Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-63-2018.pdf
PDF · 89.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/63/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. marca 2022 v Košiciach, takto
rozhodol:
Obžalovaná:
G. B., nar. XX.X.XXXX v J. Q., trvale bytom S., Z. XX
j e v i n n á, ž e
- v Prahe na ul. W. X v Českej republike, z bytu č. 23 dňa 28.12.2016 v presne nezistenom čase od 07.37 hod. do 17.45 hod. za použitia pravých kľúčov vnikla do uvedeného bytu, kde predtým bývala s poškodeným I. V., z ktorého odcudzila vysávač zn. S., typ SV7 v hodnote 510,- eur, ionizátor vzduchu zn. Joni Care v hodnote 92,- eur a žehličku zn. Tefal v hodnote 53,- eur, čím takto poškodenému I. V. spôsobila krádežou škodu vo výške 655,- eur;
t e d a
prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, a spôsobila tak malú škodu;
t ý m s p á c h a l a
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovanú nahradiť poškodenému I. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Q., ul. K. V. XX, okr. K. škodu vo výške 655,- eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodeného so zvyškom uplatneného nároku na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal v trestnej veci obžalovanej G. B. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mala obžalovaná spáchať tak, že v Prahe na ul. W. X v Českej republike, z bytu č. 23 dňa 28.12.2016 v presne nezistenom čase od 07.37 do 17.4X hod. za použitia pravých kľúčov vnikla do uvedeného bytu, kde predtým bývala s poškodeným I. V. a odcudzila 1 ks notebook zn. SONY VAIO s LCD displejom, typu VGNCRX90E, produkt Z1NBSU08- LBOM s vygravírovaným nápisom na hornej časti klávesnice „I. V. I love Metallica“, 1 ks vysávač zn. Kärcher, typ SV7 bez výrobného čísla, 1 ks Ionizátor vzduchu zn. Joni Care bez výrobného čísla, 1 ks žehličku zn. Tefal bez výrobného čísla, 1 ks vodnú fajku, čím takto poškodenému I.ovi V.ovi spôsobila krádežou škodu vo výške 918,X0 eur. V prejednávanej veci najprv rozhodol okresný súd trestným rozkazom dňa 21.12.2018, proti ktorému podala obvinená odpor. Po vykonaní navrhovaných dôkazov obžalovanú súd odsúdil rozsudkom zo dňa X.10.2021, proti ktorému podala obžalovaná odvolanie. Odvolaním napadnutý rozsudok Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.: 4To/107/2021 zo dňa 31.12.2021 podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom uvedeného postupu bola skutočnosť, že vyhotovený rozsudok nebol v súlade s vyhláseným rozsudkom preto, že chýbal celý výrok o vine a právnej kvalifikácii. Túto skutočnosť namietal aj poškodený I. V. zastúpený splnomocnencom JUDr. Y. S.. Vzhľadom na to, že okresnému súdu nebola nariadená povinnosť vyhotoviť opravné uznesenie, súd stanovil termín hlavného pojednávania, na ktorom vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozsudok vyhlásil. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že obžalovaná urobila vyhlásenie, že je nevinná. Následne využila svoje právo nevypovedať. Zo zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania súd zistil, že s poškodeným viedla spoločnú domácnosť do decembra 2016. Po rozchode s poškodeným bola s jeho súhlasom v pražskom byte po svoje osobné veci spolu s Q. F., ktorý ju z Košíc do Prahy a späť doprevádzal. Z bytu poškodeného zobrala iba svoje osobné veci. Pokiaľ ide o veci, ktoré označil poškodený ako odcudzené, obžalovaná tvrdila, že sa jedná o veci, na ktoré poškodenému prispela v čase vedenia spoločnej domácnosti. Zdôraznila, že vodnú fajku dostala od poškodeného ako dar, rovnako ako notebook značky SONY, na ktorom písala svoju diplomovú prácu. Toto tvrdenie doložila fotografiami zverejnenými na sociálnej sieti a odborným vyjadrením z odboru informačných technológií, z ktorého je zrejmé, že v spornom notebooku poškodeného sa nachádzali práve jej osobné súbory. Uviedla, že do daru od poškodeného dostala aj ionizátor vzduchu, že žehličku a vysávač kupovala spoločne s poškodeným a na ich kúpu mu finančne prispela. Dôkazy o týchto tvrdeniach však nedoložila. Potvrdila, že s poškodeným nemala uzatvorenú zmluvu o podielovom spoluvlastníctve spomínaných veci, a teda ani o tom, za akých podmienok ich môže používať. Výpismi z bankových účtov sa snažila preukázať, že aj ona prispievala na spoločnú domácnosť s poškodeným v čase, keď žili spolu. Poškodený I. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa s obžalovanou zoznámil v jeseni roku 2013 v Prahe. V tom čase on podnikal a ona študovala na vysokej škole. Obžalovaná sa k nemu nasťahovala 1. 10. 