Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného F. C., na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný F. C., A.. XX.XX.XXXX v Lounoch, Česká republika, trvale bytom obec W., t.č. ÚVV Leopoldov,

je vinný, že

dňa 01.04.2018 v čase okolo 22:15 hod. v Partizánskom, časť P. W. A. X. ulici v priestoroch rodinného domu č. XX, kde spolu s poškodenou, svojou družkou H. X. Y. U. N. býva, sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím nožom svojej družke H. X., avšak nôž v ruke nemal, pričom ju aj fyzicky napadol tak, že jej opakovane udrel päsťou ruky do hlavy nad ľavé oko, zvalil sa na ňu, na čo sa poškodená začala brániť a obžalovaného zo seba zhodila, vytiahla mobilný telefón, ktorým chcela privolať políciu, no obžalovaný sa rozbehol za ňou, pričom poškodená uvedený mobilný telefón podala U. N., ktorý sa nachádzal vo vedľajšej izbe so slovami, aby zavolal na políciu, kde obžalovaný bežal za poškodenou pred rodinný dom a keď ju nevidel, vrátil sa späť do domu, zamkol za sebou vchodové dvere, pristúpil k U. N., ktorého udrel päsťou do tváre nad pravé oko, po čom sa U. N. posadil do kresla, kde mu obžalovaný vykopol z ruky mobilný telefón a následne ho dvakrát kopol do hlavy, pričom uvedeným konaním obžalovaný vzbudil u H. X.C. dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej hematóm vľavo frontálne nad obočím bez porušenia celistvosti kože, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a U. N. spôsobil tržnú ranu vpravo frontálne nad obočím dlhú 3 cm a zasahujúcu do podkožia, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe

čím spáchal:

prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 5 Tr. zák.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. n/, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava

- mestská časť Petržalka 851 04 Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 175/18/3305-22 doručenej súdu dňa 05.06.2018, po jej preskúmaní, súd vydal trestný rozkaz č.k. 2T/34/2018-148 dňa 18.06.2018. Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor dňa 18.06.2018. Odpor proti trestnému rozkazu neodôvodnil.

Následne samosudca nariadil a vykonal dňa 02.07.2018 hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný ku skutku podľa obžaloby v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a tento ľutuje. Na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal kladne (áno) na všetkých päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovaného po zistení stanoviska prokurátora a obhajcu uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ďalej vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste. Súd skutok právne kvalifikoval ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 5 Tr. zák. Zavinenie obžalovaného je dané priamym úmyslom podľa § 15 písm. a/ Tr. zák..

Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, oboznámil znalecký posudok z odvetvia psychiatria, zápisnicu o výsluchu zástupcu VŠZP a.s, správy o povesti obžalovaného, odpis z registra trestov, pripojené spisy a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný učinil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, vo vyhlásení, ako aj v záverečnej reči vyjadril ľútosť nad spáchaním skutku. Je slobodný, nemá vyživovacie povinnosti, pred spáchaním skutku bol nezamestnaný, po prepustení z výkonu trestu sa zdržiaval u poškodených.

Zo záverov podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, č. 36/2018 zo dňa 02.05.2018 súd zistil, že znalec u obžalovaného zistil abúzus alkoholu s rizikom vývoja závislosti, nenavrhol mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu zástupcu poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., U.. P. O. z prípravného konania z 21.05.2018 súd zistil, že poškodený si nárok na náhradu škody v dôsledku poskytnutej zdravotnej starostlivosti U. N. nevyčíslil, ako vyplýva z obsahu spisu do skončenia vyšetrovania (§ 46 ods. 3 Tr. por.).

Podľa záznamu o dychovej skúške mal obžalovaný dňa 01.04.2018 o 23:19 h, teda cca hodinu po skutku, 0,92 mg/L alkoholu v dychu,.

Z odpisu z registra trestov a pripojených spisov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 23 x súdne trestaný (neprihliadajúc na odsúdenia, kde sa v skúšobnej dobe osvedčil) a to za úmyselnú trestnú činnosť nie raz násilnú, pričom mu boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty. Aj pre prečin podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a, b/ Tr. zák. bol odsúdený od roku 2012 trikrát a to vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/158/2011, Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/3/2014, Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/135/2016. Vo veci sp. zn. 2T/3/2014, sp. zn. 2T/135/2016 sa trestnej činnosti dopustil vo vzťahu k poškodenej H. X.j. Trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany č.k. 2T/135/2016-149 z 02.01.2017, právoplatným 08.03.2017 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody na 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia, trest vykonal len 27.02.2018. Skutok spáchal dňa 29.10.2016 keď fyzicky a verbálne napadol družku H.S. X. a hrozil sa jej smrťou.

