Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-187-2013.pdf
PDF · 120.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/187/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v spore žalobcu: Galéria mesta Bratislavy, IČO: 00 179 752, so sídlom Františkánske nám. 11, 815 35 Bratislava, zastúpený JUDr. Štefan Detvai, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Cukrová 14, Bratislava proti žalovanému: ANTARIO spol. s r. o., IČO: 43 864 376, so sídlom Františkánske nám. 10, 811 01 Bratislava, zastúpený SOPKO LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Paulínska 7525/24 Trnava, IČO: 47631741 o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.256,70 Eur ako aj úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 18.256,70 Eur odo dňa 29.10.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,68%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.09.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 18.256,70,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou, zriadenou Zriaďovacou listinou zo dňa 31.01.1994, ktorej zriaďovateľom je Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré je vlastníkom nehnuteľnosti Mirbachov palác - stavby postavenej na parcele č. 43, o výmere 1201 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. 1656, katastrálne územie Bratislava Staré mesto. Uvedená nehnuteľnosť má pivničné priestory. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti postavenej na Františkánskom námestí č. 10 Bratislava, stavbu zapísanú na liste vlastníctva č. 4579, obec Bratislava, m.č. Staré mesto, katastrálne územie Staré mesto pod pare. č. 24. Aj táto stavba má pivničné priestory. V minulosti sa pivničné priestory uvedených nehnuteľností navzájom prepojili vchodmi, aby bolo možné ich využívať na reštauračné účely ako reštaurácia a vinárne. Na základe Zmluvy o predaji časti podniku odkúpil právny predchodca žalovaných Ing. Alojz Štuka vináreň „ Veľkí Františkáni“ pozostávajúcu z budovy v Bratislave na Františkánskom námestí č. 10, ktorá bola v tom čase vedená na Katastrálnom úrade Bratislava na S. Č.. XXX, súpisné č. budovy 1415, pare. č. 24 o výmere 647 m ako dom, dvor v katastrálnom území Bratislava Staré Mesto. Spolu s nehnuteľnosťou Z.. Š. bolo aj zriadenie vinárne. Dňa 27.10.2003 bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Na základe tejto zmluvy prenajali právnemu predchodcovi žalovaného- R. Š. časť suterénu Mirbachovho paláca, t.j. pivničné priestory o výmere 244m“ a to nasledovné miestnosti: miestnosť vináreň o výmere 33,12 m ' miestnosť vináreň o výmere 90,45 m2 'miestnosť vináreň o výmere 25,60 m2 - miestnosť vináreň o výmere 33,35m2 'miestnosť vináreň o výmere 15,37 m2 . Cena nájmu za m vinárne ročne bola dohodnutá na 2700 Sk. Sklad o výmere 1,31m2,Chodba o výmere 6,04 m2, Umyváreň o výmere 6,44 m, Bar o výmere 12 m2,Predsieň o výmere 2,23 m, WC o výmere 8,16 m 2,Miestnosť pre hudobníkov o
výmere 9,88 m. Cena nájmu za 1 m2 prevádzkových miestností ročne bola dohodnutá na 1420 Sk. Teda ročné nájomné za 244 m2 činilo 599 920 Sk Nájom bol dohodnutý na dobu určitú a to do 01.01.2003 do 31.12.2004.Pán Šutka previedol svoje vlastnícke právo na spoločnosť FIGÁM s.r.o., Spoločnosť FIGÁM s.r.o. sa dňa 31.12.2006 zlúčila so spoločnosťou FINARTE s.r.o.. Spoločnosť FINARTE s.r.o. predala na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosť spoločnosti ABC KREDIT a.s. a následne táto previedla stavbu „Veľkí Františkáni“ na žalovaného. Prevod vlastníckeho práva bol povolený na základe Zmluvy o predaji časti podniku dňa 26.06.2008. Napriek tomu, že ani z jednou z uvedených spoločností neuzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej by oprávnene predmetné priestory žalobcu užívali, tak ich menované spoločnosti užívali . Vzhľadom na to, že žalovaný resp. ani jeho právni predchodcovia neboli ochotní s nami uzavrieť nájomnú zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností ani neboli ochotní nám predmetnú nehnuteľnosť, priestory vydať, podali sme na Okresnom súde Bratislava I proti žalovanému návrh na vypratanie predmetných pivničných priestorov nachádzajúcich sa v Mirbachovom paláci. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 16C 238/2005. V rámci tohto konania súd rozhodoval aj o predbežnej otázke kto je vlastníkom predmetných pivničných priestorov. Súd po vykonaní dokazovania rozhodol, že vlastnícke právo k pivničným priestorom pod Mirbachovým palácom patrí vlastníkovi Mirbachovho paláca t.j. Hl. mestu SR Bratislave. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 27.09.2010 uložil spoločnosti ANTARIO spol. s r.o. povinnosť vypratať a oprávnenému odovzdať nebytové priestory vo výmere 249m2, nachádzajúce sa v suteréne budovy - Mirbachov palác v Bratislave na Františkánskom námestí č. 11- (rozsudok je právoplatný). Z dokazovania vykonaného v rámci konania o vypratanie nehnuteľnosti vyplýva, že žalovaný užíval pivničné priestory bez akéhokoľvek právneho titulu, bezplatne, teda užíva majetok, ktorý máme zverený v správe a na náš úkor sa takto obohacoval. Tento stav trval odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným /26.06.2008/ a pretrvával do realizácie exekúcie o vypratanie nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené si uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2011 do 31.08.2012 spolu za 11 mesiacov. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného predstavuje za obdobie 1 mesiaca sumu 1.659,70 Eur (výška nájomného, ktorú bol povinný platiť predchádzajúci nájomca Z.. Š. podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003, 599,920 Sk ročne /12 mesiacov po zaokrúhlení 50.000,- Sk, teda 1.659,70 Eur mesačne). Podaním zo dňa 21.012014 žalobca rozšíril žalobu o úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo žalovanej sumy od 30.09.2013 do zaplatenia. Súd uznesením zo dňa 06.08.2014, č.k. 15C/187/2013-68 navrhovanú zmenu petitu pripustil.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný predmetné priestory špecifikované v žalobe skutočne užíval. Žalovaný v predmetnom čase v pivničných priestorov nemal uskladnené podľa žalovaného žiadne veci ani žiadnu svoju prevádzku, pričom podľa žalovaného žalobca v konaní netvrdil konkrétne skutočnosti akým spôsobom mali byť žalovaným tieto pivničné priestory užívané resp. aby ich žalovaný užíval a na preukázanie svojich tvrdení nezaložil do spisu relevantné dôkazy. Žalovaný taktiež uviedol, že samotná skutočnosť, že vlastník susednej stavby, ktorá je v správe žalobcu, dal v minulosti vchod z Mirbachovho paláca do nehnuteľnosti zo súpisným číslom 1415 zamurovať z vlastnej iniciatívy, automaticky neznamená, že tieto priestory užíval žalovaný. V dôsledku vlastného konania, vlastníka Mirbachovho paláca došlo k zredukovaniu možnosti prístupu do pivničných priestorov tak, že do nich možnosť vstúpiť len cez nehnuteľnosť č.1415, aktuálnym vlastníkom. Žalovaný nikdy nebránil žalobcovi užívaniu pivničných priestorov pod Mirbachovým palácom, nebránil obnoveniu pôvodného vstupu z Mirbachovho paláca čím by došlo historickému obnoveniu pôvodného stavu konštatovaným samotným žalobcom preto ak si žalobca obnovenie vstupu do pivnice z vlastnej viny neobnovil nemôže byť za túto vlastnú pasivitu sankcionovaný . Žalovaný rozporoval aj výšku sporného uplatňovaného nároku, pričom poukazoval na neaktuálnosť znaleckého posudku č. 52/2015 i na nedostatky posudku č.15/2018.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa so žalobou, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003, výpis z listu vlastníctva č. 1656, výpis z S. XXXX, Spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C/238/2005, vyjadreniami realitných kancelárií, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.08.2011 č.k. 5Co/468/2010, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 21C/84/2010-198 zo dňa 20.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/224/2017-281 zo dňa10.04.2018, znalecký posudok č. 52/2015, znalecký posudok č.15/2018 ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Podľa listu vlastníctva č. XXXX ( Č..S.. XX) vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcej sa v Bratislave, okres Bratislava I, obec BA - m.č. Staré Mesto kat. územie Staré Mesto, parcely N. „. evidované na mape určeného operátu - parcela č. 43 je vlastníkom budovy súpisné číslo 416 - Mirbachov palác Hlavné Mesto SR Bratislava.
