Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-115-2011.pdf
PDF · 143.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/115/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcov: 1/ H.. G. S.F., H.., X.. X.XX.XXXX, L. XXX XX B. X. L. Č.. XXX C. X/ H.. Z. K., X.. X.X.XXXX, L. XXX XX B. X. L. Č.. XXX, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, adresa kancelárie: Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 416 525, proti žalovaným: 1/ Y. G., X.. XX.X.XXXX, L. XXX XX B. X. L. Č.. XXX C. X/ C. G., X.. XX.X.XXXX, L. XXX XX B. X. L. Č.. XXX, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o zriadenie vecného bremena takto
rozhodol:
I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vlastníkov rodinného domu číslo súpisné XXX postaveného na parcele KNC číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, stavby letnej kuchyne postavenej na parcele KNC číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a rodinného domu číslo súpisné XXX postaveného na parcele KNC číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2 cez parcelu KNC číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 227 m2 v rozsahu podľa geometrického plánu číslo 13 C 74/2003-29/051 zo dňa 19. 10. 2005 vyhotoveného A.. H. F..
II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1 280,-- € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania sú žalovaní v rade 1/ a 2/ povinní zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a o výške, ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
IV. Znalkyni A.. H.K. L., K. Č.. XXXX, XXX XX Č. p r i z n á v a nárok na znaleckú odmenu v rozsahu 100 % a nárok na náhradu hotových výdavkov v rozsahu 100 %, ktorú odmenu a hotové výdavky s ú p o v i n n í súdnej znalkyni uhradiť spoločne a nerozdielne žalovaní v rade 1/ a 2/.
odôvodnenie:
1) Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 2.6.2011, sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vlastníkov rodinného domu č. súp. XXX na KN č. XXXX, letnej kuchyne na KN č. XXXX a rodinného domu č. súp. XXX na KN č. XXXX cez parcelu KNC č. XXXX v rozsahu podľa geometrického plánu č. 13C/74/2003-29/051 zo dňa 19.10.2005 vyhotoveného A.. H. F. na tom skutkovom základe, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1-ici nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. X. L. zapísaných na LV č. XXX ako stavby, a to rodinného domu č. XXX postaveného na parcele KNC č. XXXX a letnej
kuchyne postavenej na parcele KN č. XXXX. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností kat. úz. B. X. L. zapísaných na LV č. XXX ako parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 80 m2 (parcela pod rodinným domom č. XXX), parcela č. XXXX - zastavané plochy o výmere 24 m2 (parcela pod letnou kuchyňou) a parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 227 m2. Medzi vlastníkmi, od ktorých žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti, z dôvodu, že prístup ku stavbám, ktoré boli v ich vlastníctve a teraz sú vo vlastníctve žalobcov, je možný len cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, sa viedlo konanie pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 13C/74/2003, v ktorom žalovaní popreli ich práva uplatňované z titulu výkonu práva zodpovedajúceho vecným bremenám. Keďže konanie skončilo v neprospech žalobcov a stav na mieste samom vo vzťahu k potrebe žalobcov spočívajúcej v užívaní nehnuteľnosti žalovaných ako prístupu k domovým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov sa nezmenil, títo naďalej, aj keď už v priebehu predchádzajúceho konania sa dozvedeli aj o právnej úprave § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, sa správajú náladovo a vždy tak, že je len na nich, v akom rozsahu a kedy žalobcom povolia prechod po spornej nehnuteľnosti, vždy je však komplikovaný prístup žalobcov ku stavbám tým, že na spornom pozemku odstavujú motorové vozidlá a podobne. Keďže tento stav je zo strany žalobcov už neúnosný a nechcú užívať nimi nadobudnuté nehnuteľnosti pod tlakom svojvôle výkonu vlastníckeho práva žalovaných vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, na užívanie ktorej sú žalobcovia pri prístupe ku stavbám v ich vlastníctve odkázaní a spôsobom ich správania sa tak, ako to realizovali voči právnym predchodcom žalobcov ako spoluvlastníkov stavieb a teraz žalobcov, vyzvali ich žalobcovia na riešenie veci podaním právneho zástupcu zo dňa 17.3.2011 s tým, že v tomto podaní bola zdôvodnená potreba žalobcov užívania im patriacej nehnuteľnosti, táto bola právne zdôvodnená a tiež im bolo oznámené, že sú ochotní za takto zriadené vecné bremeno poskytnúť žalovaným primeranú náhradu. Žalovaní reagovali na výzvu cestou ich právneho zástupcu, ktorým boli žalobcom oznámené podmienky na riešenie veci komplexne, avšak v podstate spočívajúce len v tom, že by malo dôjsť k zbúraniu stavieb patriacich žalobcom, ku ktorým sa práve žalobcovia domáhajú prístupu a ktoré podmienky z tohto dôvodu žalobcovia považujú za neprimerané. Zo spisu Okresného súdu Čadca 13C/74/2003 a z doňho zadováženého dôkazu podaním znaleckého posudku znalcom A.. H. F. a v rámci neho vykonaného geometrického plánu na rozsah vecného bremena je v priestore zrejmé, v akom rozsahu sú žalobcovia pri užívaní spornej parcely č. XXXX odkázaní na jej užívanie pre potreby prístupu ku stavbám v ich vlastníctve.
