Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: C.. L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., Z. F. XX, proti žalovanému: SCHIKULKA, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Tešedikova 24, IČO: 36 773 883, zast. JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 4.400,- eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.11.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur s 1 % úrokom z omeškania ročne od 1.6.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podaním doručeným súdu dňa 6.12.2017 upravil žalobu tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.400,- eur s 1 % úrokmi z omeškania ročne od 1.6.2016 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným a jeho zástupcom F. M. dňa 1.6.2014 uzatvoril ústnu dohodu o tom, že mu požičia 5.000,- eur na zakúpenie technického zariadenia a zariadenia kancelárie žalovaného. Ústne sa dohodli na vrátení pôžičky do 1.6.2016. F. M. v júni 2015 zomrel. Žalobca riešil vrátenie pôžičky s konateľkou žalovaného R. M., ktorá dlžobu uznala a dohodli sa na splátkach vo výške 50,- eur mesačne, z ktorej prvú splátku žalobcovi zaplatila dňa 19.1.2017.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.3.2018 uviedol, že žalovaný nárok uplatnený žalobcom v tomto spore v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že žalovaný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože nikdy nemal obchodný vzťah so žalobcom a nie je mu známe, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k pôžičke. Samotný žalovaný v žalobe uvádza, že ústnu zmluvu o pôžičke uzavrel so zástupcom žalovaného F. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že od 8.5.2007 do 31.7.2015 bola konateľkou žalovaného R. a od 1.8.2015 je R. M.. Fyzická osoba F. M. nemal oprávnenie konať za spoločnosť a ani vstupovať do právnych vzťahov. F. zomrel 30.6.2015 a pracoval ako technický pracovník u žalovaného, nikdy nemal oprávnenie konať za spoločnosť, čo vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. V účtovníctve žalovaného nie je zaevidovaná žiadna pôžička od žalobcu a suma vo výške 50,- eur, na ktorú vo svojej žalobe poukazuje žalobca, nebola prevedená z bankového účtu žalovaného. Výpis z účtu žalobcu predložený žalobcom preukazuje iba to, že finančné prostriedky vo výške 4.010,- eur mal a v máji 2014 ich vybral zo svojho účtu, avšak nevyplýva, že ich mal požičať žalovanému. Vzhľadom na to, že žalobca nevie preukázať skutočne uzatvorenú zmluvu o pôžičke medzi ním a žalovaným a žalovaný neuznáva nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu, navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania (č.l. 35).

3. Žalobca v liste adresovanom právnemu zástupcovi žalovaného zo dňa 24.4.2018, ktorý poslal na vedomie súdu dňa 26.4.2018 (č.l. 41, 42) uviedol, že R. je vdova po F. a v dedičskom konaní prevzala aj dlžobu 5.000,- eur. Uvedenú finančnú čiastku spoločnosť SCHIKULKA, s.r.o. použila na zakúpenie zariadenia kancelárie a technického zariadenia a dodnes ho používa. R., ktorá bola konateľkou spoločnosti žalovaného do 31.7.2015 po uzavretí manželstva so F.m sa v súčasnosti volá R.á a naďalej je a bola konateľkou žalovaného od 1.8.2015. R.á dlžobu uznala v prítomnosti svedkov I.a a L.j a dohodli sa, že ju bude splácať, avšak žalobcovi poslala len 50,- eur.