5. Podľa listu T. Č.. XXXX vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcej sa v Bratislave, okres Bratislava I, obec BA-m.č. Staré Mesto kat. územie Staré Mesto, parcely registra „ECi evidované na mape určeného operátu - parcela č.XX je žalovaný.
6. Zriaďovacou listinou zo dňa 31.01.1994 ( č.l. 19) ktorej zriaďovateľom je Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré je vlastníkom nehnuteľnosti Mirbachov palác- stavby postavenej na parcele č. XX, o výmere 1201 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. 1656, katastrálne územie Bratislava Staré mesto zriadil právnickú osobu- žalobcu, zveril jej majetok, s ktorým má samostatne hospodáriť.
7. Podľa Protokolu o zverení majetku HM SR Bratislavy (č.l.14-17) bola do správy žalobcu zverená predmetná nehnuteľnosť bezodplatne, s tým, že so zvereným majetkom sa v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov zverujú i súvisiace majetkové práva a záväzky. V zmysle čl. 3 Protokolu sa pod správou majetku rozumie oprávnenie príspevkovej organizácie majetok držať, užívať, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto protokolom.
8. Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I zistil, že predmetom konania, ktoré iniciovala Galéria mesta Bratislavy, IČO: 00 179 752, so sídlom Františkánske nám. 11, 815 35 Bratislava ako žalobca bolo vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom aj tohto konania žalovaným ANTARIO spol. s r. o., IČO: 43 864 376, so sídlom Františkánske nám. 10, 811 01 Bratislava. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 27.10.2003 uzavrel ako prenajímateľ s právnym predchodcom žalovaného (Z.. G. Š.-T.-P.) ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prenájom časti suterénu v objekte Mirbachov palác na Františkánskom námestí 10, Bratislava. Nebytové priestory s celkovou podlahovou plochou 244 m2 odporca užíval za účelom prevádzkovania Vinárne Veľkí Františkáni. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2003 do 31.10.2004.Po uplynutí doby nájmu navrhovateľ ponúkol odporcovi možnosť uzavrieť ďalšiu zmluvu o nájme nebytových priestorov na 1 mesiac s možnosťou ďalšieho predĺženia. V priebehu konania došlo opakovane k zmene účastníka konania na strane žalovaného, naposledy uznesením zo dňa 28.9.2009, kedy do konania na strane žalovaného vstúpil ako žalovaný ANTARIO, spol. s.r.o., ktorá spoločnosť nadobudla vlastnícke práva k stavbe na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 26.06.2008. Žalovaný v rámci svojej obrany v uvedenom konaní uviedol, že priestory nachádzajúce sa pod stavbou Mirbachov palác, ktorých vypratania sa žalobca domáhal sú súčasťou stavby "Veľkí Františkáni", ktorej vlastníkom je žalovaný. Žalovaný ako vlastník týchto priestorov je oprávnený pivničné priestory držať a užívať a žalobca nie je oprávnený domáhať sa ich vypratania. Poukazoval na to, že je možno ich využívať výlučne ako súčasť stavby Veľkí františkáni a podľa povahy stavby Veľkí Františkáni k tejto stavebne zjavne aj patria. Ďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nedôvodná a žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti voči žalovanému. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných sporných nehnuteľností a predmet vlastníckeho práva žalobcu neoprávnene zadržuje respektíve užíva aj ku dňu rozhodnutia 27.09.2010. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a uložil povinnosť žalovanému vypratať a žalobcovi odovzdať nebytové priestory vo výmere 249 m2 nachádzajúce sa v suteréne budovy Mirbachov palác v Bratislave na Františkánskom námestí č. 11 zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. 1656, parc. č. 43/1, zastavané plochy a nádvoria súpisné č. 416. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava1 č.k. 16C/238/2005-264 zo dňa 27.09.2010 potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5Co/468/2010 zo dňa 02.08. 2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2011 a vykonateľným sa stal dňa 05.10.2011.
9. Zo znaleckého posudku 52/2015 súd zistil, že hodnota nájmu za sporné obdobie 23 mesiacov za obdobie 26.06.2008 - 25.05.2010 predstavuje sumu 49.637,17 Eur.
10. Zo znaleckého posudku 15/2018 súd zistil, že hodnota nájmu za sporné obdobie od 01.10.2011-31.08.2012 predstavuje sumu 47.741,98 Eur.
11. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 21C/84/2010-198 zo dňa 20.10.2016 súd zistil, že súd žalovaného zaviazal na zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania (za síce iné rozhodné obdobie), no základe skutkových okolností a tvrdení strán sporu (totožných so stranami sporu tomto konaní) obdobne predostretých aj tomto konaní. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím súdu druhej inštancie č.k. 8Co/224/2017 zo dňa 10.04.2018. Výsledky dokazovania konaní 16C/238/2005 a 21C/84/2010 sú použiteľné i v prejedávanej veci a súd na nich v argumentačnej rovine odkazuje v bodoch 18 a 16 rozsudku.
12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu žalobcu je potrebné vyhovieť.
16. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, pivničných priestorov Mirbachovho paláca (preukázané konaním na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/238/2005 v spojení s konaním vedeným na Krajskom súde V Bratislave pod sn. Zn. 5Co/468/2010 ) a má práva a povinnosti v súvislosti s predmetnými nebytovými priestormi ako vlastník . Spornú otázku užívania nehnuteľností (žalovaný popieral žeby tieto užíval v rozhodnom čase) mal súd za preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C/238/2005, kde sa žalovaný bránil tým, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a predmetné nehnuteľnosti vypratal až v exekučnom konaní. Toto tvrdenie žalovaného, malo dopad na posúdenie spornej otázky či priestory žalovaný reálne užíval, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Nebolo sporné, že žalobca musel vypratať pivničné priestory v zmysle rozhodnutia 16C/238/2005, taktiež nebolo sporné že exekúcia bola realizovaná spôsobom a v časovom horizonte ako tvrdil žalobca. Samotná skutočnosť, že žalovaný mal predmetné priestory v držbe, teda nimi disponoval a neodovzdal ich žalovanému zakladajú právo žalobcu domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného a povinnosť žalovaného toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. To, že žalovaný s predmetnými priestormi disponoval bez právneho dôvodu prisvedčuje aj skutočnosť, že mu bola uložená povinnosť tieto priestory vypratať na základe súdneho rozhodnutia a, že k skutočnému vyprataniu došlo až výkon súdneho rozhodnutia v exekučnom konaní, ktorú skutočnosť žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval, preto bola medzi stranami v spore nespornou. Nakoľko mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného išlo o disponovanie s v žalobe citovanými nehnuteľnosťami ktorých vlastníkom bol žalobca bez akéhokoľvek právneho titulu (neexistencia právneho titulu bola nesporná) a bez toho, aby žalovaný za disponovanie s predmetnými priestormi poskytoval žalobcovi plnenie, na strane žalovaného teda došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko bezdôvodne sa obohatí aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, znížili a jeho majetok by sa dôsledkom toho zmenšil. (porovnaj aj Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 33 Odo/1504/2005 zo dňa 29.11.2007).
17. Žalobca si uplatnil v žalobe nárok z titulu bezdôvodného obohatenia v sume 18,256,07 Eur za obdobie 11 mesiacov za obdobie 26.06.2008 - 25.05.2010. 18. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov uskladnením hnuteľných vecí bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie) je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (uskladniť v ňom napr. hnuteľné veci). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 ObčZ) (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 52/2005). V konaní bolo nesporné, že právny predchodca
