Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/127/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: TIMOKO SK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 30, Detva, IČO: 36 632 279, zastúpeného JUDr. Marianom Holým, advokátom, B. Němcovej 1/A, Brezno, proti žalovanému: Obec Rakovnica, IČO: 00 328 677, sídlo OcÚ, Rakovnica 150, zastúpenému JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, Šafárikova 8, Rožňava, o zaplatenie 413,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k. 9Cb/15/2014-40 zo dňa 14.3.2016 v spojení s opravným uznesením, č.k. 9Cb/15/2014-55 zo dňa 16.8.2017 takto

rozhodol:

I. M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania 6,70 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku a 152,22 eur titulom trov právneho zastúpenia žalobcu, na účet právneho zástupcu žalobcu vedeného v Prima banke Slovensko, a. s., pobočka Brezno, č.ú. IBAN: G., BIC CODE: KOMASK2X, v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň súd uložil Slovenskej pošte, a.s. - prevádzkovateľovi systému, IČO: 36 631 124 so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, vrátiť žalobcovi LÍPA Slovakia, s. r. o., sídlo Brezno, Mostárenská 9, IČO: 36 632 279, zaplatený súdny poplatok v sume 17,80 eur a žalovanému Obec Rakovnica, IČO: 00 328 677, sídlo OcÚ, 049 31 Rakovnica 150, zaplatený súdny poplatok v sume 17,80 eur, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol súd prvej inštancie, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia 413,82 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 09. 07. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, v dôsledku čoho príslušný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 20Rob/16/2014 dňa 30. 07. 2014, proti ktorému podal žalovaný odpor.

3. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 9.3.2016 pred začatím prvého pojednávania zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalobcom dodané zariadenie pre žalovaného bolo skontrolované, bolo zistené, že je plne funkčné a došlo k jeho opätovnému nastaveniu. Žalovaný žalovanú istinu žalobcovi zaplatil, preto žalobca upustil od vymáhania úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Navrhoval na základe späťvzatia žaloby konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., keď konštatoval, že z predloženého výpisu účtu žalobcu vyplýva, že žalovaný sumu 413,82 eur uhradil žalobcovi 06. 11. 2014 bezhotovostným vkladom na účet žalobcu, teda po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a po vydaní platobného rozkazu a v nadväznosti na to zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 158,92 eur.

6. Trovy konania pozostávajú z nevrátenej časti súdneho poplatku v sume 6,70 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom za 4 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenie dňa 7.1.2014, podanie žalobného návrhu dňa 8.7.2014, podanie vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu dňa 7.11.2014, spísanie späťvzatia žalobného návrhu dňa 7.3.2016) po 29,88 eur za každý úkon, spolu teda 119,52 eur - § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb + režijný paušál po 8,04 eur za tri úkony vykonané v roku 2014 a v sume 8,58 eur za jeden úkon vykonaný v roku 2016, celkom teda 32,70 eur - § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Celkové trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 152,22 eur.

7. Rozhodnutie o vrátení časti súdneho poplatku súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých súd prvej inštancie vrátil žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 17,80 eur a žalovanému za podaný odpor proti platobnému rozkazu rovnako v sume 17,80 eur.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v časti priznania náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V odvolaní poukázal na predmet konania, a to žalobcom podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 413,82 eur s prísl., na obsah vydaného platobného rozkazu zo dňa 30.7.2014, sp. zn. 20Rob/16/2014, proti ktorému žalovaný podal odpor z dôvodu, že žalobcom inštalované fotorelé bolo nefunkčné a dožadoval sa odstránenia závady. Žalovaný odmietol uhradiť kúpnu cenu za nefunkčné fotorelé do času, kým nedôjde k výmene, resp. oprave. Nakoľko po podaní žaloby žalobca navštívil žalovaného a uviedol do prevádzky dovtedy nefunkčné fotorelé, došlo následne aj k úhrade kúpnej ceny tak, ako to po celý čas žalovaný deklaroval. Následne žalobca podaním zo dňa 7.3.2016 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal priznať mu náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré zároveň citoval. Keďže žalobca uviedol do prevádzky nefunkčné fotorelé, žalovaný nemal dôvod nezaplatiť mu kúpnu cenu. Zastával však názor, že práve v dôsledku konania žalobcu, ktorý dovtedy odmietol odstrániť vadu, sa konanie zastavilo, a preto nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia by mal mať práve žalovaný a nie žalobca. Uviedol tiež, že navyše konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa po odstránení závady na nefunkčnom fotorelé dohodol žalobca so žalovaným, že žalobu zoberie späť a nebude si uplatňovať náhradu trov konania a právneho zastúpenia, čo však nedodržal.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené cestou právneho zástupcu dňa 11.5.2016 písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 24.3.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

12. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované.

13. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016 odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 , ako aj potrebe ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

14. Odvolaním nebol napadnutý výrok o zastavení konania ani výrok o rozhodnutí súdu o vrátení súdneho poplatku žalobcovi a žalovanému, v týchto výrokoch nadobudlo uznesenie právoplatnosť a nebolo predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

15. Predovšetkým považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 146 O.s.p. ( v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p. (v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

16. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

17. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p..

18. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie (pôvodne ust. § 146 ods. 2 a § 147 O.s.p.) bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 C.s.p., čo znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR , I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p (obdobne § 256 ods. 1 C.s.p.), je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov však nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. (pôvodne § 150 ods. 1 O.s.p.), teda ako dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

20. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. (obdobne § 257 C.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 O.s.p., obdobne § 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 146 ods. 2 O.s.p. obdobne § 256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, čo znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, avšak aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a slúži a mala slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a aby neodporovalo dobrým mravom, teda slúži na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu.

21. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd rozhodoval o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p, keď konštatoval, že žalovaný uhradil žalobcovi žalobcom uplatnený peňažný

nárok bezhotovostným vkladom na účet žalobcu po návrhu na vydanie platobného rozkazu a po vydaní platobného rozkazu.

22. Vychádzajúc z obsahu spisu ako aj z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že žalobcom inštalované fotorelé nebolo funkčné a opakovane sa dožadoval odstránenia závady a v nadväznosti na to odmietal uhradiť kúpnu cenu za nefunkčné fotorelé do času, kým nedôjde k jeho oprave. Keďže žalobca až po podaní žaloby navštívil žalovaného a uviedol do prevádzky dovtedy nefunkčné fotorelé, následne došlo zo strany žalovaného k úhrade kúpnej ceny, tak ako to po celý čas žalovaný deklaroval, pretože už žalovaný nemal dôvod nezaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Žalovaný teda zastával názor, že práve v dôsledku správania sa žalobcu bolo konanie zastavené.

23. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že dňa 15.5.2013 žalobca dodal žalovanému tovar značky fotorelé ASPON a že žalovaný opakovane telefonicky oznamoval žalobcovi nefunkčnosť tohto zariadenia (22.5.2013, 8.6.2013 aj 26.6.2013), čo žalobca nespochybnil, len uviedol, že sa nezaviazal zjednať nápravu, ak nebolo posúdené, či je zariadenie nefunkčné z dôvodu výrobnej vady alebo z iného dôvodu. Rovnako je nesporné, že po podaní žaloby navštívil žalobca žalovaného a po stretnutí so starostom boli fotorelé ASPON opakovane nastavené pri zistení, že sú funkčné a bolo vykonané zaškolenie obslužného personálu a že po tomto stretnutí dlžník - žalovaný zaplatil celý dlh vo výške 413,82 eur na účet spoločnosti.

24. Za danej situácie má odvolací súd za to, že sú splnené predpoklady aj na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (pôvodne § 150 ods. 1 O.s.p.), teda dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré spočívajú v okolnostiach konkrétneho prípadu ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Je totiž potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by žalobca reagoval na opakované výzvy zo strany žalovaného pred podaním žaloby tak, ako reagoval vzhľadom na podaný odpor až následne po podaní žaloby a dostavil sa do sídla žalovaného za účelom zistenia, z akého dôvodu je zariadenie nefunkčné a po jeho nastavení uviedol do prevádzky dovtedy nefunkčné zariadenie a vykonal zaškolenie obslužného personálu, tak k sporovému konaniu by po odstránení týchto nedostatkov vôbec nedošlo. Zjednanie nápravy vo forme posúdenia, z akého dôvodu zariadenie nefunguje, vrátane jeho nastavenia patrí len do kompetencie žalobcu ako jeho dodávateľa, obzvlášť ak bol dodávateľ opakovane informovaný o nefungovaní zariadenia a z tohto dôvodu aj neuhradenia ceny za jeho dodanie do času odstránenia jeho nefungovania.

25. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie uznesenia v napadnutom výroku ani na jeho zrušenie, odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku považuje odvolací súd za spravodlivé pre obe strany sporu a nebude mať na ich majetkové pomery nepriaznivý dopad.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, trovy konania nežiadal, odvolací súd sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).