Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/134/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky F. W., rod. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom X. II. XX/XX-XX, S. nad D. a manžela navrhovateľky F. W., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom I. S. nad D., t. č. bytom H. T. XX, C. - H., Q. republika, za účasti starého otca maloletého dieťaťa, F. W., štátneho občana Slovenskej republiky a jeho manželky J. W., rod. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, obaja bytom C. XXXX/XX, S. T. D., v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu T. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov F. W., rod. R. a F. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev I. úradu S. nad D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, s a r o z v á d z a .

Maloletá T. W., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva jej rodičov p o n e c h á v a a naďalej z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti manželov J. W., rod. D. a F. W., obaja bytom S. nad D., C. XXXX/XX, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a majú právo zastupovať maloletú T. a spravovať jej majetok iba v bežných veciach.

Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej T. sumou vo výške 30,-Eur mesačne, ktoré je matka povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. sumou vo výške 50,-Eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojím manželom. I. T., ktorá pochádza z ich manželského vzťahu, navrhla naďalej ponechať v náhradnej osobnej starostlivosti starého otca maloletej a jeho manželky. Vyživovaciu povinnosť navrhla ponechať v takej výške, ako ju už predtým určil súd. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po dvojročnej známosti, z ich manželstva pochádza maloletá T.. Spočiatku bolo ich manželstvo dobré, potom manžel odišiel zo spoločnej domácnosti a ona si po roku našla priateľa, s ktorým žije už asi X rokov. S manželom tak nežije v spoločnej domácnosti už asi X až X rokov. Za príčinu rozvratu manželstva považuje navrhovateľka požívanie alkoholických nápojov zo strany oboch manželov. Uviedla, že s manželom sa vzájomne odcudzili, nemajú si čo povedať. Každý šiel svojou cestou, obaja si našli

partnerov a navrhovateľka si chce so súčasným partnerom založiť rodinu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že maloletá T. bola v roku 2013 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi maloletej a jeho manželky a jej ako matke bolo určené výživné vo výške 30,- Eur mesačne. S maloletou sa stretáva náhodne, keď sa stretnú, pozdravia sa, inak sa nestýkajú. Uviedla, že ona býva so svojim priateľom a jeho matkou v byte jeho matky a prispieva na domácnosť sumou 50,- Eur mesačne. Pracuje na dohodu ako upratovačka so zárobkom 150-200 Eur mesačne. Iné príjmy nemá. Okrem maloletej T. nemá iné vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty.

2. Manžel navrhovateľky sa na pojednávanie nedostavil a prostredníctvom emailu žiadal odročenie pojednávania z dôvodu, že predvolanie obdržal neskoro. Z pripojenej doručenky však bolo zistené, že manželovi navrhovateľky bolo predvolanie doručené riadne a včas, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Okrem toho už bol manžel navrhovateľky predtým vypočutý dožiadaným súdom v Q. republike a súhlasil s návrhom navrhovateľky. Súhlasil aj s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Manžel navrhovateľky pri výsluchu uviedol, že pracuje cez agentúru a zarába 12.000,- Kč mesačne netto. Býva na ubytovni, kde platí nájomné vo výške 4.500,- Kč mesačne. Má dlh v G. asi vo výške 50,- Eur, iný dlh nemá. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej T. pochádzajúcej z manželstva. Uviedol, že Okresným súdom U. mu už bolo určené výživné na maloletú vo výške 50,- Eur mesačne a v jeho súčasnej situácii posiela na ňu výživné 30,- Eur mesačne. Uviedol, že s dcérou sa videl naposledy asi pred 5 rokmi, ale sú v kontakte cez sociálnu sieť.

3. Keďže maloletá T. bola v minulosti rozsudkom Okresného súdu U. zo dňa XX.X.XXXX, č.k.XXP/ XX/XXXX-XX, zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom J. a F. W. a táto ich náhradná osobná starostlivosť o maloletú nebola zrušená a maloletá sa stále nachádza v ich starostlivosti, a keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, boli manželia F. W. a J. W., ako osoby vykonávajúce náhradnú starostlivosť o maloleté dieťa, uznesením tunajšieho súdu zo dňa X.X.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX pribratí aj do tohto konania pre konanie o úpravu pomerov manželov ako rodičov k maloletej na čas po rozvode.

