Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sa-33-2018.pdf
PDF · 107.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: K. T. E. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť V. Q. J., trvale bytom V., bez cestovného dokladu, toho času Ú. X. I. X. C. Q., B. XX, Q., zastúpený Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO 30798841, týka sa Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Topoľa, 067 65 Topoľa, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 12.06.2018 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- SO19-9-024/2018-ZAV zo dňa 05.06.2018, takto
rozhodol:
I./ Správnu žalobu z a m i e t a.
II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.06.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO19-9-024/2018-ZAV zo dňa 05.06.2018 a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasil v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza, že pracovníci Ú. F. vykonali od času posledného predošlého predĺženia lehoty zaistenia žalobcu viaceré telefonické rozhovory so zastupiteľským úradom Vietnamu, kde im bolo oznámené, že zastupiteľstvo doposiaľ nedisponuje spätnou väzbou z domovskej krajiny, ktorá je potrebná pre vystavenie náhradného cestovného dokladu (ďalej „NCD“) žalobcovi. V jeho veci teda nie je predpoklad naplnenia účelu zaistenia, čím je neúčelné aj predĺženie lehoty jeho zaistenia. Ani po niekoľkých mesiacoch od 18.01.2018 nedošlo v jeho veci k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu NCD zo strany zastupiteľského úradu Vietnamu. V jeho veci existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia, čo má za následok aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia. Poukazoval na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp.zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález sp.zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013, ako aj rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1SZa/9/2016).
2. Záverom uzavrel, že predĺženie lehoty zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného považuje za neúčelné a neefektívne a v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a preto aj za nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť účel zaistenia. Rovnako mal za to, že zariadenie pre cudzincov v F. by malo žalovanému, ako aj zariadeniu pre cudzincov v Q. (ktoré je povinné sledovať trvanie účelu zaistenia) sprístupniť dokumentáciu a listiny súvisiace s vykonávaním úkonov a komunikáciou so zastupiteľským úradom smerujúcim k vystaveniu NCD pre žalobcu a tieto listiny by mali byť súčasťou spisu žalovaného aj zariadenia pre cudzincov. Na ich
podklade je možné dospieť k spoľahlivému skutkovému záveru o nečinnosti zastupiteľstva domovskej krajiny žalobcu pri vybavovaní NCD žalobcovi a trvaní, respektíve zániku účelu zaistenia.
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-9-024/2018-ZAV zo dňa 05.06.2018 podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) predĺžil lehotu zaistenia žalobcovi zaisteného rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-9-006/2018-ZAV podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC s tým, že predĺženie lehoty zaistenia začína plynúť odo dňa 05.06.2018 do 05.09.2018 (slovom tri mesiace) na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich s vybavením náhradného cestovného dokladu. Dôvodom predĺženia zaistenia je, že s účastníkom konania naďalej prebiehajú úkony súvisiace s vybavením náhradného cestovného dokladu. To znamená, že v čase pôvodného zaistenia účastníka konania nebolo možné vybaviť náhradný cestovný doklad, nakoľko zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky (ďalej len „ZÚ VNM“) na území Slovenskej republiky neeviduje odpoveď z domovskej krajiny pre vydanie NCD pre účastníka konania. Zároveň podľa § 88 ods. 5 ZoPC umiestnil žalobcu do zariadenia Ú. X. I. X. C. Q. (ďalej „Ú. Q.“).
4. Poukázal na to, že dňa 14.10.2017 bolo účastníkovi konania vydané rozhodnutie č. PPZ-HCP- SO19-ZAV-16-006/2017, ktorým bol účastník konania administratívne vyhostený podľa § 77 ods. 1 ZoPC s poukazom na § 82 ods. 1 písm. a) ZoPC, nakoľko neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu. Súčasne mu bol podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky (ďalej „SR“) na dobu jeden rok s tým, že podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán vylúčil odkladný účinok. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-ZAV-28/2017 zo dňa 14.10.2017 bol účastník konania zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pričom počas pobytu v Ú. Q. požiadal o udelenie azylu na území SR a z tohto dôvodu bolo konanie o administratívnom vyhostení prerušené. Keďže požiadal o udelenie azylu, bol rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-ZAV-41-006/2017 zo dňa 30.10.2017 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC ako žiadateľ o udelenie azylu. Dňa 17.01.2018 mu bolo oznámené, že rozhodnutím Migračného úradu č. ČAS: MU-PO-155-15/2017-Ž bola jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR zamietnutá ako zjavne neopodstatnená a preto bolo v administratívnom konaní vydané rozhodnutie o obnove konania.
