Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-292-2016.pdf
PDF · 110.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/292/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne Q. O., nar. X.X.XXXX, I. K. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom Palárikova 1449, 022 01 Čadca proti žalovaným: 1. L. M., nar. XX.X.XXXX, Č.. Q. XXX, K., Č. P. a 2. B. C., nar. X.XX.XXXX, I. K. XXXX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, Čadca o určenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalované v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni právo na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 9.11.2016, podanou na súde dňa 10.11.2016, domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v rade 1. ako predávajúcou a žalovanou v rade 2. ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 3/10-ín v nehnuteľnosti - parcele registra E č. XXXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 2935 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, pod V XXXX/XXXX dňa 1.8.2016. Dôvodila, že žalovaná 1. ako predávajúca jej na predaj svoj podiel pred prevodom žalovanej 2. ako kupujúcej, neponúkla. Žalobkyňa vlastní v tejto nehnuteľnosti podiely: 1/120- inu pod B1 a 1/24-inu pod B11. Rozhodujúce skutkové tvrdenia tvrdenej neplatnosti okrem toho, že podiel žalovanej 1/ nebol pred prevodom žalobkyni ponúknutý na predaj, boli tie, že žalované 1. a 2. nie sú blízkymi osobami, preto došlo k porušeniu predkupného práva. V žalobe zároveň uviedla, že žalovaná 1. ešte pred prevodom vyjadrila svoj súhlas s osvedčením vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k spornej nehnuteľnosti, keďže žalobkyňa ju užíva. Týmto vyhlásením došlo k uznaniu vlastníckeho práva žalobkyne a preto žalovaná 1. nemohla svoj podiel platne previesť na žalovanú 2. V replike namietala hodnotenie blízkeho vzťahu stranou žalovaných. Žalované nie sú blízkymi osobami, nejde o pomer, ktorý má na mysli § 116 Občianskeho zákonníka, ide o široký a vzdialený vzťah, napokon, žalovaná 1. dlhodobo žije v Českej republike. Zároveň nie je preukázané, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, tá druhá pociťovala ako svoju vlastnú. Poukázala na časový odstup medzi podpismi na zmluve a jej osvedčením. Zároveň žalovaná 1. v čase podpisu zmluvy nebola už vlastníčkou podielu, pretože predtým uznala vlastnícke právo žalobkyne písomným vyjadrením k vydaniu osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva žalobkyňou formou vydržania. Kúpna zmluva preto nemôže byť platná i z dôvodu zásady nemo plus iuris (nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám). Kúpnu zmluvu žalobkyňa zároveň považuje za prejav účelovej snahy jej dcéry, žalovanej 2., ktorá má k žalobkyni negatívny vzťah, pretože sporná parcela tvorí záhradu pri dome žalobkyne, ktorú má žalobkyňa oplotenú už 30 rokov. Neplatnosť kúpnej zmluvy preto odôvodnila aj rozporom s dobrými mravmi. Na pojednávaní predložila mapu, na ktorej sú zvýraznené červenou fixou čísla parciel, ku ktorej uviedla, že predmetom prevodu
bol podiel v parcele XXXXX/X s tým, že žalobkyňa má oplotenú parcelu označenú ako XXXX, ktorú fakticky užíva. 2. Žalovaná v rade 1. vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.1.2018 na čl. 28 spisu uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko podiel v spornej nehnuteľnosti previedla na žalovanú 2. ako na svoju sesternicu „z druhého kolena“, zároveň dcéru žalobkyne, teda ako osobe blízkej. Nehnuteľnosť nevyužíva, rozhodla sa ju predať žalovanej 2., ktorá o ňu prejavila záujem. Naďalej s ňou udržiava rodinné vzťahy. Na pojednávaní svoje skutkové tvrdenia rozviedla, uviedla, že so žalovanou 2. sa začala kontaktovať na sociálnych sieťach, zhruba 5 rokov dozadu, asi od leta 2013. Zmluvu navrhla a žalovanej 1. predložila žalovaná 2. dňa 5. 1. 2016, už počas Vianoc v decembri 2015, keď sa navštívili, jej navrhla, že by od nej sporný podiel odkúpila. Na úrade v C. boli spolu potom až cez prázdniny, skôr nie, pretože si nenašla čas. Vie, o akú nehnuteľnosť ide a kde sa nachádza. Vie to preto, pretože žalovaná 2. má veľké okno v obývačke a z neho terasu a je to po pravej strane od terasy. O zhoršených vzťahoch medzi žalobkyňou a žalovanou v rade 2/ sa dozvedala od žalovanej 2/ postupne. Žalovanej 2. predala parcelu, ktorá bola jej dedičstvom. Žalobkyni nemohla ponúknuť spornú parcelu na predaj preto, pretože bola jej dedičstvom a ona nemohla vedieť, že žalobkyňa má záujem práve o túto parcelu, keďže v liste žiadala podpis k parcele, ktorú žalovaná 1. nezdedila. 