X. Starý otec maloletej, ktorému bola maloletá v minulosti rozsudkom tunajšieho súdu zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, sa vyjadril, že maloletá je v ich domácnosti od veku jej X alebo X rokov. Maloletá starého otca a jeho manželku rešpektuje, majú vytvorený dobrý vzťah. Uviedol, že býva s manželkou a s maloletou T. v X-izbovom byte, ktorý majú s manželkou v spoluvlastníctve. On poberá invalidný dôchodok vo výške 530,- Eur mesačne. Uviedol, že otec maloletej platí výživné nepravidelne, matka posiela pravidelne 30,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že otec maloletej je s ňou v pravidelnom telefonickom kontakte, ale rodičia sa s maloletou nestretávajú. Doplnil, že maloletá T. má XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Navštevuje pingpongový krúžok, máva bežné choroby a výdavky primerané jej veku.

5. Manželka starého otca, ktorej bola maloletá v minulosti tiež zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, poukázala na to, že so starým otcom maloletej sú manželmi už 30 rokov a maloletá T. je v ich domácnosti od jej útleho veku, majú vytvorený dobrý vzťah. Ona poberá starobný dôchodok vo výške 189,- Eur mesačne a okrem toho poberajú prídavok na dieťa a príspevok na dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spolu vo výške 82,77 Eur mesačne. Ich náklady bývania predstavujú spolu približne 140,- Eur mesačne. Manželka starého otca spočiatku žiadala určenie výživného zo strany rodičov na maloletú vo výške 50,- Eur mesačne zo strany matky maloletej a 70,- Eur mesačne zo strany otca maloletej. Na pojednávaní starý otec maloletej s manželkou navrhovali určiť vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletej v rovnakých sumách, aké boli určené rozhodnutím o zverení maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti, teda 30,- Eur mesačne zo strany matky a 50,- Eur mesačne zo strany otca.

6. Kolízny opatrovník odporučil pre prípad rozvodu rodičov dieťaťa maloletú zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca maloletej a jeho manželky, ktorým bola už v minulosti maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Výživné odporučil určiť vo výške 30,- Eur mesačne zo strany matky a 50,- Eur mesačne zo strany otca, ako bolo určené doposiaľ s tým, že výživné by sa poukazovalo na účet ÚPSVaR. Kolízny opatrovník poukázal na to, že boli prešetrené pomery v domácnosti starých rodičov a v rámci tohto prešetrenia vykonal neformálny rozhovor s maloletou T.. Kolízny opatrovník uviedol, že

starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná na príkladnej úrovni a maloletá chce u starých rodičov zostať bývať aj naďalej.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, oznámenie o evidencií navrhovateľky, RL, rozhodnutie SP, SL, rozsudok XXP/XX/XXXX-XX,potvrdenie o dávkach v hm. núdzi, N z čl. 26, uznesenie z čl. 27, lustrácie v SP, potvrdenie o príspevkoch na maloletú, lustrácie v SP, lustrácia v databáze súdov, zápisnicu z výsluchu otca z č.l. 83, lustrácie v RO, lustrácie v SP, lustrácie v registri priestupkov, správu mesta o povesti, správu KO zo šetrenia pomerov, správu ZŠ, čestné vyhlásenie, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, potvrdenia VUB, dohodu o pracovnej činnosti, výpisy z RT, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

8. Navrhovateľka s manželom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Dubnici nad D., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. nad D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. U oboch manželov ide o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Účastníci uzavreli manželstvo po dvojročnej známosti, z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, dcéra T., ktorá bola zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku dobré, po troch rokoch manžel zo spoločnej domácnosti odišiel. Manželka si asi po roku našla partnera, s ktorým žije už X rokov. Manželia tak spolu definitívne nežijú už X až X rokov. Za príčinu rozvratu manželstva považuje manželka nadmerné používanie alkoholických nápojov zo strany oboch manželov. Manžel navrhovateľky dôvody rozpadu manželstva neuviedol. Ani jeden z manželov nemal záujem o záchranu manželstva a obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

