Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/32/2021

Potvrdené rozhodnutím 9Co/121/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne Bc. Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. L. XXX, I. V. proti žalovanej J.M.H., s. r. o., so sídlom Kpt. Nálepku 514/13, Liptovský Hrádok, IČO: 36 391 701, zastúpenej AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava, IČO: 47 258 586, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalovanej proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 11C/32/2021-188 zo dňa 31. marca 2022, takto rozhodol: Čiastočný rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol (II.), p o n e c h á v a nedotknutý. V ostatných častiach (I., III.) čiastočný rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e ."

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne X.. Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B.N. J.. H. U. XXXX/XX, I. T., proti žalovanej J.M.H., s. r. o., so sídlom Kpt. Nálepku 514/13, Liptovský Hrádok, IČO: 36 391 701, zastúpenej AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava, IČO: 47 258 586, v konaní o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníka stavby rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra KN-C č. 2976/124 a KN-C č. 2976/123, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I. L., obec Liptovský Peter, okres Liptovský Mikuláš, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez priľahlé pozemky zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I. L., obec Liptovský Peter, okres Liptovský Mikuláš, ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 193 m2, parcela registra KN-C č. 2976/75, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2, parcela registra KN-C č. 3331/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 740 m2, parcela registra KN-C č. 3352/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2, parcela registra KN-C č. 3352/6 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2, parcela registra KN-C č. 3416/178.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu o zriadenie vecného bremena z a m i e t a .

III. Súd o nároku na náhradu za zriadenie vecného bremena rozhodne po právoplatnosti tohto čiastočného rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 26. 08. 2021 sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena spočívajúceho v povinnosti žalovanej ako povinnej z vecného bremena strpieť prechod peši a prejazd všetkými dopravnými prostriedkami, technickými zariadeniami a akýmikoľvek motorovými vozidlami v celom rozsahu zriadeného k nehnuteľnostiam na parcele registra KN-C č. 2976/75, KN-C č. 3331/6, KN- C č. 3352/5, KN-C č. 3352/6 a KN-C č. 3416/178 v prospech vlastníka parcely registra KN-C č. 2976/101, KN-C č. 2976/117, KN-C č. 2976/123, KN-C č. 2976/124 a KN- C č. 3352/10 a stavby súpisné číslo XXX, postavenej na parcele registra KN-C č. 2976/123 a KN-C č. 2976/124. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 07. 03. 2018 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na líniovú stavbu „Rozšírenie miestnej komunikácie pre IBV Na Hlinách I. etapa - 8 RD“ na pozemkoch registra KN-C č. 2976/75, KN-C č. 2976/81, KN-C č. 2976/82, KN-C č. 2976/87, KN-C č. 2976/85, KN-C č. 3352/8 a KN-C č. 2928 v katastrálnom území I. L., na ktorú bolo vydané stavebné povolenie č. 589/2013, právoplatné 27. 12. 2013 a zároveň na líniovú stavbu „Rozšírenie miestnej komunikácie pre IBV Na Hlinách - II. etapa“ na pozemkoch parcely registra KN-C č. 2976/99, KN-C č. 2976/102, KN-C č. 3416/11, KN-C č. 3352/5, KN-C č. 3352/6, KN-C č. 3331/6 a KN-C č. 3352/9 pre katastrálne územie I. L., na ktorú bolo vydané stavebné povolenie pod č. 481/2014, právoplatné 10. 11. 2014. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané pod číslom SucÚ 104/2014 - 4 LH a 105/2017 - 4 LH. Obec Liptovský Peter v tomto kolaudačnom rozhodnutí stanovila podmienky vyplývajúce zo záväzného stanoviska obce č. 328/2017