4. Na pojednávanie nariadené na 29.6.2018 boli riadne a včas predvolaní žalobca aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a oznámil, že súhlasí, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Preto podľa ust. § 180 C.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobca predložil výpis zo svojho účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 26.5.2014 vybral zo svojho účtu hotovosť vo výške 4.010,- eur a dňa 20.1.2017 bolo poukázaných na jeho účet 50,- eur z účtu č. F. (č.l. 7, 9). Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 19783/V vyplýva, že obchodná spol. SCHIKULKA, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Tešedikova 24, pôvodne mala dvoch spoločníkov - F. od 8.5.2007 do 23.2.2009 a od 8.5.2007 až doposiaľ R. Štatutárnym orgánom žalobcu v období od 8.5.2007 do 23.2.2009 boli dvaja konatelia - R.k a od 24.2.2009 až doposiaľ je jediným konateľom R. (č.l. 28). Žalobca na pojednávaní dňa 15.6.2018 uviedol, že ústnu zmluvu o pôžičke uzatváral so F. M. a na základe nej požičal F. 5.000,- eur, ktorú mu osobne v hotovosti odovzdal. F. mu počas svojho života vrátil 600,- eur. F. nebol uvedený ako spoločník alebo štatutár žalovaného, avšak on zakladal žalovanú obchodnú spoločnosť, v ktorej bol technickým vedúcim. Jeho manželka, predtým priateľka, bola konateľkou, ale fakticky spoločnosť viedol F.. F. žalobcovi povedal, že pôžičku potrebuje za účelom zakúpenia vecí pre žalovaného a žalobca vie o tom, že následne z požičaných peňazí kupoval veci pre žalovaného. R. je bývalou manželkou zomrelého F.a a žalobcovi ústne uznala, že dlhuje túto sumu a sľubovala, že dlh zaplatí až keď zákazníci zaplatia jej, a to za prítomnosti dvoch svedkov L. Svedkyňa JR. na pojednávaní dňa 15.6.2018 uviedla, že je blízkym osobným priateľom žalobcu a viacmenej bývajú v spoločnej domácnosti. V roku 2014 žalobca býval v Barci, kam za ním svedkyňa často chodievala, aj vtedy boli blízki priatelia. So žalovaným nie je a nikdy ani nebola v žiadnom vzťahu. S p. M., konateľkou žalovaného boli priateľky v čase keď chodila za žalobcom do Barce, neskôr sa ich priateľský vzťah skončil. V súčasnosti sa nestretávajú. Predmet sporu jej bol známy od žalobcu. K veci samej uviedla, že o tom, že žalobca požičal túto sumu, vedela v čase, keď k samotnej pôžičke došlo a vedela to od žalobcu aj od samotného F. ktorý jej ukazoval, že z požičaných peňazí kúpil gaučovú súpravu a veľký televízor. Aj p. M. stále tvrdila, že žalobcovi vráti tieto peniaze, resp. bude splácať, pokiaľ jej klienti budú platiť. V minulom roku bola svedkyňa so žalobcom aj s p. N. na cintoríne v Barci a následne sa zastavili doma u p. M. z dôvodu, že žalobca ju chcel požiadať, aby mu splácala pôžičku, pretože mu zaplatila len raz 50,- eur. Pani M. sa vyhovárala, tak ako už viackrát aj predtým, že nemôže zaplatiť, pretože jej klienti neplatia, ale sľúbila, že pôžičku vráti. Svedok I. na pojednávaní dňa 15.6.2018 uviedol, že so žalobcom sa poznajú asi od roku 2004 a odvtedy je medzi nimi priateľský vzťah. So žalovaným nie je a ani nebol v žiadnom vzťahu. Predmet sporu mu bol známy od žalobcu. K veci samej svedok uviedol, že asi pred dvoma rokmi bol so žalobcom a s p. M. na cintoríne v Barci a pri tejto príležitosti žalobca navrhol, aby išli spolu za p. M. za tým účelom, aby ju požiadal o vrátenie predmetnej pôžičky. Od žalobcu vedel, že p. M. mu vrátila 50,- eur a ďalšie splátky mu už neposielala. Pri tejto príležitosti p. M.alobcovi povedala, že mu dlh vráti, avšak teraz nemá z čoho, pretože jej klienti neplatia. Svedok ďalej uviedol, že často brigádnicky vypomáhal F.i a vedel o tom, že spoloč. SCHIKULKA, s.r.o. zakladal F. on ju fakticky aj viedol, lenže nemal čistý register trestov, preto spoločnosť nemohla byť zapísaná na jeho meno, ale bola napísaná na meno vtedy ešte jeho priateľky, neskôr manželky p. R.. Svedok osobne počul ako F. požiadal žalobcu o poskytnutie pôžičky, ale vtedy sa o výške pôžičky nerozprávali. F.y túto svoju žiadosť odôvodnil tým, že potrebuje zabezpečiť nejaké technické vybavenie pre firmu a zariadiť kanceláriu. Následne svedok už nebol prítomný pri tom, keď sa dohodli na samotnom poskytnutí a na výške pôžičky a rovnako nebol prítomný ani pri odovzdávaní a preberaní pôžičky.

6. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

8. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci, o druhovom určení veci, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Zákon nevyžaduje, aby zmluva o pôžička bola vyhotovená v písomnej forme, teda môže byť aj ústna. Žalobca v tejto veci žiadal o zaplatenie 4.400,- eur od žalovaného - spoločnosti SCHIKULKA, s.r.o., pričom sám tvrdil, že túto pôžičku v celkovej výške 5.000,- eur poskytol na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej so F.. Žalovaného žaloval z toho dôvodu, majúc za to, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore, lebo F. M. mal byť faktickým zakladateľom žalovaného, fakticky spoločnosť žalovaného mal viesť počas svojho života a peniaze, ktoré mu žalobca požičal, mal použiť na nákup zariadenia a na vybavenie kancelárie žalovaného. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, tvrdiac, že žalovaný so žalobcom nikdy žiadnu zmluvu, ani ústnu, neuzavrel a žalobca neposkytol žalovanému žiadnu pôžičku. To, že došlo k požičaniu žalovanej sumy medzi žalobcom a F. M., medzi stranami sporu nebolo sporné. Vzhľadom na to, že z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že F. od vzniku žalovanej obchodnej spoločnosti nikdy nebol spoločníkom ani konateľom žalovaného, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, ktorú tvrdil žalobca, že Slavomír Kassay následne tieto požičané peniaze poskytol žalovanému, avšak to neznamená, že v dôsledku uvedeného vznikol akýkoľvek právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ ide tvrdenia žalobcu, že R. ktorá v čase požičania aj v súčasnosti bola a je konateľkou a spoločníčkou žalovaného, tento dlh uznala a sľúbila žalobcovi vrátiť, súd v súvislosti s týmto poukazuje na citované ust. § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účinné uznanie dlhu má byť v písomnej forme, pričom samotný žalobca tvrdil, že R. dlh uznala ústne, čo potvrdili aj svedkovia vypočutí v tomto spore. Keďže takéto uznanie nemá účinky riadneho uznania dlhu, súd na túto skutočnosť prihliadať nemohol. Navyše žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení ani v tom smere, že R.á uznala tento dlh v zastúpení spol. SCHIKULKA a nie ako Anna Kassayová, fyzická osoba. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v tomto spore v plnom rozsahu úspešný, priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.