13. Podmienky vyššie citovaného zákonného ustanovenia považuje súd za splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia definitívne nežijú spolu už X až X rokov, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas. Manželka si so súčasným priateľom, s ktorým žije už ako 5 rokov, chce založiť rodinu. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva vyjadril súhlas. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti.

14. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 44 ods.1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

17. Podľa § 45 ods.1 a 2 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

18. Podľa § 45 ods.3 až 6 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

19. Podľa § 45 ods.7 a 8 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť

poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

20. Podľa § 46 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

21. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

24. Keďže s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súd vykonal dokazovanie a zisťoval skutkový stav zameraný na rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej T. na čas po rozvode a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :

25. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá T. W., nar. XX.XX.XXXX.. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/X/XXXX-XX bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jej výživu sumou 33,-Eur mesačne. Otec spolu s maloletou bývali v spoločnej domácnosti starého otca maloletej a jeho manželky. Túto domácnosť otec maloletej vo februári 2012 opustil a o maloletú sa nestaral. Matka sa o maloletú tiež nezaujímala, preto bola maloletá T. rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov J. a F. W., teda starému otcovi maloletej a jeho manželky. Zároveň súd týmto rozsudkom zaviazal matku dieťaťa prispievať na výživu maloletej sumou 30,- Eur mesačne a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 50,- Eur mesačne k rukám starých rodičov.

26. Maloletá T. stále býva v spoločnej domácnosti so starým otcom a jeho manželkou, s ktorými má maloletá vytvorené kladné vzťahové väzby. Rodičia sa s maloletou osobne nestretávajú, s matkou maloletá nie je v kontakte, niekedy sa stretnú len náhodne. S otcom je maloletá v telefonickom kontakte alebo prostredníctvom sociálnej siete, osobne sa nestretli viac ako X rokov. Matka na maloletú posiela pravidelne výživné vo výške 30,- Eur mesačne. Otec výživné posiela nepravidelne. Maloletá T. má v súčasnosti XX rokov, je žiačkou základnej školy, aktuálne ukončuje 6. ročník ZŠ. Stravuje sa doma, navštevuje krúžok pingpongu. Je zdravá a má výdavky primerané jej veku.

27. Matka maloletej býva v spoločnej domácnosti s jej súčasným priateľom, bývajú v byte jeho matky a matka maloletej na domácnosť prispieva sumou 50,- Eur mesačne. Matka maloletej pracuje na dohodu o pracovnej činnosti ako upratovačka so zárobkom podľa jej vyjadrenia 150,- až 200,- Eur mesačne. Okrem maloletej T. matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, majetok väčšej hodnoty nevlastní. Podľa vyjadrenia matky jej priateľ poberá invalidný dôchodok vo výške 144,10 Eur mesačne a priateľova matka poberá dôchodok vo výške 427,- Eur mesačne.

28. Otec maloletej býva na ubytovni v Q. republike, kde zároveň pracuje cez agentúru. B. priemerný čistý mesačný príjem je podľa jeho vyjadrenia 12.000,- Kč (462,80 Eur). Za ubytovanie platí otec 4.500,- Kč (173,55 Eur) mesačne. Okrem maloletej T. otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, majetok väčšej hodnoty nevlastní.

