Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-135-2021.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/135/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. O., nar. XX.XX.XXXX a Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., t.č. O., Q. XXX a otec F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X. XXX, právne zast. JUDr. Mgr. Lukášom Grežďom, advokátom so sídlom Topoľčany, Streďanská 1537/14, IČO: 42 370 175, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/533/2009 zo dňa 22.02.2010, právoplatný dňa 27.02.2010 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky na mal. Y. zo sumy 85 eur na sumu 100 eur mesačne a na mal. Y. zo sumy 65 eur na sumu 80 eur mesačne, u obidvoch s účinnosťou od 01.01.2022.
II. Zročné výživné za čas od 01.01.2022 do 31.03.2022 v sume 45 eur na mal. Y. a v sume 45 eur na mal. Y. súd p o v o ľ u j e matke zaplatiť v splátkach po 5 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným do rúk otca, pod následkom straty výhody splátok.
III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý .
IV. Súd návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a .
V. Súd konanie v časti o zmene úpravy styku matky s maloletými deťmi z a s t a v u j e .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.08.2021 domáhala zníženia výživného, ktoré je povinná platiť na maloleté deti a to na Y. zo sumy 85 eur na sumu 40 eur mesačne a na Y. zo sumy 65 eur na sumu 35 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu a zmeny rozsudku, ktorým bol upravený jej styk s maloletými deťmi. V priebehu konania matka návrh v časti úpravy styku vzala späť s poukazom na to, že deti o stretnutia s ňou nemajú záujem a ona rešpektuje ich vôľu. 2. Návrh na zníženie výživného matka odôvodnila tým, že je zamestnaná od februára 2021 s mesačným hrubým platom 623 eur, z ktorého sú vykonávané exekučné zrážky na vymáhanie výživného pre maloleté deti a po výkone zrážok jej na všetky ostatné nevyhnutné výdavky zostane suma nižšia, ako je suma životného minima na plnoletú osobu. Z uvedených dôvodov nie je schopná platiť výživné v doteraz určenej výške, ale maximálne v tých sumách, na ktoré navrhla výživné znížiť. 3. Otec s návrhom nesúhlasil s poukazom na to, že výdavky na výživu a odôvodnené potreby maloletých detí rastú a na ich pokrytie nepostačuje ani doterajšia výška súdom určeného výživného a z tohto dôvodu
navrhol, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na mal. Y. na sumu 120 eur mesačne a na mal. Y. na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2021. 4. Kolízny opatrovník odporučil návrh matky zamietnuť, pretože zníženie výživného nie je v záujme a na prospech maloletých detí, skôr by bolo potrebné vyživovaciu povinnosť matky zvýšiť primerane jej možnostiam a schopnostiam. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a obsahu pripojených spisov a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom sp. zn. 5C/105/2007 zo dňa 26.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2018, Okresný súd Topoľčany rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a schválil dohodu rodičov, na základe ktorej zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať na výživu mal. Y. sumou 2.000,- Sk (66 eur) mesačne a na výživu mal. Y. sumou 1.000,- Sk (33 eur) mesačne vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že je oprávnená stýkať sa s nimi každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu v čase od 14,00 hod. do 16,00 hod. v prítomnosti otca. 6. Rozsudkom sp. zn. 9P/533/2009 zo dňa 22.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2010, Okresný súd Topoľčany schválil dohodu rodičov, na základe ktorej zmenil rozvodový rozsudok v časti výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na mal. Y. na sumu 85 eur mesačne a na mal. Y. na sumu 65 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2010. Odvtedy výška výživného nebola upravovaná. 