Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/115/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. N. č. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, so sídlom U., ul. C. č. XX, proti žalovaným: 1/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. S. č. XXXX/XX, 2/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. S. č. XXXX/XX, 3/ D. N., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale U., ul. S. č. XXXX/XX, prechodne bytom D., R. námestie č. XX, všetci zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou, so sídlom J. R. K., ul. Q. č. XXX, o zaplatenie sumy 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40C/218/2015-128 zo dňa 20. novembra 2017, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu mení tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od 10.03.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ zamieta.

Žalobkyňa má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalované 2/ a 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 40C/218/2015-128 zo dňa 20.11.2017 rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ - 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od 10.03.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti súdom žalovaným 1/

- 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu vo výške 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 10.03.2015 až do zaplatenia. Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 451 ods. 1, 2, § 563, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného v rozhodnom čase. Z doložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovaným nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia, odvodzujúceho od ústne uzavretej dohody, na základe ktorej žalovaného 1/ požiadala o dočasnú správu jej finančných prostriedkov vo výške 65.000 eur, ktoré jej mali byť vrátené na požiadanie za účelom kúpy a rekonštrukcie bytu. Z predmetných listinných dôkazov, a to najmä z predloženého výpisu z účtu žalovanej 3/ č. 4010980362/7500 vedeného v ČSOB, a. s. Bratislava vyplýva, že na predmetný účet bolo dňa 22.07.2011 žalovanou 3/ vložených 70.000 eur, pričom žalovaní 1/ - 3/ žiadnym spôsobom nepreukázali, že by vložená suma nepatrila žalobkyni, resp. že patrila niektorému zo žalovaných,

alebo že predmetné finančné prostriedky boli získané iným spôsobom. Žalovaní žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázali, z akého dôvodu bol na účet žalovanej 3/ vykonaný vklad vo výške 70.000 eur, ani odkiaľ predmetné finančné prostriedky pochádzajú. Naopak žalobkyňa výpisom zo svojho účtu preukázala, že vyššie uvedenými finančnými prostriedkami disponovala a tieto aj vo výške 70.000 eur žalovaným odovzdala za účelom kúpy bytu a osobného motorového vozidla v jej prospech. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania mal za to, že úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia, je treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodného obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie (pokus o zmier voči žalovanej 3/ bol vrátený žalobkyni ako neprevzatý dňa 23.02.2015 a lehota splatnosti bola určená 14 dní odo dňa doručenia), t. j. od 10.03.2015, odkedy sú žalovaní v omeškaní so zaplatením. Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od 10.03.2015 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , nakoľko táto bola v konaní plne úspešná.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorí navrhli rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mali za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ poukázali na skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré sú zmätočné a zavádzajúce. Žalobkyňa zotrvala na podanom návrhu, že 22.07.2011 bol vykonaný vklad za jej prítomnosti vo výške 70.000 eur a následne tvrdí, že nemohla vedieť, že bola vložená celá suma v takejto výške. Sú to protichodné tvrdenia žalobkyne. Predmetná čiastka 70.000 eur, ktorá bola vložená dňa 22.07.2011 na účet žalovanej 3/ pozostávala zo sumy 62.000 eur žalobkyne a zvyšných 8.000 eur bolo z vlastných úspor žalovaných 1/ a 2/, a to z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ nedisponujú vlastným osobným účtom, a preto usporené finančné prostriedky vždy vkladajú na účet svojej dcéry - žalovanej 3/. Ďalej žalovaní 1/, 2/ a 3/ poukázali na protichodné tvrdenia žalovanej (správne žalobkyne - poznámka odvolacieho súdu), a to v tom, že najskôr uviedla, že zvyšných 5.000 eur bolo žalovanému 1/ odovzdané na iný účet a neskôr tvrdila, že zvyšok peňazí si ponechala u seba v hotovosti, pretože si chcela kúpiť ojazdené auto a iné potrebné veci, keďže sa rozvádzala. Žalobkyňa tvrdila, že sumu 5.000 eur ponechala žalovanému 1/, svojmu bratovi, za tým účelom, aby jej on zabezpečil zakúpenie osobného motorového vozidla. Žalobkyňa predložila súdu doklad o zakúpení osobného motorového vozidla zn. Hyundai Gatz 1,4 i, kde toto auto najskôr bolo zakúpené na firmu žalovaného 1/ na spoločnosť B.A.M.M. s. r. o., Jaseňová 18, Žilina. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ dali do pozornosti, že žalovaný 1/ nemá nič spoločné s touto firmou, nie je ani spoločníkom ani konateľom. Na základe uvedeného poukázali na sporné a protichodné skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré boli opakovane v priebehu vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie.

3. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním žalovaných 1/ - 3/, resp. s dôvodmi, ktoré uvádzajú v odvolaní, ktorým napádajú rozsudok okresného súdu, nesúhlasí. Domnieva sa, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval tak vecne ako aj právne správne a stotožnila sa s týmto rozhodnutím v plnom rozsahu. Zotrvala na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a tvrdeniach tak ako ich uviedla v priebehu konania. Žalobkyňa mala za to, že v konaní preukázala svoj nárok tým, že predložila výpis z účtu žalovanej 3/ č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v F. O. D. z ktorého vyplýva, že na predmetný účet bolo dňa 22.07.2011 žalovanou 3/ vložených 70.000 eur, pričom žalovaní 1/ - 3/ žiadnym spôsobom nepreukázali, že by vložená suma jej nepatrila, resp. že patrila niektorému zo žalovaných, alebo že predmetné finančné prostriedky boli získané iným spôsobom. Žalovaní žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázali, z akého dôvodu bol na účet žalovanej 3/ vykonaný vklad vo výške 70.000 eur, ani odkiaľ predmetné finančné prostriedky pochádzajú. Práve naopak, ona výpisom zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v A. I. O. preukázala, že vyššie uvedenými finančnými prostriedkami disponovala a tieto aj vo výške 70.00 eur žalovaným odovzdala za účelom kúpy bytu a osobného motorového vozidla v jej prospech. Len tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní, že nedisponujú vlastným osobným účtom, a preto usporené finančné prostriedky vždy vkladajú na účet svojej dcéry žalovanej 3/ neobstojí, pretože to nijakými dôkaznými prostriedkami nepreukázali. Toto je čisto iba účelové tvrdenie, ničím nepreukázané, ktoré však nemožno v danej veci brať do úvahy, navyše v súčasnej dobe, keď je bežná vec, že sa väčšina

