Býval tam najstarší brat, aj keď sa oženil, tak túto izbu používal, potom keď sa rozišiel so svojou prvou ženou, tak tam býval a až po sobáši s druhou manželkou tam išiel on s mladším bratom D.. Býval v tejto izbe celú vysokú školu, túto skončil v roku 1992 a potom v tejto izbe býval až do roku 2000.
XX. M. J. čestným vyhlásením zo dňa 26.7.2021 vyhlásila, že žalobca je synom netere a zároveň krstnej dcéry O.. D. P. a žalovaný je synovec. Dve izby, ktoré vznikli prepojením domov, dnes už nebohých sestier D. D. I. I. Š. v čase, keď sa na nich nadstavovalo druhé poschodie, jednoznačne vždy patrili jedna vzniknutá izba k jednému domu a druhá k druhému domu. Izbu smerujúcu do dvora si vtedy vybrala sestra D. kvôli balkónu, ktorý si tam chcela postaviť a aj ho postavila. Mladšia sestra I. s tým súhlasila. Izba s oknom do ulice je odvtedy majetkom I., jej domu. Sestra D. nikdy nespomenula, že izbu treba U. vziať a nič iné, čo by nasvedčovalo, že s izbou je niečo v neporiadku. Izba s oknom do ulice bola vždy detskou izbou, najprv detí I. Š. a potom syna D.. Izba do dvora bola využívaná ako kuchyňa, keď na druhom poschodí domu D. býval nevlastný syn D. D. s manželkou, nakoniec tam bývali manželia P.Ň. so synom E..
30. Rozhodnutím odboru výstavby Okresného národného výboru v Čadci, č. j. R../.-XX-XXX-XXXX-I. zo dňa 31.7.1969 bola na žiadosť D. D. a manželky povolená nadstavba rodinného domu na pozemku číslo XXXX/X katastrálne územie P. F. P..
31. Zo zápisnice P. F. P. zo dňa 15.7.1969 pri komisionálnom rokovaní žiadosti D. D. o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby vo vzťahu k vyjadreniu susedov vyplýva rukou písaný záznam „od W. vymurovať fajermúr bez okien do dvora, stavebník nebude požadovať zmenu komína z letnej kuchyne, keď nastane dymenie a sadzenie pri nadstavbe“. Zároveň zo zápisnice vyplynulo, že stavba má podľa
predloženého projektu pozostávať z kuchyne, dvoch detských izieb, obývačky, spálne a sociálneho zariadenia.
32. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Čadci, odbor výstavby č. j. XX-XX-XXX-XX zo dňa 31.5.1972 bolo D. D. vydané povolenie k trvalému užívaniu nadstavby rodinného domu, ktorej stavba bola stavebne prejednaná a udelené stavebné povolenie pod č. j. R..XX-XX-XXX-XX zo dňa 31.7.1969.
33. Okresný národný výbor v Čadci, odbor výstavby a ÚP rozhodnutím R..-XXX/XXXX-XXX zo dňa 9.6.1978 po splnení podmienok uvedených v stavebnom povolení predložil finančnému odboru ONV v Čadci rozhodnutie o odpísaní poskytnutej nenávratnej bezúročnej pôžičky vo vzťahu k D. D. s odôvodnením, že stavba bola postavená a na základe žiadosti stavebníka skolaudovaná a vydané užívacie povolenie zo dňa 31. 5. 1972 pod číslom R.. XX-XX-XXX-XX.
34. Rozhodnutím o prípustnosti stavby, č. j. R../.-XX-XXX-XXXX-I. zo dňa 31.7.1969 Odbor výstavby Okresného národného výboru v Čadci povolil I. Š. a manželke I. nadstavbu rodinného domu na parcele XXXX, kat. úz. P. F. P..
35. Podľa zápisnice spísanej v obci P. F. P. dňa 22.7.1969 pri komisionálnom rokovaní žiadosti I. Š. o vydanie stavebného povolenia na nadstavbu rodinného domu z časti Vyjadrenie susedov vyplýva, že susedia nemajú námietky, z obsahu zápisnice vyplýva i záznam „suseda D. izby nad vchodom má so mnou na polovicu“. Časť textu v dôsledku škrtania je nečitateľná. Zo zápisnice tiež vyplynulo, že stavba má podľa predloženého projektu pozostávať z kuchyne, dvoch detských izieb, obývačky, spálne a sociálneho zariadenia.
36. Okresný národný výbor v Čadci, odbor výstavby rozhodnutím č. j. 29-12-327-72 zo dňa 31.7.1972 vo vzťahu k I. Š. rozhodol o povolení k trvalému užívaniu nadstavby rodinného domu postaveného na parcele číslo XXXX, kat. úz. P..