2) Žalovaní vo vyjadrení k podanej žalobe vzniesli námietku prekážky veci rozhodnutej, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Čadca 13C/74/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5Co/36/2008 bola žaloba právnych predchodcov žalobcov na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zamietnutá. Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku 5Co/36/2008 zo dňa 24.2.2009 k právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu právnych predchodcov terajších žalobcov výslovne uviedol, že žalobcovia (právni predchodcovia terajších žalobcov) boli zo strany žalovaných rušení viacerými spôsobmi, a to najmä od doby, kedy nedošlo k zbúraniu nehnuteľnosti, a to stavby súp. č. XXX. V takom prípade teda nebolo možné splnenie podmienky nepretržitosti vydržacej doby nerušeným výkonom práva. Keďže žalobcovia odvodzujú svoje právo od svojich právnych predchodcov, ktorí v konaní Okresného súdu Čadca 13C/74/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. 5Co/26/2008 svoj nárok nepreukázali, je zrejmé, že ide o prekážku veci rozhodnutej a ich nárok nemôže byť posúdený inak, iba tak ako rozhodli súdy v predošlom konaní. Žalovaní v rade 1/ a 2/ navrhli preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3) Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalobcov v rade 1/ a 2/, žalovaných v rade 1/ a 2/, ohliadkou miesta samého, znaleckým dokazovaním, oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli 10C/115/2011, ako aj pripojeným spisom 13C/74/2003, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
4) Žalobca v rade 1/ zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že veľa vecí, ktoré protistrana uviedla, také nie sú. Určite to nie je tak, že môžu slobodne chodiť a slobodne niečo robiť. Ak by niečo začal robiť, je tam problém. Chceli napríklad opravovať domovú nehnuteľnosť č. XXX, musela tam asistovať polícia. Dom č. XXX, ktorý naposledy slúžil na bývanie deda C. G. do posledného dňa jeho života, je potrebné rekonštruovať, avšak nie je v takom stave, ako sa vyjadroval právny zástupca žalovaných, že uvedený dom sa nachádza na koloch. Po dedovej smrti tieto spory vznikli. Túto nehnuteľnosť by chceli využívať, chceli ju rekonštruovať, avšak keď prišla firma, tak sused naparkoval vozidlá a potom tam prišla polícia. Je to snaha zo strany žalovaných, aby nehnuteľnosť užívať nemohli. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný si dovoľuje najmä na jeho sestru. Zatiaľ, keď príde k rodičom, nakoľko má prechodný pobyt na R.
a do tejto domovej nehnuteľnosti dochádza tak jedenkrát za týždeň, tak tadiaľ prejde. Avšak nemá žiadnu záruku, či aj v budúcnosti tade prejde. V súčasnosti sú vzťahy so žalovanými také, že spolu navzájom nekomunikujú. Autom si tam ísť nedovolí, pretože má obavu a nechce sa dostať so susedom do konfliktu. Vozidlo parkuje na vedľajšej ulici. Konflikty tu boli a celé sa to točí okolo toho, ako je to vysporiadané. Potrebuje ochranu, aby mohli normálnym spôsobom fungovať. Iný prístup nemajú. Žalovaní tento pozemok využívajú na parkovanie vozidiel, ktorých majú veľa a oni ako žalobcovia tento pozemok nevyužívajú nijako. Nejde to ani využívať.
5) Žalobkyňa v rade 2/ rovnako ako žalobca v rade 1/ na podanej žalobe zotrvala. Súhlasila s tým, čo uviedol žalobca v rade 1/. Uviedla, že v čase, keď ide z práce, tak žalovaný v rade 1/ na ňu vykrikuje „Hej, ty učiteľka z G..“. Nie je tam žiadna sloboda. Ku rodinnému domu č. XXX majú prístup, ale iba pešo, auto parkujú na vedľajšej ceste. Keby niečo chceli doviezť, tak to musia v rukách do domu odniesť a ku domu č. XXX a letnej kuchynke nemajú žiaden prístup. V rodinnom dome č. XXX sa bývať dá, trámy sú zdravé, je však potrebné vymeniť strechu.
6) Žalovaný v rade 1/ uviedol, že pokiaľ sa žalobcovia vyjadrovali, že sa ku svojim domom nemôžu dostať, tak v bráne je odstavené jedno auto, avšak je tam ešte 3 metre cesta, kadiaľ sa žalobcovia môžu dostať, kadiaľ majú prechod. Tiež ak sú tam odstavené autá, majú ešte prechod 1 meter, aby sa mohli dostať do svojho domu. Žalovaný potvrdil, že majú viacero áut. Uviedol, že tieto autá nemajú kde dať, preto parkujú pred rodinným domom č. XXX alebo pred vchodom. Ak by tam nestala letná kuchyňa, tak má miesta na parkovanie dosť, pretože letná kuchyňa, ako aj stará chalupa XXX stoja na jeho pozemku. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že stará chalupa je vhodná na bývanie, žalovaný tvrdil, že táto chalupa na bývanie vhodná nie je. Nie je tam komín, nie je tam elektrika, nie je tam voda a nie je tam ani odpad, sú to iba štyri holé steny. A pokiaľ žalobcovia sa vyjadrovali, že starú chalupu chceli opravovať, mali povolenie na opravu chalupy, avšak zavolali firmu, ktorá nemala oprávnenie na nakladanie s nebezpečným odpadom, teda na nakladanie a zhadzovanie azbestu z tejto chalupu. Preto to zastavil, a preto tam boli aj policajti. Keď v roku 1979 prevádzal tento pozemok, túto prístupovú cestu, tak sestra L. a jej manžel G. neboli schopní mu pritom pomôcť, pretože vtedy ku chalupe č. XXX sa dalo dostať iba vozíkom. Vtedy to vybavil so susedom a teraz to žalobcovia chcú využívať.
7) Žalovaná v rade 2/ súhlasila s vyjadrením žalovaného v rade 1/.