3. Žalovaná 2. vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.1.2018 čl. 21 spisu uviedla, že tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé. Žalovaná je dcérou žalobkyne a otec žalovanej 1. B. Š.Ľ. bol bratrancom žalobkyne, žalované sú teda sesternice z druhého kolena. Zároveň starý otec žalovanej 2. O. O., otec žalobkyne, bol bratom Q. Š., starej matky žalovanej 1. (k týmto tvrdeniam predložila kópie rodných listov čl. 24 a 25). Tento príbuzenský vzťah potvrdila i samotná žalobkyňa vo svojom liste adresovanom žalovanej 1., v ktorom žalovanú 1. žiadala o vyporiadanie pozemku. Predkupné právo porušené nebolo, pretože žalovaná 2. považuje žalovanú 1. za blízku osobu a vzťah medzi nimi za blízky, subjektívny. Tento vzťah je obojstranný. Obe žalované by pociťovali ujmu tej druhej ako svoju vlastnú. Kúpna zmluva bola spísaná už dňa 5.1.2016, žalovaná ju však podpísala a na Matrike Obce C. overila pre pracovnú zaneprázdnenosť až dňa 8.7.2016. Tento prejav vôle bol vyjadrený teda ešte skôr, ako žalovaná 1. vyjadrila súhlas s osvedčením vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá žalovanú 1. uviedla do omylu, pretože v liste, ktorý jej zaslala, ju žiadala o podpis k osvedčeniu vlastníckeho práva k tým nehnuteľnostiam, ktoré žalovaná 1. nezdedila. Podiely v nehnuteľnostiach, ktoré si chcela žalobkyňa osvedčiť, však žalovaná 1. zdedila na základe osvedčenia vydaného v konaní vedenom na OS Čadca pod sp. zn. XD XXX/XX. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj z výpisu z LV, ktorý sama žalobkyňa so žalobou predložila. Žalobkyňa nepredložila žiadnu verejnú listinu, napr. osvedčenie notára o vydržaní práva k spornej nehnuteľnosti, preto žalovaná 2. nadobudla vlastnícke právo k spornému podielu v súlade so zákonom. V duplike zo dňa 26.3.2018 čl. 38 uviedla, že so žalovanou 1. má veľmi dobrý vzťah, už dlhodobo udržiavajú ako rodiny intenzívny vzťah, čo pretrváva dodnes, čo nemôže povedať o vzťahu so svojou matkou, žalobkyňou. So žalovanou 1. sa pravidelne navštevuje, sú ako sestry, stretávajú sa počas osláv, pri rôznych rodinných podujatiach (meniny, narodeniny, guľášovky, grilovanie), ale i počas chorôb. K týmto tvrdeniam pripojila čestné vyhlásenia osôb M. C., Š. O., V. P. a N. P. čl. 40 - 43. Vo vyjadrení zo dňa 22.5.2018 čl. 47 uviedla, že žalobkyňa zavádza, keď tvrdí, že sporná parcela tvorí záhradu pri jej dome, ktorú má navyše oplotenú už 30 rokov, pretože nepredložila žiadny dôkaz. Vlastníctvo k spornej parcele chce nadobudnúť len z toho dôvodu, aby zamedzila prístup žalovanej 2. k jej rodinnému domu. Zároveň poukázala i na to, že žalobkyni však už nevadí, že žalovaná 1. previedla aj iné podiely v parcelách registra E: č. XXXXX/X - ttp o výmere 20 m2, č. XXXXX/X - ttp o výmere 29 m2, či č. XXXXX/X - ttp o výmere 7 m2, zapísané na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., kúpnou zmluvou zapísanou pod V XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2016. Na pojednávaní uviedla, že o podiel v spornej nehnuteľnosti mala záujem z dôvodu, lebo tam má bazén pre deti, má tam málo miesta a nechce to mať okolo domu zarastené. Nemala záujem o celú parcelu, je to veľká parcela. Nevedela, že žalobkyňa si parcely vyporiadava, lebo záhradu má dávno hotovú, oplotenú, takže žalovaná 2. mala za to, že keď je to oplotené, tak nie na cudzom. Keď u žalovanej do roku 2011 bývala, užívala ju aj ona, avšak toto neriešila. So žalovanou 1. sa navštevujú 3 až 4-krát do roka, žalovaná 2. chodieva za žalovanou 1. častejšie, nakoľko chodieva na nákupy do U., predtým jej zavolá, nakoľko žalovaná 1. pracuje na zmeny. Na otázku súdu vo vzťahu k umiestneniu parcely uviedla, že sčasti ju má oplotenú žalobkyňa, a to vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej podielu. Tá neoplotená časť sa nachádza pri dome žalovanej 2.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi, z ktorých mal zistené nasledovné skutočnosti.
