Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-48-2018.pdf
PDF · 124.25 KB
Case nature
Subarea
4Cob/48/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobkyne: N. I., D.. X.X.XXXX, sv. U. XX, XXX XX G.Š. - Košická Nová Ves, IČO: 33 635 188, zastúpená: JUDr. Tibor Sásfai, advokát, Mlynárska 15, 040 11 Košice, proti žalovanému: SPP distribúcia a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/7/2018-22 zo dňa 19.2.2018, takto
rozhodol:
I. M e n í uznesenie tak, že žalovaný je povinný zdržať sa demontáže plynomeru č. XXXXXXX a zdržať sa bránenia žalobkyni v odbere zemného plynu na odbernom mieste Herlianska 11, Košice - Košická Nová Ves, stavba so súpisným číslom XXX, N. U. a zdržať sa odpojenia odberného plynového zariadenia na adrese odberného miesta Herlianska 11, 040 14 Košice - Košická Nová Ves, N. U., stavba so súpisným číslom XXX.
II. Poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobkyni samostatnú žalobu vo veci samej o zaplatenie 14.208,56 eur. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej o zaplatenie 14.208,56 eur bude zrušenie tohto nariadeného neodkladného opatrenia súdom podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť
- zdržať sa demontáže meradla č. XXXXXXX, brániť žalobcovi v odbere zemného plynu na odbernom mieste Herlianska 11, Košice - Košická Nová Ves, stavba so súp. číslom XXX, N. U. a odpojiť odberné miesto Herlianska 11, Košice - Košická Nová Ves, stavba so súp. číslom XXX,
- vyhlásil, že v konaní vo veci samej o zaplatenie sumy 14.208,56 eur žalobkyňou sú stranami sporu žalobkyňa a žalovaný,
- žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa návrhom, ktorý doručila súdu prvej inštancie 1.2.2018 navrhla nariadiť neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný zdržať sa demontáže meradla č. XXXXXXX, brániť žalobkyni v odbere zemného plynu na odbernom mieste Herlianska 11, Košice - Košická Nová Ves, stavba so súpisným číslom XXX, N. U. a odpojiť odberné miesto Herlianska 11, Košice - Košická Nová Ves, stavba so súpisným číslom XXX. Tento návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, okres G. L., obec: G. - G. D. S., kat. úz. G. D. S., stavba so súpisným číslom XXX. Uviedla, že v tejto stavbe má ako spotrebiteľka zriadenú prípojku zemného plynu, odberné miesto od SPP - distribúcia, a.s., teda od žalovaného. Žalobkyňa obdŕžala od žalovaného vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v sume 14.208,56 eur z dôvodu odberu v období od 7.12.2015 do 1.12.2016 a to v mieste odberu - N. U.,
Herlianska 11, Košice ako to vyplýva z meradla, na ktorom vraj bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobkyňa ďalej uviedla, že tento odber považoval žalovaný za neoprávnený podľa § 82 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a preto žalovaný vyúčtoval žalobkyni uvedenú výšku spôsobenej škody. Žalovaný uviedol, že dôvodom tohto vyúčtovania škody je to, že jedna z dvoch vnútorných pečatí meradla odberu plynu s originálnou pečaťou mala byť spájaná v polovici s lepidlom, čo mal potvrdiť znalec a toto bolo považované za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. Žalobkyňa proti tomuto vyúčtovaniu náhrady škody vzniesla námietky listom z 18.4.2017, v ktorom uviedla, že počas rozhodného obdobia vyúčtovania škody nikdy nemanipulovala s meradlom a to od roku 1994, ani žiadnej tretej osobe neumožnila prístup k meradlu s výnimkou pracovníkov SPP. Žalobkyňa uviedla, že ako bolo s meradlom nakladané a čo bolo s ním robené od jeho demontáže po predloženie znalcovi, žalobkyňa nemá vedomosť, preto neuznáva uplatnenú náhradu škody za neoprávnený odber plynu. Z toho dôvodu žalobkyňa podala trestné oznámenie v predmetnej veci, ktoré je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Košice pod ČVS: ORP-66/3-VS KE-2018. Žalobkyňa uviedla, že následne zmenila dodávateľa plynu, po tejto zmene dodávateľa plynu sa pracovníci žalovaného dňa 24.1.2018 dostavili k žalobkyni na odberné miesto za účelom kontroly a demontáže meradla a prerušenia distribúcie plynu, zastavením jeho dodávky na prípojke. Žalobkyňa aby zabránila demontáži meradla a prerušeniu dodávky plynu a to svojpomocou a nedovolenou a neopodstatnenou svojvôľou žalovaného, nemá inú možnosť len sa domáhať rýchleho rozhodnutia súdu o navrhovanom neodkladnom opatrení.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1, 2 C.s.p., ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a neodkladným opatrením je možné uložiť strane, aby sa niečoho zdržala, alebo niečo znášala.