Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-50-1997.pdf
PDF · 114.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/50/1997
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX P., proti žalovanému: E. L., nar. 09.08.1958, bytom Y. Y. XXX, XXX XX Y. Y., za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zvýšenie náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.
III. Intervenientovi súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.1997, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.02.1997, domáhal od žalovaného zvýšenia náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví vo výške 162.900,- Sk (5.377,41 eur).
1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.01.1994 sa žalobca ako spolujazdec žalovaného viezol v jeho osobnom motorovom vozidle zn. Š.Q. Z. Š. P. XX-XX, ktoré riadil žalovaný. V dôsledku neprimeranej rýchlosti žalovaný pri predchádzaní dostal s vozidlom šmyk a narazil do stĺpa verejného osvetlenia, pričom žalobca utrpel ťažké zranenia, a to otvorenú zlomeninu pravého predkolenia, otras mozgu stredného stupňa, mnohopočetné rezné rany na tvári, pohmoždenie brucha a hrudníka ťažký stupeň, podvrtnutie pravého kolena a roztrhnutie svalov predkolenia. Následkom tohto úrazu bol žalobca práceneschopný až do 27.10.1995 a následne od 04.06.1996 do 24.06.1996. Žalobca bol v súvislosti s úrazom odškodnený v mesiaci december 1996 Slovenskou poisťovňou a.s., Bratislava, z čoho odškodnenie titulom bolestného činilo za 618 bodov sumu 18.540,- Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za 260 bodov sumu 7.800,- Sk zvýšené o 100 %, čo predstavovalo sumu 15.600,- Sk. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zvýšenia náhrady za bolestné o 5 násobok, čo predstavuje sumu 92.700,- Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia o 10 násobok, čo predstavovalo sumu 78.000,- Sk, zníženú o 7.800,- Sk z dôvodu zvýšenia uskutočneného a uhradeného Slovenskou poisťovňou Bratislava. Z dôvodu zranení, následných troch operácii, bolestí, ktoré stále pociťuje, a trvalých následkov považoval žalobca uvedené zvýšenie náhrady škody v celkovej výške 162.900,- Sk za spravodlivú nápravu.
2. Žalobca podaním zo dňa 03.12.2000, doručeným súdu dňa 06.12.2000, rozšíril podanú žalobu tak, že sa domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v
celkovej výške 526.800,- Sk, ktorá suma predstavuje 40 násobok základného bodového ohodnotenia a to bolestné 618 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 260 bodov predstavuje spolu 878 bodov x 15,- Sk = 13.171,- Sk x 40 násobok = 526.800,- Sk. Rozšírenie žaloby žalobca odôvodnil tým, že poškodenie zdravia žalobcu vedie k neustálemu zhoršovaniu funkčnosti celého žalobcovho organizmu, úraz žalobcovi mimoriadne ťažko poškodil zdravie, drasticky ovplyvnil súčasný aj budúci život žalobcu, zbavil ho možnosti aktívne športovať a plnohodnotne sa uplatniť v pracovnom, spoločenskom a rodinnom živote. Z uvedeného dôvodu žiadal priznať 40-násobok základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v celkovej sume 526.800,- Sk.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.06.1998, doručeným súdu dňa 15.06.1998, potvrdil, že dňa 29.01.1994 šoféroval osobné motorové vozidlo Š. Z. Š. P. XX-XX, pričom došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobca aj žalovaný utrpeli vážne zranenia. Vyjadril úprimnú ľútosť nad celou udalosťou.
4. Žalobca na pojednávaní dňa 26.02.2008 rozšíril žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 554.610,- Sk a nahradiť trovy konania.
5. Súd uznesením č.k. 9C/50/1997-114 zo dňa 26.02.2008 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 554.610,- Sk a nahradiť mu trovy konania.
6. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že následky dopravnej nehody pre žalobcu znamenajú celoživotné následky, absolvoval tri operácie, mučivú bolesť, pred úrazom pracoval ako čašník a aktívne športoval, v súčasnosti to už nie je možné. Po úraze prišiel o prácu čašníka. V deň dopravnej nehody žalobca súhlasil s tým, aby ho žalovaný odviezol po futbale na spoločenskú akciu, avšak netušil, že žalovaný pred jazdou požil alkoholické nápoje. V čase úrazu mal známosť, s ktorou sa v roku 1999 po narodení dcéry oženil, avšak po roku sa manželstvo rozpadlo z dôvodu psychickej lability žalobcu ako následok po úraze.
7. Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že pri dopravnej nehode dňa 29.01.1994 utrpel žalobca aj žalovaný vážne zranenia, v dôsledku ktorých bol žalovaný 7 dní v bezvedomí, preto si nepamätá na okolnosti po nehode. Za uvedený skutok bol žalovaný odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví.
8. Intervenient na strane žalovaného žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval použitie ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
9. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C/50/1997-26 zo dňa 21.11.2001 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ortopédia.
10. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/50/1997-160 zo dňa 17.03.2009 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 18.409,68 eur a trovy konania vo výške 2.420,95 eur a trovy štátu vo výške 649,44 eur titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
11. Proti uvedenému rozsudku č.k. 9C/50/1997-160 zo dňa 17.03.2009 podal dňa 29.05.2009 odvolanie intervenient, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
12. Odvolací súd uznesením č.k. 5Co/291/2009-189 zo dňa 16.11.2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa opomenul zisťovať podmienky pre zvýšenie odškodnenia u žalobcu podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a hneď pristúpil k aplikácii ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom tento postup prichádza do úvahy len v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyhradené prípadom, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a keď jeho predpoklady uplatniť sa v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a pod.
13. Súd, uznesením č.k. 9C/50/1997-205 zo dňa 30.06.2016, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej premávke, za účelom posúdenia,
či skutočnosť, že žalobca pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 29.01.1994, nemal zapnuté bezpečnostné pásy, mala alebo mohla mať vplyv na zranenie žalobcu a či bezpečnostné pásy v prípade, ak by ich žalobca mal zapnuté, mohli dopravnej nehode zabrániť alebo mohli zmierniť následky dopravnej nehody.
14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
17. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že skutočnosť, že nebol pripútaný v aute, mu v podstate zachránila život, mohol si pred nárazom vyložiť nohy na palubnú dosku, čím zmiernil následky nárazu, pričom túto teóriu potvrdil aj znalec v znaleckom posudku, ktorý uviedol, že zásadne by to, či žalobca bol alebo nebol pripútaný, neovplyvnilo zranenia dolnej časti tela. Nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady škody považoval žalobca za opodstatnený, zranenia, ktoré mu boli pri dopravnej nehode spôsobené, mu stále sťažujú spoločenské aj praktické uplatnenie v živote.
18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pred dôchodkom a nemá finančné prostriedky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu prvého stupňa v danej veci, v ktorom odvolací súd uviedol, že nárok žalobcu nie je opodstatnený.
19. Zástupca intervenienta na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, v danom prípade sa žalobca domáha mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., avšak pre priznanie takéhoto nároku je nutné preukázať, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Takýto postup je možný len v skutočne výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, čo v prípade žalobcu nebolo preukázané. Zdôraznil, že žalobca je plne sebaobslužný, nie je obmedzený v každodenných nutných úkonoch, pred úrazom vykonával prácu čašníka, po úraze vyštudoval právo, po úraze si založil aj rodinu a oženil sa, je síce obmedzený v športovom živote, avšak jeho zapojenie v športe nie je vylúčené, pričom pred úrazom žalobca nevykonával šport na mimoriadnej úrovni. Žalobca má trvalé následky týkajúce sa jednej dolnej končatiny, prekonal liečbu a operácie, avšak priebeh ako aj pooperačný stav nebol hodnotený ako komplikovaný. Žalobu žiadal zamietnuť.
20. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
21. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/23/96, lekárskych správ zo dňa 19.10.1994, 02.03.1994, 24.03.2000, znaleckého posudku č. 13/2007, bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 08.03.1996 a zo dňa 25.03.1996, zápisnice poškodeného z 10.03.1994, rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/182/2005, lekárskej správy zo dňa 17.06.2008, zo dňa 02.03.2009, rozsudkom OS BA III č.k. 7C/15/2003-25 zo dňa 07.04.2003, rozsudku OS BA I č.k. 9C/50/1997-160 zo 17.03.2009, uznesenia KS BA č.k. 5Co/291/2009-189 zo dňa 16.11.2010, znaleckého posudku č. 27/2016, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu intervenienta; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
22. Dňa 29.01.1994 asi o 17.05 hod. v Bratislave žalovaný šoféroval po Moste mládeže smerom do Petržalky osobné motorové vozidlo zn. Š. Z. Š.Y. P. XX-XX, v ktorom ako spolujazdec sedel žalobca. Pri schádzaní z mosta na Bratskú ulicu v dôsledku neprimeranej rýchlosti v ľavotočivej zákrute pri predchádzaní žalovaný dostal s vozidlom šmyk, následkom čoho narazil do stĺpa verejného osvetlenia. Žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu najmenej 1,39 promile. Za uvedený skutok trestného činu ublíženia na zdraví bol žalovaný odsúdený rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 5 č.k. 3T/30/94 zo dňa 10.06.1994 a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Zároveň mu
bol uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní štyri roky. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel ťažké zranenia, a to otvorenú zlomeninu pravého predkolenia, otras mozgu stredného stupňa, mnohopočetné rezné rany na tvári, pohmoždenie brucha a hrudníka ťažký stupeň, podvrtnutie pravého kolena a roztrhnutie svalov predkolenia, v dôsledku čoho bol žalobca práceneschopný 29.1.1994 do 27.10.1995 a následne od 4.6.1996 do 24.6.1996. Žalobca bol v súvislosti s úrazom odškodnený v mesiaci december 1996 Slovenskou poisťovňou a.s., Bratislava, z čoho odškodnenie titulom bolestného činilo za 618 bodov sumu 18.540,- Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za 260 bodov sumu 7.800,- Sk zvýšené o 100 %, čo predstavovalo sumu 15.600,- Sk. Žalobca sa v konaní domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo výške 40-násobku základného bodového ohodnotenia, čo predstavovalo sumu 554.610,- Sk, t.j. 18.409,68 eur, ktoré považoval za primerané vzhľadom na bolesť a následky dopravnej nehody.
23. Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom v rozhodnom čase („ďalej len ako vyhlášky č. 32/1965 Zb.“), bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazovo.
24. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
25. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
26. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
27. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému v lekárskom posudku sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára.
28. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.
29. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
30. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
31. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), nahrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa § 442 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
34. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
35. Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
36. Podľa § 449 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením.
37. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
38. V konaní nebolo sporné, že dňa 29.01.1994 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný, pri ktorej boli žalobca aj žalovaný vážne zranení, pričom žalobca pri dopravnej nehode utrpel otvorenú zlomeninu pravého predkolenia, otras mozgu stredného stupňa, mnohopočetné rezné rany na tvári, pohmoždenie brucha a hrudníka ťažký stupeň, podvrtnutie pravého kolena a roztrhnutie svalov predkolenia, v dôsledku čoho bol práceneschopný od 29.1.1994 do 27.10.1995 a následne od 4.6.1996 do 24.6.1996.
39. Sporným nebolo ani to, že žalobca bol v súvislosti s predmetným úrazom odškodnený v mesiaci december 1996 Slovenskou poisťovňou a.s., Bratislava, z čoho odškodnenie titulom bolestného činilo za 618 bodov sumu 18.540,- Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za 260 bodov sumu 7.800,- Sk zvýšené o 100 %, čo predstavovalo sumu 15.600,- Sk.
40. Predmetom sporu bola skutočnosť, či zranenia a následky žalobcu po dopravnej nehode zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo výške 40-násobku základného bodového ohodnotenia, pričom zvýšenie predstavovalo sumu 18.409,68 eur.
41. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca v čase dopravnej nehode vykonával prácu čašníka, s ktorou musel v dôsledku dopravnej nehody skončiť, nakoľko následky dopravnej nehody mu neumožňovali vykonávať túto prácu i po dopravnej nehode a to najmä vzhľadom na rozsiahle poškodenie dolnej končatiny. Reštauráciu, ktorú žalobca vlastní, musel dať do prenájmu, nakoľko nezvládal fyzicky prácu v reštaurácii z dôvodu jeho zdravotného stavu. Po úraze však žalobca vyštudoval právnickú fakultu a v súčasnosti pracuje ako exekútorský koncipient na exekútorskom úrade J.. Š. R..
42. Z vyjadrení žalobcu súd zistil, že v čase dopravnej nehody mal žalobca vážnu známosť, s ktorou sa v roku 1999 po narodení dcéry oženil. Súd nemal za preukázané tvrdenia žalobcu, že by sa mu v dôsledku dopravnej nehody rozpadlo manželstvo, pretože bol psychicky labilný po úraze, pretože predmetná dopravná nehoda sa stala v januári v roku 1994 a žalobca uzatvoril manželstvo so svojou dlhoročnou známosťou, ktorú mal už v čase dopravnej nehody, až päť rokov po dopravnej nehode, konkrétne dňa 06.11.1999 po narodení dcéry, ktorá sa narodila dňa 04.03.1999. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku dopravnej nehody sa žalobcovi ani nerozpadol dlhoročný vzťah, práve naopak, päť rokov po úraze sa žalobcovi narodila dcéra a oženil sa.
43. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/15/2003-25 zo dňa 07.04.2003, ktorým súd rozviedol manželstvo žalobcu, bolo preukázané, že o rozvod manželstva požiadal žalobca z dôvodu diametrálne odlišných názorov a problémov s komunikáciou navzájom. Z odôvodnenia rozsudku súd ďalej zistil, že v manželstve mali žalobca s manželkou problémy od začiatku, ešte počas chodenia mali aj iné známosti, čo si vzájomne počas manželstva vyčítali, bola medzi nimi nedôvera a žiarlivosť,
žalobcova manželka si neskôr našla známosť, a tak žalobca opustil spoločnú domácnosť. Z uvedeného je zrejmé, že manželstvo sa žalobcovi nerozpadlo v dôsledku dopravnej nehody, tak ako to žalobca tvrdil.
44. Z predmetného rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/15/2003-25 zo dňa 07.04.2003 súd ďalej zistil, že v čase rozvodu, t.j. v roku 2003, žalobca pracoval ako vedúci prevádzky v reštaurácii H. „. - Y. v Bratislave, teda aj po dopravnej nehode napriek následkom po úraze žalobca pracoval v reštaurácii ako vedúci prevádzky.
45. K tvrdeniam žalobcu, že po dopravnej nehode už nemôže aktívne športovať, súd poukazuje na vyjadrenia samého žalobcu pred súdom, kde uviedol, že je pravdou, že v súčasnosti športuje rekreačne, vhodné je pre neho plávanie a bicyklovanie, pričom tieto činnosti aj rekreačne vykonáva. Rovnako žalobca potvrdil, že sám žalovaný mu v rokoch 2002 - 2003 ponúkol, že môže u neho cvičiť, pričom žalobca cvičil strečingové cvičenia na kondíciu a ostatné cvičenia vynechával. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol profesionálny športovec pred úrazom, po dopravnej nehode môže športovať, i keď obmedzene, súd sa nestotožnil s vyjadreniami žalobcu, že by bol žalobca v dôsledku dopravnej nehody úplne vyradený zo športového života, a preto mu prináleží nárok na mimoriadne zvýšenie nároku na odškodnenie.
46. Ohľadom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo/39/2003 ako aj na rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci, v ktorých súdy vyššieho stupňa uviedli, že zvýšenie odškodnenia za bolesť stanovuje lekár v znaleckom posudku v rámci riešenia odborných otázok, ktorých preskúmanie ani zmena neprináležia súdu. Odškodnenie za bolestné teda možno zvýšiť len na základe hodnotenia lekára, ktoré musí súd akceptovať.