5. Z pripojeného spisu Okresného úradu, odboru katastrálneho, Č. Z. mal zistené, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou 1. ako predávajúcou a žalovanou 2. ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 3/10-ín k nehnuteľnosti - parcele registra E č. XXXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 2935 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., ktorej vklad bol povolený na základe návrhu zo dňa 7.7.2016 pod č. V XXXX/XXXX dňa 1.8.2016, bola písomne vyhotovená a žalovanou 2. podpísaná dňa 5.1.2016 a následne na Obecnom úrade v C. žalovanou 1. podpísaná dňa 8.7.2016 (vychádzajúc z osvedčovacej doložky OÚ C.).
6. Z výpisu z LV č. XXXXX, katastrálne územie C., zo dňa 24.3.2016 čl. 5 vyplýva, že žalovaná 1. bola bol B4 zapísaná ako podielová spoluvlastníčka parcely registra E č. XXXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 2935 m2, k podielu 3/10 - ín, titulom zápisu bolo osvedčenie o dedičstve č. XDXXX/XX-XXX/XX. Z výpisu z LV č. XXXXX, katastrálne územie C., zo dňa 7.11.2016 čl. 4 vyplýva, že vlastnícke právo k tomuto podielu patrí žalovanej 2., ktorá je zapísaná na LV pod B4 na základe titulu - kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa 1.8.2016 - XXX/XXXX.
7. Z vyjadrenia k vydaniu osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním čl. 11 spisu vyplýva, že žalovaná 1. vyhlásila, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území C. č. parciel XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X (CKN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) v prospech žalobkyne. Svoje vyhlásenie datovala a podpísala dňom 18.5.2016.
8. Z listu žalobkyne, ktorý adresovala žalovanej 1., ktorý nedatovala, čl. 26 spisu, vyplýva, že žalobkyňa na úvod ozrejmila ich vzájomný príbuzenský vzťah (žalobkyňa je sesternicou nebohého otca žalovanej 1.) a žiadala žalovanú 1. o jej podpis, nakoľko si chcela vysporiadať vlastníctvo k pozemkom, ktoré užíva viac ako 50 rokov, ktoré sú pri jej dome. Uviedla, že nejde o pozemok, ktorý žalovaná 1. zdedila. Z listu vyplýva, že prílohou mala byť aj mapa, aby žalovaná 1. vedela, o ktoré parcely ide.
9. Z čestných prehlásení M. C., manžela žalovanej 2, Š. O., manžela žalobkyne, otca žalovanej 2., V. P., syna žalovanej 2. a N. P., syna žalovanej 2., všetkých zo dňa 23.3.2018 čl. 40 - 43 spisu vyplýva, že tieto osoby prehlásili, že poznajú strany sporu, že sa stretávajú príležitostne v rámci rodinných osláv a podujatí, najmä so žalovanými 1., 2., zatiaľ čo žalobkyňa sa týchto osláv nezúčastňuje. Tieto osoby pozorovali, že žalované majú veľmi dobrý vzťah, sú ako sestry, zatiaľ čo žalobkyňa sa so žalovanou 2. nestýka asi 6 rokov, vôbec spolu nekomunikujú.