37. Okresný národný výbor Čadca, odbor výstavby rozhodnutím, č. j. R.. XXX/XXX0 zo dňa 5.1.1971 poskytol I. Š. podmienečne nenávratnú bezúročnú pôžičku vo výške 10.000,- Kčs na nadstavbu rodinného domu.
38. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie P.Z. F. P. je žalobca v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník bytu číslo 2 nachádzajúceho sa v bytovom dome číslo XXX na prvom nadzemnom podlaží a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti podielu XXXX/XXXXX ako aj nebytového priestoru nachádzajúceho sa v podkroví priestor číslo 1.
39. Podľa znaleckého posudku číslo XX/XXXX a jeho doplnenia č. 1 znalca O.. D. M., H.., stavebné povolenie na nadstavbu rodinného domu č. XXX, P. F. P., bolo vydané ONV, odborom výstavby v Čadca dňa 31.7.1969 pod číslom XX-XX-XXX-XXXX-I.. Rozhodnutie o užívaní stavby bolo vydané tým istým orgánom dňa 31.5.1972. Nadstavba bola legálne povolená a bola realizovaná v zmysle schváleného projektu dňa 31.7.1969 pod uvedeným číslom. V projektovej dokumentácii je nadstavba riešená ako jeden celok s využívaním a prístupom zo schodiska domu číslo XXX. Podľa predloženého projektu je riešená ako celok s využitím spoločného nosného múru so susedným rodinným domom. Obidve obytné miestnosti sú súčasťou rodinného domu číslo XXX a sú prístupné z nadstavby rodinného domu číslo XXX. Prechod z jednej do druhej obytnej miestnosti je v projekte z jednej izby do druhej rodinného domu číslo XXX. V schválenom projekte je len rez A-A, rez B-B, ktorý by mal rezať dom pozdĺžne, nie je súčasťou projektu a nie je možné sa k nemu vyjadriť. Sprievodná technická správa znalcovi predložená nebola. Spoločná stena je nosnou stenou pre oba ňou spojené rodinné domy. Stavebné úpravy, ku ktorým došlo počas užívania rodinného domu, sú výsledkom ústnej dohody vtedajších vlastníkov a nemajú žiaden vplyv na stav v schválenej projektovej dokumentácii. Projektová dokumentácia je jediným technickým podkladom, ktorá je schválená stavebným úradom a z nej vyplýva, že nadstavba vytvára jeden funkčný celok z konštrukčného hľadiska a je prístupná zo schodiska domu číslo XXX a nad podbráním prvého nadzemného podlažia je tvorená dvoma samostatnými miestnosťami so vstupmi z domu číslo XXX. Nadstavba vytvára jeden funkčný celok a zmeny stavebno-konštrukčného riešenia nie sú podložené písomným súhlasom príslušného stavebného úradu.
40. Podľa záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX O.. P. T. skúmaním priamo na mieste, porovnaním právnej a technickej dokumentácie bolo zistené, že vyhotovenie nadstavby druhého nadzemného podlažia rodinného domu č. XXXX bolo realizované súbežne s nadstavbou druhého nadzemného podlažia rodinného domu číslo XXX. Ich prepojenie v mieste podbránia je výsledkom spoločnej stavebnej činnosti, tzv. užívanie veci by malo byť rovnocenné pre oboch vlastníkov bytových objektov. Nadstavba druhého nadzemného podlažia bola realizovaná v súčinnosti oboch rodinných domov.
41. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX O.. H. R. bod 3.1.1 rodinný dom číslo XXXX má spoločný vstup s vedľajším rodinným domom cez veľkú bránu. Poschodia domov sú aj nad vstupnou bránou. Na poschodí nad vstupnou bránou sú dve obytné izby. Jednu užíva vlastník domu č. XXXX, druhú vlastník vedľajšieho domu.
42. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX O.. H. R. bod 3.1.1. rodinný dom číslo XXX má spoločný vstup s vedľajším rodinným domom cez veľkú bránu. Poschodia domov sú aj nad vstupnou bránou. Na poschodí nad vstupnou bránou sú dve obytné izby. Jednu užíva vlastník domu číslo XXX, druhú vlastník vedľajšieho domu. Objednávateľom posudku bola dňa 25.12.1998 D. D.. Obhliadka bola vykonaná dňa 5.1.1999 za účasti objednávateľa.
