Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/79/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej: Y. F., A.. XX.X.XXXX, W. X. Č.. XXX, o vymoženie 498,83 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Haburská 49/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.6.2016, č.k. 4Er/491/2014-60, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 17.6.2016, č.k. 4Er/491/2014-60 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 15.4.2011 uzavretá zmluva o úvere č. 705800130, ktorú súd posúdil v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ako spotrebiteľskú zmluvu. V rovnaký deň bola medzi účastníkmi podpísaná Rozhodcovská zmluva, v ktorej bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, v ktorej bolo upravené riešenie sporov. Súd prvej inštancie mal za to, že dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd bol názoru, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím naplnila znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Keďže právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd dospel k názoru, že exekučný titul nie je možné považovať za spôsobilý a vydaný v súlade so zákonom. Preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v

prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu / dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvej inštancie nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

12. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 15.4.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 200 eur, ktorý sa povinná zaviazala zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 196 eur v 12 mesačných splátkach po 33 eur, t.j. v celkovej výške 396 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 20.3.2013, č. SR 09055/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2013 a vykonateľnosť dňa 11.4.2013. Oprávnený a povinná zabezpečili zmluvu o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa 15.4.2011, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.

13. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

14. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

15. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

16. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá dňa 15.4.2011, je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, čo nenamietal ani oprávnený.

18. Oprávnený v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň mal za to, že rozhodcovská doložka uzavretá formou samostatnej rozhodcovskej zmluvy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

19. Pozornosti oprávneného asi ušlo, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neuviedol, že medzi zmluvnými stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naopak, túto zmluvu preskúmal a posúdil ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzavreli zmluvné strany dňa 15.4.2011.

20. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 705800130 uzatvorenej dňa 15.4.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

21. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

25. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to

znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

27. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemá vplyv ani doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243 f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 243 f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 po novele Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z..

28. V zmysle § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (ďalej len Exekučný poriadok), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako (ods. 2). Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú (ods. 3). Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ (ods. 4). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví (ods. 5). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (ods. 6).

29. V zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 30. V zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť. Ak oprávnený napriek výzve exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom konaní pokračovať, alebo ak nepriloží exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený (§ 40 ods. 2 Exekučného poriadku).

31. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

32. Z dikcie citovaného § 243f Exekučného poriadku vyplýva, že aj v exekučných konaniach začatých pred 23.12.2015 (exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi), v ktorých sa od 23.12.2015 vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti tohto zákona (do 23.1.2016).

33. Ak do 23.12.2015 bolo síce začaté exekučné konanie, ale nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia (podľa názoru odvolacieho súdu právoplatne), sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 Exekučného poriadku použijú rovnako.

34. Keďže zákonodarca uvádza výslovnú úpravu pre exekučné konania, v ktorých ešte nebolo rozhodnuté o udelení poverenia (v ods. 2 § 243f Exekučného poriadku), je potrebné dospieť k záveru, že § 243f ods. 1 sa použije na exekučné konania začaté do 23.12.2015, v ktorých do 23.12.2015 už bolo udelené poverenie a exekútor už mohol začať vykonávať exekúciu v zmysle § 36 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku (Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie). Ustanovenia § 243f ods. 3 až 6 sa potom výslovne vzťahujú len na exekúcie a exekučné konania podľa ods. 1, teda tie v ktorých už mohla začať alebo začala exekúcia na základe už udeleného poverenia. Iba v prípade ods. 3 § 243f je potrebné použiť širší výklad na exekučné konania podľa § 243f ods. 2, (kde teda ešte exekúcia nezačala, lebo nebolo udelené poverenie a teda ak exekúcia nezačala, nemožno ju ani odložiť) v tom zmysle, že o žiadosti o udelenie poverenia môže súd rozhodnúť podľa § 40 a § 44 Exekučného poriadku až po uplynutí lehoty 30 dní od účinnosti zákona na doplnenie návrhu v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

35. V exekučných konaniach podľa ods. 2 neprichádza do úvahy postup podľa § 243f ods. 4 až 6 o zastavení exekúcie pre nedoplnenie návrhu podľa odseku 1 a skúmaní dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, resp. pre pokračovanie exekúcie.

36. Novela Exekučného poriadku totiž zaviedla nielen nový dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. m/), ale v § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku doplnila aj nový dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky, ktorá bola použitá v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, pričom ide o úplne totožné dôvody (tak pre zastavenie exekúcie, ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia).

37. Súd teda už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či exekučným titulom, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, (ne)bol priznaný nárok v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a ak sa jedná o takýto nárok (zo spotrebiteľskej zmluvy), či bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. V prípade kladného záveru súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia.

38. Vychádzajúc z § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na použitie § 39 ods. 4 a § 40 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 23.12.2015, v ktorých do 23.12.2015 nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, je oprávnený povinný do 23.1.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak návrh nebude takto doplnený, súd zastaví exekučné konanie (nie exekúciu) podľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku (na § 40 Exekučného poriadku je výslovný odkaz v § 243f ods. 2 Exekučného poriadku), teda nezastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh doplní podľa § 39 ods. 4, potom bude súd postupovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda buď udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne za splnenia zákonných podmienok.

39. Aj po novele Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z. zostáva v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. O rozpor exekučného titulu so zákonom sa jedná aj v prípade, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Takéto rozhodnutie je nulitným právnym aktom a nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.

40. V prípade rozhodcovských rozsudkov najčastejším dôvodom ich rozporu so zákonom je skutočnosť, že boli vydané na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či už z dôvodu nedodržania jej písomnej formy alebo z dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

41. O takýto prípade ide v prejednávanej veci.

42. Na základe skutočností uvedených oprávneným a dôkazov ním predložených pred vydaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Tým

vzal za preukázané splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 tretej vety Exekučného poriadku.

43. Rozpor exekučného titulu so zákonom je vždy dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia a v takom prípade skúmanie existencie dôvodov pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku je nadbytočné.

44. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený neuviedol iné skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou ako už súd mal k dispozícii ani neoznačil iné dôkazy s povinnou než už boli súčasťou exekučného spisu, a preto opätovné skúmanie skutočností v zmysle § 44 ods.2 štvrtej vety Exekučného poriadku by nemohlo viesť k inému záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie, t.j. o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorou je rozhodcovská doložka, na ktorú nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté.

45. Tým, že súd v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, bol naplnený účel novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z., t.j. zvýšenie ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach.

46. Práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

47. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ani po splnení povinnosti oprávneným podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia, lebo na zistenú neodstrániteľnú vadu exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez toho, aby bola daná právomoc rozhodcovského súdu) musí súd prihliadnuť ex offo bez ohľadu na výsledok ďalších zistení v zmysle § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).