10. Podľa § 137c Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 140 prvá veta Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 117 Občianskeho zákonníka stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
11. Predmetom tohto sporu je určovacia žaloba, pri ktorej súd prioritne skúma existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ten nie je potrebné preukazovať, pokiaľ vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade je týmto predpisom Občiansky zákonník, konkrétne ustanovenia § 40a a § 140. Súd naliehavý právny záujem na požadovanom určení vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti titulom porušenia predkupného práva považoval preto za daný. 12. Vo veci samej súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach, dospel k nasledovným záverom.
13. Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie C., mal preukázané, že ku dňu prevodu svedčilo vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu žalovanej 1. Zároveň mal súd preukázané, že žalobkyňa i žalovaná 1. mali postavenie podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti. Žalovanej 1. svedčil zápis pod B4 k podielu 3/10 -ín a žalobkyni pod B1 k podielu 1/120 -ín a pod B13 k podielu 1/24 -ín. Ku dňu prevodu ich podielové spoluvlastníctvo teda existovalo. So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená opätovným zakotvením predkupného práva do Občianskeho zákonníka (s účinnosťou od 1. januára 1992). Z neho vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
14. Nebolo sporné, že žalovaná 1. v postavení predávajúcej previedla zmluvou vyhotovenou dňa 5.1.2016, ku ktorej zavŕšeniu došlo dňa 8.7.2016, žalovanej 2. ako kupujúcej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 3/10-ín k nehnuteľnosti - parcele registra E č. XXXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie C.. Vklad vlastníckeho práva žalovanej 2. bol povolený Okresným úradom Č., odborom katastrálnym, pod č. V XXXX/XXXX dňa 1.8.2016. Nebolo sporné ani to, že pred prevodom žalovaná 1. svoj podiel na predaj žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke spornej nehnuteľnosti, neponúkla.
15. Žalobkyňa ako spoluvlastník oprávnený z predkupného práva zvolila z dôvodu porušenia tejto povinnosti zo strany zaviazanej spoluvlastníčky (žalovanej 1.) ako spôsob ochrany podanie žaloby na súde, ktorou sa domáha vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a). Žaloba oprávnenej osoby v takomto prípade smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy (ich právnym nástupcom) ako pasívne legitimovaným osobám, v danom prípade správne voči žalovanej 1. a 2. ako zmluvným stranám kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod sporného spoluvlastníckeho podielu. Aktívnu i pasívnu vecnú legitimáciu strán súd považoval preto rovnako za danú.
16. Súd sa zaoberal najmä spornou skutočnosťou, a to tým, či šlo o prevod blízkej osobe v zmysle § 140 OZ, či tvrdený príbuzenský vzťah medzi žalovanými spadá pod výklad ustanovenia § 116 OZ. Tvrdenia strán ohľadne vzájomných rodinných vzťahov ich predkov sporné neboli. Aj keď sa žalované označili za sesternice „z druhého kolena“ (čo je výraz hovorový), podľa názoru súdu nemožno hovoriť o blízkych osobách podľa § 116 prvá časť prvej vety OZ. Blízke osoby zákon rozdeľuje do dvoch skupín: 1. príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel a 2. iné osoby. Príbuzní v priamom rade sú príbuznými bez obmedzenia, t.j. príbuznými sú všetci predkovia a potomkovia. Ďalšími blízkymi osobami sú súrodenci (aj keď zákon používa výraz súrodenec). Právne je bezvýznamné, či ide o plnorodých alebo polorodých súrodencov (ktorí majú len jedného spoločného rodiča). Manžel je blízkou osobou, aj keď manželstvo nie je platne uzavreté. To neplatí, ak ide o non matrimonium (neexistujúce manželstvo). Manžel sa považuje za blízku osobu aj vtedy, keď nie je členom domácnosti, keď manželia spolu nežijú, nebývajú v spoločnom byte, prípadne sú v rozvodovom konaní. V danom konaní žalované nie sú príbuzné v priamom rade (nie sú si navzájom predkami ani potomkami), nie sú ani súrodencami (nie sú sestry) a bez pochýb nejde medzi nimi ani o vzťah manželský. Preto sa súd zaoberal i druhou časťou prvej vety tohto zákonného ustanovenia, teda tým, či nejde o „osoby iné“ (osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktoré sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu). Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že
ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami (napr. pestún k dieťaťu, opatrovník k opatrovancovi, manžel k dieťaťu manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, a pod.). To však nepostačuje. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť. V danom prípade nebolo sporné, že žalované sú vzdialené príbuzné, možno u nich hovoriť o rodinnom pomere. Avšak popri tom bolo potrebné preukázať aj existenciu druhej podmienky, ktorá musí byť splnená kumulatívne, teda, že ujmu jednej z nich by tá druhá pociťovala ako vlastnú. Túto skutočnosť žalované preukazovali svojimi výpoveďami a žalovaná v rade 2. aj čestnými vyhláseniami svojich blízkych osôb (manžela, otca, synov), ktoré písomne vyhlásili, že boli prítomné pri stretnutiach žalovaných a že žalované majú podľa nich medzi sebou taký blízky vzťah ako sestry. Čestné vyhlásenia ako dôkaz žalobkyňa nesporovala, nenamietla, iné dôkazy vykonať nenavrhla. Súd nemal dôvod o ňom pochybovať. Vyhodnotil ho ako dôkaz v prospech tvrdení žalovaných týkajúcich sa toho, že ujmu jednej z nich by tá druhá pociťovala ako vlastnú. Vzhľadom k týmto záverom dospel súd k záveru, že tvrdený dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy - porušenie predkupného práva, nenastal.