a 329/2017, ktoré mala žalovaná ako stavebník dodržať. Okrem iného bola stanovená podmienka č. 5 ods. 6 spočívajúca v tom, že do doby odovzdania miestnych komunikácii obci bude obyvateľom obce umožnený prechod a prejazd. Žalobkyňa dňa 04. 08. 2021 zaslala žalovanej žiadosť o zriadenie vecného bremena, ktorú do dňa podania žaloby nebola ochotná akceptovať. O zriadenie vecného bremena požiadala z dôvodu refinancovania úveru v banke, ktorá bez dokladu o prístupe k nehnuteľnosti odmietla úver refinancovať. Žalobkyňa zároveň v žiadosti uviedla, že nie je ochotná znášať náklady na právne služby, nakoľko zriadenie vecného bremena je povinnosťou žalovanej vyplývajúcej z kolaudačného rozhodnutia. Konateľka žalovanej navrhla osobné stretnutie, na ktorom chcela prerokovať aj súhlas žalobkyne so zmenou účelu využitia ich stavby „Objekt občianskej vybavenosti“. Žalobkyňa žiadny takýto súhlas nedávala a ani dávať nebude a nepovažovala osobné stretnutie za potrebné. Zmluvu o zriadení vecného bremena žalobkyňa pripravila sama, ktorú dňa 10. 08. 2021 doručila konateľke žalovanej a zároveň navrhla dátum jej uzatvorenia na 16. 08. 2021. Následne navrhla termín 25. 08. 2021 s vedomím, že dva týždne sú dostatočná doba, aby si právnik žalovanej zmluvu preštudoval a žalovaná bola schopná ju pripraviť na podpis. Dňa 17. 08. 2021 prišiel obyvateľom predmetnej lokality list od žalovanej, ktorým žiadala, aby sa obyvatelia podieľali na údržbe miestnej komunikácie vo výške po 162,06 eura. Žalobkyňa sa dňa 25. 08. 2021 dostavila do priestorov žalovanej na podpis zmluvy o zriadení vecného bremena, kde jej bolo oznámené, že žalovaná zmluvu nepodpíše, kým sa žalobkyňa nevyjadrí k listu. V žalobe zároveň uviedla, že tí obyvatelia, ktorí boli ochotní zaplatiť právne služby za spracovanie zmluvy, majú vecné bremeno už zriadené. A nakoľko žalobkyňa ochotná nebola a dokonca si zmluvu pripravila sama, žalovaná jej odmietla zmluvu podpísať. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla zriadiť vecného bremeno na dobu neurčitú a bezodplatne.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalovaná je v súlade s kolaudačným rozhodnutím stavebníkom a vlastníkom miestnej komunikácie nadväzujúcej na výstavbu rodinných domov v danej lokalite spolu s objektmi občianskej vybavenosti a s tým súvisiacej technickej infraštruktúry IBV Na Hlinách pozostávajúcej z verejného vodovodu či verejnej kanalizácie. Po dokončení bude miestna komunikácia prevedená do vlastníctva obce. Žalovaná aj napriek tomu, že je vlastník nehnuteľností, nemá záujme brániť prístupu žalobkyne a iných obyvateľov obce k prechodu či prejazdu cez nehnuteľnosti v jej súkromnom vlastníctve. Žalobkyňa po návrhu žalovanej na osobné stretnutie zvolila direktívne, priam až arogantné správanie, čo vyplýva ja zo samotnej komunikácie predloženej žalobkyňou, ktoré tiež odzrkadľuje nemožnosť dosiahnutia dohody medzi stranami sporu. Argumentácia a očakávania žalobkyne, ktorá sa odvoláva na záväzné stanovisko, od ktorého odvodzuje domnelý priamy právny nárok na nadobudnutie vecného bremena, dokonca bezodplatne a bez toho, aby znášala akékoľvek náklady spojené so zriadením vecného bremena, sú absurdné. Záväzné stanovisko nie je samostatným rozhodnutím, má len povahu tzv. podkladového správneho úkonu, na základe ktorého sa vydáva určitý meritórny individuálny správny akt. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým rozhodnutím štátneho orgánu, na základe ktorého možno obmedziť vlastnícke právo. V danej veci zároveň absentuje naliehavý právny záujem o to viac, že žalobkyni prístup k rodinnému domu nebol odopretý. Do doby odovzdania miestnych komunikácii obci žalovaná miestnu komunikáciu spravuje a znáša náklady súvisiace s jej údržbou na zimnú údržbu, vyčistenie uličných vpustí, práce traktorom s prídavným zariadením, ktorých podrobný rozpis a vyčíslenie uviedla v liste vlastníkom a stavebníkom lokality zo dňa 16. 08. 2021. Všetky tieto činnosti sú vykonávané aj v záujme žalobkyne a niečo aj stoja, pričom obce tieto náklady pokrývajú z miestnych daní a poplatkov. Žalovaná zdôraznila, že nebráni žalobkyni k prístupu k jej rodinnému domu, avšak odmieta vyhovieť direktívnym pokynom a neoprávneným požiadavkám žalobkyne. Jej návrh zmluvy obsahoval hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými stranami, pričom odmietla akékoľvek pripomienkovanie návrhu zmluvy. Návrh zmluvy nebol akceptovaný aj z dôvodu, že žalobkyňa odmieta znášať akékoľvek náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, náklady právneho zastúpenia a iné náklady spojené so zriadením vecného bremena. Žalovaná poukázala na to, že s viacerými obyvateľmi obce uzatvorila zmluvu o zriadení vecného bremena. V danom prípade by však bezodplatné zriadenie vecného bremena in rem bolo neadekvátne a predstavovalo by hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalobkyne. Zároveň na základe príslušných predpisov daňového a obchodného práva by takýto úkon mohol byť vyhodnotený ako úkon bez primeraného protiplnenia, čím vzniká zodpovednosť konateľa za porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaná navrhla, aby o výške primeranej náhrady bolo rozhodnuté na základe znaleckého posudku v prípade, ak súd žalobu nezamietne ako nedôvodnú v plnom rozsahu a dospeje k záveru, že zriadenie vecného bremena je nevyhnutné.

3. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že dokončenie (zaasfaltovanie) miestnej komunikácie prebehlo v júli 2019, pričom do dnešného dňa nedošlo k odovzdaniu do správy obce. Aj napriek tomu že v kolaudačnom rozhodnutí je uvedené, že do doby odovzdania miestnych komunikácii obci bude zimnú údržbu zabezpečovať vlastník stavby, to sa neuskutočnilo ani raz. Žalobkyňa nerozumie, prečo by mala byť jej požiadavka na bezodplatné zriadenie vecného bremena absurdná, nakoľko nehnuteľnosti sú skolaudované ako miestna komunikácia, de facto verejná cesta. Nevidí dôvod, aby znášala akékoľvek náklady spojené so zriadením vecného bremena. Po ulici chodí celá verejnosť, nákladné autá žalovanej, osobné autá obyvateľov, ale aj rôzni ľudia, cyklisti. Naliehavý záujem odôvodnila potrebou refinancovania hypotekárneho úveru. Žalobkyňa poprela, že by odmietla pripomienkovanie zmluvy, navrhla len, aby jej pripomienky žalovaná doručila mailom a nie ich zapracovala do zmluvy. Zároveň neeviduje žiadnu snahu zo strany žalovanej o riešenie tejto situácie. Uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena nemá so súhlasom na zmenu účelu využitia stavby žalovanej nemá nič spoločné. Žalobkyňa zdôraznila, že ide o miestnu komunikáciu, ktorá je zo zákona verejná, ktorú užíva celá verejnosť a ktorá mala byť už dávno odovzdaná do vlastníctva obce, takže naozaj nevidí dôvod podieľať sa na nákladoch na údržbu cesty, ktorú užíva celá verejnosť. Žalovaná jej robí prieky a nekalými praktikami sa od nej snaží vymôcť peniaze. Ostatní susedia majú vecné bremeno zriadené bezplatne, cyklisti, či peší, ktorí túto cestu užívajú, sa tiež nepodieľajú na nákladoch na údržbu, tak žalobkyňa nevie, prečo by ona mala byť výnimkou. Žalovaná je nezodpovedná a nie je schopná splniť podmienky kolaudačného rozhodnutia miestnej komunikácie a ešte má tú „drzosť“ pýtať za to peniaze.