žalovaného previedol stavbu „Veľkí Františkáni“ na žalovaného. Prevod vlastníckeho práva bol povolený na základe Zmluvy o predaji časti podniku dňa 26.06.2008. Žalovaný tak predmetnú časť podniku nadobudol v celosti , spolu aj s hnuteľným majetkom patriacim k prevádzke „Vinárne“. To, či žalovaný predmetný priestor užíval a že žalovaný mal hnuteľný majetok ktorý mu patril uskladnený v priestoroch žalobcu bez existencie právneho titulu, ktorá by ho na bezplatné uskladnenie jeho hnuteľného majetku na to oprávňovala , postačujúco preukázala skutočnosť, že muselo dôjsť k vyprataniu toho priestoru a to formou núteného výkonu práva, na základe existencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok č.k. 16C/238/2005-264 zo dňa 27.09.2010). Ak sa vypratanie nehnuteľnosti vykonáva odstránením vecí a vysťahovaním osôb z vypratávanej nehnuteľnosti, bolo bez právneho významu či nehnuteľnosť resp. ako nehnuteľnosť žalovaný užíval, keď je zrejmé, že ak dobrovoľne priestory neopustil, žalobca ich užívať v tom čase nemohol, v tomto smere je neúčinná obrana žalovaného , že v užívaní pivničných priestorov žalobcovi nebránil, nakoľko ak by tomu bolo skutočne tak, situácia by sa nemusela riešiť núteným výkonom práva formou vypratania, ktoré spravidla môže nastať len vtedy ak nehnuteľnosti ktorá má byť vyprataná nachádzajú veci či osoby, ktoré majú byť vypratané, rozumej ak by nebolo čo vypratať, nebolo vypratanie realizovateľné a ani nutné (to, že k vyprataniu došlo je nespornou skutočnosťou, ktorú žalovaný nenamietal). Poukazujúc na tieto zistenia, skutočnosť že v uvedených priestoroch sa nachádzal hnuteľný majetok pochádzajúci s prevádzky vinárne Veľkí Františkáni mal súd za preukázanú, rovnako tak ako skutočnosť že žalovaný priestory špecifikované v žalobe užíval (v rozhodnom čase) bez právneho dôvodu, keď nájom predmetných priestorov zanikol uplynutím času, na ktorý bol dojednaný a ďalšia nájomná zmluva na prenájom týchto priestorov uzavretá nebola a teda právny základ žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bol daný, ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným k tvrdeniam o neužívaní priestorov súd preto nevykonal z dôvodu ich nehospodárnosti.
19. Žalobca užíval v žalobe citované nehnuteľnosti ktorých vlastníkom bol žalobca bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, aby žalovaný za užívanie poskytoval žalobcovi plnenie. Na strane žalovaného teda došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko bezdôvodne sa obohatí aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, znížili a jeho majetok by sa dôsledkom toho zmenšil. Žalovaný je v danom prípade povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, výšku ktorej predstavuje čiastka, ktorú by bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci.
20. V konaní boli vypracovaná dva znalecké posudky na ocenenie nájmu nehnuteľnosti v spornom období. Žalovaný žalobcom predložený znalecký posudok č. 52/2015 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Korcom ako taký nespochybnil, poukázal však na jeho neaktuálnosť, nakoľko v tomto posudku sa znalec zameral na ocenenie nájmu nehnuteľnosti za obdobie od 26.06.2008 až 25.05.2010.Na návrh žalovaného súd vykonal znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. 15/2018 vypracovaný znalcom Dr. - univ., Z.. H. Y., R.. Odplata za užívanie predmetných priestorov (243,95m2) bola znalcom Szalayom v znaleckom posudku č. 15/2018 v rozhodnom období stanovená zaokrúhlene na sumu vo výške 47.741,98 Eur. (stanovené nájomnom vo výške 194,31 Eur/m2/deň by predstavovala sumu 27.515,12 Sk (243,95 m2 x 112,789 Eur. Za obdobie 11 mesiacov užívania predmetných priestorov predstavovala odplata sumu 47.741,98,- Eur. K výške odplaty stanovenej znalcom v posudku č. 15/2018 žalobca námietky nemal. Žalovaný naopak výsledky znaleckého dokazovania spochybňoval, poukazoval na to, že znalec aplikoval pri vyčíslenej hodnote nehnuteľnosti 234.000,- Eur určil ročný nájom vo výške 51.709,09 Eur, čo predstavuje návratnosť hodnoty nehnuteľnosti do 4,5 roka, štandardne sa pritom hodnota nájmu odvíja od návratnosti 15 rokov, t.j. pri hodnote 234.000,- Eur by bol priemerný ročný nájom 15.600,- Eur, čo by za žalované obdobie 11 mesiacov predstavovalo sumu 14.300,- Eur znalec pri použití porovnávacej metódy použil neprípustné porovnávanie pri cenách nájmu v období roku 2018 napriek tomu, že sledovaným obdobím mali byť roky 2011 a 2012, kedy boli ceny diametrálne