43. Výzvou zo dňa 23.11.2017 žalobca vyzval žalovaného v rade 1/ na vypratanie miestnosti na poschodí a v podkroví rodinného domu číslo XXX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, kat. úz. P. F. P. najneskôr do 2. 1. 2018, čo odôvodnil tým, že žalovaný uvedené priestory užíva bez nájomnej zmluvy, resp. iného práva, teda bez akéhokoľvek právneho titulu, neoprávnene. Výzva sa žalobcovi vrátila s oznámením poštového doručovateľa zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
44. Žalobca v konaní tiež predložil prehlásenie D. D., nar. XX. X. XXXX, podľa ktorého si nerobí žiadne vlastnícke nároky k nadstavbe rodinného domu číslo XXX, vyjadrenie obce P. F. P. zo dňa 14.5.1998, čestné vyhlásenie I. Š. zo dňa 15.5.1998, čestné vyhlásenie E. T. zo dňa 15.5.1998, podľa ktorých D. D. je držiteľkou nehnuteľností KN č. XXXX/X - dvor o výmere 270 m2, č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 351 m2, č. XXXX/X (dvor) o výmere 117 m2, č. XXXX/X - orná pôda o výmere 277 m2, kat. úz. P. F. P., výpis z evidencie nehnuteľností evidenčného listu číslo XXXX, snímku pozemkovej mapy, notársku zápisnicu N 311/69, Nz 371/69, uznesenie D 78/63 zo dňa 17.4.1963 po zomrelom M. D., zomrelom dňa XX.X.XXXX, dotazník č. XX/XXXX zo dňa 25.1.1960, fotografie, pôdorys podkrovia a poschodia, notársku zápisnicu N8/99, Nz10/99 zo dňa 12.1.1999, rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 15 Nc 586/99 zo dňa 29.4.1999, rozhodnutie Správy katastra Čadca, číslo vkladu R. XXXX/XX zo dňa 3.11.2011, návrh na zápis bytov a nebytového priestoru na list vlastníctva záznamom zo dňa 22. 8. 2018, náčrt o miestnom vyšetrení a meraní číslo XXX. Predložil tiež čestné prehlásenie O.. D. P., podľa ktorého rodinný dom číslo XXX bol dokončený 3.1.1960 na základe povolenia R.. XXXXX/XXXX zo dňa 9.7.1958. Ako jediná dedička zdedila 1/2 rodinného domu v dedičskom konaní D 78/1963. V čase realizácie nadstavby v roku 1969 bola spoluvlastníčkou rodinného domu číslo XXX a parcely číslo XXXX/ X. Predmetná nadstavba bola postavená z ich finančných prostriedkov a nad ich pozemkom. Rodičia žalovaného nemali finančné prostriedky, neboli schopní si postaviť svoj samostatný dom, starý otec ich prilepil na svoj obvodový múr bez vymurovania samostatnej nosnej steny. Predchodcovia žalovaných nevlastnili susediacu parcelu č. XXXX/X, nad ktorou bola realizovaná nadstavba rodinného domu číslo XXX. V roku 1968 sa matka vydala za nevlastného otca D. D., tento mal dvoch synov D. I. D., ktorí zabrali jej izbu v rodinnom dome číslo XXX. V tom čase mala 11 rokov a bývala až do kolaudácie doma, čiže mala dobre informácie a vedela prakticky o všetkom. Nakoľko bola spoluvlastníčkou domu a pozemkov pod domom a aj priľahlých, tak bola pri týchto rozhovoroch a takisto aj nevlastný otec rešpektoval daný stav. Tiež otvorene hovorili o tom, kto bude financovať stavbu, pretože matka mala našetrené peniaze a mohla sa pustiť do nadstavby. Nevlastný otec peniaze nemal. Až do roku 1972 bývala doma, čiže bola svedkom a má vedomosť aj doklady o tom, že k tejto nadstavbe domu číslo XXX sa neviaže žiadna dohoda o rozdelení nejakých miestnosti. Neexistuje ani kúpna zmluva, darovacia zmluva ani žiadna iná dohoda, ktorá by zakladala právny titul nadobudnutia. Musela by o takomto niečom vedieť. Vie, že počas celého obdobia ich matka a nevlastný otec opakovane upozorňovali, že izbu využívajú len dočasne, pýtali sa, kedy túto izbu uvoľnia, vyzývali ich, aby ju vypratali, ale stále boli uvádzané nejaké dôvody, prečo ešte nie. Matka to brala tak, že si má rodina navzájom pomáhať. Bola svedkom toho, ako matka zvonila a neotvárali jej. Nakoniec to došlo až tak ďaleko, keď svojej sestre I. Š. matka a jej manžel D. D. hovorili o vrátení izby, tak sestra I. vyhlásila, deti moje nepočúvajte ju, ona je blázon. D. D., ktorý zabezpečoval materiál na stavbu, bol zhrozený a zo začiatku nevedel pochopiť, že nadstavba Š. sa robila
vtedy, keď sa doviezol materiál. Matka ich obhajovala, že materiál vrátia, keď budú mať peniaze. Dodnes nevrátili to, čo zobrali vrátane zabratej miestnosti. D. Š. veľmi dobre vie, že uvedenú miestnosť nestavali a ani nemohli stavať a ani nepatrí jemu, ani jeho právnym predchodcom, pretože jeho prvá reakcia, keď mu to manžel oznámil, bola, že uvoľní miestnosť po vykurovacom období. K nadstavbe domu číslo XXX neexistuje písomná, ani žiadna ústna dohoda, ani žiadna iná dohoda o rozdelení nejakých miestnosti, neexistuje ani kúpna zmluva, darovacia zmluva, ani žiadna iná dohoda, ktorá by zakladala právny titul nadobudnutia v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
45. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v konaní predložili projektovú dokumentáciu R.. XX-XX-XXX-I., výpis z listu vlastníctva číslo XXXX, projektovú dokumentáciu plynoinštalácie rodinného domu s dátumom XX/XX.