7. V čase poslednej úpravy výživného bol otec zamestnaný v B. a.s. S. s priemerným čistým mesačným zárobkom 300 eur, v priebehu konania sa stal nezamestnaným a zaevidoval sa na úrade práce. S deťmi, ktoré v tom čase obidve navštevovali predškolské zariadenie, býval v rodinnom dome, kde mal mesačné výdavky na energie, internet, televíziu, poistky spolu v sume okolo 200 eur. Matka bola v tom čase zamestnaná v M. a.s. s čistým priemerným mesačným zárobkom 570 eur. Bývala v prenajatej garsónke, za ktorú platila 200 eur mesačne. 8. Rodičia mali vyživovacie povinnosti len k spoločným dvom maloletým deťom. 9. V súčasnosti je otec práceneschopný v dôsledku infarktu, ktorý utrpel dňa 16.07.2021, poberá nemocenské dávky vo výške 15,86 eur na deň. Od 17.05.2021 bol zamestnaný v spoločnosti N. X. s.r.o. O., pracovný pomer uzavretý na dobu určitú mu skončil dňom 31.10.2021 a podľa oznámenia zamestnávateľa zo dňa 19.10.2021 mu pracovný pomer nebude predĺžený. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 800 eur. Otec s deťmi a priateľkou Y. Q., ktorá je zamestnaná tiež v spoločnosti N. X. s.r.o. O. so zárobkom 1.000 eur mesačne, býva v rodinnom dome patriacom jeho rodičom, bývanie majú oddelené. Mesačné náklady na bývanie u otca predstavujú energie 124 eur, internet 32 eur, kanalizácia 8,77 eur, ďalšie výdavky má otec na platenie poistiek, pohonné hmoty, mesačný doplatok za lieky má 20 eur. 10. Maloletá Y. je v súčasnosti v treťom ročníku E. akadémie v S., mal. Y. je v prvom ročníku Strednej odbornej školy techniky a služieb v S.. Otec deťom platí v škole obedy, ďalšie výdavky sú na školské potreby a pomôcky, dobíjanie kreditov na telefóny. Deti sú zdravé, odborné lekárske ambulancie nenavštevujú. 11. Matka je od 10.02.2021 zamestnaná v spoločnosti S.L.M. s.r.o. S. ako pomocný manipulant, priemerne mesačne zarába 500 eur, predtým pracovala v spoločnosti Y. F. X. s.r.o. X. od 02.12.2019 do 05.07.2020 s čistým mesačným zárobkom 700 eur priemerne. Pracovný pomer skončila dohodou. Potom bola asi pol roka práceneschopná kvôli problémom s krčnou chrbticou. 12. Počas aktuálneho zamestnania bola matka práceneschopná od 13.11.2021 do 31.12.2021, za toto obdobie jej Sociálna poisťovňa vyplatia nemocenské dávky spolu v sume 558,50 eur, za mesiac november 2021 jej za prvých 10 dní práceneschopnosti vyplatil nemocenskú dávku zamestnávateľ v sume 49,90 eur. Od 01.01.2022 matka riadne pracuje. 13. Matka býva s priateľom S. C. v prenajatom dvojizbovom byte, za ktorý platia 380 eur mesačne. Jej priateľ je rozvedený, nemá vyživovacie povinnosti, pracoval na živnosť ako murár, aktuálne má pracovať pre zamestnávateľa, ktorého presný názov a adresu matka neuviedla a napriek súdom uloženej povinnosti ani nepredložila doklad o príjme jej priateľa. 14. Rodičom od poslednej úpravy výživného vyživovacie povinnosti nepribudli. 15. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného prešla veľmi dlhá doba, 12 rokov, počas ktorej došlo k viacnásobnému rastu životných nákladov maloletých detí, ktoré v čase poslednej úpravy výživného boli v predškolskom veku, v súčasnosti už obidvaja študujú na stredných školách, Y. je v 3. ročníku a Y. v 1. ročníku. K zmene pomerov došlo aj u rodičov, počas doby, ktorá uplynula od posledného rozhodnutia súdu menili zamestnania, obidvaja boli v čase aktuálneho konania práceneschopní, otec je práceneschopný naďalej, matka od 01.01.2022 je práceschopná a riadne pracuje. Obidvaja rodičia majú partnerov, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. 17. Matka žiadala o zníženie výživného z dôvodu, že má dlhy, že musí splácať exekučné splátky a že v dôsledku dlžôb absolvovala aj osobný bankrot. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 30OdK/183/2019 vyplýva, že matka mala viacero nesplnených záväzkov voči štátnym inštitúciám (Sociálna poisťovňa), nebankovým subjektom, mobilným operátorom, ako aj voči otcovi maloletých detí z dôvodu neplatenia výživného, pričom podľa oznámenia súdneho exekútora JUDr. F. O., Exekútorský úrad Topoľčany je zostatok vymáhanej pohľadávky na výživnom pre maloleté deti ku dňu 14.09.2021 vo výške 14.872,14 eur, z toho zameškané výživné do septembra 2021 predstavuje sumu 13.672,89 eur. 18. Konkurz na matkin majetok bol ukončený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, exekučné konanie na vymáhanie výživného stále trvá. 19. Z oboznámeného konkurzného spisu vyplýva, že do situácie, keď nebola schopná splácať riadne svoje splatné záväzky, sa matka dostala sama, podcenením svojich možností a schopností splácať dlhy a neúmerne sa zadlžila, čo však nesmie byť na ujmu maloletých detí, pretože nie sú ešte schopné samé sa živiť a v tomto smere sú odkázané na svojich rodičov. Povinný rodič preto musí starostlivo zvážiť svoju schopnosť splácať záväzky a zadlžiť sa len do takej miery, aby to neohrozilo jeho schopnosť predovšetkým si plniť zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti. 20. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň zistené, že matka je riadne zamestnaná, má pravidelný príjem, bola síce práceneschopná, ale len prechodné obdobie a od januára tohto roka už je práceschopná. Preto podľa názoru súdu nie je dôvod na znižovanie jej vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Práve naopak, vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného prešla dlhá doba a podstatne sa zmenili pomery u účastníkov konania, je dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, na pomery - osobné, majetkové a zárobkové - rodičov a zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloleté deti a to na Y. na sumu 100 eur mesačne a na mal. Y. na sumu 80 eur mesačne a to s účinnosťou od 01.01.2022, odkedy je matka po ukončení práceneschopnosti schopná pracovať. Matkin čistý mesačný príjem je v súčasnosti okolo 500 eur mesačne, ale podľa názoru súdu je v jej možnostiach a schopnostiach takto zvýšené výživné platiť, jednak preto, že už nebýva sama, ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného, ale býva v jednej domácnosti s priateľom, teda aj náklady na bývanie nemusí znášať sama a jednak preto, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pokiaľ by matka chcela, mohla by sa zamestnať aj s vyšším zárobkom, než aký dosahuje u súčasného
zamestnávateľa. Ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, v databáze voľných pracovných miest má evidované pracovné miesta pre osoby so vzdelaním ako má matka u viacerých zamestnávateľov v okrese S., s ponukou mesačnej mzdy od minimálnej do 700 eur mesačne v hrubom. Súd je totiž povinný v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať nielen na reálne príjmy povinného rodiča, ale aj na to, či je v možnostiach a schopnostiach rodiča dosahovať vyšší príjem, z ktorého potom môže platiť zvýšené výživné. V danom prípade súd takúto schopnosť u matky zistil a preto aj jej vyživovaciu povinnosť zvýšil. V konaní bolo takisto preukázané, že pokiaľ by matka zostala pracovať u predošlého zamestnávateľa - spoločnosti Y. F. X. s.r.o. A., dosahovala by vyšší príjem, než aký má u súčasného, avšak v dôsledku riadneho neplnenia si pracovných povinností jej zamestnávateľ navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou. 21. Všetky uvedené skutočnosti svedčia o tom, že matka je schopná dosahovať aj vyšší príjem, než aký má v súčasnosti a z toho potom súd vychádzal pri určení výšky zvýšeného výživného na maloleté deti. 22. Po takto vyhodnotenom výsledku vykonaného dokazovania súd návrh matky na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol a návrhu otca na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel a výživné zvýšil na sumu 100 eur na mal. Y. a na sumu 80 eur na mal. Y., ktorá zodpovedá kritériám, na ktoré musí súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadať. 23. Súd ešte podotýka, že otec si čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní aj dennou osobnou starostlivosťou o ne, na čo musí súd prihliadať. 24. Keďže výživné bolo zvýšené s účinnosťou od 01.01.2022, súd rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré je od uvedeného dátumu do 31.03.2022, teda za tri mesiace v sume 45 eur na každé z detí, ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a doteraz určeným výživným a matke ho povolil splatiť v splátkach po 5 eur mesačne na každé z detí spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh. 25. Konanie v časti návrhu matky, ktorým sa domáhala zmeny úpravy styku súd zastavil, keďže matka na ňom netrvala. 26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.