4. Žalovaná v duplike uviedla, že nebráni v užívaní nehnuteľností, a tým ani nebráni naplneniu účelu nehnuteľností ako miestnych komunikácií, čo vyplýva aj z tvrdení žalobkyne. Nehnuteľnosti sú zaradené do siete miestnych komunikácií, to však žalovanú automaticky nezbavuje vlastníckeho práva, tieto sú stále v jej súkromnom vlastnícke, pričom žalobkyni táto skutočnosť nezakladá nárok na zriadenie vecného bremena, a to dokonca bezodplatne. Na účel zaradenia nehnuteľností do siete miestnych komunikácií žalovaná s obcou Liptovský Peter uzavrela zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa ustanovenia o pozemných komunikáciách. Predmetné zmluvy sú dnes už neplatné z dôvodu uplynutia času, na ktoré boli uzavreté, pričom v dobe ich platnosti zo strany obce neprišla požiadavka na predĺženie ich platnosti. V čase podania dupliky prebiehajú medzi žalovanou a obcou rokovania o podmienkach prevzatia miestnych komunikácii obcou, prvé stretnutie sa konalo 10. 08. 2021. Tvrdenia žalobkyne o absencii zimnej údržby sú nepravdivé. Žalovaná neeviduje sťažnosť či upozornenie obyvateľov, že by cesta nebola v zime odhŕňaná. Na prelome rokov 2019 a 2020 sa žalovaná dohodla s vlastníkom rodinného domu v danej lokalite, konkrétne s pánom S., na zriadení vecného bremena v prospech jeho nehnuteľnosti. Toto vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Následne žalovaná prijala interné rozhodnutie, v zmysle ktorého každé ďalšie zmluvy budú odplatné, čo považuje za rozhodnutie vykonané v záujme spoločnosti pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ku dňu podania dupliky došlo k uzavretiu ďalších zmlúv, napríklad za jednorazovú odplatu vo výške 648,24 eura. Bez ohľadu na to, či išlo v úvode o bezodplatné zriadenie vecného bremena alebo jeho následné odplatné zriadenie, zakaždým oprávnení z vecného bremena znášali náklady spojené so zriadením a zápisom vecného bremena do katastra nehnuteľností, čo však žalobkyňa zásadne odmietala.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pred ktorým sa neúspešne pokúsil o mimosúdne vyriešenie veci medzi stranami sporu. Žalobkyňa nakoniec nesúhlasila ani s možnosťou zriadenia vecného bremena bezodplatne s tým, že by znášala trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s vypracovaním zmluvy o zriadení vecného bremena s odôvodnením, že ona zmluvu pripravila. Navrhla, aby súd zriadil vecné bremeno bezodplatne, nakoľko ide o miestnu verejnú komunikáciu. Už pri stavebnom povoľovaní bolo zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti budú slúžiť ako prístupová komunikácia. Zároveň má za to, že je preukázané, že práve žalovaná zdržiava prevzatie cesty do vlastníctva obce. Žalobkyňa má vedomosť o uzatvorených zmluvách o zriadení vecného bremena s niektorými vlastníkmi rodinných domov v danej lokalite, pani W. má zriadené vecné bremeno bez náhrady, tak isto aj manželia Y., ktorí platili len odmenu právnemu zástupcovi. Jedine manželia W. majú zriadené vecné bremeno za náhradu a to z dôvodu, že ich súrila banka. Obyvatelia celej lokality sa dohodli, že nebudú žalovanej za údržbu platiť nič, nakoľko cesta už dávno mala byť odovzdaná obci. Opakovane uviedla, že nevidí dôvod, pre ktorý by sa mala podieľať na údržbe cesty. Žalobkyňa potvrdila, že jej nikto nebráni v prístupe k jej nehnuteľnostiam. V žalobe to ani netvrdila, túto podala z dôvodu, že bez zriadenia vecného bremena jej banka odmieta refinancovať úver. Považuje to za dôležitý dôvod na podanie žaloby.