46. Predmetom daného sporu je žalobcom uplatnený nárok na vypratanie priestorov, ktoré žalobca podaním doručeným súdu dňa 3.12.2020 špecifikoval ako miestnosť (izba) o výmere 13,86 m2, ktorá podľa skutkových tvrdení žalobcu je súčasťou bytu číslo 2, nachádzajúceho sa na prvom poschodí rodinného domu číslo XXX, postaveného na parcele CKN číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a časť miestnosti o výmere 133 m2, ktorá podľa skutkových tvrdení žalobcu je súčasťou nebytového priestoru číslo 1 nachádzajúceho sa v podkroví rodinného domu číslo XXX, a to v rozsahu 16m2. Súd toto podanie žalobcu doručené mu dňa 3.12.2020 nehodnotil ako zmenu žaloby, ale toto podanie žalobcu hodnotil ako upresnenie žalobného nároku. Žalobca uvedeným podaním neuplatňuje iný nárok, ani v uvedenom podaní nešlo o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností. Preto súd o tomto podaní žalobcu doručenom mu dňa 3.12.2020 procesne nerozhodoval, ale o tomto podaní ako o upresnení žalobného návrhu ďalej konal, tento vecne prejednal a o tomto nároku meritórne rozhodol.
47. Občiansky zákonník v § 126 ods. 1 poskytuje ochranu vlastníkovi proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Vlastník sa najmä môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. V zmysle uvedeného základným predpokladom úspechu žaloby o vypratanie v prípade nehnuteľnosti je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu ku dňu rozhodovania súdu k nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa domáha, preukázanie, že nehnuteľnosť sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale ku dňu rozhodovania súdu sa nachádza v moci inej osoby, ktorá nehnuteľnosť odmieta vypratať a túto zadržiava protiprávne. Dôkazné bremeno preukázať uvedené predpoklady zaťažuje žalobcu.
48. Identifikácia priestorov, ktorých vypratania sa žalobca v spore domáha, bola medzi stranami sporu nesporná. Bolo preukázané, že sporné priestory predstavuje izba nachádzajúca sa nad spoločným podchodom medzi tohto času bytovým domom číslo XXX a rodinným domom číslo XXXX v obci P. F. P., ktorá je smerovaná na západ na železničnú trať a časť povalového priestoru nad touto izbou. Nesporným medzi stranami sporu bolo i to, že tieto priestory, vypratania ktorých sa žalobca domáha, sú v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností, a to konkrétne izba nachádzajúca sa nad spoločným podchodom smerovaná na železničnú trať ako časť bytu číslo X a povala ako časť nebytového priestoru číslo X, nachádzajúcich sa v bytovom dome číslo XXX v P. F. P. na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie P. F. P.. Medzi stranami sporu bolo tiež nesporným, že tieto priestory držia a užívajú žalovaní v rade 1/ a 2/ a tieto držia a užívajú aj ku dňu rozhodovania súdu v danej právnej veci. Sporným bola existencia vlastníckeho práva žalobcu k týmto priestorom, vypratania ktorých sa domáha, keď tak žalobca, ako aj žalovaní v rade 1/ a 2/ sa považovali za vlastníkov týchto priestorov, a tým bola sporná aj žalobcom tvrdená neexistencia titulu na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ oprávňujúceho ich tento priestor držať a užívať.
49. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vlastnícke právo žalobcu popierali. V rámci svojej obrany uvádzali, že sporná izba patrí k rodinnému domu číslo XXXX, poukazovali na dohodu ich právnych predchodcov o tom, že stavba izieb nad podchodom bude realizovaná tak, že izba smerom na východ, do dvora bude patriť predchodcom žalobcu a izba smerom na západ, na železnicu bude patriť právnym predchodcom žalovaných spoločne s povalami a takto to aj stavali a spornú izbu smerom na západ ich právni predchodcovia I. Š. I. I. Š. stavali za vlastné finančné prostriedky. Poukázali na to, že táto izba je všetkými médiami napojená na rodinný dom číslo XXXX, vstup do tejto izby je z rodinného domu číslo XXXX. Takto predmetnú izbu užívali od roku 1971, neboli rušení a jej užívanie rešpektoval aj žalobca od roku 2000, kedy sa stal vlastníkom rodinného domu číslo XXX, minimálne 18 rokov. Žalobca naopak existenciu takejto dohody svojich právnych predchodcov a právnych predchodcov žalovaných v rade 1/ a 2/ poprel.
V rámci procesného útoku poukázal na závery znaleckého posudku číslo XX/XXXX v znení jeho dodatku číslo 1/, podľa ktorého sú tieto miestnosti súčasťou rodinného domu číslo XXX, nadstavba rodinného domu číslo XXX je v projektovej dokumentácii riešená ako jeden celok s využívaním a prístupom zo schodiska domu číslo XXX a prechod je v projekte z jednej miestnosti do druhej. Existenciu dohody sporoval aj s odkazom na aktuálny zápis na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie P. F. P., zápisnicu o komisionálnom rokovaní žiadosti D. D. zo dňa 15.7.1969, rozhodnutie o odpísaní bezúročnej pôžičky zo dňa 9.6.1978.
50. S prihliadnutím k uvedenej spornosti vlastníckeho práva k týmto priestorom, ktorých vypratania sa žalobca domáha, sa súd prejudiciálne zaoberal otázkou vlastníctva k týmto sporným priestorom
- izbe nad spoločným podchodom smerovanej na západ na železnicu a povalovým priestorom. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorú produkoval v rámci svojho procesného útoku, že otázku vlastníckeho práva so zreteľom na predmet sporu vymedzený žalobou nie je možné skúmať ako predbežnú otázku, ale bolo vecou iniciatívy žalovaných domáhať sa v inom konaní vlastníckeho práva. Ako vyplýva zo záverov aplikačnej praxe, súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 67/200 zo dňa 27. 10. 2000). Obdobný záver vyplýva i z unesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 195/2007 zo dňa 31. 3. 2008, podľa ktorého ak súd v konaní o vypratanie nehnuteľnosti sa vysporiadal s otázkou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v rámci riešenia predbežnej otázky, je taký postup v súlade so zákonom. Súd v zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku nemal žiadny dôvod sa od týchto záverov najvyšších súdnych autorít odchýliť. Preto sa súd prejudiciálne otázkou vlastníckeho práva k sporným priestorom (izbe a povalovému priestoru) zaoberal.
51. Žalobca vlastnícke právo k týmto sporným priestorom preukazoval výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie P. F. P.. Uvádzal, že za doklad, ktorý vlastnícke právo preukazuje, je potrebné považovať list vlastníctva. Podľa uvedeného výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX je žalobca v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník bytu číslo 2 nachádzajúceho sa v bytovom dome číslo XXX na prvom nadzemnom podlaží, ako aj nebytového priestoru číslo 1 nachádzajúceho sa v podkroví tohto bytového domu číslo XXX. Ako už bolo uvedené vyššie, uvedená izba je v súčasnosti vedená ako časť bytu číslo X a povalový priestor ako časť nebytového priestoru číslo 1 v bytovom dome číslo XXX, P. F. P.. Žalobca je tak evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník aj týchto sporných priestorov. Iba samotné vykonanie zápisu o vlastníckom práve do katastra nehnuteľností, navyše ak takto zapísané vlastníctvo je sporované, ako tomu je v tomto prípade, však bez ďalšieho nie je spôsobilé viesť ku záveru o súladnosti tohto zápisu so skutočným stavom, o súladnosti evidovaného vlastníctva so stavom skutočným. V tomto smere súd poukazuje na § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorú zákonodarca zvýraznil slovným spojením „ak sa nepreukáže opak“. Preto pokiaľ žalobca svoje vlastníctvo preukazoval výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie P. F. P. a toto jeho vlastníctvo bolo v konaní sporované, tak iba samotný výpis z listu vlastníctva na preukázanie jeho vlastníctva k sporným priestorom nepostačuje. Nemožno sa preto bez ďalšieho stotožniť s tvrdením žalobcu, že za doklad preukazujúci vlastnícke právo je potrebné považovať list vlastníctva, keď ako už bolo uvedené, vlastnícke právo, správnosť zápisu tohto vlastníctva na príslušný list vlastníctva, bolo v konaní žalovanými v rade 1/ a 2/ sporované.