201X, čo je podchytené v nájomnej zmluve, keďže kvôli prenajímateľovi bytu nemohla u neho bývať načierno. Spoločnú domácnosť viedli do júna 2016. V novembri roku 2016 boli ešte na spoločnej dovolenke v Dubaji, po ktorej sa definitívne rozišli. Dňa 27. 12. 2016 ho obžalovaná žiadala o kľúče od pražského bytu, ktoré jej dal preto, aby si mohla vziať svoje osobné veci. Jednalo sa najmä o oblečenie a kozmetiku. Prišla za ním s Q. F., ktorý bol počas ich vzťahu ich spoločný známy. Kľúče od bytu mu vrátila mama obžalovanej dňa 2. 1. 2017. Dňa X. 1. 2017 po príchode do pražského bytu zistil, že niektoré jeho veci chýbajú. Okrem vecí uvedených v obžalobe to boli aj písomnosti týkajúce sa účtovníctva a jeho podnikania. Z hodnotnejších vecí mu odcudzila práve tie, ktoré uviedol v trestnom oznámení na polícii. Poškodený tvrdil, že notebook značky SONY zakúpil v roku 2018 počas študijného pobytu v USA za 1200-1400 USD. Tento notebook používal aj na firemné účely. Ďalej zistil, že mu chýba vysávač, ktorý si kúpil v roku 2014-201X za sumu 400-X00,- eur. Jednalo sa o najdrahší resp. najvýkonnejší vysávač tejto triedy na trhu. Zistil, že mu chýba aj ionizátor vzduchu, ktorý si kúpil v roku 2013-2014, ktorý používal na svoje osobné účely, keďže je silný alergik astmatik. Napokon zistil, že mu chýba aj žehlička v hodnote 1X0,- eur, ktorú zakúpil pred tým, než sa s poškodenou zoznámili. Tvrdil, že mu bola odcudzená aj vodná fajka, ktorú zakúpil za 3000-4000,- Kč v roku 201X. K výpovedi poškodeného obžalovaná uviedla, že vodnú fajku jej daroval, žehličku a vysávač kupovali spolu, notebook a ionizátor dostala od neho darom. Keď od neho odchádzala, výslovne sa pýtala, či si
môže zobrať veci, ktoré používala najčastejšie, na čo jej dal výslovný súhlas. Medzi nich patrili ionizátor aj notebook. Poškodený po vyjadrení obžalovanej uviedol, že na svojej výpovedi trvá, zdôraznil, že obžalovaná mu nemala odcudziť ionizátor, keďže nemala zdravotné problémy s dýchaním. Z výpovede svedka Q. F. je zrejmé, že obžalovanú aj poškodeného poznal. Potvrdil, že koncom decembra roku 2016 ho obžalovaná požiadala, aby jej pomohol vysťahovať veci z bytu, v ktorom predtým žila s poškodeným v Prahe. Bol s ňou u poškodeného, ktorý mal obžalovanej odovzdať kľúče od bytu. Následne ju odviezol motorovým vozidlom zn. Audi A4. Do Prahy prišli v skorých ranných hodinách. Po príchode do bytu poškodeného obžalovaná začala baliť veci do tašiek, ktoré jej pomáhal znášať do auta. Spomenul si, že sa jednalo o kozmetiku, oblečenie, bytové doplnky a vodnú fajku. Z bytu odišli v poobedňajších hodinách. Na podklade ďalších položených otázok súd zistil, že svedok v čase výpovede pred súdom žil s obžalovanou v spoločnej domácnosti. Obžalovaná používala z odcudzených vecí vodnú fajku a ionizátor vzduchu. Vysávač, notebook a ostatné veci nepoužívala, keďže mali vlastné. Svedok potvrdil, že obžalovaná nemá problém odcudzené veci vrátiť poškodenému. Po vyhodnotení výpovedí obžalovanej, svedka Q. F. a poškodeného dal súd možnosť poškodenému a obžalovanej uzavrieť zmier v mediačnom konaní. Túto možnosť však nevyužili, preto bolo potrebné v hlavnom pojednávaní pokračovať. Vzhľadom ku skutočnosti, že obhajoba namietala správnosť odborného vyjadrenia, ktorým bola ustálená hodnota odcudzených vecí v prípravnom konaní, bol nanovo pribratý znalec z odboru elektrotechniky, odvetvia - odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, na podklade ktorého bola vyčíslená škoda notebooku, vysávača, ionizátora vzduchu a žehličky. Znalec stanovil hodnotu odcudzených vecí ku dňu krádeže tak, ako je uvedená a ustálená vo výroku rozsudku. K jeho záverom procesné strany pripomienky nemali. Po vykonaní navrhovaných dôkazov prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní navrhol, aby súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o krádež vodnej fajky, prokurátor pripustil, že táto vec mohla byť poškodenej darovaná. Preto ju navrhol vypustiť zo skutkovej vety a ustáliť škodu spôsobenú trestným činom vo výške 694,X0 eur, v zmysle podaného znaleckého posudku. Obhajca obžalovanej v záverečnej reči navrhol vyhodnotiť pochybnosti týkajúce sa krádeže vodnej fajky a notebooku v prospech obžalovanej. Poukázal na to že odborným vyjadrením sa preukázalo, že v notebooku bola uložená bakalárska práca obžalovanej z roku 2014 ako aj iné súbory týkajúce sa jej štúdia. Obhajca tvrdil, že vysávač bol zakúpený počas spolužitia obžalovanej s poškodeným. Pripustil však, že ionizátor vzduchu a žehlička boli zakúpené skôr. Zároveň obhajoba poukázala na výpisy z bankových účtov obžalovanej z roku 2014-201X. Odchádzajúce platby z tohto účtu svedčia o platbách obžalovanej na spoločnej dovolenke s poškodeným v Taliansku. Namietal, že poškodený doposiaľ nevyužil všetky prostriedky civilného práva na vrátenie vecí a poškodenému v podstate vytkol, že na obžalovanú podal rovno trestné oznámenie pre krádež. Napokon navrhol obžalovanú spod obžaloby oslobodiť v zmysle ustanovenia § 28X písm. a) Trestného poriadku, že sa nestal skutok, ktorý je obžalovanej kladený za vinu. Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za riadne preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná, ktorá svojím konaním naplnila pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej aj subjektívnej. Objektívna stránka je daná tým, že obžalovaná si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak škodu malú. (presahujúcu sumu 266,- eur.) Subjektívna stránka je preukázaná vo forme priameho úmyslu. Zo spáchania trestného činu je obžalovaná usvedčená najmä výpoveďou poškodeného, ktorý protiprávne konanie obžalovanej popísal. Tvrdenie poškodeného bolo zároveň preukázané aj výpoveďou svedka Q. F., ktorý potvrdil, že z bytu poškodeného obžalovaná vyniesla viacero vecí, pričom veci, ktoré boli označené poškodeným ako ukradnuté, mala obžalovaná vo svojej moci. Tvrdenie obhajoby, že aj obžalovaná finančne prispievala na domácnosť poškodenému, nemá podstatný význam pre kvalifikáciu konania obžalovanej ako trestného činu. Obhajobou predložené výpisy z bankových účtov obžalovanej svedčia iba o tom, kedy, kde a akú sumu obžalovaná platila platobnou kartou. Predložený dôkaz ešte nesvedčí o tom, aký úžitok tým poškodený získal. O tom, že poškodený daroval obžalovanej aj notebook zn. SONY, mal súd pochybnosti vzhľadom na uplatnenú obhajobu. Na podklade dôkazov, ktoré obhajoba predložila, súd prihliadol na uplatnenie zásady in dubio pro reo a vodnú fajku ani notebook značky SONY nepojal medzi veci, ktoré mala obžalovaná poškodenému odcudziť. Hodnota notebooku v čase spáchania skutku (39,- eur) by však aj tak neovplyvnila právnu
kvalifikáciu skutku natoľko, aby konanie obžalovanej nebolo možné kvalifikovať ako trestný čin. Ovplyvniť by mohla iba výrok o náhrade škody. Podstatné je, že konaním uvedeným vo výroku rozsudku obžalovaná naplnila po formálnej stránke skutkovú podstatu trestného činu krádeže. Obhajoba zároveň však nepreukázala, aby poškodený daroval obžalovanej ionizátor vzduchu, ktorý si kúpil už skôr, ani to, že vysávač a žehličku kupovali spoločne do podielového spoluvlastníctva. Z vyjadrenia obžalovanej a poškodeného je zrejmé, že sa ani nedohodli na podielovom spoluvlastníctve týchto vecí. A aj keby boli všetky odcudzené veci v podielovom vlastníctve, polovica ich hodnoty presahovala výšku „malej škody“ a pre obžalovanú sa jednalo stále o cudzie veci, ktorých odcudzenie napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na zásady uvedené v § 34 Trestného zákona, na osobu obžalovanej, spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj na možnosti nápravy obžalovanej. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň prihliadne aj na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovaná je v mieste bydliska hodnotená všeobecne. Doposiaľ súdom trestaná nebola, čo súd považoval za poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Keďže spáchanie trestného činu poprela, pri rozhodovaní o treste súd prihliadol aj na nekritický postoj obžalovanej k trestnému činu, ktorého sa dopustila. Podľa § X6 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Keďže v predmetnej veci bolo preukázané, že obžalovaná spáchala úmyselný trestný čin, ktorým získala majetkový prospech, pričom predtým súdne trestaná nebola, súd dospel k záveru, že vhodnejšie bude uloženie peňažného trestu, ktorý je podľa názoru súdu účinnejší ako iný druh trestu nielen z hľadiska individuálnej prevencie, ale aj z hľadiska generálnej. Pokiaľ ide o výšku peňažného trestu súd považuje za dostatočnú sumu 200,- eur (takmer 1/3 spôsobenej škody) so zreteľom na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti nápravy, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a pomer poľahčujúcich okolností. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Poškodený si v adhéznom konaní riadne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 918,X0 eur. Bolo preukázané, že vodná fajka a notebook značky SONY mohol byť darom poškodeného. Preto zaviazal obžalovanú nahradiť poškodenému škodu iba vo výške 6XX,X0 eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom uplatneného nároku súd odkázal poškodeného na civilný proces.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.