8) Podľa znaleckého posudku č. 11/2017 vyhotoveného v konaní znalkyňou A.. H. L. predstavuje parcela KNC č. XXXX prístupovú cestu ku všetkým dotknutým nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu č. súp. XXX, rodinnému domu č. XXX, stavbe č. XXX a stavbe letnej kuchyne bez súpisného čísla. Vstupy do všetkých predmetných nehnuteľností sú z pozemku KNC č. XXXX. Ako prístupová cesta k predmetným nehnuteľnostiam je v súčasnosti reálne využívaný pozemok KNC číslo XXXX. Pozemok KNC číslo XXXX je prístupný z miestnej komunikácie č. U., avšak je v súčasnosti využívaný ako záhrada. Cez pozemok KNC č. XXXX by teoreticky bolo možné vyhotoviť prístup k rodinnému domu č. XXX, avšak bolo by potrebné vyhotoviť stavebné zmeny v rodinnom dome tak, aby vstup do rodinnému domu bol z pozemku KNC č. XXXX. Prechod k súčasnému vstupu do rodinného domu č. XXX, ktorý je podľa katastrálnej mapy zo severnej strany rodinného domu, je príliš úzky na to, aby mohol by používaný bezpečne ako prístup k rodinnému domu. Navyše pozemok KNC XXXX zo severnej strany rodinného domu končí pri severovýchodnom rohu rodinného domu č. XXX, a teda neumožňuje prístup až k súčasnému vstupu do rodinného domu č. XXX. Stavba č. XXX a stavba letnej kuchyne majú vstup z parcely KNC č. XXXX. Iný vstup k týmto stavbám ako z KNC č. XXXX reálne v súčasnosti možný nie je. Vzhľadom ku reálnym rozmerom pozemku KNC č. XXXX, reálne využívaným vstupom ku stavbám rodinnému domu č. XXX, rodinnému domu XXX a stavbe letnej kuchyne bez súpisného čísla na parcele KNC č. XXXX nie je iná možnosť, ako navrhnúť priebeh vecného bremena práva prechodu k nehnuteľnostiam - rodinnému domu č. XXX a stavbe letnej kuchyne bez súpisného čísla na pozemku KNC č. XXXX. K rodinnému domu č. XXX by bolo možné zriadiť príjazdovú cestu cez pozemok KNC č. XXXX, avšak je potrebný prechod cez pozemok č. XXXX tak, aby bol umožnený vstup do rodinného domu č. XXX. Časť pozemku KNC č. XXXX zo severnej strany rodinného domu nie je dostatočne široká na to, aby mohla byť bezpečne využívaná ako prístup k rodinnému domu č. XXX. Navyše pozemok KNC č. XXXX končí pri severovýchodnom rohu rodinného domu č. súp. XXX, a teda prechod len po pozemku KNC č. XXXX neumožňuje vstup do rodinného domu č. XXX.
9) Podľa záverov znaleckého posudku č. 12/2017 znalkyne A.. H. L. je všeobecná hodnota vecného bremena práva prechodu cez časť pozemku KNC č. XXXX podľa geometrického plánu č. 13C/74/2003 kat. úz. B. X. L. vo výške 1.280,- €.
10) Žalovaní v rade 1/, 2/ k znaleckému posudku súdnej znalkyne A.. L. uviedli, že hoci znalkyňa ohodnotila všeobecnú hodnotu vecného bremena, ktoré by malo byť zriadené k parcele KNC č. XXXX, nie je zrejmé, na základe čoho by takéto vecné bremeno malo byť zriadené a v akom rozsahu, hoci počítala všeobecnú hodnotu vecného bremena celej parcely KNC č. XXXX, pričom nevysvetlila, z akého dôvodu by malo ísť o celú parcelu a z akých dôvodov. Ďalej žalovaní uviedli, že žiadnym spôsobom uvedeným v § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka k vzniku bremena nedošlo. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv s možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí pozemok. Pod právom cesty cez cudzí pozemok je treba rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Právo prejazdu cez tento pozemok nie je potrebné a ani len právo prechodu, pretože dom žalobcu sa nachádza v prednej časti pri začiatku parcely KNC č. XXXX, a tak isto na začiatku parcely KNC č. XXXX sa nachádza i ich vlastný pozemok, ktorý môžu využiť na príjazd a parkovanie pri svojej nehnuteľnosti. Treba si všimnúť, že § 151 ods. 3 použitím pojmu „môže zriadiť“ naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy tak urobiť. Zdá sa však, že povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá iba vtedy, ak jeho zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov) by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadiť (nezriadiť) vecné bremeno musí súd zobrať do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv, a to najmä so zreteľom na právnu úpravu § 135c OZ, so zreteľom na v minulosti akceptované právo stavby, ale aj so zreteľom na prípustnosť oddeleného pozemku a na ňom postavenej stavby. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe, si nemôže tento prístup zabezpečiť inak. Prístup k stavbe si môže stavebník zabezpečiť aj inak, a to cez predzáhradku, ktorú má pred svojou nehnuteľnosťou. Keďže dom žalobcov č. XXX je pri začiatku parcely KNC č. XXXX kat. úz. B. X. L. a v prípade zastavenia akéhokoľvek motorového vozidla pri tomto dome sa znemožní prístup do nehnuteľnosti žalovaných č. XXX kat. úz. B. X. L. a parcele pred domom č. XXX, teda k časti parcely KNC č. XXXX. Za takýchto okolností by zriadenie vecného bremena bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka i so zásadou proporcionality v článku 1 Dodatkového protokolu k dohovoru. Pozemok žalobcov - parcela KNC č. XXXX kat. úz. B. X. L. má pred domom rozmery 9,35 x 11,50 metra, čo je dostatočné i na prístup, a to i nákladným motorovým vozidlom, ako i osobným motorovým vozidlom, ako i na parkovanie. Za týchto okolností sa žalovaní nazdávajú, že súd v zmysle § 151o ods. 3 OZ nemusí na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, nakoľko tento si môže zabezpečiť bezproblémový prístup inak a nie cez parcelu KNC č. XXXX kat. úz. B. X. L.. Žalobcovia tiež nezdôvodnili, prečo by na celej parcele KNC č. XXXX malo byť zriadené vecné bremeno, keď niektoré miesta sú výslovne určené na ukladanie dreva na zimu, na odstavenie motorového vozidla (tak, aby prešlo aj iné vozidlo), takže nie je zrejmé, prečo by mali byť žalovaní obmedzení vo svojom vlastníctve takým spôsobom, že si nebudú mať kde uskladniť drevo na zimu, odstaviť motorové vozidlo, pričom na vstup do rodinného domu č. XXX by postačila aj polovica parcely KNC č. XXXX kat. úz. B. X. L.. Takáto žiadosť o zriadenie vecného bremena je šikanózna a žalovaní sa nazdávajú, že súd ju ako takú v celom rozsahu nemôže pripustiť, ani kedy nebral do úvahy to, že majú prístup po parcele KNC č. XXXX kat. úz. B. X. L.. Žalovaní vo vyjadrení opätovne namietli i prekážku rozhodnutej veci, nakoľko žaloba o zriadenie práva vecného bremena bola zamietnutá Okresným súdom Čadca 13C/74/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 5Co/36/2008, kde odvolací súd konštatuje, že sa žalobcovia už domáhali zriadenia vecného bremena in rem, to jest vecného bremena spojeného s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti.