47. Keďže žalobcovi bolo na základe znaleckého posudku poskytnuté plnenie vo výške 18.540,- Sk, ktoré zahŕňalo už aj zvýšenie o 50%, súd považoval nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie bolestného za irelevantný.
48. Pri priznávaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je znalecký posudok, v ktorom lekár určil ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, iba základom, z ktorého súd vychádza pri úvahe o zvýšení odškodnenia. Je pri tom povinný prihliadať na predpoklady, ktoré mal poškodený pre životné a spoločenské uplatnenie a ktoré boli ujmou na zdraví obmedzené alebo zanikli a to najmä na možnosti uplatniť sa v rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, politickom a športovom živote, možnosť voľby povolania, vykonávania zárobkovej činnosti, vzdelávania a iné.
49. Možnosť mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, akými sú prípady, keď športové, kultúrne, pracovné alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a bolo mimoriadne. Jedná sa o prípady, kedy je napríklad poškodený v dôsledku úrazu úplne vyradený zo spoločenského života alebo jeho predpoklady uplatniť sa v spoločenskom živote sú takmer zmarené, poškodený je vylúčený alebo obmedzený na plnom osobnom a rodinnom živote, má vylúčený alebo znemožnený výkon zárobkovej činnosti, sebavzdelávania, poškodený nie je spôsobilý uspokojovať svoje základné potreby, je odkázaný na pomoc iných a pod.
50. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v danom prípade išlo o prípad hodný mimoriadneho osobitného zreteľa odôvodňujúci mimoriadne zvýšenie nároku na odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., nepreukázal, že by po úraze nebol spôsobilý zaradiť sa späť do pracovného, rodinného, spoločenského, kultúrneho a z časti aj do športového života, rovnako nepreukázal, že by pred úrazom bol profesionálny športovec na vrcholovej úrovni a v dôsledku úrazu by nemohol vôbec športovať, ani že by bol obmedzený na osobnom a súkromnom živote, nakoľko žalobca si po úraze založil rodinu a oženil sa, nepreukázal ani že by bol vyradený z pracovného života, keďže po úraze vykonával aj prácu vedúceho prevádzky a v súčasnosti pracuje ako exekútorský koncipient, ďalej žalobca po úraze vyštudoval právnickú fakultu, je plne spôsobilý sám sa o seba starať, nie je odkázaný na pomoc iných osôb, nie je na bežný pohľad viditeľne zmrzačený a dokaličený, teda nie je vyradený ani zo spoločenského života.
51. V konaní tak nebolo preukázané, že by u žalobcu došlo k takému obmedzeniu alebo strate predpokladov na uplatnení sa v živote, ktoré by opodstatňovalo mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
52. Žalobcovi bola titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zaplatená suma 15.600,- Sk, ktorá zahŕňa zvýšenie, pretože podľa znaleckého posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na sumu 5.025,- Sk. Žalobcovi teda bolo poskytnuté odškodnenie za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia už zvýšené v porovnaní s ohodnotením podľa znaleckého posudku.
53. Súd ďalej prihliadal aj na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody žalobca nebol pripútaný, čo podľa znalca S.. J. P. negatívne ovplyvnilo rozsah zranení žalobcu. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 27/2016 skonštatoval, že sa dá predpokladať, že zranenia hornej časti tela spolujazdca v prípade, že by bol pripútaný, mohli byť menšie, zranenia dolnej časti tela by to zásadne neovplyvnilo, avšak nie je možné presne určiť, k akým zraneniam by v takom prípade prišlo. Teóriu žalobcu, že vďaka tomu, že bezpečnostný pás nemal zapnutý, nedošlo k ešte vážnejšiemu zraneniu, považoval súd za nepreukázanú a účelovú.
54. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. za nedôvodný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.
55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom a treťom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako aj intervenientovi súd priznal nárok na náhradu trov celého konania, t.j. prvostupňového ako aj odvolacieho, voči žalobcovi, v rozsahu 100%.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Žalovaný a aj intervenient mali v konaní tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom plný úspech, preto im podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému a tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).