52. Existenciu vlastníckeho práva žalobcu k sporným priestorom nepreukazujú ani žalobcom v konaní predložené listinné dôkazy, a to znalecký posudok číslo XX/XXXX, zápisnica o komisionálnom rokovaní D. D. zo dňa 15.7.1969 a rozhodnutie o odpísaní bezúročnej pôžičky zo dňa 9.6.1978, a to ani jednotlivo a ani všetky spolu a ani v spojení so žalobcom predloženým výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie P.J. F. P.. Uvedené listiny - zápisnica zo dňa 15.7.1969, znalecký posudok číslo XX/ XXXX a rozhodnutie o odpísaní bezúročnej pôžičky zo dňa 9.6.1978 nielenže nepredstavujú nadobúdací titul, ale tieto listiny ani nevyvracajú žalovanými uvádzanú dohodu ich právnych predchodcov s právnymi predchodcami žalobcu o tom, že nad podchodom bude mať každá zo sestier jednu izbu, D. D., právna predchodkyňa žalobcu bude mať izbu na východ, s výhľadom do záhrady a I. Š., právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ bude mať izbu na západ, s výhľadom na železnicu a každá si aj takto svoju izbu stavala za vlastné finančné prostriedky. Na tomto mieste je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zo zápisnice
o komisionálnom rokovaní o žiadosti právnej predchodkyne žalobcu D. D. zo dňa 15.7.1969 nevyplýva v časti Vyjadrenie susedov okrem vyjadrenia „Od Zátka vymurovať fajermúr bez okien do dvora. Stavebník nebude požadovať zmenu komína z letnej kuchyne, keď nastane dymenie pri nadstavbe“ iné vyjadrenie, resp. iné, ďalšie námietky susedov. Z tejto zápisnice však vyplýva, že žiadateľka D. D. podala u Odboru výstavby Okresného národného výboru v Čadci žiadosť o vydanie rozhodnutia o prípustnosti nadstavby rodinného domu, ktorá podľa predloženého projektu má pozostávať z týchto miestností, a to jednej kuchyne, dvoch detských izieb, jednej obývačky, jednej spálne a sociálneho zariadenia. Porovnaním tejto zápisnice zo dňa 15.7.1969 žiadateľky Jolany Janíčkovej so zápisnicou zo dňa 22.7.1969 žiadateľa Alojza Šusteka, právneho predchodcu žalovaných v rade 1/ a 2/ vyplýva, že žiadateľ Alojz Šustek žiadal o vydanie rozhodnutia o prípustnosti nadstavby rodinného domu s rovnakým počtom miestností ako žiadateľka D. D. v zápisnici zo dňa 15.7.1969, keď nadstavba rodinného domu I. Š. mala podľa predloženého projektu pozostávať z jednej kuchyne, dvoch detských izieb, jednej obývačky, jednej spálne a sociálneho zariadenia. Zároveň porovnaním zápisnice žiadateľky D. D. zo dňa 15.7.1969 so znaleckým posudkom číslo X/XXXX, ktorý na základe objednávky D. D. vyhotovil znalec O.. H. R., tiež vyplýva, že druhé nadzemné podlažie rodinného domu číslo XXX malo presne ten istý počet miestností, aký je i v zápisnici zo dňa 15.7.1969. Ak podľa strany 5 znaleckého posudku číslo X/XXXX malo prvé nadzemné podlažie - prízemie rodinného domu číslo XXX kuchyňu, izbu a ďalšie dve izby a sociálne zariadenie a na poschodí je rovnaký byt ako v prízemí zväčšený o jednu obytnú izbu nad podbráním domu, tak na poschodí je kuchyňa a štyri izby, čo je rovnaký počet izieb, ako je uvedené v zápisnici zo dňa 15.7.1969 žiadateľky D. D.. Z tohto znaleckého posudku číslo X/XXXX bod 3.1.1. tiež vyplýva záznam, že na poschodí nad vstupnou bránou sú dve izby. Jednu užíva vlastník domu číslo XXX, druhú vlastník vedľajšieho domu. Uvedené porovnanie zápisnice žiadateľky D. D. zo dňa 15.7.1969 so zápisnicou žiadateľa I. Š. a so znaleckým posudkom číslo X/XXXX podľa názoru súdu vyvracia tvrdenie žalobcu o príslušnosti tejto spornej izby k rodinnému domu číslo XXX a jeho tvrdenie o vlastníctve jeho právnych predchodcov ku tejto izby i jeho vlastníctve k tejto izbe. Hoc žalobca vo vzťahu k znaleckému posudku číslo X/XXXX namietal, že tento posudok bol vyhotovený za účelom ocenenia nehnuteľnosti a vyjadruje sa k užívaniu v roku 1999, nie k vlastníckym vzťahom, podľa názoru súdu je logickým, ak D. D.