29. Starý otec maloletej a jeho manželka, ktorým bola maloletá zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, bývajú v 3-izbovom byte spolu s maloletou T.. Napriek skutočnosti, že maloletá Natália bola do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti zverená až v roku 2013, maloletá býva v domácnosti so starým otcom a s jeho manželkou už od jej útleho detstva. S maloletou majú obaja vytvorený dobrý vzťah, maloletá ich rešpektuje, je v ich domácnosti spokojná. Starý otec maloletej a jeho manželka sú štátnymi občanmi SR, s trvalým pobytom na území SR, majú plnú spôsobilosť na právne úkony a podľa predložených lekárskych správ majú zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti o vnučky, ich zdravotný stav je dobrý. Podľa výpisov z ich registra trestov obaja nemajú záznam v Registri trestov GP. Podľa správy mesta o ich povesti, na MsÚ v S. nad D. nebolo vedené konanie v spojitosti s uvedenými osobami.

30. S konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V posudzovanom prípade bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletej T. upravený v čase pred rozvodom z dôvodu, že ani jeden z manželov neprejavoval záujem o starostlivosť o maloletú. Maloletá T. bola najskôr rozsudkom tunajšieho súdu zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý s maloletou býval v spoločnej domácnosti jeho otca a jeho manželky. Otec však spoločnú domácnosť opustil a starostlivosť o maloletú tak zostala na starom otcovi maloletej a jeho manželky. Maloletá je tak vo faktickej starostlivosti starého otca a jeho manželky od februára 2012. Preto bola maloletá T. zverená rozsudkom tunajšieho súdu do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi a jeho manželky, ktorí sa vyjadrili, že sa o maloletú chcú aj naďalej starať. Maloletá T. sa vyjadrila, že je u starých rodičov spokojná, chce s nimi naďalej zostať bývať. Ponechať maloletú T. v náhradnej osobnej starostlivosti starého otca a jeho manželky žiadala aj matka maloletej, ktorá uviedla, že s maloletou nie je v kontakte, stretávajú sa len náhodne. Otec je s maloletou v kontakte, ale nevideli sa už 5 rokov. Vzhľadom na takto zistený skutočný stav a aj s prihliadnutím na vyslovený názor maloletého dieťaťa, je v najlepšom záujme dieťaťa, ponechať a naďalej zveriť maloletú T. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi maloletej a jeho manželky. Súd má za preukázané, že maloletá T. nemá vytvorené žiadne citové väzby s matkou, sú si v podstate cudzie. I. T. matku síce pozná, ale stretávajú sa len náhodne, nie sú v žiadnom kontakte. S otcom má maloletá T. nadviazaný telefonický kontakt alebo kontakt prostredníctvom sociálnej siete, ale maloletá T. sa s otcom stretla naposledy pred X rokmi. Maloletá T. má najsilnejšie citové väzby vytvorené práve so svojim starým otcom a s jeho manželkou. V ich domácnosti má maloletá T. vytvorené vhodne výchovné prostredie, v ktorom je pre maloletú T. zabezpečený kvalitný výkon osobnej starostlivosti a v ktorom sú zabezpečené predpoklady pre jej zdravý rast a vývoj. Starý otec maloletej s manželkou spĺňajú osobnostné, zdravotné a morálne predpoklady pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Kolízny opatrovník tiež odporučil maloletú T. aj na čas po rozvode manželstva jej rodičov zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov J. a F. W.. C. súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a maloletú T. na čas po rozvode manželstva jej rodičov naďalej ponechal a zveril do náhradnej osobnej starostlivosti manželov J. a F. W..

31. Súčasne súd zaviazal oboch rodičov platením výživného na maloleté dieťa, ktoré výživné sú rodičia v zmysle § 45 ods.8 Zákona o rodine, povinní platiť na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Kolízny opatrovník odporučil určiť rodičom výživné na maloletú v sume 30,-Eur mesačne zo strany matky a v sume 50,-Eur mesačne zo strany otca, teda tak ako bolo aj doposiaľ určené s tým, že výživné sa bude poukazovať na účet ÚPSVaR Trenčín. Matka maloletého dieťaťa tiež navrhla ponechať doterajšiu výšku vyživovacej povinnosti. S týmito sumami súhlasili i starí rodičia. Súd považoval sumy 50,- Eur mesačne

zo strany otca a 30,- Eur mesačne zo strany matky za zodpovedajúce zisteným pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a za zodpovedajúc aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

32. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 .

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 . Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.