Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sa-2-2018.pdf
PDF · 108.28 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobkyne: U. X., bytom X. XX, XXX XX V. V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2017 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.08.2017 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 112 ods. 3 až 6, § 259 ods. 1, § 293k, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila starobný dôchodok U. X. (ďalej len „žalobkyňa“) a zároveň tým zamietla jej žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku zo dňa 03.01.2014, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 05.02.2014. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) v označenom prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že vec opätovne posúdila na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sd/211/2014-19 zo 04.02.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1So/40/2015 z 11.04.2017. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej popísala predchádzajúci stav tak, že na základe žiadosti žalobkyne zo 04.09.2003 jej bol v súlade s v tom čase platným právnym stavom priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/19988 Zb.“) od 31.10.2003, pri priznaní ktorého boli zhodnotené doby dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. S poukázaním na potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave z 11.11.2013 prvostupňový orgán skonštatoval, že žalobkyňa získala najmenej 25 rokov doby zamestnania a z toho vykonávala zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do 1. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, na základe čoho jej vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. vo veku 55 rokov, to znamená XX.XX.XXXX. Po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa nebola nepretržite zamestnaná k 31.12.2003, preto nebolo možné podľa názoru prvostupňového orgánu aplikovať § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Ďalej prvostupňový orgán dôvodil, že výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku. Preto s poukázaním na čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy SR považoval za potrebné na zachovanie získaných nárokov žalobkyne od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení aplikovať Dohovor o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“), ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy priamo zakladajúcej práva fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonávanie nie je potrebné prijať osobitný zákon. Konkrétne mal prvostupňový orgán za to, že dovŕšením dôchodkového veku žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a bolo teda potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj čl. 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek pred 01.01.2004, t.j. XX.XX.XXXX, na základe čoho o nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodol podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Do vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa získala 41 rokov doby zamestnania a na účely určenia sumy starobného dôchodku bolo rozhodných 37 rokov, pretože na dobu zamestnania pred 18 rokom veku sa neprihliada. Ďalej prvostupňový orgán postupoval podľa § 12 ods. 1 a § 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a určil priemer mesačných hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodnom období, za ktoré mal roky 1993 až 1997, ktoré následne upravil v zmysle ďalších zákonných požiadaviek. Prvostupňový orgán ďalej argumentoval, že podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má, alebo ak by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. Za uvedenú sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry prvostupňový orgán rozumel prežitie dôchodkového veku. Pretože žalobkyňa je poberateľkou dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, do doby zamestnania bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a suma starobného dôchodku sa znížila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku za celé roky. Následne prvostupňový orgán vykonal príslušný prepočet, ktorým vykonal zníženie sumy starobného dôchodku o sumu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorú upravil v zmysle zákona a dospel k záveru uvedenému vo výroku rozhodnutia.
2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXX X z 07.11.2017 tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa bola zamestnaná najmenej 25 rokov a vykonávala zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, dôchodkový vek preto v súlade s § 21 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahla dovŕšením 55 rokov veku, t.j. XX.XX.XXXX. Taktiež poukázal na to, že podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 01.01.2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek pred 01.01.2004, t.j. XX.XX.XXXX o nároku na starobný dôchodok prvostupňový orgán správne rozhodol v súlade s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Ďalej žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR rozsudkom 1 So/40/2015 z 11.04.2017 zaviazal prvostupňový orgán pri výpočte sumy starobného dôchodku žalobkyne zohľadniť doby hodnotené na účely výsluhového príspevku a následne sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Prvostupňový orgán rešpektoval označený rozsudok a pre výpočet starobného dôchodku žalobkyne v súlade s potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. XXXXXXXXXXXXXX z 11.10.2013 a potvrdením z 13.06.2017 započítal dobu základnej služby od 01.09.1960 do XX.XX.XXXX v I., resp. II. kategórii funkcií. Ďalej poukázal na § 22 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 100/1988 Z.z., ako aj § 22 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého sa k základnej výmere občanov vykonávajúcim zamestnanie v I. alebo II. pracovnej kategórii pripočítajú 2%, resp. 1,5% priemerného mesačného zárobku. Základná výmera starobného dôchodku žalobkyne sa tak od 21. roku zamestnania zvýšila za každý ďalší rok zamestnania v I. kategórii o 2% mesačného priemerného zárobku, to znamená za 17 rokov o 34%. Ďalej sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, keď v súlade s § 12 ods. 1, § 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. považoval za rozhodné obdobie na určenie sumy starobného dôchodku kalendárne roky 1988 až 1997. V ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný ozrejmil spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku a poukázal na § 112 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa dávka zníži, ak sa zistí, že sa priznala vo vyššej sume ako patrí a súčasne sa táto dávka odníme, zníži