Á. by sa cítila byť vlastníčkou tejto spornej izby, ako žalobca počas celého konania uvádza a vyzývala žalovaných a ich právnych predchodcov, aby túto izbu a povalový priestor vypratali, bola by v rámci oceňovania domu dala oceniť i sporný priestor. Takéto konanie D. D. z tohto znaleckého posudku číslo X/XXXX nevyplýva, ale naopak zo znaleckého posudku vyplýva, že nad podbráním užívala iba jednu izbu a navyše druhé nadzemné podlažie - poschodie bolo v posudku uvedené v takom rozsahu a s takým počtom izieb, ako vyplýva aj zo zápisnice zo dňa 15.7.1969. V nadväznosti na uvedené porovnanie zápisnice zo dňa 15.7.1969 žiadateľky D. D.P. so znaleckým posudkom číslo X/XXXX, jej správanie ako objednávateľky tohto znaleckého posudku súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie vyžiadaním spisových materiálov R.J../.-XX-XXX-XXX-I. týkajúceho sa nadstavby rodinného domu číslo XXX, R../.-XX-XXX- XXXX-I. týkajúceho sa nadstavby rodinného domu číslo XXXX a spisového materiálu Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor W.-XXXX/XXXX-XXX/XXXX, nakoľko to považoval za nadbytočné.
53. V zhode s uvedeným porovnaním zápisnice zo dňa 15.7.1969 so znaleckým posudkom číslo X/ XXXX, opísaným správaním D. D. ako objednávateľky pri vyhotovovaní tohto znaleckého posudku číslo X/XXXX je i čestné vyhlásenie sestry právnych predchodkýň žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ M. J. zo dňa 26. 7. 2021, ktorá v tomto čestnom prehlásení uviedla, že jednoznačne izby, ktoré vznikli prepojením domov D. D. a I. Š. vždy patrili jedna vzniknutá izba k jednému domu a druhá k druhému domu. Izbu smerujúcu do dvora si vybrala sestra D. kvôli balkónu a izba s oknom do ulice je majetkom I., jej domu. Sestra D. nikdy nespomenula, že izbu treba U. vziať ani nič iné, čo by nasvedčovalo tomu, že s izbou je niečo v neporiadku. V zhode s týmto porovnaním a čestným vyhlásením M. J. sú i ďalšie v konaní svedecké výpovede svedkov E. J., M. J., D. D., H.. I. D., E.. E. D., ktorí v konaní vypovedali o svojej vedomosti o tom, že medzi sestrami D. D. a I. Š. bola dohoda o tom, že každá bude mať nad podchodom jednu izbu a každá si aj svoju izbu stavala sama. Súd v nadväznosti na uvedenú zhodu výpovedí týchto svedkov, ktorých žalobca v konaní spochybňoval, so správaním sa D. D. pri vyhotovovaní znaleckého posudku číslo X/XXXX a oceňovaní rodinného domu číslo XXX, nemal dôvod týmto výpovediam neveriť, hoc inak príbuzenský vzťah je spôsobilý vyvolať pochybnosti o vierohodnosti a objektívnosti svedeckej výpovede. Súd preto pri svojom rozhodovaní na tieto svedecké výpovede prihliadal. Naopak, pokiaľ matka žalobcu uvádzala, že neexistuje kúpna, darovacia zmluva, ani žiadna iná dohoda, jej vyjadrenie spochybňuje jej príbuzenský vzťah k žalobcovi a tiež toto vyjadrenie je v rozpore so správaním sa jej matky D. D. pri zabezpečovaní znaleckého posudku číslo X/XXXX.
