Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45Sa/18/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: ALBATROS, spol. s r. o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda , IČO: 31 443 222, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., so sídlom Zátišie 23, 925 21 Sládkovičovo, proti žalovanému: Colný úrad Trnava, Piešťanská 3, 917 01 Trnava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Žaloba a jej dôvody

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 29.05.2017, tunajšiemu súdu doručenou dňa 20.06.2017, sa žalobca domáhal, aby správny súd uznesením žalovanému uložil povinnosť: · aby vo veci výzvy na úhradu colného dlhu č. 36755/2017 zo dňa 16.01.2017 za dlžníka PAPERCLIP Kft., Kálvária tér. 21.V.em.4, 1089 Budapest, · aby vo veci výzvy na úhradu colného dlhu č. 36609/2017 zo dňa 16.01.2017 za dlžníka PAPERCLIP Kft., Kálvária tér. 21.V.em.4, 1089 Budapest, · aby vo veci výzvy na úhradu colného dlhu č. 51881/2017 zo dňa 19.01.2017 za dlžníka GENCO FOUR Kft., Király utca 54.fszt.7., 1068 Budapest, · aby vo veci výzvy na úhradu colného dlhu č. 51680/2017 zo dňa 19.01.2017 za dlžníka GENCO FOUR Kft., Király utca 54.fszt.7., 1068 Budapest, vydal rozhodnutie, ktorým ručiteľovi ukladá povinnosť uhradiť colný dlh, a to do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia.

2. Podanie žaloby žalobca dôvodil nerovným prístupom k primárnemu dlžníkovi colného dlhu a k ručiteľovi, spočívajúcom v diametrálne kvalitatívne odlišných prostriedkoch ich obrany pred totožnou verejnoprávnou povinnosťou. Žalobca mal za to, že povinnosťou colného úradu pri aktivovaní ručiteľa ako sekundárneho dlžníka colného dlhu je vydať výzvu, ktorá bude mať obsahové náležitosti rozhodnutia s možnosťou uplatňovať námietky v rámci opravných prostriedkov a ktoré budú spôsobilé ovplyvniť výšku colného dlhu, nakoľko ručiteľ sa dostáva do pozície, kedy bez akejkoľvek možnosti obrany a uplatňovania námietok, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť výšku zaručenej sumy colného dlhu, musí tento vymeraný colný dlh bezpodmienečne zaplatiť, inak čelí právnym následkom vo forme odňatia Osvedčenia byť ručiteľom a tým k zániku podnikania v oblasti poskytovania špedičných služieb.

3. V žalobe poukázal na to, že mu bolo na základe Rozhodnutia o schválení byť ručiteľom č. 59629/2007-5831 zo dňa 21.12.2007 v znení neskorších zmien vydané Osvedčenie o schválení byť ručiteľom č. XXSKXXXXXXYXXXXXX (ďalej aj ako „Osvedčenie“), ktorým ho žalovaný schválil ako

ručiteľa v zmysle článku 195 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len „Colný kódex“) v spojení s § 55 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“) pri zabezpečovaní dovoznej platby a za tým účelom prijal záručnú listinu č. 01/07 zo dňa 19.12.2007. Zároveň konkretizoval, že ručenie sa vzťahuje na voľný obeh, colné uskladňovanie, aktívny zušľachťovací styk, pasívny zušľachťovací styk, prepracovanie pod colným dohľadom, dočasné použitie, vývoz a na dočasne uskladnený tovar.

4. Žalobca uviedol, že žalovaný vydal primárnemu dlžníkovi PAPERCLIP Kft., Kálvária tér. 21.V.em.4, 1089 Budapest rozhodnutia o určení colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočnom vymeraní cla (ďalej aj „rozhodnutie“) č. 1630282/2016 zo dňa 19.10.2017 a č. 1630264/2016 zo dňa 19.10.2017 a následne neformálnymi výzvami č. 36755/2017 a č. 36609/2017, obe zo dňa 16.01.2017, vyzval žalobcu ako ručiteľa na zaplatenie dlžných súm 123,18 Eur a 146,39 Eur, uvádzané v poradí vyššie uvedených rozhodnutí a výziev. Sťažnosť proti uvedenému postupu colného úradu bola vyhodnotená ako neopodstatnená, o čom bol žalobca upovedomený oznámením výsledku prešetrenia sťažnosti č. 296218/2017 zo dňa 13.04.2017.

5. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný vydal primárnemu dlžníkovi GENCO FOUR Kft., Király utca 54.fszt.7., 1068 Budapest rozhodnutia o určení colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočnom vymeraní cla č. 1630220/2016 zo dňa 19.10.2017 a č. 1630210/2016 zo dňa 19.10.2017 a následne neformálnymi výzvami č. 51881/2017 a č. 51680/2017, obe zo dňa 19.01.2017, vyzval žalobcu ako ručiteľa na zaplatenie dlžných súm 65,32 Eur a 3 352,66 Eur, uvádzané v poradí vyššie uvedených rozhodnutí a výziev. Sťažnosť proti uvedenému postupu colného úradu bola vyhodnotená ako neopodstatnená, o čom bol žalobca upovedomený oznámením výsledku prešetrenia sťažnosti č. 297459/2017 zo dňa 13.04.2017.

6. Žalobca s poukazom na článok 195 Colného kódexu a § 55 ods. 2 vety prvej označil právnu úpravu ručenia v Colnom zákone za nejasnú a nepresnú a uviedol, že z týchto hmotnoprávnych ustanovení vyplýva, že ručiteľ je vlastne „solidárnym dlžníkom“ vzniknutého colného dlhu, čo znamená, že procesnoprávna norma ustanovenia § 85 ods. 2 Colného zákona ho povoláva ako účastníka konania, ktorému bola uložená verejnoprávna povinnosť uhradiť colný dlh. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že colný úrad má povinnosť aj ručiteľovi ako „solidárnemu dlžníkovi“ doručovať rozhodnutie o určení colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočnom vymeraní colného dlhu. Tento postup by ručiteľovi, ako účastníkovi konania, zabezpečil právo podávať opravné prostriedky v prípade nesúhlasu s vydaným rozhodnutím a formulovať tak svoje dôvody a námietky.

7. Podľa názoru žalobcu, úprava ručenia v colnom práve obsahuje všeobecnú úpravu zmluvného ručenia, síce viazaného na vrchnostenský akt colného úradu vo forme vydania rozhodnutia o schválení byť ručiteľom a na základe toho žiadateľovi vydaného osvedčenia o schválení byť ručiteľom, avšak normatívna úprava problematiky ručenia v colných predpisoch nie je komplexná a nepredvída všetky situácie a vzťahy, ktoré môžu v súvislosti s problematikou ručenia nastať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 1Afs 86/2004, podľa ktorého pri výklade tohto inštitútu je potrebné vychádzať z prepracovanej teórie a judikatúry súkromného práva, čo zodpovedá princípu jednoty a bezrozpornosti právneho poriadku. Vysvetlil povahu ručenia a subsidiaritu záväzku ručiteľa a v tejto súvislosti poukázal na to, že procesné postavenie ručiteľa v prípade colného dlhu je aktivované výzvou colného úradu, ktorá je vydaná na základe osvedčenia o schválení byť ručiteľom

- colného dlhu, v danom prípade č. I. XXSKXXXXXXYXXXXXX, a to napriek tomu, že čl. 70 a nasl. Colného kódexu a ani § 55 Colného zákona nestanovujú colnému úradu zákonnú povinnosť zasielať ručiteľovi výzvu na zaplatenie colného dlhu a ani nestanovujú formu výzvy, jej formálne a obsahové náležitosti (označenie primárneho dlžníka, sumu colného dlhu, dôvod jeho vzniku, lehotu na plnenie, číslo účtu) a taktiež neuvádzajú, či je možné podať proti takejto výzve odvolanie. Vzhľadom na absenciu takéhoto procesného postupu žalobca dospel k právnemu názoru, že je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a to s poukazom na § 85 ods. 1 Colného zákona, konkrétne § 1 ods.1, § 46, § 47 ods. 1 veta prvá a § 47 ods. 2 správneho poriadku.

8. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že ak colný úrad zasahuje do hmotnoprávneho postavenia ručiteľa s výzvou na plnenie verejnoprávnej povinnosti (zaplatenie colného dlhu namiesto dlžníka),

nemôže byť právo ručiteľa uplatňovať námietky vylúčená, nemôže byť obmedzený ani rozsah možných uplatňovaných námietok ručiteľom a ručiteľ musí mať možnosť uplatňovať námietky nielen proti existencii ručiteľského vzťahu, ale aj námietky týkajúce sa merita veci, a to nesprávneho právneho posúdenia alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré by odôvodňovali obnovu pôvodného konania o dodatočnom vymeraní colného dlhu primárnemu dlžníkovi a ktoré by v konečnom dôsledku znamenali úpravu výšky plnenia vyplývajúceho z prijatého ručiteľského záväzku v danej veci.

9. Na základe vyššie uvádzaných dôvodov žalobca dospel k právnemu záveru, že ak colný úrad zasiela ručiteľovi výzvu na zaplatenie colného dlhu namiesto dlžníka, je povinný z dôvodu absencie právnej úpravy v osobitnom (colnom) zákone s poukazom na citované ustanovenia správneho poriadku, túto výzvu vydať vo forme rozhodnutia s predpísanými obsahovými náležitosťami a s možnosťou využitia riadneho alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, na základe ktorých bude možné ovplyvniť, resp. revidovať výšku colného dlhu. Záverom poukázal na to, že v súčasnej aplikačnej praxi colných úradov sa dostáva ako ručiteľ do pozície, kedy bez akejkoľvek možnosti obrany a uplatňovania námietok, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť výšku ručením zabezpečovanej sumy colného dlhu, musí tento vymeraný colný dlh bezpodmienečné zaplatiť, pretože inak čelí právnym následkom vo forme odňatia osvedčenia byť ručiteľom a tým k zániku podnikania v oblasti poskytovania špedičných služieb.

II. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.07.2017 a navrhol, aby správny súd žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi určil povinnosť zaplatiť trovy konania.

11. Žalovaný v celom rozsahu nesúhlasil s námietkami žalobcu. Uviedol, že nemá oprávnenie hodnotiť kvalitu právnych predpisov, ani vyváženosť práv osôb dotknutých colnými predpismi (deklarant, ručiteľ, dovozca, držiteľ režimu a pod.) voči štátom chránenému záujmu, v tomto prípade záujmu Slovenskej republiky a Európskej únie. Dôvodil, že musí postupovať v súlade s relevantnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom v čase konania platili hmotnoprávne predpisy - Colný zákon, Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 419/2006 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Vyhláška“), Colný kódex a Vykonávacie Nariadenie komisie (EÚ) č. 2015/2447, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“). Tieto colné predpisy neustanovujú povinnosť vydávať výzvu na úhradu colného dlhu ručiteľovi formou rozhodnutia, navyše, Colný zákon v ustanovení § 85 ods. 2 vylučuje ručiteľa z postavenia účastníka konania. Žalovaný ozrejmil, že v danom prípade išlo o colné konanie (§ 24 Colného zákona), výsledkom ktorého bolo prepustenie tovaru do navrhovaného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH v prípade jeho dodania do iného členského štátu - Maďarskej republiky (kód colného režimu 4200, ods. 37 JCD) s vymeraním a vybratím dovoznej platby cla, rozšírené o konanie podľa článku 73 ods. 1 Colného kódexu z dôvodu pochybností v deklarovanej hodnote tovaru na účely stanovenia sumy cla, pričom účastníkmi týchto konaní boli deklaranti PAPERCLIP Kft. a GENCO FOUR Kft. Žalobca týmto deklarantom vykonával funkciu priameho zástupcu (čl. 5 ods. 2 prvá odrážka Colného kódexu - konanie v mene a v prospech inej osoby) a zároveň funkciu ručiteľa v zmysle článku 195 Colného kódexu a § 55 ods. 2 Colného zákona, pretože splnil zákonné podmienky ručenia a bol spôsobilý ručiť.

