Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-97-2018.pdf
PDF · 77.57 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/97/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného EUROINVESTOR s.r.o., so sídlom Hronského č. 1811, Vranov nad Topľou, IČO: 36 703 591, zast. JUDr. Advokátska kancelária - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, proti povinnému Š. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom, so sídlom Okulka č. 24/11, Vranov nad Topľou pod sp. zn. 399Ex 791/17, o vymoženie 35,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 2Er/323/2017-10 zo dňa 17. 05. 2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 21.3.2017 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Špičku návrh na vykonanie exekúcie titulom vykonateľného exekučného rozhodnutia
- uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 6Er/421/2005-15 zo dňa 14.4.2016. Súd citoval § 44 ods. 2, § 200 ods. 5, 6 Exekučného poriadku a poukázal na to, že predložený exekučný titul predstavuje uznesenie súdu v inom exekučnom konaní, ktorým bola exekúcia vedená na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 6Er/421/2005 zastavená a súdnemu exekútorovi, ktorý vymáhal predmetnú pohľadávku v tomto exekučnom konaní, bola priznaná náhrada trov exekúcie. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že vymáhaná pohľadávka predstavuje trovy exekúcie v inom, vyššie uvedenom exekučnom konaní, postúpenú súdnym exekútorom na oprávneného. Uviedol, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie a exekučný súd uloží niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, tieto si súdny exekútor má vymáhať v rámci tej exekúcie, v ktorej mu bola náhrada trov priznaná. Z uvedeného dôvodu nie je spôsob vymáhania trov exekúcie prostredníctvom iného exekučného konania, kde sú trovy exekúcie vymáhané ako samostatný nárok, správny a zákonný, pretože takýmto postupom by vznikali ďalšie trovy exekúcie z trov exekúcie a vznikla by tým duplicita vymáhaného nároku. Súd preto konštatoval, že v danom prípade existuje prekážka litispendencie, ktorá bráni tomuto exekučnému konaniu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade z dôvodu litispendencie, existuje rozpor návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Ďalej poukázal na § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že poverenie ma exekútor vrátiť súdu až v čase, keď sú nároky oprávneného a exekútora úplne uspokojené, to znamená okrem iného aj trovy exekúcie. Ak súd rozhodol o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie, je exekútor v zmysle § 200 ods. 6 Exekučného poriadku tieto trovy povinný vymôcť vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Skutočnosť, že trovy exekúcie je možné vymôcť iba v tom exekučnom
konaní, v ktorom trovy vznikli a v ktorom zároveň súd rozhodol o ich priznaní, potvrdzuje aj znenie § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého práve v konečnom vyúčtovaní exekučného konania (ktoré zasiela exekučnému súdu spolu s vrátením poverenia), sa má exekútor obsahovo vyporiadať okrem iného aj s výškou vymožených trov exekúcie. Ak exekučný súd exekúciu zastaví, súdny exekútor vráti poverenie súdu až potom, čo vymôže trovy exekúcie uložené rozhodnutím o zastavení exekúcie, čo vyplýva zo skutočnosti, že § 60 Exekučného poriadku a §200 ods. 5 a 6 Exekučného poriadku sú vo vzťahu generality a špeciality. Preto súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, resp. zmenil a udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Nesúhlasil s právnym posúdením súdom prvej inštancie. Uviedol, že ak súd uznesením zastaví exekúciu a toto uznesenie nadobudne právoplatnosť a rovnako ak exekútor upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku a bezodkladne vráti poverenie na vykonanie exekúcie, nie je zo zákona zrejmé, akým spôsobom sa vymôžu trovy exekúcie. Uviedol, že ak je exekúcia právoplatne zastavená, nie je možné uskutočňovať procesné úkony smerujúce k úhrade trov exekúcie, nakoľko súdny exekútor postupuje v exekučnom konaní na základe poverenia súdu na vykonanie exekúcie, ktoré v zmysle Exekučného poriadku je povinný bezodkladne vrátiť exekučnému súdu. Ak by súdny exekútor nevrátil poverenie na vykonanie exekúcie, porušil by ustanovenia Exekučného poriadku. Poukázal na to, že súdny exekútor si v predmetnom exekučnom konaní uplatnil trovy exekúcie, ktoré exekučný súd judikoval v určitej výške, pričom vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie podľa záverov súdu prvej inštancie by podľa neho vznikli ďalšie trovy exekúcie na strane súdneho exekútora a povinný by mohol namietať, že on je v exekučnom konaní povinný uhradiť len trovy exekúcie určené v uznesení o zastavení exekúcie. Poukázal tiež na to, že predmetné uznesenie je v rozpore aj s ustálenou judikatúrou súdov, ktoré v obsahovo totožných veciach udeľujú poverenie na vykonanie exekúcie spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
6. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 21.3.2017 podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným na Exekútorsky úrad súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Špičku pre vymoženie istiny vo výške 35,70 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.4.2016 č.k. 6Er/421/2005-15, ktorým bola exekúcia zastavená a povinný bol zaviazaný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému trovy exekúcie vo výške 35,70 eur.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak a. súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30), b. exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 8), c. súd zastavil exekúciu (§ 57), d. súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2), e. sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
10. Pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu (§ 60 ods. 2 Exekučného poriadku).
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 6 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
13. V prípade, ak sa exekúcia, resp. exekučné konanie skončí zastavením exekúcie, vzniká otázka ohľadne trov takto skončeného konania. Riešenie uvedeného problému spočíva vo vzťahu generality a špeciality jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku. Kým ustanovenie § 60 Exekučného poriadku je všeobecnou právnou normou upravujúcou povinnosť súdneho exekútora vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie v každom prípade skončenia exekúcie, tak ustanovenie § 200 ods. 5, 6 Exekučného poriadku je k uvedenému ustanoveniu vo vzťahu špeciality. Ustanovenie § 200 ods. 5, 6 rieši tie procesné situácie, keď pri skončení exekúcie jej zastavením, resp. upustením od vykonania exekúcie neboli doposiaľ uhradené trovy exekúcie, pre ktoré prípady stanovuje ustanovenie § 200 ods. 5, 6 Exekučného poriadku špeciálny procesný postup, v rámci ktorého trovy exekúcie vymôže súdny exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky, a to vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie bez potreby podania ďalšieho návrhu alebo vydania poverenia. Povinnosť vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie bude platiť až do vymoženia trov exekúcie podľa § 200 ods. 5, 6 Exekučného poriadku (súdny exekútor vráti poverenie až po tom, čo vymôže trovy exekúcie). Uvedené riešenie je jediným možným riešením, pretože úprava Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 žiadnu inú alternatívu nepripúšťa.
14. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého spôsob vymáhania trov exekúcie prostredníctvom iného exekučného konania, kde sú trovy exekúcie vymáhané ako samostatný nárok, nie je zákonný. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje, že opačným postupom by vznikli "ďalšie trovy exekúcie" z trov exekúcie, čím by vznikla duplicita vymáhaného nároku.
15. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2017 (pre exekučné konania začaté po 1.4.2017) zaviedla exekučný titul, ktorým je Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie podľa § 61n ods. 3 ako osobitný titul vydaný súdnym exekútorom týkajúci sa trov exekúcie.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).