6. Právny zástupca žalovanej navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyni nie je bránené v prístupu k jej nehnuteľnostiam. V prípade, ak súd bude mať za to, že zriadenie vecného bremena je dôvodné, žalovaná navrhla nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým sa určí výška primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Zároveň poukázal na možný právny problém, či je možné zriadiť vecné bremeno na verejnej komunikácii. S niektorými vlastníkmi nehnuteľností boli zmluvy o zriadení vecného bremena zriadené bezodplatne, s niektorými za primeranú náhradu z toho dôvodu, že sa v lokalite menila situácia, predovšetkým, nedošlo k odovzdaniu cesty. Z tohto dôvodu žalovaná pristúpila k zriaďovaniu vecných bremien za náhradu, ktorá prakticky predstavuje náklady súvisiace s údržbou nehnuteľnosti. Ide pritom o symbolickú sumu, ktorá ďaleko nepokrýva všetky náklady na údržbu. V písomnom podaní zo dňa 25. 03. 2022 žalovaná poukázala na to, že je stavebníkom celého komplexu infraštruktúry v danej lokalite, nielen miestnej komunikácie, na čo nadväzuje celý komplex vzťahov presahujúci predmet tohto konania. Žalovaná je stavebníkom a vlastníkom inžinierskych sietí nachádzajúcich sa priamo v nehnuteľnostiach, pozostávajúcich z potrubí plynovodu, verejnej kanalizácie, verejného vodovodu a podobne. Žalovaná doposiaľ neukončila všetky potrebné práce na potrubiach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, pričom Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s., s ktorou má žalovaná uzatvorenú zmluvu o nájme o prevádzkovaní verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a dohodu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, stanovila ako podmienku prevodu vlastníckych práv k nim, moment dokončenia predmetných prác. Prevod pozemkov pod cestným telesom, v ktorých sú tieto siete uložené, by tak mal negatívny dopad na možnosť žalovanej dokončiť práce, na ktoré sa zaviazala. Zároveň argumentácia žalobkyne o nedodrží lehôt určených v stavebnom konaní neobstojí, lebo tie nie sú a ani nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu v súkromnom spore.

7. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I. L. mal súd preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra KN-C č. 2976/123 a KN-C 2976/124 ako aj ornej pôdy o výmere 413 m2, parcela registra KN-C č. 2976/101, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 76 m2, parcela registra KN-C č. 2976/117, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 204 m2, parcela registra KN-C č. 2976/123, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 1 m2, parcela registra KN-C č. 2976/124 a zastavanej plochy a nádvoria o výmere 17 m2, parcela registra KN-C č. 3352/10.

8. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I. L., obec Liptovský Peter, okres Liptovský Mikuláš, ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 193 m2, parcela registra KN-C č. 2976/75, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 289 m2, parcela registra KN-C č. 3331/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 740 m2, parcela registra KN-C č. 3352/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2, parcela registra KN-C č. 3352/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2, parcela registra KN-C č. 3416/178. Z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza miestna komunikácia, sú príjazdovou cestou k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

9. Z rozhodnutia č. SocÚ 104/2014 - 4 LH, SocÚ 105/2017 - 4 LH zo dňa 07. 03. 2018, vydaným obcou Liptovský Peter, ako spoločným obecným úradom územného rozhodovania a stavebného poriadku, vyplýva, že obec ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie dodatočne povolil rozšírenie miestnej komunikácie pre IBV Na Hlinách I. etapa - 8 RD a rozšírenie miestnej komunikácie pre IBV Na Hlinách - II. etapa a zároveň podľa § 88a ods. 9 stavebného zákona, povolil užívanie líniovej stavby. Z predmetného rozhodnutia súd zistil, že podmienkou stavebného úradu okrem iného bolo, že obec komunikácie prevezme do vlastníctva a správy až po zrealizovaní konečnej povrchovej úpravy (asfalt), pričom do doby odovzdania miestnych komunikácii obci, bude obyvateľom obce umožnený prechod a prejazd a zároveň žalovaná ako vlastník stavby, bude do doby odovzdania zabezpečovať zimnú údržbu.

10. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

11. Podľa , pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať

primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

12. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

13. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol v súlade s ustanovením čiastočným rozsudkom z dôvodu účelnosti a procesnej ekonómie. Súd má za to, že po dokazovaní sa stala otázka rozhodnutia o zriadení vecného bremena nepochybná, medzi stranami sporu bola sporná najmä otázka, či v danej veci je namieste zriadiť vecné bremeno s primeranou náhradou alebo bezodplatne. Uvedená otázka si vyžiada ďalšie dokazovanie, eventuálne aj znaleckým posudkom, čo by prakticky znamenalo oddialenie rozhodnutie vo veci samej v časti, ktorá je pre žalobkyňu rozhodujúca.

14. Aj keď nebolo medzi stranami sporu sporným to, že žalovaná ako vlastník nehnuteľností, na ktorých vybudovala miestnu komunikáciu, žiadnym spôsobom fakticky nebráni v prístupe žalobkyne k jej rodinnému domu a priľahlých pozemkov, žaloba bola podaná dôvodne pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu z právneho hľadiska. Nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena, žalobkyňa bola nútená žalobou navrhnúť, aby vecné bremeno bolo zriadené súdom. Vecné bremeno, ako formu obmedzenia vlastníckeho práva, možno zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu, pričom podmienkou zriadenia vecného bremena je len to, že prístup k vlastnej nehnuteľnosti žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak. V predmetnej veci nebola táto podmienka spornou, z ktorého dôvodu ani nebolo navrhnuté vykonanie dôkazu obhliadkou nehnuteľností. Pokiaľ teda žalobkyňa ako vlastníčka rodinného domu nemá možnosť inak si zabezpečiť prístup k svojej nehnuteľnosti, žalovaná ako vlastník priľahlého pozemku, je povinná strpieť zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po jej nehnuteľnostiach. Nakoniec, z predložených listinných dôkazov, konkrétne jednotlivých zmlúv o zriadení vecného bremena, vyplýva, že túto povinnosť si uvedomuje aj žalovaná, ktorá sa s inými vlastníkmi nehnuteľností v danej lokalite dohodla na podmienkach zriadenia vecného bremena, nakoľko jedinými nehnuteľnosťami, po ktorých je možné zabezpečiť prístup k rodinným domom, sú práve pozemky nateraz vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Nakoľko žalobkyňa nepochybne nemá inú možnosť prístupu k svojmu rodinnému domu, súd jej žalobe čiastočne vyhovel. Sama o sebe skutočnosť, že žalobkyňa mieni refinancovať úver, nie je naliehavým právnym dôvodom na vyhovenie žalobe o zriadenie vecného bremena, avšak týmto naliehavým dôvodom je to, že každý vlastník stavby musí mať zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti a to nielen fakticky, ale aj právne.

15. Strany sporu sa mohli mimosúdne dohodnúť na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu aj v prospech žalobkyne ako vlastníčky pozemkov. V prípade súdneho sporu však súd môže podľa ustanovenia zriadiť vecné bremeno len k stavbe a teda nie k pozemkom. Súd preto žalobu v časti o zriadenie vecného bremena k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I. L., ktoré nie sú stavbami, musel zamietnuť ako nedôvodnú.

16. Súd o nároku na náhradu za zriadenie vecného bremena rozhodne po právoplatnosti tohto čiastočného rozsudku s tým, že zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.