12. Žalovaný považoval vydanie výzvy ručiteľovi (žalobcovi), ako aj jej formálnu stránku, za zákonnú. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca predložil v zmysle § 55 ods. 1 Colného zákona dňa 21.12.2007 Colnému úradu Trnava Záručnú listinu č. 01/07 zo dňa 21.12.2007, ktorou sa zaviazal Colnej správe Slovenskej republiky, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom uhradí colný dlh, daň a spotrebné dane alebo ich časť zabezpečenú zárukou, pričom zároveň sa zaviazal, že uhradí túto dovoznú platbu v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie, ak sám alebo iná osoba pred uplynutím tejto lehoty nepreukáže colnému úradu, ktorý dovoznú platbu vymeral, že sa podmienky colného režimu, v prípade žalobcu - režimu voľný obeh neporušili. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že záručné vyhlásenie žalobcu sa vzťahuje aj na nižšie uvedené colné vyhlásenia a to okamihom ich potvrdenia. Žalovaný zdôraznil, že žalobca navrhol túto formu ručenia, bol to jeho prejav vôle a zároveň je to jeho záväzok voči colnej správe Slovenskej republiky. V zmysle tohto záväzku, ktorý žalobca sám alebo prostredníctvom svojim zamestnancov potvrdil na colných

vyhláseniach JCD č. XXXXXXXXXXXXX, JCD č. XXXXXXXXXXXXX, JCD č. XXXXXXXXXXXXX a JCD č. XXXXXXXXXXXXX a následne aj na Oznámeniach a žiadostiach o vyjadrenie k uplatneniu postupu podľa článku 73 Colného kódexu č. 1095861/1/390345/2014, č. 1095861/1/101248/2014, č. 1095861/1/361651/2014 a č. 1095861/1/393093/2014, žalovaný aj postupoval a požadoval od žalobcu ako od ručiteľa colného dlhu plnenie, keďže túto povinnosť si primárne nesplnili uvedení deklaranti, v prospech a na účel ktorých boli uskutočnené colné konania. Následne deklarantom vznikla na základe rozhodnutí č. 1630282/2016, č. 1630264/2016, č. 1630210/2016 a č. 1630220/2016 povinnosť úhrady colného dlhu. Nesplnením uvedenej povinnosti sa deklaranti stali podľa článku 201 ods. 2 Colného kódexu (JCD ods. 8) dlžníkmi, a preto nastúpil inštitút ručiteľa. Ručiteľom môže byť len tretia osoba a tejto colný dlh nevzniká.

13. Žalovaný ďalej dôvodil, že postavenie ručiteľa v zmysle colných predpisov nie je totožné s postavením deklaranta a dlžníka colného dlhu a v tejto súvislosti poukázal na to, že pasívna solidarita sa uplatňuje v prípade viacerých dlžníkov jedného colného dlhu (čl. 213 Colného kódexu). Na základe uvedeného preto uzavrel, že je na uvážení colného úradu, koho si primárne zvolí k úhrade colného dlhu v prípade pasívnej solidarity dlžníka a ručiteľa (čl. 195 Colného kódexu) dodajúc, že v prípade existencie relevantnej informácie, či vedomosti o neúspešnosti vybratia colného dlhu od dlžníka (zánik subjektu, konkurz či nútená správa a pod.), je možné v rámci uplatnenia pasívnej solidarity požadovať primárne vybratie colného dlhu od ručiteľa. Poukázal tiež na to, že funkcia žalobcu ako ručiteľa bola použitá ako sekundárna vo forme akcesorického vzťahu už v rámci predchádzajúcich vybraných colných dlhov, pričom sa nejednalo o samostatné vymeranie colného dlhu ručiteľovi, ktorý je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté colnému úradu - regresný nárok.

14. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca doposiaľ (od roku 2007) nenamietal proti zaužívanému postupu, ani proti formálnym náležitostiam výziev, ktoré nie sú externými právnymi predpismi upravené, na rozdiel od záručnej listiny, ktorá je prílohou Colného zákona a ktorá musí spĺňať aj formálne náležitosti. Dôvodil, že ako štátny orgán rozhodujúci o právach a povinnostiach osôb, musí postupovať podľa zákonných pravidiel, ktoré vylúčili ručiteľa z postavenia účastníka konania, a preto nie je možné, aby priznal ručiteľovi také práva, aké má účastník colného konania, t.j. deklarant - dlžník. Žalovaný má za to, že napadnuté výzvy sú vydané v súlade s colnými predpismi a v súlade s deklarovaným prejavom vôle ručiteľa, pričom na tomto závere nič nezmení ani rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 1Afs 86/2004-61, pretože nešlo o ručenie v predmete cla, ale o daňové konanie vo veci dane z prevodu nehnuteľnosti, dedičskej dane a darovacej dane a zároveň colné právo je v Českej republike riešené odlišne.

15. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že žalobca preberal písomnosti v rámci svojho zastupovania v priebehu colného konania a neuplatnil žiadnu námietku voči postupu resp. voči výške ručenia a oprávnenosti ručenia za vymerané colné dlhy, pričom na základe výzvy nebolo od neho požadované uhradenie inej alebo vyššej sumy cla, ako od dlžníka. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v predmetnej veci nejde o súkromnoprávny vzťah medzi colným úradom a ručiteľom, ale o administratívny vzťah a colné orgány majú možnosť sumu cla po lehote splatnosti v prípade ručiteľa vymáhať podľa § 61 Colného zákona.

16. V súvislosti so zvoleným prostriedkom súdnej ochrany žalovaný uviedol, že žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, avšak predmetné administratívne konania sú ukončené. Vo veci sú už vydané rozhodnutia o vymeraní sumy cla a uložení povinnosti ich úhrady dlžníkom, teda nejde o nečinnosť v konaní. Na dôvažok, predmetné výzvy na zaplatenie sú už splatné a žalobca ich do výšky záruky splnil zaplatením. Výzvy žalovaný označil za dostatočný jednostranný písomný právny úkon, ktorý je určitý a zrozumiteľný, pričom sa nejedná o nedostatok v ich písomnej forme určenej zákonom.

17. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

III. Relevantná právna úprava

18. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení

orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 3 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

20. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

21. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

22. Podľa čl. 193 Colného kódexu zabezpečenie môže byť poskytnuté buď zložením v hotovosti alebo ručiteľom.

23. Podľa čl. 195 Colného kódexu ručiteľ sa písomne zaviaže, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú sumu colného dlhu, ak sa táto stane splatnou. Ručiteľom musí byť tretia osoba pôsobiaca v spoločenstve, ktorú schválili colné orgány členského štátu.

24. Podľa čl. 209 ods. 3 Colného kódexu dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

25. Podľa čl. 213 Colného kódexu ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu. Colné orgány môžu odmietnuť schváliť ručiteľa, pokiaľ nie je spôsobilý, alebo spôsob navrhovaného zabezpečenia, pokiaľ nie je dostatočné na zabezpečenie zaplatenia colného dlhu v stanovenej lehote.

26. Podľa § 92d ods. 1 Colného zákona účinného od 1. mája 2016 osoba, ktorá bola schválená byť ručiteľom podľa doterajších predpisov, sa považuje za osobu schválenú ako ručiteľ aj po dni začatia uplatňovania všetkých článkov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len "deň uplatňovania nariadenia"). Takáto osoba je povinná predkladať ručiteľské vyhlásenia podľa predpisov účinných odo dňa uplatňovania nariadenia. Rozhodnutie o schválení byť ručiteľom vydané podľa doterajších predpisov stratí platnosť najneskôr 30. apríla 2017.

27. Podľa § 55 ods. 2 Colného zákona účinného do 30.04.2016 ručiteľ zodpovedá za zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom. Colný úrad môže schváliť spôsobom podľa odsekov 6 až 9 osobu podľa odseku 1 ako ručiteľa, ak ručiteľ a) nie je deklarantom ani inou osobou, ktorej môže v tomto prípade vzniknúť colný dlh, b) písomne sa zaviaže splniť colný dlh, c) preukáže, že je spôsobilý splniť colný dlh za dlžníka, d) zabezpečí pohľadávku aj vinkulovaním vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu, záložným právom, bankovou zárukou alebo uzavretím poistnej zmluvy, s ktorej obsahom colný úrad súhlasí.