platieb za rôzne služby realizuje elektronicky, aby manželia (žalovaní 1/ a 2/) nemali aspoň jeden svoj účet v banke. Účelovosť tohto tvrdenia je aj v tom, že žalovaní 1/ - 3/ toto od začiatku súdneho konania netvrdili a neuvádzali, ale naopak tvrdili, že žalovaná dala ako svojmu bratovi (žalovanému 1/) v mesiaci august 2011 sumu vo výške 62.000 eur a aby časť hotovosti zarábala tak na pokyn žalobkyne vložil na účet žalovanej 3/ dňa 17.10.2011 sumu 30.000 eur (F. pobočka U.). Práve tieto tvrdenia žalovaných sú rozporuplné, rozchádzajú sa a navyše ani výpis z účtu žalovanej 3/ č. 4010980362/7500 vedeného v F., a.s., D. nepotvrdil, že to bolo v auguste 2011 tak ako tvrdili, ale potvrdilo sa jej tvrdenie, ktorá presne uviedla deň 22.07.2011 ako deň vkladu finančných prostriedkov (ale aj výberu z účtu). Čo sa týka tvrdení žalovaných v odvolaní, ohľadom protichodných tvrdení žalovanej (nemala vedomosť, prečo v odvolaní žalovaných sa odvolávajú na svoje protichodné tvrdenia), a to v tom, že najskôr uviedla, že zvyšných 5.000 bolo žalovanej 1/ odovzdané na iný účet a neskôr tvrdila, že zvyšok peňazí si ponechala u seba v hotovosti, pretože si chce kúpiť ojazdené auto a iné potrebné veci, keďže sa rozvádzala, tu žalobkyňa poukázala na to, že na pojednávaní konanom dňa 20.11.2017 uviedla, že „Zvyšných 5.000 eur s predmetom konania nesúvisel, preto od začiatku žalobkyňa uvádza čiastku o zaplatení 65.000 eur. 5.000 eur bolo daných žalovanému 1/ na iný účel (nie účet ako sa uvádza v odvolaní), netýka sa predmetu konania. Tieto finančné prostriedky boli medzi nimi vzájomne vysporiadané, nakoľko ich mu dala na kúpu osobného automobilu, pretože po opustení spoločnej domácnosti s bývalým manželom toto auto nemala a nutne ho potrebovala. Žalovaný 1/ jej aj osobné motorové vozidlo zabezpečil a finančné prostriedky naň si vzájomne vyúčtovali, a teda to nebol žiadny problém, preto to ani nesúviselo s predmetom sporu.“ Z uvedeného vyplýva, že ona (aj napriek tomu, že v odvolaní tvrdia, že žalovaná) žiadne protichodné tvrdenia neuvádzala. K tvrdeniu, že osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Gatu 1,4 I, kde toto bolo najskôr zakúpené na firmu žalovaného 1/ na spoločnosť B.A.M.M. s. r. o., Jaseňová 18, Žilina, s ktorou žalovaný 1/ nemá nič spoločné, pretože nie je ani spoločníkom a konateľom, žalobkyňa uviedla, že táto spoločnosť jednak mala sídlo na adrese trvalého pobytu všetkých troch žalovaných, žalované 2/ a 3/ boli jej spoločníčkami a konateľkami, o celý chod tejto spoločnosti sa staral žalovaný 1/, pričom žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.11.2017 uviedla, že konateľ spoločnosť K. K. - žalovaná 2/ ju splnomocnila k používaniu motorového vozidla. Navyše z priložených výpisov z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť B.A.M.M. s. r. o. bola zrušená bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou GRAVE s. r. o., so sídlom Jaseňová 18, Žilina, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný 1/. Aj z tohto dôvodu bola medzi spoločnosťami súvislosť. Ďalej žalobkyňa opätovne zdôraznila a podporne poukázala na listinu zo dňa 14.01.2013 na čiastku 9.000 eur, kde je ako dlžník uvedený žalovaný 1/. Na základe tejto listiny žalovaní 1/ a 2/ dňa 14.01.2013 vrátili 3.000 eur, čo potvrdila svojim podpisom žalovaná 2/ ako manželka žalovaného 1/, následne na ústne urgencie žalobkyne žalovaný 1/ dňa 28.01.2013 zo svojho účtu vrátil na účet žalobkyne čiastku vo výške 2.000 eur, a dňa 19.02.2013 z účtu žalovanej 3/ vrátili 1.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní fakticky svoj dlh z listiny zo dňa 14.01.2013 splnili tak, ako to ona uvádzala v priebehu konania. V zmysle vykonaného dokazovania, doložených listinných dôkazov a vyššie uvedených skutočností žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom vyhodnotil danú situáciu, dospel k správnym skutkovým a právnym zisteniam. Rozsudok považovala za vecne a právne správny a navrhla ho v plnom rozsahu potvrdiť.

4. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobkyne (replike) zotrvávali na svojich tvrdeniach, ktoré uviedli v písomnej podobe odvolania.

5. Žalobkyňa na repliku žalovaných 1/, 2/ a 3/ písomne nereagovala.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil.