odlišné, znalec porovnával neporovnateľné nehnuteľnosti, nakoľko v súdnom spore je predmetom konania otázka nájmu pivničných priestorov, pričom znalec na porovnanie použil prízemné priestory smerom k ulici, znalec sa odvíjal od polohových faktorov vyššie uvedených nehnuteľností, ktorým priradil koeficient 0,95, avšak pri pivničných priestoroch sa spravidla aplikuje koeficient 0,6. K námietkam žalovaného sa na pojednávaní dňa 23.05.2018 vyjadril znalec Szalay ktorý uviedol, že vypracoval znalecký posudok (ďalej len ZP) programom IPO Žilina pričom, všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vypočítaná porovnávacou metódou. Na základe toho sa určila výška nájmu v tom období a nakoľko je to už niekoľko rokov dozadu, existuje ACU koeficient, vypočítaná hodnota sa týmto koeficientom upraví, zvyšuje sa tak cena nehnuteľnosti a výška nájmu. Mimo programu IPO, laicky znalec zhodnotil, že spravidla ten kto je dobrý hospodár ak má nehnuteľnosť ak dá do prenájmu za 7 približne rokov
získa cenu nehnuteľnosti. O tom, či v praxi sa namiesto 7 používa 15 rokov pri výpočte návratnosti investície nemal znalec vedomosť. V posudku použil znalec namiesto 7 rokov 4,5 roky pri návratnosti investície preto, lebo vychádzal z metodiky spracovania znaleckého posudku programu IPO. Do tohto programu znalec nemôže zasahovať, vypočíta sa to automaticky na základe tých kritérií, ktoré sú dané danou nehnuteľnosťou, ktoré sú dané hodnotou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti a doba nájmu za obdobie, ktoré určil súd. Na otázku, či je prípustné v rámci porovnávacej metódy do porovnania nehnuteľnosti z cenami z časového obdobia 6-7 rokov neskôr, znalec odpovedal, že metodika predpisuje znalcom pri porovnávacej metóde použiť 3 porovnávateľné nehnuteľnosti. V súčasnosti na realitnom trhu v Bratislave boli k dispozícii len dve nehnuteľnosti, ktoré sa mohli použiť pre porovnávaciu metódu a vzhľadom k tomu, že mal znalec k dispozícii rozsiahly spisový materiál bol aj skorší ZP vypracovaný v rámci materiálu, pričom ZP č. 52/2015 bol vypracovaný taktiež porovnávacou metódou, znalec zobral jednu nehnuteľnosť z roku vypracovania skoršieho vypracovania ZP, na realitnom trhu v Bratislave takáto nehnuteľnosti lebo nebola uverejnená. Ak by bral dve v zmysle metodiky, by znalec porušil model výpočtu. Porovnateľný objekt jednak určuje s prihliadnutím na účel využívania nehnuteľnosti a polohu nehnuteľnosti. V danom prípade, za súčasného stavu posudzovaná nehnuteľnosť nevyhovuje ani jednej porovnateľnej nehnuteľnosti. Znalec vychádzal zo skutkových stavov, ktoré boli v čase prenájmu tejto nehnuteľnosti t.z., že v tom čase súbor pivníc v suteréne troch objektov boli využívané ako reštauračné zariadenia. Ide o súbor pivníc na reštauračné zariadenia. Na realitnom trhu v danej lokalite neexistuje žiadna taká nehnuteľnosť, ktorá by sa dala porovnať s nehnuteľnosťou reštauračnými zariadeniami v suteréne. Ako porovnávané objekty zobral znalec, zariadenia ktoré boli v minulosti porovnateľné s prevádzkou týchto pivničných priestorov. Keby mal postupovať ako naznačuje právny zástupca žalovaného, znalec ale ani iný prípadný znalec by takýto posudok vypracovať nemohol. V Bratislave a iných lokalitách v mestských častí, v starom meste neexistuje na realitnom trhu také zariadenie reštauračné, ktoré by fungovalo v suterénnych priestoroch. Koeficient na vyjadrenie územného vplyvu 1,15, je v súlade so M. Č..XX/XXXX. Je to koeficient v rámci možnosti intervalu je od 1,1 znalec zvolil 1,15. O tom, či pri pivničných priestoroch sa má používať koeficient 0,6 znalec vedomosť nemal. Žalovaný nesúhlasil ani po doplňujúcich vyjadreniach znalca s jeho závermi a navrhoval vykonať kontrolný znalecký posudok, pričom odporučil súdu ustanoviť za znalca pána Z.. J. Z., R.. Znalec z odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Statika stavieb, Poruchy stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností (oceňovanie nehnuteľností). Žalobca s takýmto postupom nesúhlasil, poukázal na existenciu posudku