28. Podľa § 55 ods. 5 Colného zákona účinného do 30.04.2016 na účely preukázania splnenia podmienky podľa odseku 2 písm. b) musí žiadateľ predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom sa zaviaže splniť colný dlh v súlade s podmienkami záručných listín prijatých colným úradom na účely zabezpečenia colného dlhu.

29. Podľa § 55 ods. 9 Colného zákona účinného do 30.04.2016 ak ručenie poskytuje iná osoba ako banka, zahraničná banka, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky, je povinná colnému úradu predložiť záručnú listinu, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 4.

30. Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

31. Podľa § 85 ods. 6 Colného zákona účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník.

II. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

32. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívnych spisov správneho orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 183 SSP) namietaný postup žalovaného, pričom za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

33. V prejednávanej veci nemožno opomenúť konštatovanie, že predmetom súdneho prieskumu tu nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o dodatočnom vymeraní colného dlhu, a preto sa správny súd nebude zaoberať žalobcom nastolenou otázkou jeho účastníctva v konaní o dodatočnom vyrubení colného dlhu podľa § 85 ods. 2 Colného zákona účinného do 30. apríla 2016, resp. podľa § 85 ods. 6 Colného zákona účinného od 1. mája 2016. V tejto súvislosti správny súd súčasne dodáva, že pokiaľ žalobca zastáva názor, že z dôvodu jeho postavenia ako „solidárneho dlžníka“ má byť účastníkom konania o dodatočnom vyrubení colného dlhu, musí sa svojho postavenia domáhať v tomto konaní. Otázka, či mu takéto postavenie svedčí alebo nie, bude posudzovaná príslušným orgánom verejnej správy a následne, po splnení všetkých procesných podmienok, nie je vylúčené, že táto otázka bude zodpovedaná aj správnym súdom na základe všeobecnej správnej žaloby. S poukazom na uvedené posudzoval správny súd výlučne žalobcom namietanú nečinnosť žalovaného orgánu verejnej správy.

34. Z obsahu žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalovaný vykazuje nečinnosť, ak nevydal rozhodnutia, ale „iba“ prostredníctvom výzvy vyzval žalobcu v pozícii ručiteľa na zaplatenie colného dlhu, na úhradu ktorého sa zaručil Záručnou listinou č. 01/07 a potvrdením na podaných colných vyhláseniach.

35. Pri posudzovaní nastolenej spornej otázky vychádzal správny súd z podstaty nečinnosti orgánu verejnej správy, tak ako je vymedzená v ustanovení § 3 písm. d) Správneho súdneho poriadku v spojení s Colným kódexom a Colným zákonom, konkrétne v tom smere, či tieto právne predpisy ukladajú žalovanému povinnosť vyzvať ručiteľa na zaplatenie colného dlhu vo forme rozhodnutia. Na tomto mieste správny súd dodáva, že odvodenie povinnosti orgánu verejnej správy vydať rozhodnutie nie je možné založiť na procesnom predpise, ktorým je , pretože tento nevymedzuje prípady, kedy má príslušný orgán verejnej správy vydať rozhodnutie, ale upravuje samotný proces pri vydávaní rozhodnutia a jeho formálne náležitosti.

36. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom nečinnosti je vždy jeho protiprávnosť, ktorá znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať, pričom takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravené v zákonnej forme (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1197).

37. Správny súdny poriadok definuje dva druhy nečinnosti, ktorej sa orgán verejnej správy môže dopustiť. Nečinnosť je založená buď na protiprávnom nepokračovaní v začatom administratívnom konaní alebo v nerešpektovaní zákonnej povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti.

38. V danom prípade má správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že v súčasnosti neprebieha pred žalovaným colným orgánom administratívne konanie, v ktorom by bol žalovaný povinný vydať rozhodnutie, na základe ktorého by uložil žalobcovi povinnosť uhradiť colný dlh vyrubený konkrétnemu dlžníkovi právoplatným rozhodnutím, vo vzťahu ku ktorému žalobca vystupuje v pozícii ručiteľa (deklarantom a následným dlžníkom PAPERCLIP Kft. a GENCO FOUR Kft.). Z uvedeného

dôvodu je preto namieste ustáliť, že žalovaný v administratívnom konaní nečinnosť nevykazuje, pretože žiadne administratívne konanie v tomto smere neprebieha.

39. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú povinnosť colného úradu vydať rozhodnutie, ktorým by mu bola uložená povinnosť ako ručiteľovi zaplatiť vyrubený colný dlh (vychádzajúc pritom, pri absencii ustanovení v Colnom zákone a Colnom kódexe únie, z ustanovení § 1 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1 veta prvá a § 47 ods. 2 správneho poriadku), správny súd konštatuje, že v prípade, ak by aj malo byť začaté administratívne konanie (podľa názoru žalobcu), výsledkom ktorého malo byť vydanie požadovaného rozhodnutia, a žalovaný by toto napriek zákonnej povinnosti nezačal, tak by žalobcovi na podanie tohto druhu žaloby nesvedčala aktívna žalobná legitimácia, a to s poukazom na § 242 ods. 2 a § 244 ods. 2 SSP. Aktívna legitimácia pri tomto druhu nečinnosti svedčí výlučne prokurátorovi. V tejto súvislosti správny súd súčasne dodáva, že žalobca v žalobe síce priamo netvrdil, že malo byť začaté administratívne konanie, avšak rozhodnutie, vydania ktorého sa žalobca dožaduje, musí byť výsledkom konkrétneho konania.

40. Argumentácii žalobcu sledujúcej presadenie vydania výzvy ručiteľovi na zaplatenie colného dlhu vo forme rozhodnutia za účelom zabezpečenia mu možnosti namietať nesprávne právne posúdenie veci alebo nedostatočne zistený skutkový stav, nemožno prisvedčiť, pretože právoplatnosťou rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu je založená prekážka res iudicata. Táto neodstrániteľná procesná prekážka, slúžiaca zachovaniu právnej istoty uplatňovanej v celom právnom systéme, zabezpečuje, aby už raz rozhodnutá vec nebola znovu prejednaná a rozhodnutá, okrem prípadov, kedy zákon umožňuje aktívne legitimovaným subjektom využiť mimoriadne opravné prostriedky. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že by následne vydané rozhodnutie týkajúce sa ručenia, v prípade vyhovenia námietkam ručiteľa, malo byť dôvodom na obnovu pôvodného konania, tak táto úvaha podľa názoru správneho súdu nie je správna, pretože takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím o predbežnej otázke, od vyriešenia ktorej záviselo vydanie rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu. Preto by takéto následné konanie bolo z dôvodu existencie prekážky res iudicata neprípustné. Správny súd zároveň dodáva, že význam uplatňovania námietok aj zo strany ručiteľa vidí skôr v konaní, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu, pričom nič nebráni ručiteľovi poskytujúcemu potvrdenie o ručení už na colnom vyhlásení, aby deklaranta v konaní zastupoval, ako v daných prípadoch, a uplatňoval námietky spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Avšak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že hoci žalobca vo všetkých konaniach o určení colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočnom vymeraní dovozného cla predmetných deklarantov a následných dlžníkov zastupoval, napriek tomu všetky rozhodnutia nadobudli právoplatnosť bez toho, aby boli využité riadne opravné prostriedky vo vzťahu k dodatočne určenej výške cla. Tieto skutočnosti sú síce irelevantné vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žaloby proti nečinnosti žalovaného, ale správny súd ich vzhľadom na argumentáciu žalobcu považoval za potrebné vo svojom rozhodnutí uviesť.

41. Keďže správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by pred žalovaným prebiehalo administratívne konanie, v rámci ktorého by žalovaný vykazoval nečinnosť a súčasne možno konštatovať, že žalobca nedisponuje aktívnou žalobnou legitimáciou, ktorá by ho oprávňovala domáhať sa začatia administratívneho konania vo veci určenia colného dlhu a následne vydania rozhodnutia, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 249 SSP zamietol.

42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na ich spravodlivé požadovanie a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by trovy žalovanému vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.