17. Súd sa však zaoberal aj ďalšími tvrdenými dôvodmi neplatnosti. Vo vzťahu k rozporu s dobrými mravmi súd poukazuje na to, že hoci ide o dôvod absolútnej neplatnosti, ktorej sa môže dovolávať každý a ktorú súd skúma ex offo, teda z úradnej povinnosti, aj pre určenie absolútnej neplatnosti určitého právneho úkonu sa vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Žalobkyňa podľa názoru súdu naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti z tohto dôvodu nepreukázala. Súd poukazuje na nedostatok rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov i k tejto procesnej podmienke, i k predmetu skúmania existencie dôvodu (porušeniu dobrých mravov). Žalobkyňa stroho, vo všeobecnej rovine, uvádzala, že žalovaná 2., jej dcéra, konala účelovo, keď kúpila podiel v nehnuteľnosti, o ktorú mala žalobkyňa záujem, poukazujúc na nie dobré vzťahy medzi nimi. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že nemá záujem o nehnuteľnosť celú, ale len o tú časť, ktorú má oplotenú, ktorú dlhodobo užíva. Vlastnícke právo si chce vysporiadať teda len k reálne vyčlenenej časti (v zmysle predloženej mapky - k parcele č. XXXX). Na strane druhej nehnuteľnosť sa nachádza i pri dome žalovanej 2. Súd, aj keď sa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu týmto dôvodom bližšie nezaoberal a dokazovanie nevykonával, považuje za potrebné okrajovo poukázať na to, že podľa jeho názoru bolo prirodzene v záujme žalovanej 2. vlastniť v nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v blízkosti jej domu, aspoň podiel, aj pokiaľ by nebolo pravdou, že žalobkyňa jej bráni v prístupe k domu. V priebehu konania nebolo sporné, že žalobkyňa so žalovanou 2. nemajú dobrý vzťah, nekomunikujú spolu. Dokonca vyšlo najavo, čo potvrdila vo svojej výpovedi i sama žalobkyňa, že si zrejme nerozumeli dobre ohľadom predmetu prevodu ani so žalovanou 1. (v tejto súvislosti súd poukazuje na rozpory vyplývajúce z predložených dôkazov - listu žalobkyne pre žalovanú 1., písomným uznaním vlastníctva žalobkyne zo strany žalovanej 1.). V týchto súvislostiach súd poukazuje opätovne aj na to, že nebolo sporné, že žalobkyňa žiadala podpis žalovanej 1. a jej súhlas s osvedčením vlastníckeho práva žalobkyne k parcele, ktorá nebola predmetom dedenia, pričom z listu vlastníctva vyplýva, že žalovaná 1. podiel v nehnuteľnosti nadobudla dedením. Súd uveril žalovanej 1., že v tomto smere vnímala vôľu žalobkyne a preto žalovanej 2. podiel v spornej nehnuteľnosti predala, majúc za to, že oň žalobkyňa nemá záujem, keďže ide o podiel, ktorý bol predmetom dedenia. Avšak podľa názoru súdu mala byť i žalovaná 1. ostražitejšia a mala si overiť, k čomu súhlas udeľuje, o aké konkrétne nehnuteľnosti sa jedná, nemala len spoliehať na to, že žalobkyňa chce parcely, ktoré žalovaná 1. nezdedila, teda, že nemá záujem o tie parcely, resp. podiely v nich, ktoré žalovaná 1. dedila. Súd v tejto časti poukazuje predovšetkým na príčinu nedorozumení, a to na nedostatok komunikácie medzi stranami, ovplyvnený zrejme najmä nie dobrým vzťahom matky (žalobkyne) a dcéry (žalovanej 2.). Žalobkyňa žiadala súhlas žalovanej 1. s osvedčením vlastníckeho práva žalobkyne k spornej nehnuteľnosti, keďže žalobkyňa ju užíva, neuviedla súdu a predtým ani žalovanej 1. či 