11) Žalobcovia vo vzťahu k vzneseným námietkam zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ v podaní zo dňa 21.5.2018 uviedli, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu je dôvodnosť podanej žaloby a ňou uplatneného nároku preukázaná a znalecký posudok podaný A.. H. L. plne korešponduje základu vedeného súdneho konania a ako taký je použiteľný na vyriešenie nároku - jeho konkretizácia tak, ako to bolo požadované žalobným návrhom. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalovaných v rade 1/ a 2/ prezentovaným v danom podaní k výhradám súdom zabezpečeného dôkazu - podaného znaleckého posudku žalobcovia uvádzajú, že tieto v celom rozsahu popierajú, a to z toho dôvodu, že sú absolútne v rozpore a nekorešpondujú so skutkovým stavom zisteným vykonaným dokazovaním v súdnom konaní. Jedná sa najmä o ohliadku miesta samého, z ktorého je zrejmé, že žalobou sa žalobcovia domáhajú
prístupu, ktorý je im žalovanými v rade 1/ a 2/ znemožňovaný, a to k trom stavebným objektom, ktorých sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi. Jedná sa o rodinný dom č. súp. XXX, súp. č. XXX (starý dom) a hospodárska stavba - letná kuchyňa. Preto sú tvrdenia žalovaných o možnosti zabezpečenia prístupu k ním inak nedôvodné a požadovaný rozsah vecného bremena korešponduje v celom rozsahu zákonnej dikcii. K odvolaniu sa žalovanými v rade 1/ a 2/ na prekážku už právoplatne skončenej veci žalobcovia uvádzajú, že v konaní, na ktoré sa žalovaní odvolávajú a na vydané rozhodnutie v ňom, išlo predmet sporu pri inom skutkovom a právnom základe. Preto vzhľadom na nadnes vedené konania o podanej žalobe a uplatnenom nároku takáto prekážka neexistuje a právny názor žalovaných nie je dôvodný. Potom nie je možné konštatovať nič iné, že skutkové tvrdenia žalovaných v rade 1/ a 2/ sú výsostne účelové v snahe mariť právo žalobcov dovolať sa súdnej ochrany a zabezpečiť sa práve pre ich správanie núteným spôsobom možnosť prístupu k im patriacim stavbám iba nevyhnutným spôsobom, pričom už v minulosti žalovaní v rade 1/ a 2/ mali vedomosť o tomto využívaní, teda sú si vedomí toho, že k týmto stavebným objektom patrí právo prístupu.
12) Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. X. L. patria stavby č. XXX, rodinný dom č. súp. XXX a letná kuchyňa bez súpisného čísla do podielového spoluvlastníctva žalobcov v rade 1/ a 2/.
13) Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. B. X. L. patrí parcela KNC č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 227 m2 do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/.
14) Podľa obsahu spisového materiálu Okresného súdu Čadca vedeného pod spisovou značkou 13 C 74/2003 sa tam uvedení žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali voči žalovaným v rade 1/ a 2/ vystupujúcim aj v danom súdnom konaní ako žalovaní v rade 1/ a 2/ určenia, že na nehnuteľnosti KNC číslo XXXX, katastrálne územie B. X. L. v časti vymedzenej geometrickým plánom číslo 13 C 74/2003 súdneho znalca A.. H. F. zo dňa 19. 10. 2005 viazne vecné bremeno spočívajúce v práve užívať túto nehnuteľnosť ako prístupovú komunikáciu k nehnuteľnostiam - domu číslo súpisné XXX, postavenému na KNC číslo XXXX, domu číslo súpisné XXX, postavenému na KNC číslo XXXX a letnej kuchyni postavenej na KNC číslo XXXX a ako ich spoločný dvor a v práve ju užívať ako skládku v prípade dovezenia stavebného materiálu a tiež paliva ako drevo a uhlie. Žalobcovia uplatnený nárok odôvodnili skutkovo tým, že už v roku 1982, kedy vznikli určité problémy ohľadne spôsobu užívania KNC číslo XXXX (vtedy EN XXX/ X) vo vzťahu ku parcele číslo XXXX a KN parcely číslo XXXX, na ktorých stáli nehnuteľnosti - rodinný dom číslo XXX a letná kuchyňa, bolo zvolané jednanie na vtedajší Miestny národný výbor, ktorého sa zúčastnili žalobcovia v rade 1/ a 2/, žalovaní v rade 1/ a 2/ a C. G., otec žalobkyne 2/ a žalovaného v rade 1/. Z písomného záznamu z tohto jednania vyplýva, že došlo k uzavretiu dohody, že parcela vtedy číslo XXX/X (teraz KN parcela číslo XXXX) v časti po letnú kuchyňu a starý rodinný dom číslo XXX bude slúžiť ako spoločný dvor a prístupová komunikácia a tiež v prospech žalobcov v rade 1/ a 2/ ako skládka v prípade dovezenia stavebného materiálu a tiež i paliva. K tejto dohode došlo za účelom riešenia dohody o užívaní predmetnej parcely, ktorá má slúžiť ako prístupová komunikácia k trom rodinným domom a tiež i ako spoločný dvor. Súd žalobu žalobcov rozsudkom, č. k. 13 C 74/2003-157 zo dňa 5. 11. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 5 Co 36/2008-190 zo dňa 24. 2. 2009 s právoplatnosťou dňa 30. 9. 2009 zamietol. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 13 C 74/2003-157 zo dňa 5. 11. 2007 vyplynulo, že samotný zápis spísaný na MNV v B. X. L. nemohol byť platným titulom pre vznik vecného bremena na základe vzájomného konsenzu, t. j. zmluvy. Pokiaľ ide o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t. j. vydržaním, súd nemal preukázané splnenie nepretržitosti vydržacej doby, nakoľko žalobcovia boli zo strany žalovaných rušení viacerými spôsobmi hlavne od doby, keď nedošlo k zbúraniu stavby číslo súpisné XXX z dôvodu, že sa tam presťahoval otec žalobkyne v rade 2 a žalovaného v rade 1/, čím došlo aj k zmene dobromyseľnosti žalobcov v tom, že im právo vecného bremena patrí. Z obsahu zápisu zo dňa 4. 5. 1982 vyplýva, že zriaďoval iba kvázi vecné bremeno in personam, na to, aby súd mohol rozhodnúť o zriadení vecného bremena in rem, museli by žalobcovia uniesť dôkazné bremeno a značiť súdu právnu skutočnosť, o ktorú svoje nároky pre zriadenie vecného bremena v tomto rozsahu opierajú, pričom okrem zápisu zo dňa 4. 5. 1982, ktorého formulácia svedčala právu vecného bremena in personam, nepredložili na podporu svojich tvrdení žiadny iný dôkaz. Podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 5 C 36/2008-190 zo dňa 24. 2. 2009 správne okresný súd vyhodnotil aj zápis zo dňa 4. 5. 1982, z ktorého vyplýva zriadenie vecného bremena in personam. Pokiaľ žalobcovia podopierali svoje nároku alebo odvodzovali ich najmä od zápisu spísaného na bývalom MNV v B. X. L. zo dňa 4. 5. 1982, súd správne vychádzal z toho, že pre určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
in personam, žalobcovia nesplnili jednu z podmienok vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, a to nepretržitosť vydržacej doby, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobcovia pri výkone tohto práva neboli dobromyseľní, taktiež po zmene rozsudočného návrh, ktorú súd uznesením pripustil, pre určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu patriace vlastníkom nehnuteľností, t. j. žalobcom, teda vecné bremeno in rem, správne súd vyhodnotil, že žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, pretože okrem listinného dôkazu zo dňa 4. 5. 1982 (ktorého formulácia svedčila právu vecného bremena in personam), nepredložili žiadny taký dôkaz, na základe ktorého by bolo možné žalobnému návrhu vyhovieť.
15) Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
16) V súdenom prípade žalovaní v rade 1/ a 2/ vzniesli námietku prekážky rozhodnutej veci. Na svoju obranu uviedli, že o nároku žalobcov už bolo rozhodnuté v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 13 C 74/2013, v ktorom konaní súd rozsudkom, č. k. 13 C 74/2003- 157 zo dňa 5. 11. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 5 Co 36/2008/-190 zo dňa 24. 2. 2009 žalobu pôvodných žalobcov zamietol.
17) Prekážka res iudicata predstavuje jednu z negatívnych podmienok konania. Jej zistenie v každom štádiu konania bez ďalšieho vedie k jeho zastaveniu. Prekážka res iudicata nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednávaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok, alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných subjektov vystupujúcich v konaní (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie).
18) Totožnosť subjektov vystupujúcich v konaní vedenom pod spisovou značkou 13 C 74/2003 a v danom súdnom konaní je daná. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú právnymi nástupcami žalobcov vystupujúcich v konaní vedenom pod spisovou značkou 13 C 74/2003. Táto skutočnosť vyplýva priamo z podanej žaloby, kde žalobcovia v rade 1/ a 2/ uvádzajú, že medzi vlastníkmi, od ktorých nadobudli sporné nehnuteľnosti, sa viedlo konanie vedené pod spisovou značkou 13 C 74/2003. Zároveň právne nástupníctvo žalobcov v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k pôvodným žalobcom v rade 1/ a 2/ z konania vedeného pod spisovou značkou 13 C 74/2003 žiadnou zo strán sporu spochybnené nebolo. Preto súd vzal za nesporné, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú právnymi nástupcami žalobcov v rade 1/ a 2/ z konania vedeného pod spisovou značkou 13 C 74/2003. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vystupujúci v danom súdnom konaní vystupovali aj ako žalovaní v rade 1/ a 2/ v konaní vedenom pod spisovou značkou 13 C 74/2003. Podmienka totožnosti subjektov vystupujúcich v právoplatne skončenom konaní vedenom pod spisovou značkou 13 C 74/2003 a v danom súdnom konaní je preto splnená. Preto sa súd v ďalšom zaoberal otázkou totožnosti predmetu konania vedeného pod spisovou značkou 13 C 74/2003 a predmetu daného súdneho konania.
19) V danom súdnom konaní sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez parcelu KNC číslo XXXX, zapísanú na liste vlastníctva číslo XXX v rozsahu podľa geometrického plánu číslo 13 C 74/2003-25/051 zo dňa 19. 10. 2005, ktorý nárok skutkovo odôvodnili právom vlastníkov stavieb súpisné číslo XXX, súpisné číslo XXX a stavby letnej kuchyne bez súpisného čísla nemajúcich prístup k uvedeným stavbám inak ako cez predmetnú parcelu KNC číslo XXXX domáhať sa zriadenia práva cesty cez túto parcelu KNC číslo XXXX ako príľahlú parcelu k predmetným stavbám. V konaní vedenom pod spisovou značkou 13 C 74/2003 sa pôvodní žalobcovia v rade 1/ a
2/ domáhali určenia, že na parcele KNC číslo XXXX viazne vecné bremeno spočívajúce v práve túto nehnuteľnosť užívať ako prístupovú komunikáciu k rodinnému domu číslo súpisné XXX, domu číslo súpisné XXX a letnej kuchyni postavenej na KN číslo XXXX, užívať túto parcelu ako spoločný dvor a skládku v prípade dovezenia stavebného materiálu a paliva v prospech vlastníkov parcely KNC číslo XXXX, Č. XXXX C. Č. XXXX a tento nárok skutkovo odôvodnili písomným záznamom z jednania na Miestnom národnom výbore v B. X. L. zo dňa 28. 4. 1982, od ktorého záznamu až do podania žaloby nebol ich výkon práv a ani výkon práv C. G. až do jeho smrti rušený a parcelu KNC číslo XXXX využívali ako prístupovú komunikáciu a spoločný dvor, tiež na skladovanie materiálu a paliva.