alebo výplata zastaví od nasledujúceho dňa po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Záverom skonštatoval, že nakoľko sa žalobkyni vyplácal starobný dôchodok vo vyššej sume ako jej patril, bola jej prvostupňovým rozhodnutím suma starobného dôchodku znížená od najbližšieho výplatného termínu. Vec uzavrel tým konštatovaním, že suma starobného dôchodku žalobkyni sa po zohľadnení doby služby v osobitnom systéme podľa príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. znížila, a preto nebolo možné vyhovieť jej žiadosti a ponechať jej starobný dôchodok v pôvodnej výške. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že postup aj rozhodnutie prvostupňového orgánu boli správne, preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa podala správnu žalobu, v ktorej namietala, že napadnuté rozhodnutie považuje za chybné vo svojom základe a účelovo skreslené tak, aby bolo vyhovené rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 1So/40/2015 z 11.04.2017 o vykonaní prepočtu jej starobného dôchodku. Ďalej uviedla, že je poberateľkou vojenského výsluhového dôchodku za odslúžených 25 rokov a dva mesiace, ktoré jej bol priznaný podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb., ktorý sa považuje od 01.05.1998 za výsluhový dôchodok. Podľa jej názoru vo výške tohto dôchodku jej neboli finančne zohľadnené roky odpracované v I. a II. kategórii funkcií, ktoré odpracovala od 01.09.1960 do XX.XX.XXXX. Od 01.11.1985 do 31.07.1999 pracovala ako D. zamestnanec M. X. F. v V. V., odkiaľ bola prepustená výpoveďou. Do fyzického veku 60 rokov odpracovala ďalších 13 rokov a 330 dní. Po dosiahnutí 60 rokov jej bol správne vymeraný pomerný starobný dôchodok z III. pracovnej kategórie z priemerných mesačných zárobkov za roky 1995 až 1999 rozhodnutím sociálnej poisťovne z 27.02.2004. Žiadosť o prehodnotenie výšky starobného dôchodku podala so zameraním na finančné zohľadnenie nárokov odpracovaných v I. a II. pracovnej kategórii. Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo 07.05.2014 bola jej žiadosť zamietnutá a na základe odvolania rozhodnutie sociálnej poisťovne zrušil krajský súd rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Podľa jej názoru sa prvostupňový orgán, resp. žalovaný napriek právoplatným rozhodnutiam súdov vo svojich rozhodnutiach nezaoberali započítaním obdobia výkonu služby v I. a II. kategórii do doby zamestnania pre účely výpočtu starobného dôchodku, ale naopak rozhodli o znížení jej starobného dôchodku na sumu 242,50 Eur, t.j. menej o 40,- Eur od pôvodne vypočítaného dôchodku. Podľa jej názoru žalovaný mylne posudzoval jej nárok z § 21 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého po odpracovaní najmenej 20 rokov v I. kategórii jej vznikol nárok na starobný dôchodok po dovŕšení veku 55 rokov, t.j. XX.XX.XXXX. Upozornila na skutočnosť, že po dovŕšení 55 rokov jej bola žiadosť o poskytnutie dôchodku rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.1999 zamietnutá z dôvodu, že nespĺňala podmienky uvedené v Nariadení vlády ČSR č. 118/1988 Zb. s odôvodnením, že bez zhodnotenia služby vojaka z povolania, ktorá sa nehodnotí do doby zamestnania (pretože za uvedenú dobu už poberá dôchodok) nezískala najmenej 25 rokov zamestnania. Ani jej následná žiadosť o odstránenie tvrdosti zákona adresovaná vtedajšiemu Ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR nebola akceptovaná. Po dovŕšení fyzického veku 60 rokov následne požiadala sociálnu poisťovňu o výpočet starobného dôchodku k XX.XX.XXXX, ktorý jej bol rozhodnutím z 27.02.2004 priznaný mesačne vo výške 4 457,- Sk podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 259 zákona o sociálnom poistení. Dôchodok jej bol správne vymeraný z III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerných zárobkov za roky 1995 až 1999. Výpočet starobného dôchodku považuje za nesprávny, pretože žalovaný vychádzal mylne z názoru, že nárok na starobný dôchodok jej vznikol XX.XX.XXXX., to znamená po dovŕšení 55 rokov. Táto chyba mala za následok nesprávne určené priemerné ročné zárobky za roky 1993 až 1997. Za správnu nepovažovala ani argumentáciu žalovaného v súvislosti s požiadavkou započítania odpracovaných rokov v I. a II. kategórii, pretože doba výkonu služby v I. a II. pracovnej kategórii funkcií jej nebola zarátaná zvýhodneným zápočtom, ani spôsobom tohto výpočtu. Ďalej žalobkyňa poukázala na § 259 zákona o sociálnom poistení, ktorý ju podľa jej názoru znevýhodňuje, lebo nadobudol účinnosť od 01.01.2004, a teda došlo k situácii, že obmedzenie v ňom uvedené sa nevzťahuje na všetkých občanov, ktorí spĺňajú podmienky priznania nároku dávok a ich výplatu, ale iba tých, ktorí požiadali o starobný dôchodok po 31.12.2003. Ide o nerovnaký prístup založený na dátume, podania žiadosti o starobný dôchodok, a teda o rozdielne zaobchádzanie s poberateľmi dôchodkových dávok, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. Záverom poukázala na § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení o zachovaní nárokov podľa zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa nároky z I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023. Záverom žalobkyňa zdôraznila, že v žiadnom systéme dôchodkového zabezpečenia jej neboli finančne zohľadnené nároky odpracované v týchto kategóriách. Žalobkyňa sa cítila byť ukrátená rozhodnutiami žalovaného na svojich právach a navrhla napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť ich žalovanému na nové konanie. Taktiež žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť doplatiť čiastku, o ktorú bol
rozhodnutím prvostupňového orgánu starobný dôchodok mesačne krátený od septembra 2017 až do nového rozhodnutia vo veci.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 02.07.2018 vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu.
5. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
6. Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
7. Podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. 110) Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 111) Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.
8. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.
9. Podľa § 12 ods. 3 písm. a/ 1 zákona č. 100/1988 Zb. rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok.
10. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. základná výmera starobného dôchodku tvorí a/ 60% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný 1. najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, 2. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), 3. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), alebo 4. najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), pokiaľ sa toto zamestnanie vykonávalo v uránových baniach, b/ 55% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, alebo c/ 50% priemerného mesačného zárobku.
11. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. k základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a/ a b/ od 21. roka zamestnania a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2%, II. pracovnej kategórie 1,5% a
III. pracovnej kategórie 1% priemerného mesačného zárobku.
12. Žalobná námietka spočívajúca v tom, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal započítaním obdobia výkonu služby I. a II. kategórie do doby zamestnania pre účely vypočítania starobného dôchodku nebola dôvodná, pretože je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa zaoberal započítaním obdobia výkonu služby I., II. kategórie primárne tak, že jej priznal nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne pri určení výšky starobného dôchodku uplatnil ust. § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. použitím základnej výmery starobného dôchodku vo výške 60% priemerného mesačného zárobku. Vzhľadom na spôsob výpočtu starobného dôchodku žalovaným vychádzajúci z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý tvoril prílohu napadnutého rozhodnutia, bola zohľadnená doba zamestnania žalobkyne, ktorá bola podľa rezortného zoznamu zaradená do I. pracovnej kategórie v období pred 1. januárom 2000, konkrétne za obdobie od 01.09.1960 do 31.08.1962 (znak „H I.“), od 01.09.1962 do 11.08.1966, od 01.10.1968 do XX.XX.XXXX (znak „A I.“). V II. kategórií funkcií (znak „A II.“) bola podľa osobného listu žalobkyňa zaradená od 12.08.1966 do 30.09.1968. Pokiaľ by nebola doba výkonu služby, počas ktorej bola žalobkyňa zaradená do I. pracovnej kategórie v uvedenom období pri výpočte starobného dôchodku žalobkyne zohľadnená, základná výmera starobného dôchodku by predstavovala len 50% priemerného mesačného zárobku (§ 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb.), t.zn. výška starobného dôchodku by bola nižšia než suma priznaná napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím.
13. Žalovaný ďalej zohľadnil obdobie výkonu služby I., II. kategórie žalobkyne tak, že podľa § 22 ods. 2 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. k základnej výmere starobného dôchodku žalobkyne podľa § 22 ods. 1 písm. a/ cit. zákona od 21. roku zamestnania pripočítal 2% za každý rok zamestnania (za 17 rokov išlo o zvýšenie o 34 %). Taktiež je nesporné, že rozhodnutie o priznaní výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok zohľadnilo, resp. zhodnotilo obdobie výkonu služby I. a II. kategórie od 01.09.1960 do XX.XX.XXXX, inak by výsluhový príspevok priznaný za toto obdobie nebol.
14. Vzhľadom na uvedené bol postup žalovaného podľa zákona č. 100/1988 Zb. správny, pretože boli splnené podmienky na jeho použitie a to vek žalobkyne 55 rokov dovŕšený k XX.XX.XXXX. a najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií. Naopak neboli splnené podmienky na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení (§ 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), pretože po vzniku nároku na starobný dôchodok nebola žalobkyňa nepretržite zamestnaná k 31.12.2003 čo nebolo spornou skutočnosťou (žalobkyňa netvrdila opak). Z osobného listu dôchodkového zabezpečenia žalobkyne, ktorý tvoril prílohu napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že po skončení pracovného pomeru s Krajskou vojenskou správou v Banskej Bystrici k 31.07.1999 žalobkyňa už nebola do 31.12.2003 zamestnaná (v rokoch 1999 - 2000 poberala podporu v nezamestnanosti).
15. Ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorého uplatnenie je zrozumiteľne podmienené nepretržitým trvaním zamestnania poistenca k 31.12.2003, tak na určenie starobného dôchodku žalobkyne zjavne použiteľné nebolo. Naopak podľa § 259 ods. 1 druhá veta cit. zákona bolo potrebné postupovať podľa zákona č. 100/1988 Z.z., pretože počas jeho účinnosti došlo ku skutočnosti, ktorá zakladala nárok na starobný dôchodok, a to dovŕšenie dôchodkového veku dňom XX.XX.XXXX a najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií (§ 21, § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.).
16. Čo do namietanej výšky dôchodku na jej určenie bol použitý priemerný mesačný zárobok podľa § 12 ods. 1, 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Z.z. a vzhľadom na to bolo potrebné na určenie rozhodného obdobia určiť obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, t.j. roky 1988 až 1997.
17. Pokiaľ žalovaný zistil, že starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný v nesprávnej výške bol povinný postupovať podľa § 112 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktoré mu v takom prípade neposkytovalo priestor na úvahu o inom postupe. Nemal možnosť zohľadniť ani skutočnosť, že sa týmto postupom výška starobného dôchodku žalobkyne zníži, pretože citované ustanovenie aj na takéto rozhodnutie žalovaného oprávňuje; pokiaľ zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume než patrí.
18. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 14.09.1999, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku vychádzalo z v tom čase uplatňovanej praxe Sociálnej
poisťovne, ktorá bola až neskoršou judikatúrou Najvyššieho súdu SR s použitím Dohovoru prekonaná. Žiadosť o odstránenie tvrdosti zákona v tejto súvislosti bola ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zamietnutá.
19. Napadnutými rozhodnutím boli odstránené nedostatky, ktoré boli žalovanému vytýkané rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sd/211/2014-19 z 04.02.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1So/40/2015 z 11.04.2015, nakoľko v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok v zmysle kritérií vyplývajúcich z § 21 zákona č. 100/1988 Zb. so započítaním doby hodnotenej na účely výsluhového príspevku do doby dôchodkového poistenia žalobkyne na účely stanovenia výšky starobného dôchodku, s následným krátením v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
20. K námietke nerovnakého postavenia občanov žiadajúcich priznanie starobného dôchodku od 01.01.2004 na základe § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné poukázať na to, že konajúce orgány Sociálnej poisťovne nemali inú možnosť než postupovať podľa platného práva. Namietaná právna úprava sa vzťahuje na všetkých bez rozdielu, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii ako žalobkyňa. Nerovnaké zaobchádzanie tak neprichádza v úvahu, pretože zákon v rámci tejto skupiny nikoho nezvýhodnil (neznevýhodnil) pred iným. Na žiadateľov, ktorí svoju žiadosť o priznanie starobného dôchodku podali do 31.12.2003 sa nevzťahuje odlišný právny režim, pretože o ich nárokoch sa taktiež rozhodovalo podľa zákona platného a účinného pred zákonom o sociálnom poistení, čo v podstate garantuje ust. § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uplatnené aj v danom prípade. Podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určenie sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že zákonné kritérium, ktoré v danom prípade predstavovalo rozhodujúcu skutočnosť pre použitie rozhodného práva, predstavovala skutočnosť nepretržitosti trvania zamestnania poistenca od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003, nie čas podania žiadosti. Ani táto námietka žalobkyne preto nebola dôvodná.
21. Žalobkyňa sa v žalobnom návrhu okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia domáhala tiež uloženia povinnosti žalovanému doplatiť čiastku, o ktorú bola napadnutým rozhodnutím ukrátená. Odhliadnuc od výroku tohto rozsudku takúto právomoc správny súd nemá. Správny súd je oprávnený podľa § 191 ods. 1 SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, prípadne mu vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný orgán je podľa § 191 ods. 6 SSP povinný rešpektovať právny názor správneho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozsudku, avšak správny súd nie je oprávnený uložiť mu pritom ďalšie konkrétne povinnosti, pretože zákon mu takúto právomoc nezveril. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Pokiaľ teda z uvedených normatívnych aktov sudcovi nevyplýva oprávnenie rozhodnúť o žalobe alebo časti žalobného návrhu spôsobom požadovaným žalobcom nemôže tak urobiť, pretože ak by tak rozhodol, svojim rozhodnutím by sám porušil zákon.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
23. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.