2., že užíva len časť celej nehnuteľnosti, ktorú má oplotenú a že si chce vysporiadať len túto časť. V dôsledku dobrej komunikácie by možno nebolo došlo ani k podaniu žaloby, tieto skutočnosti však žalobkyňa ozrejmila až na pojednávaní. Vo vzťahu k uvedenému dôvodu neplatnosti súd poukazuje aj na to, že ide o právny úkon (kúpnu zmluvu) dvojstranný a takýto úkon môže byť neplatný pre tvrdený dôvod len vtedy, ak je v rozpore s dobrými mravmi konanie oboch strán, nie iba jednej strany, teda ak takéto konanie možno pripísať obom účastníkom právneho úkonu. V danom prípade žalobkyňa v tomto smere dôvodila len správaním žalovanej 2. Iné tvrdenia či dôkazy v tomto smere (vo vzťahu k žalovanej 1.) produkované neboli. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ aj žalovaná 1. o zhoršených vzťahoch žalobkyne a žalovanej 2. vedela, práve na už vyššie uvedenú
skutočnosť (keď žalobkyňa mala záujem o podiely, ktoré žalovaná 1. nededila a tento sporný podiel bol predmetom dedenia po jej predchodcovi), nemožno jej pričítať úmysel konať proti dobrým mravom. Dokonca žalobkyňa, ktorá sama pôvodne tvrdila, že sporná nehnuteľnosť je záhradou pri jej dome, neskôr vysvetlila, že má časť spornej nehnuteľnosti zahradenú a dlhodobo ju užíva. Bez ohľadu na dôvod, pre ktorý do stavu užívania vstúpila, možno konštatovať, že užíva časť nehnuteľnosti, o ktorej je sama presvedčená, že nie vlastnícky formálne vysporiadaná (a opäť rozpor v jej tvrdeniach, keď najskôr uvádzala, že si ju chce vysporiadať vlastnícky celú a neskôr len jej časť, ktorú už fakticky užíva a ktorú ma dokonca oplotenú). Vzhľadom ku všetkým týmto okolnostiam, ktoré súd posudzoval v komplexe, nebolo by možné tento tvrdený dôvod neplatnosti považovať za daný, a to aj v prípade, že by bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti z tohto dôvodu daný.
18. Vo vzťahu k tvrdeniam neplatnosti ohľadom porušenia zásady „nemo plus juris“ naliehavý právny záujem na požadovanom určení súd rovnako nepovažoval za daný. Vyhovením žalobe by sa právne postavenie žalobkyne nezmenilo, vlastníčkou sporného podielu by sa stala opäť žalovaná 1. Súd sa preto ani týmto tvrdeným dôvodom v danom spore bližšie nezaoberal. Na okraj však poukazuje na to, že žalobkyňa v tomto smere k svojmu tvrdenému vlastníckemu právu (či už k celej nehnuteľnosti alebo aspoň k spornému podielu) neprodukovala žiadne relevantné dôkazy spôsobilé jej tvrdenia preukázať. Nepreukázala opak, teda, že by žalovaná 1. v čase prevodu nemala status podielového spoluvlastníka. Súd vychádzal z objektívneho dôkazu - výpisu z listu vlastníctva, údaje v ňom zapísané považoval za pravdivé. V zmysle nich konštatoval existenciu vzťahu žalobkyne a žalovanej 1. v čase prevodu, teda ich status podielových spoluvlastníkov k spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa dokonca na pojednávaní uviedla, že mieni podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ku dňu rozhodovania súdu však takáto žaloba podaná nebola. 19. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom spore boli v celom rozsahu úspešné žalované 1. a 2., vzniklo im preto voči neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania, ktoré im v tomto spore vznikli. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.