5. Následne správny orgán z jeho vypočutia dňa 18.01.2018 zistil, že neexistujú také reálne zákonné dôvody, ktoré by bránili jeho vyhosteniu do krajiny pôvodu a preto vydal rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-SO19-8-022/2018 podľa § 77 ods. 1 ZoPC a § 82 ods. 1 písm. a) ZoPC s tým, že má byť vyhostený z územia SR do krajiny pôvodu, ktorou je Vietnam, nakoľko neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu. Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Migračného úradu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany bolo zo strany správneho orgánu aplikované ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC a účastník konania bol zaistený na účel administratívneho vyhostenia rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-9-006/2018-ZAV zo dňa 18.01.2017 na účel administratívneho vyhostenia z územia SR. Dňa 11.04.2018 bola predĺžená lehota zaistenia rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-9-014/2018-ZAV na účel administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky.
6. Správny orgán poukazoval na to, že dňa 06.04.2018 mu bola doručená informácia vedená pod č. PPZ-HCP-SO19-9-009/2018-ZAV od pracovníka Ú. Q., v ktorej pracovník Ú. F. informuje, že totožnosť účastníka konania potvrdená nebola, hoci lustrácia účastníka konania ZÚ VNM so sídlom v Bratislave prebieha od 09.11.2017 a pri telefonickom rozhovore s pracovníkom Ú. F. pracovník ZÚ VNM oznámil, že totožnosť účastníka nebola doposiaľ potvrdená, teda nebolo možné NCD vystaviť. Rovnako správny orgán vychádzal z informácie zo dňa 09.05.2018 vedenej pod č. PPZ-HCP-SO19-9-017/2018-ZAV od pracovníka Ú. Q., v ktorej pracovník Ú. F. informuje, že viackrát bol vykonaný telefonický pohovor s pracovníkom ZÚ VNM za účelom zistenia nových skutočností ohľadne totožnosti účastníka konania, no do doterajšej doby dostali odpoveď, že aj naďalej prebieha proces zisťovania totožnosti osoby a nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné náhradný cestovný doklad vystaviť. Takisto správny orgán vychádzal aj z informácií uvedených v písomnosti č. PPZ-HCP-SO19-3-003/2018-ZAV od pracovníkov Ú. Q. o dĺžke návratovej procedúry do Vietnamu, v zmysle ktorej sa uvádza, že vystavenie NCD predchádza žiadosť o readmisiu, ktorá je zasielaná do Vietnamskej socialistickej republiky a vykonanie osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade. Až po doručení kladnej odpovede zastupiteľský úrad pristúpi k vydaniu NCD. Ak štátny príslušník spolupracuje, vypíše žiadosť o NCD a z domovskej krajiny zabezpečí kópiu podporného dokladu a ak je kladná odpoveď týkajúca sa readmisie, doba
vystavenia NCD trvá približne štyri mesiace. Ak štátny príslušník Vietnamu nespolupracuje, je potrebné čakať na výsledky lustrácií, ktoré sú postupne dopĺňané k žiadosti o NCD. V takomto prípade doba vystavenia NCD môže byť dlhšia ako šesť mesiacov. S účastníkom konania bol vykonaný aj pohovor dňa 29.03.2018, v ktorom pracovníkom pre medzinárodnú migráciu IOM oznámil, že nemá záujem o asistovaný dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu. Doplnil, že dňa 30.05.2018 bol vykonaný osobný pohovor, pri ktorom vypísal žiadosť o NCD v rodnom jazyku s tým, že do domovskej krajiny sa nechce vrátiť.
7. Ďalej poukazoval na to, že zaoberal sa alternatívou zaistenia podľa § 89 ods. 1 ZoPC, pričom tento nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 ZoPC, teda nie je si schopný zabezpečiť pobyt v jeho komplexnosti (ubytovanie, stravovanie, ošatenie, dopravu a podobne, resp. dostatok financií, pričom nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, hnuteľným, či nehnuteľným majetkom, nikoho na Slovensku nepozná a nemá doklady svojej totožnosti, z čoho logicky vyplýva, že za danej situácie objektívne nie je možná aplikácia žiadnej z možností uvedených v § 89 ods. 1 ZoPC.