20) S prihliadnutím k takto po skutkovej stránke vymedzenému predmetu daného súdneho konania a konania vedeného pod spisovou značkou 13 C 74/2003 súd dospel k záveru, že podmienka totožnosti predmetu konania ako druhého predpokladu pre vyslovenie záveru o prekážke rozhodnutej veci splnená nie je. Ako už bolo uvedené, v danom konaní žalobcovia uplatnený nárok odvodzujú od práva vlastníka stavby nemajúceho prístup k stavbe inak ako cez príľahlú parcelu vlastnícky patriacu inému subjektu a v konaní vedenom pod spisovou značkou 13 C 74/2003 pôvodní žalobcovia v rade 1/ a 2/ nimi uplatnený nárok odvodzovali od výkonu práva na základe záznamu spísaného na MNV v B. X. L. dňa 28. 4. 1982. Preto, keďže pre záver o prekážke rozhodnutej veci musí byť súčasne splnená totožnosť subjektov i totožnosť predmetu sporu a súd dospel k záveru, že podmienka totožnosti predmetu sporu splnená nie je, nepredstavuje konanie vedené pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 13 C 74/2003 prekážku rozhodnutej veci pre dané súdne konanie vedené pod spisovou značkou 10 C 115/2011. Preto z tohto dôvodu súd konanie nezastavil, ale žalobcami v rade 1/ a 2/ uplatnený nárok vecne prejednal.
21) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu to ani nebolo sporným, že do podielového spoluvlastníctva žalobcov v rade 1/ a 2/ patria rodinný dom číslo súpisné XXX, postavený na parcele KNC číslo XXXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, rodinný dom číslo súpisné XXX, postavený na parcele KNC číslo XXXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX a stavba - letná kuchyňa bez súpisného čísla postavená na parcele KNC číslo XXXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, všetko katastrálne územie B. X. L. a do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/ patrí parcela KNC číslo XXXX, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie B. X. L.. Vlastnícke právo žalobcov k rodinnému domu číslo súpisné XXX, rodinnému domu číslo súpisné XXX a stavbe letnej kuchyne bez súpisného čísla mal súd preukázané výpisom z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie B. X. L., ktorého správnosť, a tým i vlastnícke právo žalobcov v rade 1/ a 2/ k týmto stavbám nebolo žiadnou zo strán sporu rozporované. Vlastnícke právo žalovaných v rade 1/ a 2/ ku parcele KNC číslo XXXX mal súd preukázané výpisom z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie B. X. L.. Vlastnícke právo žalovaných v rade 1/ a 2/ ku parcele KNC číslo XXXX rovnako žiadnou zo strán sporu spochybňované nebolo. Súd preto vzal za nesporné, že stavby číslo súpisné XXX, číslo súpisné XXX a stavba letnej kuchyne bez súpisného čísla patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov, a to každého v podiele 1 a parcela KNC číslo XXXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/.
22) Vlastnícke právo žalobcov v rade 1/ a 2/ k uvedeným stavbám číslo súpisné XXX, číslo súpisné XXX a stavbe letnej kuchyne bez súpisného čísla oprávňovalo žalobcov v rade 1/ a 2/ k podaniu žaloby o zriadenie vecného bremena zodpovedajúceho právu cesty. Zároveň však žalobcov v rade 1/ a 2/ ako vlastníkov uvedených stavieb zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že nie sú vlastníkmi príľahlého pozemku, z ktorého by mali zabezpečený prístup ku stavbám vlastnícky im patriacim a prístup nie je možné zabezpečiť ani inak.
23) Ohliadkou miesta samého i znaleckým posudkom A.. H. L. číslo 11/2017 mal súd preukázané, že všetky uvedené stavby majú svoj vstup z parcely KNC číslo XXXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX. Podľa záverov uvedeného znaleckého posudku číslo 11/2017 iný prístup k týmto stavbám reálne v súčasnosti možný nie je a tento prístup pri súčasnom zachovaní vstupu do rodinného domu číslo súpisné XXX zo severnej strany nie je možný ani z parcely KNC číslo XXXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, ktorá vlastnícky patrí žalobcom v rade 1/ a 2/, nakoľko prístup po uvedenej parcele je príliš úzky na to, aby mohol byť používaný bezpečne ako prístup k tomuto rodinnému domu číslo súpisné XXX a navyše parcela KNC číslo XXXX končí pri severo-východnom rohu rodinného domu číslo súpisné XXX, a teda neumožňuje prístup až k súčasnému vstupu do rodinného domu číslo súpisné XXX. Týmito závermi znaleckého posudku číslo 11/2017 bola vyvrátená možnosť prístupu vlastníkov rodinného domu číslo súpisné XXX cez parcelu KNC číslo XXXX pri zachovaní súčasného vstupu do
tohto rodinného domu zo severnej strany. Zároveň pokiaľ sa žalovaní v rade 1/ a 2/ bránili i tým, že uvedená parcela KNC číslo XXXX hraničí s miestnou komunikáciou a žalobcovia v rade 1/ a 2/ si môžu cez túto parcelu KNC číslo XXXX zabezpečiť prístup do rodinného domu číslo súpisné XXX, súd túto obranu žalovaných v rade 1/ a 2/ vyhodnotil ako nedôvodnú. Je nesporné, že parcela KNC číslo XXXX, na ktorej je rodinný dom číslo súpisné XXX postavený, hraničí s miestnou komunikáciou U.. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ tak majú prístup k rodinnému domu číslo súpisné XXX cez parcelu KNC číslo XXXX, nemajú však aj s prihliadnutím k vyššie uvedeným záverom znaleckého posudku číslo 11/2017 zabezpečený po tejto parcele KNC číslo XXXX vstup do rodinného domu číslo súpisné XXX. Zabezpečenie vstupu do rodinného domu číslo súpisné XXX z miestnej komunikácie U. cez parcelu KNC číslo XXXX by si vyžadovalo náklady, ktorých vynaloženie by podľa názoru súdu bolo neprimerane vysoké oproti ujme, ktorá by bola spôsobená žalovaným v rade 1/ a 2/ ako vlastníkom príľahlej parcely KNC číslo XXXX zriadením vecného bremena práva cesty cez túto parcelu KNC číslo XXXX, a to aj s prihliadnutím, že i ďalšie stavby žalobcov v rade 1/ a 2/, a to rodinný dom číslo súpisné XXX a stavba letnej kuchyne bez súpisného čísla majú vstupy iba z tejto parcely KNC číslo XXXX a vstupy do týchto stavieb číslo súpisné XXX a letnej kuchyne bez stavebného povolenia iným spôsobom pri čo najnižšom zásahu do vlastníckych práv vlastníkov príľahlých pozemkov zabezpečiť nemožno. Preto z tohto dôvodu súd túto obranu žalovaných v rade 1/ a 2/ vyhodnotil ako nedôvodnú.