č.52/2015, ktorý žalovaný nespochybňoval pokiaľ ide o postupy pri výpočte, pričom znalec Szalay zo záverov z tohto posudku vychádzal. Pokiaľ ide o potrebu kontrolného posudku z dôvodu, že žalobca napádal materiálnu stránku posudku, súd predbežne vyhodnotil, že kontrolný posudok by mohol teoreticky pripadať v úvahu s tým, že na to aby sa tak stalo, je potrebné posúdiť závery oboch v konaní už vypracovaných posudkov ako i doplňujúceho vyjadrenia znalca Szalaya. Z výpovede znalca Szalaya vyplynulo, že posudok vychádzal z metodiky spracovania znaleckého posudku programu IPO. Do tohto programu znalec nezasahuje, výpočet je automatický na základe tých kritérií, ktoré sú dané danou nehnuteľnosťou, ktoré sú dané hodnotou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti a doba nájmu za obdobie, ktoré určil súd. Znalec poukázal na to, že nakoľko úplne totožná nehnuteľnosť v danej lokalite v súčasnosti ani nie je, možné postupovať pri vypracovaní posudku inak, ako popísal na pojednávaní, pričom v rovnakej pozícii by bol aj každý iný znalec, pokiaľ ide o nájdenie porovnateľnej nehnuteľnosti. Po zvážení a vyhodnotení zistení z oboch posudkov (keď posudok č. 15/2018 vychádzal aj so záverov posudku č.52/2015, pričom ich zistenia neboli rozdielne), keď žalovaný nenamietal odbornú správnosť a závery posudku č. 52/2015, pričom ale ako laik namietal na základe ničím nepodložených indícii odbornú správnosť posudku č. 15/2018 (pričom vo všeobecnosti je prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornosti, pozri rozsudok NS ČR z 26.11.1998, sp.zn 3Cdon/385/96, uznesenie NSSR sp.zn. 7Cdo 41/2010) v s spojení s výpoveďou znalca Szalaya, súd mal výsledky jeho znaleckého dokazovania za formálne i materiálne správne a jeho znalecký nález považuje vo vzťahu k zadaniu znaleckého dokazovania i ostatných vykonaných dôkazov za presvedčivé. V neposlednom rade, je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný navrhoval kontrolné dokazovanie presne určeným znalcom, pánom Ilavským, ktorý mal podľa žalovaného kapacitu vypracovať podľa žalovaného posudok odborné správne. Žalovaný s týmto postupom nesúhlasil, pričom stanovenie znalca na revízny posudok navrhnutého jednou zo strán sporu vylúčil aj súd, s tým že takýto postup by narušil rovnosť strán sporu, pričom ak mal žalovaný záujem spochybniť tvrdenia žalobcu o výške požadovaného bezdôvodného obohatenia mal k dispozícii počas celého konania možnosť predložiť súkromný znalecký posudok, resp. predložiť dôkaz listinou vo forme porovnania cenových ponúk rôznych realitných kancelárii, týkajúcich s porovnateľných nehnuteľností v rozhodnej dobe z
archívnych zdrojov). Žalobca si uplatnil nižšiu sumu ako určil znalec (38% zo znalcom určenej sumy), súd viazaný žalobným návrhom priznal žalobcovi plnenie vo výške ako si žalobou uplatňuje.
21. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Žalovaný sa dostal splnením dlhu do omeškania, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s Nar. Vlády č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa 29.10.2013. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 28.10.2013, dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania s plnením dlžnej sumy. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania už odo dňa 30.09.2013 súd mu ich priznal až od 29.10.2013, vo výške 5,5% ročne z dlžnej sumy v súlade s § 3 nariadenia 87/1995 Zb. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
24. Podľa § 255 ods. l C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal v rozsahu 99,12%. Žalobca bol neúspešný len v nepatrnej miere, ktorá v matematickom vyjadrení predstavovala 0,44% (99,56 % -úspech, 0,44% -neúspech), čistý úspech žalobcu bol rozdiel úspechu a neúspechu teda 99,12% (nepriznaný úrok 79,75 Eur, za čas od podania žaloby do jej doručenia žalovanému, žiadaná suma18.256,70-, Eur krát 100).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1CSP/.Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.Odvolanie urobené
v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.