7. V preskúmavanej veci sa podanou žalobou žalobkyňa na žalovaných 1/, 2/, 3/ domáhala zaplatenia sumy 3.000 eur s príslušenstvom tvrdiac, že dňa 22.07.2011 na základe ústnej dohody medzi ňou a žalovaným 1/ previedla so súhlasom žalovanej 3/ a žalovaného 1/ na označený účet žalovanej 3/ sumu 65.000 eur pretože sa v tom čase rozvádzala a na svojom účte nechcela mať takúto sumu peňazí. Z

celkovej sumy jej bola postupne vrátená suma 62.000 eur. Zvyšnú sumu 3.000 eur jej napriek písomným upomienkam žalovaní neuhradili. Na pojednávaní dňa 15.07.2016 žalobkyňa uviedla, že dňa 22.07.2011 dala žalovanému 1/ za prítomnosti žalovaných 2/ a 3/ sumu 65.000 eur a tieto boli následne vložené na účet žalovanej 3/. Žalovaní 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2016 uviedli, že „navrhovateľka mi dala ako svojmu bratovi (žalovanému 1/ - poznámka odvolacieho súdu) v mesiaci august 2011 sumu vo výške 62.000 eur s tým odôvodnením, že ma prosila, aby som ich uschoval, nakoľko sa ide rozvádzať, aby táto hotovosť - hnuteľný majetok bola predmetom vyporiadania masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Na pojednávaní dňa 24.05.2016 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu svoje tvrdenie zopakovali. Okresný súd rozsudkom v prvom poradí č. k. 40C/218/2015-75 zo dňa 23.09.2016 žalobu zamietol pre nepreukázanie tvrdenia o odovzdaní peňazí v sume 65.000 eur žalovaným, nakoľko títo popierali tvrdenie žalobkyne tým, že im bola odovzdaná suma 62.00 eur čím bol ich záväzok splnený v celom rozsahu. V dôsledku podaného odvolania žalobkyňou Krajský sud v Žiline uznesením č. k. 8Co/93/2017.94 zo dňa 31.05.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil a ďalšie konanie. Dôvodom bolo, že okresný súd bol povinný vykonať žalobkyňou navrhnutý dôkaz - výpis z účtu žalovanej 3/ pretože táto (žalobkyňa) preukázala nemožnosť ňou predložiť dôkaz pre neposkytnutie informácií pre jej osobu zo strany peňažného ústavu. Uložil preto okresnému súdu vykonať navrhnutý dôkaz, z jeho obsahu zistiť a vyvodiť záver a následne spolu s ďalšími predloženými dôkazmi vec opätovne vyhodnotiť a rozhodnúť. Z obsahu okresného súdu vyplýva, že následne doplnil dokazovanie vyžiadaním správy od príslušného peňažného ústavu. Z výpisu z účtu bolo zistené, že na účet žalovanej 3/ bol ňou dňa 22.07.2011 vykonaný vklad vo výške 70.000 eur. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobe žalobkyne vyhovel a žalovaným 1/, 2/ 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od 10.03.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Mal za to, že žalobkyňa výpisom z účtu preukázala, že vyššie uvedenými finančnými prostriedkami disponovala a tieto aj odovzdala žalovaným za účelom kúpy bytu a osobného motorového vozidla v jej prospech. Žalovaní žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázali z akého dôvodu bol na účet žalovanej 3/ vykonaný vklad vo výške 70.000 eur, ani odkiaľ predmetné finančné prostriedky pochádzajú.

8. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej stane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinností, o ktorú v konaní ide.

9. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, odvolaním žalovaných 1/, 2/, 3/ a vyjadrením žalobkyne dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav pokiaľ uzavrel, že žalobkyňa preukázala, že na účet žalovanej 3/ bola dňa 22.07.2011 vložená suma 70.000 eur a teda aj ňou požadovaná suma 65.000 eur a dopĺňa i preukázanie, že rovnakého dňa žalobkyňa vybrala z účtu č. XXXXXXXXXX sumu 70.200 eur (č.l. 110 spisu). Za tohto stavu sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaných ohľadom ich tvrdenia, že nimi bola prevzatá suma 62.000 eur, ktorá bola žalobkyni vrátená. Uvedené z ich strany nebolo ničím preukázané. Okresný súd však nesprávne právne posúdil zistenie, že žalobkyňa na základe ústnej dohody odovzdala peniaze len svojmu bratovi - žalovanému 1/, ktorý ich odovzdal dcére - žalovanej 3/, s tým, aby ich uložila na svoj účet. Uvedené vyplýva zo žaloby i výpovede žalobkyne a potvrdzuje aj vyjadrenie písomné i ústne na pojednávaní žalovanými. Taktiež z potvrdenia o vrátení sumy 3.000 eur dňa 14.01.2013 zo strany žalovaných kde je ako dlžník uvedený len žalovaný 1/ (č.l. 6 spisu). Vzhľadom na uvedené bolo možné považovať za nesporné, že ústna dohoda o uschovaní peňazí bola uzavretá len medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ ako súrodencami, ktorému boli aj peniaze odovzdané. Z toho dôvodu mal byť správne zaviazaný k uloženiu uplatňovanej povinnosti len žalovaný 1/. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur spolu úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.000 eur od

10.03.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nakoľko žalovaný 1/ bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bol povinný uhradiť okrem istiny aj úrok z omeškania. Podľa preukázanej predžalobnej upomienke - posledný pokus o zmier zo dňa 25.11.2014 adresovanej žalovanému 1/ a 2/ a vrátenej ako neprevzatej dňa 22.12.2014 bola žalobkyňou uložená povinnosť na vrátenie sumy 3.000 eur do 14 dní odo dňa jej doručenia a teda od 09.01.2015 (koniec lehoty 07.01.0215 pripadol na sobou). Nakoľko bol odvolací súd viazaný žalobným návrhom žalobkyne a teda ho nemohol prekročiť (§ 216 ods. 1 C. s. p.), mohol jej priznať úroky z omeškania len odo dňa ich uplatnenia t.j. 10.03.2015. V zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 3) predstavuje výška úrokov z omeškania ku dňu 10.03.2015 - 8,05 % ročne. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ odvolací súd žalobu žalobkyne zamietol lebo tieto len tým, že boli prítomné pri uzavieraní dohody a odovzdávaní peňazí neboli v právnom vzťahu so žalobkyňou. Tiež aj preto, že bolo preukázaným, že žalobkyňou odovzdané peniaze žalovanému 1/ tento dal žalovanej 3/, ktorá ich osobne uložila na svoj účet, čo však nezakladalo jej povinnosť vrátiť peňažné prostriedky žalobkyni.

10. Odvolanie žalovaných odvolací súd nepovažoval za dôvodné. V prvom rade uvádzali nové tvrdenia o tom, že predmetná čiastka 70.000 eur, ktorá bola vložená dňa 22.07.2011 na účet žalovanej 3/ pozostávala zo sumy 62.000 eur žalobkyne a zvyšných 8.000 eur bolo z vlastných úspor žalovaných 1/ a 2/ nakoľko títo nedisponujú vlastným osobným účtom, a preto usporené finančné prostriedky vždy vkladajú na účet svojej dcéry - žalovanej 3/. Odvolací súd na tvrdenia žalovaných ako novoty v odvolacom konaní nemohol prihliadať lebo sa netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a iných vád ani preukázania toho, že nemohli byť v doterajšom priebehu konania použité bez ich viny (§ 366 C. s. p.). Skutkové tvrdenia žalobkyne odvolací súd nepovažoval za zmätočné a zavádzajúce. Ostatné dôvody neboli irelevantné. 11. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobkyňa preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ bola žalobkyňa neúspešná, preto naopak ako úspešným im prislúchajú trovy konania. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).