24) Tiež pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ v rámci svojej obrany namietali, že rodinný dom číslo súpisné 102 a stavba letnej kuchyne bez súpisného čísla sú čiernymi stavbami, nepovolenými podľa stavebného zákona a ako takým im nie je možné poskytnúť právnu ochranu zriadením vecného bremena práva cesty k nim cez parcelu žalovaných v rade 1/ a 2/ ako príľahlého pozemku a na preukázanie svojej obrany predložili potvrdenia obce B. X. L. zo dňa 4. 6. 2018, uvedená procesná obrana žalovaných v rade 1/ a 2/ bola súdu oznámená po uplynutí lehoty stanovenej súdom vo výzve zo dňa 19. 3. 2018 (čl. 167 súdneho spisu), ktorá bola právnemu zástupcovi žalovaných v rade 1/ a 2/ doručená dňa 11. 4. 2018. Lehota na predloženie prostriedkov procesnej obrany žalovaným v rade 1/ a 2/ uplynula dňa 12. 5. 2018. Súčasne žalovaní v rade 1/ a 2/ ani v konaní nepreukázali žiadne dôvody, ktoré by im boli objektívne bránili uvedený prostriedok procesnej obrany uplatniť v súdom určenej 30 dňovej lehote od doručenia výzvy. Súd preto na uvedenú obranu žalovaných v rade 1/ a 2/ pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Napriek tomu si však súd dovoľuje uviesť, že i v prípade, ak by tento prostriedok procesnej obrany bol žalovanými v rade 1/ a 2/ uplatnený včas, bol by tento prostriedok procesnej obrany bez relevancie, nakoľko v zmysle aplikačnej praxe rozhodnutím stavebného úradu, z ktorého by súd vychádzal pri posúdení otázky, že ide o nepovolenú stavbu, môže byť iba rozhodnutie o odstránení stavby (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 442/2007 zo dňa 22. 1. 2008) a takéto rozhodnutie súdu žalovanými v rade 1/ a 2/ predložené nebolo.
25) Vyvrátená bola aj obrana žalovaných v rade 1/ a 2/ spočívajúca v tom, že žalobcom v rade 1/ a 2/ v prístupe k ich stavbám nebránia. V tomto smere súd poukazuje aj na konanie vedené pod spisovou značkou 13 C 74/2003, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že už žalobcovia z uvedeného konania 13 C 74/2003 boli žalovanými v rade 1/ a 2/ v prístupe k týmto stavbám rušení viacerými spôsobmi. Okrem toho v zmysle aplikačnej praxe to, či vlastník príľahlého pozemku nebráni vlastníkovi stavby v prístupe k stavbe, nemá vplyv na zriadenie vecného bremena práva cesty (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 2317/2004 zo dňa 30. 8. 2008), nakoľko v takom prípade je vlastník stavby v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe, v ktorom mu môže vlastník príľahlého pozemku kedykoľvek zabrániť.
26) Zároveň v nadväznosti na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ rušia žalobcov v rade 1/ a 2/ a predtým ich právnych predchodcov pri využívaní parcely KNC číslo XXXX k prístupu k ich stavbám, nebola preukázaná ani právna možnosť získania prístupu žalobcov ako vlastníkov stavieb súpisné číslo XXX, súpisné číslo XXX a stavby letnej kuchyne bez súpisného čísla k týmto stavbám inak, teda najmä na základe zmluvného vzťahu. Naopak žalovaní v rade 1/ a 2/ žalobcami uplatnený nárok na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty hodnotili ako rozporný s dobrými mravmi. Súd sa s týmto názorom žalovaných v rade 1/ a 2/ o rozpore uplatneného nároku na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty s dobrými mravmi nestotožnil. Ako už bolo uvedené, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako vlastníci stavieb číslo súpisné XXX, číslo súpisné XXX a stavby letnej kuchyne bez súpisného čísla iný prístup k týmto nehnuteľnostiam nemajú, nakoľko všetky tieto stavby majú vstup z parcely KNC číslo XXXX vlastnícky patriacej žalovaným v rade 1/ a 2/, iný prístup si žalobcovia k týmto nehnuteľnostiam zabezpečiť
nedokážu a zavinenie žalobcov v rade 1/ a 2/ na vzniku tejto situácie, teda vzniku vlastníckeho práva k stavbám bez prístupu k nim preukázané nebolo. V tomto smere súd poukazuje na dojednanie učinené v minulosti medzi právnymi predchodcami žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovanými v rade 1/ a 2/ pred MNV v B. X. L. aj za prítomnosti otca právnej predchodkyne súčasných žalobcov L. S. vystupujúcej v konaní 13 C 74/2003 ako žalobkyne a žalovaného v rade 1/, z ktorého vyplynulo, že právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovaní v rade 1/ a 2/ si upravili svoje pomery a dojednali sa na tom, že parcela číslo XXX/X bude slúžiť ako spoločný dvor a prístupová cesta až k rodinnému domu číslo súpisné XXX a stavbe letnej kuchyne bez súpisného čísla a boli to žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí v rozpore s týmto vzájomným dojednaním rušili a rušia právnych predchodcov žalobcov v rade 1/ a 2/ a súčasných žalobcov v rade 1/ a 2/ v prístupe k týmto stavbám. Zároveň súd poukazuje i na to, že žalobcami v rade 1/ a 2/ uplatnený nárok na zriadenie vecného bremena práva cesty v podstate kopíruje uvádzané dojednanie o usporiadaní vzťahov medzi právnymi predchodcami súčasných žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovanými v rade 1/ a 2/ dňa 4. 4. 1982 pred Miestnym národným výborom v B. X. L.. V takomto rozsahu, v akom bolo dojednanie právnych predchodcov súčasných žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovaných v rade 1/ a 2/ o usporiadaní vzájomných vzťahov k parcele číslo XXX/X, je i žalobcami v rade 1/ a 2/ navrhované zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa geometrického plánu číslo 13 C 74/2003-29/051 zo dňa 19. 10. 