54. Tiež pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že D. D. vyzývala žalovaných v rade 1/ a 2/ a ich právnych predchodcov, aby vypratali spornú izbu, ku tomuto tvrdeniu žalobca nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz. Vyjadrenie svedka Ľ. P.Š., ktorého blízky príbuzenský vzťah k žalobcovi, ide o otca žalobcu, je spôsobilý vyvolať pochybnosti o vierohodnosti tejto svedeckej výpovede, že má vedomosť o tom, že D. D. vyzývala právnych predchodcov žalovaných v rade 1/ a 2/ a žalovaných v rade 1/ a 2/, aby spornú miestnosť opustili, že bolo medzi sestrami vykríkanie, je iba všeobecné, nekonkrétne, keď k otázke, aby uviedol, či pri týchto ním uvádzaných hádkach medzi sestrami bol aj niekto iný prítomný, svedok iba všeobecne uviedol, že hovorí za seba. Rovnako tak, pokiaľ matka žalobcu uvádzala, že matka a nevlastný otec právnych predchodcov žalovaných upozorňovali, že izbu užívajú dočasne, vyzývali ich, aby ju vypratali, je toto tvrdenie rovnako všeobecné, nekonkrétne. Navyše u matky žalobcu jej blízky príbuzenský pomer k žalobcovi vyvoláva pochybnosti o vierohodnosti tohto vyjadrenia. Z výpovede iných svedkov takéto tvrdené spory medzi sestrami D. a I. nevyplynuli, naopak ostatní svedkovia v konaní vypočutí uviedli, že nemali vedomosť o sporoch medzi týmito sestrami a uvedené vyplýva aj z čestného vyhlásenia M. J.. Žalobca tak nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že jeho právna predchodkyňa D. D. vyzývala žalovaných v rade 1/ a 2/ a ich právnych predchodcov, aby spornú izbu vypratali. Navyše toto tvrdenie žalobcu je i v príkrom rozpore so správaním sa samotnej Jolany Janíčkovej pri vyhotovovaní znaleckého posudku číslo X/XXXX, ako aj pri tom, keď nebolo preukázané, že namietala napojenie tejto spornej izby elektrikou, kúrením na rodinný dom číslo XXXX, do tejto izby neexistuje dverný otvor z rodinného domu číslo XXX. Pri tom by bolo logickým také konanie, ak sa osoba cíti byť vlastníkom veci, že nedovolí takéto zásadné zásahy, akým zapojenie elektriky, kúrenia na iný rodinný dom je, vykonať.
55. Vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané tvrdenie žalobcu, že D. D. túto izbu stavala z vlastných finančných prostriedkov. Iba samotné rozhodnutie o odpísaní nenávratnej bezúročnej pôžičky zo dňa 9.6.1978 financovanie tejto izby D. D. nepreukazuje. V tomto smere súd poukazuje, že Okresný národný výbor Čadca, odbor výstavby rozhodnutím, R.. XXX/XXXX zo dňa 5.1.1971 poskytol aj na nadstavbu rodinného domu právnych predchodcov žalovaných nenávratnú bezúročnú pôžičku vo výške 10.000,- Kč. Zároveň financovanie výstavby uvedenej izby D. D. vylučuje i jej už opísané správanie. Je logickým, že v prípade, ak by sa D. D. bola cítila byť vlastníčkou tejto izby a bola by výstavbu tejto izby financovala, nebola by súhlasila s údajmi obsiahnutými v tomto znaleckom posudku číslo X/XXXX tak v časti, kde je uvedené, že jednu izbu nad podbráním domu užíva dom číslo XXX a jednu izbu vedľajší dom, ani s údajmi, kde je opísané druhé nadzemné podlažie - poschodie, kde je uvedené že na poschodí je rovnaký byt ako v prízemí, je zväčšený o jednu obytnú izbu nad podbráním, t. j. rovnaký počet miestností ako v zápisnici zo dňa 15.7.1969. V nadväznosti na uvedené správanie sa D. D. súd nemal dôvod neveriť výpovediam v konaní vypočutých svedkov, ktorí vypovedali, že každá zo sestier si financovala svoju izbu sama.
56. Pokiaľ tiež žalobca poukazoval pri preukazovaní svojho vlastníckeho práva k sporným miestnostiam na znalecký posudok číslo XX/XXXX v znení jeho doplnenia číslo 1, tento znalecký posudok sa vyjadruje k projektovej dokumentácii a hoc konštatuje, že podľa projektovej dokumentácie obe obytné miestnosti sú súčasťou rodinného domu číslo XXX, tiež konštatuje, že existenciu stavebných úprav na základe ústnej dohody vtedajších vlastníkov. Napokon otázka vlastníckeho práva je otázkou právnou, nie otázkou odbornou. Tiež pokiaľ žalobca v rámci svojho procesného útoku poukazoval na to, že obe tieto miestnosti boli postavené nad pozemkom žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, ani táto okolnosť nezakladá vlastnícke právo k spornej izbe v prospech žalobcu.
57. Zo všetkých uvedených dôvodov súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobca svoje vlastnícke právo k spornej izbe a povalovému priestoru prináležiacemu k tejto izbe nepreukázal a prejudiciálne ustálil, že uvedené sporné priestory titulom ich zhotovenia a financovania právnymi predchodcami žalovaných v rade 1/ a 2/ patria k rodinnému domu žalovaných v rade 1/ a 2/ číslo XXXX. Preto zo všetkých uvedených dôvodov bol súd nútený žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
58. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Prináleží im preto v súlade s § 255 ods. 1 CSP voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Preto súd v súlade s citovaným § 255 ods. 1 CSP žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.