8. Pokiaľ sa týka prekážok vyhostenia uviedol, že na základe šetrenia, ako aj listinných dôkazov dospel k záveru, že zaistením nie sú porušené práva účastníka konania s ohľadom na platnú legislatívu, no prepustenie by znamenalo ohrozenie rešpektovania zákona štátu, na ktorého výsostnom území sa účastník konania nachádza. Na základe vyššie uvedeného má správny orgán za to, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah do práv účastníka konania a je preukázaná zákonnosť predĺženia jeho zaistenia. Pri predĺžení zaistenia postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, bola mu daná príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy aj účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia o predĺžení zaistenia a uplatniť svoje návrhy za prítomnosti tlmočníka. Účastníkovi konania bola poskytnutá pomoc a poučenie aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.06.2018 uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť. Doplnil, že pri vydaní rozhodnutia o predĺžení zaistenia vychádzal z informácií poskytnutých pracovníkmi Ú. Q. vedených pod č. PPZ-HCP-SO19-9-018/2018-ZAV, kde sa uvádza, že dňa 07.03.2018 bola v zmysle článku 3, 6 ods. 1 N MV SR č. 87/2011 a čl. 7 ods. 6 N MV SR č. 26/2007 vykonaná eskorta žalobcu z Ú. F. do B. za účelom návštevy honorárneho konzula Vietnamskej socialistickej republiky. Od toho času pracovníci Ú. F. viackrát vykonali telefonický pohovor s pracovníkmi zastupiteľského úradu za účelom zistenia nových skutočností ohľadne totožnosti, no vždy dostali odpoveď, že naďalej prebieha proces zisťovania totožnosti osoby a nedisponujú informáciami, na základe ktorých by bolo možné náhradný cestovný doklad vydať. Na základe týchto informácií sa žalovaný viedol správnou úvahou, že konanie o administratívnom vyhostení voči žalobcovi aj naďalej prebieha, pretože z vyjadrení zastupiteľského úradu Vietnamskej socialistickej republiky nie je možné jednoznačne konštatovať, že domovská krajina žalobcu odmieta dať súhlas na vydanie náhradného cestovného dokladu. Žalovanému bola rovnako daná možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, pričom uviedol, že nemá žiadne návrhy, ani žiadne nové dôkazy.
10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
11. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
12. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak a) neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice.
13. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
14. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
15. V zmysle ustanovenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné.
16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
17. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
18. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
19. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia správny súd právne uzatvára:
20. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- SO19-9-024/2018-ZAV zo dňa 05.06.2018, ktorým žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil lehotu zaistenia žalobcovi zaisteného rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-9-006/2018- ZAV podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC s tým, že predĺženie lehoty zaistenia začína plynúť odo dňa 05.06.2018 do 05.09.2018 na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich s vybavením náhradného cestovného dokladu.
21. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Z daného vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu podľa zákonného ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, resp. o uložení trestu vyhostenia v rámci trestného konania. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre zaistenie žalobcu je existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-SO19-8-022/2018-ZAV zo dňa 18.01.2018, ktorým žalovaný podľa § 77 ods. 1 ZoPC a § 82 ods. 1 písm. a) ZoPC administratívne vyhostil žalobcu z územia SR do krajiny pôvodu, ktorou je Vietnam.
22. V dôsledku administratívneho vyhostenia žalobcu týmto rozhodnutím pristúpil žalovaný k zaisteniu žalobcu rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-9-006/2018-ZAV zo dňa 18.01.2017 podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia do 13.04.2018. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-9-014/2018-ZAV zo dňa 11.04.2018 žalovaný predĺžil lehotu zaistenia žalobcu do 10.06.2018 na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich s vybavením NCD. Následne žalobca pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia preskúmavaným rozhodnutím.
23. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov možno štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov (prvá veta § 88 ods. 4 ZoPC) s tým, že počas tohto obdobia možno opakovane predĺžiť zaistenie, avšak celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov (druhá veta § 88 ods. 4 ZoPC). Následne možno aj opakovane rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba tohto predĺženia nesmie presiahnuť 12 mesiacov (tretia veta § 88 ods. 4 ZoPC).
24. V prípade predĺženia lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 4 tretia veta ZoPC musia byť splnené zákonné podmienky. Jednou z podmienok, v prípade ktorej splnenia možno lehotu zaistenia predĺžiť je, že ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje. Rovnako možno pristúpiť k predĺženiu lehoty zaistenia, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, t.j. 6 mesiacov.
25. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 ZoPC z dôvodu, že so žalobcom, ako s účastníkom konania, naďalej prebiehajú úkony súvisiace s vybavením náhradného cestovného dokladu. To znamená, že v čase pôvodného zaistenia účastníka konania nebolo možné vybaviť náhradný cestovný doklad, nakoľko Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky neeviduje odpoveď z domovskej krajiny pre vydanie NCD pre žalobcu.
26. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia žalobcu na základe správ z Ú. Q.. Správny orgán poukazoval nielen na správy, na základe ktorých pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia žalobcu v zmysle rozhodnutia zo dňa 11.04.2018, ale aj na ďalšie správy, ktoré tvoria podklad pre znovu predĺženie lehoty zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutia. Ide najmä o informáciu zo dňa zo dňa 09.05.2018 vedenú pod č. PPZ-HCP-SO19-9-017/2018-ZAV (nachádzajúcu sa v administratívnom spise žalovaného) adresovanú Ú. Q., v ktorej pracovník Ú. F. informuje, že dňa 07.03.2018 bola vykonaná eskorta žalobcu z Ú. F. do B. za účelom návštevy honorárneho konzula Vietnamskej socialistickej republiky s tým, že žalobca bol vrátený do Ú. Q. po vykonaní potrebných úkonov, pričom od toho času pracovníci Ú. F. viackrát vykonali telefonický pohovor s pracovníkmi ZÚ VNM za účelom zistenia nových skutočností ohľadne totožnosti žalobcu, no vždy dostali odpoveď, že naďalej prebieha proces zisťovania totožnosti osoby a nedisponujú informáciami, na základe ktorých by bolo možné NCD vystaviť. Takisto poukazoval na obsah informácií uvedených v písomnosti č. PPZ-HCP-SO19-3-003/2018-ZAV (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného), týkajúcej sa dĺžky návratovej procedúry do Vietnamu
27. Z jednotlivých správ, ktoré sa nachádzajú aj v administratívnom spise žalovaného a na ktoré žalovaný poukazuje v preskúmavanom rozhodnutí, jednoznačne vyplýva, že správny orgán vykonával úkony zamerané na zistenie štádia, v akom sa nachádza vybavenie NCD žalobcu, pričom správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia rozpisuje v súlade s ustálenou súdnou praxou aj obsah týchto podaní s uvedením číselnej konkretizácie, ako aj dňa vystavenia tohto podania. Teda jasne a zrozumiteľne rozvádza jednotlivé podania, ktoré boli podkladom pre prijatie jeho záveru na predĺženie lehoty zaistenia žalobcu na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich s vybavením NCD a preto je dôvodný postup žalovaného podľa § 88 ods. 4 ZoPC.
28. Súd má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležitým spôsobom odôvodnil účelnosť a efektívnosť zaistenia žalobcu, ktoré spočíva v tom, že dôvodom predĺženia lehoty zaistenia je, že naďalej prebiehajú úkony súvisiace s vybavením NCD, pričom zo žiadnych týchto správ nemožno konštatovať, žeby nebolo možné v budúcnosti vydať pre žalobcu NCD a z toho dôvodu by nebola daná už ani účelnosť zaistenia žalobcu tak, ako na to poukazuje tento v správnej žalobe.
29. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite objasnil a odôvodnil podstatu predĺženia lehoty zaistenia, teda zákonnosť zaistenia žalobcu vyplýva z § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Preto súd má zato, že boli tu splnené zákonné podmienky na predĺženie lehoty zaistenia žalobcovi podľa § 88 ods. 4 tretia veta ZoPC z dôvodu ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich s vybavením NCD a v súčasnom štádiu konania je preto jeho zaistenie naďalej účelné a efektívne.
30. Z ustanovenia § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
31. V zmysle tejto právnej úpravy správny súd môže preskúmať rozhodnutie správneho orgánu vo veciach zaistenia aj neformálne bez ohľadu na uplatnené dôvody. Ak teda pri prieskume rozhodnutia správny súd zistí aj štátnym príslušníkom tretej krajiny neuplatnený dôvod nezákonnosti rozhodnutia o zaistení, bude oprávnený a povinný žalobe vyhovieť.
32. Správny súd zároveň konštatuje, že správnu žalobu vo veciach zaistenia posudzoval aj v zmysle hľadísk § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, pričom nezistil dôvody, ktoré by ho viedli k prijatiu iného záveru.
33. Správny súd uvádza, že správna úvaha žalovaného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia týkajúca sa naplnenia účelnosti a efektívnosti zaistenia je náležite zo strany správneho orgánu popísaná a nevybočuje z medzí logického uváženia a zákonných atribútov.
34. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že správny orgán postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní boli aplikované príslušné ustanovenia správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu žalobu zo dňa 12.06.2018 podľa § 229 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.