Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-50-2018.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/50/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Y. XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Y. XX, otec T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N., C. XXX/XX, o návrhu matky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté dieťa: Z. S., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 16.04.2018 a otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30,- eur mesačne od 01.06.2018, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou rozsudku, s tým, že zročné výživné je vyrovnané.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.05.2018 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti od 16.04.2018 a určenia výživného vo výške 80,- eur mesačne, pretože s otcom mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 16.04.2018, otec mal. dieťaťa dobrovoľne na výživu neprispieva. Matka s mal. dieťaťom opustila spoločnú domácnosť pre konflikty, ktoré sa stupňovali a otec sa jej vyhrážal, že ju vyhodí z domu a mal. dieťa si nechá vo svojej starostlivosti. Otec mal. dieťaťa jej uviedol, že si zakladá novú rodinu a čaká s partnerkou dieťa. Mal. dieťa odmieta akýkoľvek styk s otcom. Matka sa domáhala i nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd mal. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti.
2. Otec mal. dieťaťa uviedol, že s návrhom v časti zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke súhlasil, avšak nesúhlasil s navrhovaným výživným, vzhľadom na zmenu jeho finančných pomerov, pretože momentálne žiadny príjem nemá a došlo k ukončeniu pracovného pomeru, ktorý mal uzavretý na dobu určitú. Bol ochotný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 30,- eur mesačne.
3. Súd pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňa 14.06.2018, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením predložených
listinných dôkazov: sobášny list, rozpis výdavkov na mal. dieťa, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku matkou za rok 2017, ukončenie pracovného pomeru otca ku dňu 31.05.2018, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti otca R736889, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Rodičia mal. dieťaťa uzavreli manželstvo 12.12.2015 na Matričnom úrade v Partizánskom, čo mal súd potvrdené zo sobášneho listu s tým, že manželstvo je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 15, ročník 2015, na strane 252, pod por. č. 110. Manželstvo stále trvá, avšak bol podaný návrh na rozvod manželstva a konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/124/2018, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo.
6. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa 16.04.2018 s mal. dieťaťom z dôvodu častých hádok a nedorozumení, podala aj návrh na rozvod. S mal. dieťaťom bola na predĺženej materskej dovolenke do 31.10.2017 a poberala rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur a rodinné prídavky. Mal. dieťa nastúpilo do predškolského zariadenia v septembri 2017, momentálne navštevuje predškolské zariadenie v Komjaticiach. Po skončení predĺženej materskej bola evidovaná na ÚPSVaR Partizánske ako uchádzač o zamestnanie od novembra 2017, následne na ÚPSVaR Šurany. Bola vyradená z evidencie po tom, ako predložila dohodu o vykonaní práce zo dňa 05.06.2018 uzavretú medzi zamestnávateľom Občianske združenie Prosocia s nástupom do práce 06.06.2018 s tým, že pracovný pomer podľa bodu II je dohodnutý na dobu určitú od 06.06.2018 do 31.07.2018, dohodnutá odmena podľa bodu V v sume 2,759 eur na hodinu. Matka podľa vlastného vyhlásenia uviedla, že dohoda bola podpísaná neskôr, pracovala 5 dní v mesiaci máj a bola jej vyplatená mzda vo výške 99,- eur. Odpracovala celý mesiac jún a mzdu by mala obdržať koncom mesiaca, podľa jej názoru by sa malo jednať o minimálnu mzdu. Starala sa o starší manželský pár, upratovala, varila a nakupovala. Na mal. dieťa má bežné výdavky na stravu, oblečenie a hygienické potreby a strava v materskej škôlke je 28,56 eur. Dieťa už nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Bývajú u rodičov a na bývanie im zatiaľ neprispieva. Nemala výhrady voči tomu, aby sa otec stretával s dieťaťom, na dieťa bude pozitívne vplývať a súhlasila s tým, aby bol styk realizovaný za jej prítomnosti. Po oboznámení sa s finančnou situáciou otca a s jeho stanoviskom uviedla, že je ochotná uzavrieť dohodu, v zmysle návrhu otca ohľadne výživného vo výške 30,- eur mesačne od 01.06.2018 s tým, že zročné výživné je vyrovnané.
7. Otec mal. dieťaťa vo svojej výpovedi upresnil, že jeho pracovný pomer u posledného zamestnávateľa bol ukončený, pretože mal pracovnú zmluvu uzavretú na dobu určitú do 31.05.2018. Má ukončené základné vzdelanie a čistý mesačný príjem podľa vlastného vyhlásenia mal okolo 650,- eur, keď pracovali i nadčasy. Práceneschopný je od apríla a náklady na lieky a injekcie predstavujú sumu 28,- eur mesačne. Nie je evidovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým momentálne neprispieva, lebo nemá z čoho. Nepoprel skutočnosti uvádzané matkou.
8. Matka mal. dieťaťa pred otvorením pojednávania zobrala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť. Súd konanie o nariadení neodkladného opatrenia zastavil podľa § 29 ods. 1 CMP.
9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
12. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
22.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 16.04.2018, kedy matka spolu s mal. dieťaťom odišla zo spoločnej domácnosti a býva u svojich rodičov. Od tohto obdobia sa o mal. dieťa osobne stará a zabezpečuje každodennú starostlivosť. Otec mal. dieťaťa je momentálne práceneschopný, čo mal súd preukázané z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti R736880 od 17.04.2018. Je nezamestnaný a posledný pracovný pomer uzavretý na dobu určitú ukončil dňom 31.05.2018. Z lustrácie v sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec mal. dieťaťa bol evidovaný ako zamestnanec od 17.05.2017 do 31.05.2017 u zamestnávateľa RICHTER SLOVAKIA s. r. o., Partizánske, Nitrianska cesta 21. Za obdobie apríl 2018 a máj 2018 jeho priemerný vymeriavací základ bol 342,56 eur. V tomto období mu nie sú vyplácané žiadne dávky. Po skončení práceneschopnosti sa zaeviduje na ÚPSVaR, kde bol evidovaný asi rok predtým ako začal pracovný pomer u posledného zamestnávateľa. Rodičia na pojednávaní uzavreli dohodu tak, ako je uvedená vo výroku rozsudku, ktorú súd schválil podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, pretože je v záujme mal. dieťaťa, vychádza z finančných možností otca. Rodičia nenavrhli upraviť styk otca s mal. dieťaťom, pretože obaja zhodne uviedli, že sa budú snažiť o to, aby sa obnovili narušené citové väzby medzi mal. dieťaťom a otcom vzhľadom na okolnosti, ktoré vznikli medzi rodičmi tak, aby to bolo v záujme mal. dieťaťa.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).