Prokurátorka navrhla obžalovanému uložiť trest odňatia slobody za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obhajoba navrhla, aby súd zohľadnil špecifické okolnosti, a to, že skutok sa stal v rámci úzkych sociálnych väzieb dotknutých osôb, ktoré nie sú narušené, uložil trest na spodnej hranici trestnej sadzby so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 355 ods. 3 Tr. por. pri prejednaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože obžalovaný postupom podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v konaní pred súdom napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní aj súdu. Táto skutočnosť mala význam vo vzťahu k rozhodovaniu o výške trestu. Súd neprihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., pretože hoci sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a aj urobil vyhlásenie o vine, ba viackrát uviedol, že svojho konania ľutuje, jeho ľútosť, ako kumulatívnu podmienku k priznaniu, súd nepovažuje za úprimnú, ale v podstate len o snahu o nižší trest. Obžalovaný je 23x súdne trestaný, pričom jeho konanie v tejto veci je v podstate rovnorodou recidívou ku skutku v trestnej veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/135/2016, ktorého sa dopustil voči totožnej poškodenej, vo vzťahu ku ktorej sa na viac obdobného konania dopustil už v roku 2013 (vec Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/3/2014). Súd je toho názoru, že pokiaľ je ľútosť nad spáchaním trestného činu úprimná, prejaví sa aj v správaní obžalovaného - obžalovaný už trestnú činnosť ľutoval aj vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/3/2014, aj Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/135/2016, ako vyplýva z priznaných poľahčujúcich okolností. Obžalovaný bol prepustený z výkonu trestu len 27.02.2018 pričom už 01.04.2018 sa dopustil rovnakej trestnej činnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd neuveril, že vyhlásenie obžalovaného o ľútosti nad spáchaním trestnej činnosti je úprimné.

Súd vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky. Práve pri ukladaní trestu súd zohľadnil špecifické okolnosti, ktoré uvádza aj obhajoba a to tie, že bez špecifických čŕt osobnosti poškodených X. Y. N. by sa len ťažko stalo, že by obžalovaného prichýlili, najmä poškodená, vo vzťahu ku ktorej sa trestnej činnosti dopustil aj v minulosti. Ako je zrejmé, na správanie obžalovaného má vplyv aj škodlivé požívanie alkoholu.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 18 mesiacov nepodmienečne, ktorý považuje za primeraný a spravodlivý, vzhľadom k závažnosti trestnej činnosti, pričom za závažnú skutočnosť v neprospech obžalovaného považuje použité fyzické násilie voči dvom osobám, skutočnosť, že skutok spáchal krátko po tom, čo bol pre rovnakú trestnú činnosť prepustený z výkonu trestu a v neposlednom rade to, že sa skutku dopustil v domácnosti obývanej poškodenými, kde bol v podstate hosťom, a býval tam len ich zvolením. Už za rovnorodú trestnú činnosť vo veci sp. zn. 2T/135/2016 mu bol uložený trest 16 mesiacov nepodmienečne, ktorý evidentne nijaký prevýchovný efekt na správanie obžalovaného nemal. Účel nepodmienečného trestu je v tomto prípade najmä zabránenie v pokračovaní v trestnej činnosti a ochrana spoločnosti, morálne odsúdenie páchateľa, pričom prevencia v podobe ponaučenia je výslovne na osobe obžalovaného a uvedomenia si dôsledkov jeho správania najmä pod vplyvom alkoholu.

Pretože bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin (Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/135/2016), súd ho zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom vzhľadom ku skôr ukladaným nepodmienečným trestom, neexistuje žiadne dôvod na zaradenie do miernejšieho stupňa stráženia.

Poškodení X. Y. N. si nárok na náhradu škody neuplatnili, uplatnil si ho len poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., tento poškodený však nárok na náhradu škody nevyčíslil a ani nepreukázal

inak ako svojim tvrdením jeho základ. Súd má za to, že hoci formálne má postavenie len svedka, o nároku na náhradu škody je potrebné formálne rozhodnúť podľa § 288 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.