2005. Preto z týchto dôvodov súd nepovažoval žalobcami v rade 1/ a 2/ uplatnený nárok za rozporný s dobrými mravmi. Zároveň, keďže žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa domáhajú zriadenia vecného bremena práva prechodu cez parcelu KNC číslo XXXX vlastnícky patriacu žalovaným v rade 1/ a 2/ nie v celom rozsahu uvedenej parcely, ale iba v časti, a to v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu číslo 13 C 74/2003-29/051 zo dňa 19. 10. 2005, súd považoval uplatnený nárok za súladný i s princípom proporcionality, na ktorý poukazovali žalovaní v rade 1/ a 2/. V tomto smere súd poukazuje i na závery znaleckých posudkov číslo 11/2017 a číslo 12/2017, z ktorých vyplynulo, že súdna znalkyňa nezistila iné vhodné riešenie zodpovedajúce najvhodnejšiemu usporiadaniu pomerov z hľadiska vhodnosti, optimálnosti a pri čo najnižšej miere zaťaženia vlastníkov parcely KNC číslo XXXX než v rozsahu podľa geometrického plánu číslo 13 C 74/2003-29/051, a preto stanovila všeobecnú hodnotu vecného bremena - práva prechodu cez časť parcely KNC číslo XXXX podľa uvedeného geometrického plánu číslo 13 C 74/2003-29/051. Uvedenými závermi znaleckého posudku číslo 11/2017 a znaleckého posudku číslo 12/2017 je vyvrátená aj obrana žalovaných v rade 1/ a 2/, že hoci znalkyňa ohodnotila všeobecnú hodnotu vecného bremena, ktoré by malo byť zriadené a v akom rozsahu, hoci počítala všeobecnú hodnotu vecného bremena z celej parcely KNC číslo XXXX, nevysvetlila, z akého dôvodu by malo ísť o celú parcelu a z akých dôvodov. Súdna znalkyňa v ňou podanom znaleckom posudku číslo 11/2017 nezistila iné vhodnejšie riešenie než v rozsahu podľa geometrického plánu číslo 13 C 74/2003-29/051 a v tomto rozsahu i stanovila všeobecnú hodnotu vecného bremena, t. j. v rozsahu zodpovedajúcemu časti parcely KNC číslo XXXX podľa citovaného geometrického plánu, nie celej parcely, ako tvrdia žalovaní v rade 1/ a 2/. Preto súd návrh žalovaných na predvolanie súdnej znalkyne a jej výsluch považoval už za nadbytočný, ktorý návrh navyše žalovaní v rade 1/ a 2/ predložili až po uplynutí súdom stanovenej lehoty na predloženie prostriedkov procesného útoku.
27) Preto zo všetkých uvedených dôvodov, keďže žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú vlastníkmi stavieb číslo súpisné XXX, číslo súpisné XXX a stavby letnej kuchyne bez súpisného čísla, nie sú vlastníkmi príľahlého pozemku, cez ktorý by si mohli zabezpečiť prístup k týmto stavbám a prístup k týmto stavbám si nemôžu zabezpečiť ani inak, súd preto žalobe žalobcov v rade 1/ a 2/ vyhovel a zriadil v prospech vlastníkov stavby rodinného domu číslo súpisné XXX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXX a postaveného na parcele KNC číslo XXXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, stavby letnej kuchyne bez súpisného čísla zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX a postavenej na parcele KNC číslo XXXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX a stavbe rodinného domu číslo súpisné XXX, postaveného na parcele KNC číslo XXXX, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, všetky nehnuteľnosti katastrálne územie B. X. L. vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v rozsahu podľa geometrického plánu číslo 13 C 74/2003-29/051 zo dňa 19. 10. 2005.
28) Pre úplnosť súd vo vzťahu k vyslovenému predbežnému právnemu názoru a určitosti uplatneného nároku z hľadiska obsahovej stránky jeho výkonu uvádza, že v ďalšom aj v nadväznosti na aplikačnú prax vychádzal výslovne z dikcie zákona, ktorý v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza zriadenie vecného bremena vo forme práva cesty, čo znamená využívanie na peší prechod, aj prejazd motorovými vozidlami a pod. a aj účel tohto vecného bremena vyplýva priamo zo zákona - ide o zriadenie cesty ako
prístupu k stavbe (rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C 438/2012 zo dňa 13. 1. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7 Co 83/2016 zo dňa 27. 10. 2016).
29) Keďže súd žalobe žalobcov v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovel, žalobcov v rade 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti uhradiť žalovaným v rade 1/ a 2/ odplatu zodpovedajúcu ujme, ktorú žalovaní v rade 1/ a 2/ v dôsledku zriadenia práva cesty utrpia, a to v sume 1 280,-- € rovnajúcej sa všeobecnej hodnote vecného bremena práva cesty v rozsahu časti parcely KNC číslo XXXX podľa geometrického plánu číslo 13 C 74/2003-29/051 zo dňa 19. 10. 2005 tak, ako bola táto všeobecná hodnota stanovená znaleckým posudkom súdnej znalkyne A. H. L. číslo 12/2017, vo vzťahu ku ktorému posudku neboli predložené žiadne právne relevantné dôkazy spôsobilé spochybniť správnosť záverov o vyčíslenej všeobecnej hodnote vecného bremena práva cesty v rozsahu časti parcely KNC číslo XXXX podľa geometrického plánu 13 C 74/2003-29/051 zo dňa 19. 10. 2005.
30) Žalobcovia v rade 1/ a 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd voči žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
31) Zároveň, keďže v konaní vznikli trovy z titulu znaleckej odmeny a náhrady hotových výdavkov súdnej znalkyne A.. H. L., ktorá odmenu a hotové výdavky vyfakturovala faktúrou 11/2017 v sume 742,28 € a túto odmenu je potrebné aj zaplatiť, súd súdnej znalkyni priznal nárok na znaleckú odmenu a hotové výdavky vo výške 100% a túto odmenu a náhradu hotových výdavkov súdnej znalkyni súd zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaných v rade 1/ a 2/ ako neúspešných v danom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.