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma, či tvrdený nárok vyplýva zo skutkových okolností tvrdených žalobkyňou, alebo či tieto skutkové tvrdenia sú osvedčené, aby bolo možné zabezpečiť neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Pri nariadení samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z toho dôvodu, že neodkladné opatrenie má neodkladný charakter a súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré majú byť zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie mal za preukázané z predložených listinných dôkazov zo strany žalobkyne, že skutočnosti uvádzané v návrhu z týchto listín vyplývajú a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že je možné vyhovieť navrhovanému neodkladnému opatreniu a súd prvej inštancie sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že skutkový stav tak ako ho tvrdí žalobkyňa v návrhu bol preukázaný listinami: výpisom z LV č. XXXX kat. územie Košická Nová Ves, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zmenného plynu zo dňa 28.3.2017, námietkami a nesúhlas s vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu z 18.4.2017 - žalobkyne, stanoviskom k odpovedi z 2.5.2017 - žalobkyne, odpoveďou na podnet z 2.5.2017 - žalovaného, oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich, že došlo k spáchaniu trestného činu z 24.11.2017 adresované Okresnej prokuratúre Košice I, zápisnicou o trestnom oznámení z 5.1.2018 ČVS: ORP-3546/DH-KE-2017, zápisom z 24.1.2018 o zistených skutočnostiach pri nevykonanom prerušení distribúcie zemného plynu, dodatkom k zmluve o združenej dodávke plynu z 24.1.2018 dodávateľom: innogy Slovensko, s.r.o., IČO: 44291809 a odberateľom N. I., Herlianska 11, Košice. Z týchto listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný konal takým spôsobom, ktorým chce zamedziť vo výkone práv žalobkyne vo využívaní dodávky distribúcie zemného plynu na prípojke Herlianska 11, Košice, čím dochádza k výraznému obmedzeniu a oslabeniu práva žalobkyne.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o tomto neodkladnom opatrení prihliadal na to, či zásah do práv dotknutých účastníkov je primeraný. Dospel k záveru, že v rámci poskytovania služieb
- dodávky zemného plynu je zrejmé, že nenariadením neodkladného opatrenia je ohrozené užívanie nehnuteľností žalobkyne pre potreby a služby N. U.. Žalobkyňa preukázala listovou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným, že došlo k zmene ich zmluvného vzťahu a to k ukončeniu odberu plynu, pretože na základe konania žalovaného a jeho výpočtu výšky spôsobenej škody neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 28.3.2017, malo dôjsť k odstráneniu meradla na odber plynu a tým k nemožnosti dodávať zemný plyn v súčasnosti od iného dodávateľa. Tým, že žalovaný aktívne bráni
žalobkyni vo výkone jej práv a to tým, že odstránil meradlo plynu, považoval súd prvej inštancie navrhovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, pretože inak nie je možné bezodkladne upraviť pomery strán. Preto súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že v napadnutom uznesení v záhlaví je nesprávne IČO žalobkyne, jej IČO je 33 635 188. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal aj miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice I, pretože podľa §§ 13, 15 ods. 1 C.s.p mal o neodkladnom opatrení rozhodovať Okresný súd Bratislava II, ktorý je všeobecným súdom žalovaného. Na prejednanie veci Okresným súdom Košice I nie je daná jeho miestna príslušnosť, lebo nejde o spor spotrebiteľský, ani spor o vecné právo k nehnuteľnosti žalobkyne. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je možné súhlasiť s odôvodnením uznesenia, že je potrebné upraviť pomery strán sporu vydaným neodkladným opatrením, pretože ak by nebolo vydané, bolo by ohrozené užívanie nehnuteľnosti žalobkyne. Nie je preto nutné zakázať žalovanému demontáž meradla, súd prvej inštancie túto nevyhnutnosť úpravy pomerov strán nijako neosvedčil ani neodôvodnil. Ďalej žalovaný uviedol, že prevádzku spotrebičov určených na prípravu - ohrev jedál a vykurovanie objektu žalobkyne - N. U., môže žalobkyňa zabezpečiť aj prostredníctvom propán-butánu a zásobníkov na tento plyn, prípadne prostredníctvom spotrebičov, ktoré využívajú elektrickú energiu. Preto pripojenie odberného plynového zariadenia žalobkyne v distribučnej sieti žalovaného nie je nevyhnutnou podmienkou pokračovania v jej podnikateľskej činnosti. V prípade, ak by aj bol plynomer na tomto odbernom mieste demontovaný užívanie nehnuteľnosti by ohrozené nebolo a žalobkyňa by mohla pokračovať v užívaní objektu využitím iných možností, teda propán-butánu a elektriny. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v obdobnej veci sp. zn. 16Cob/2/2016 zo dňa 26.1.2016.
9. Žalovaný uviedol ďalej k ďalšiemu dôvodu, pre ktorý súd nariadil neodkladné opatrenie a to, že odstránením plynomeru by žalovaný aktívne bránil vo výkone práv žalobkyne, teda vo využívaní dodávky distribúcie zemného plynu na prípojke a tým by došlo k oslabeniu práva žalobkyne, že práve nariadené neodkladné opatrenie v skutočnosti bráni žalovanému v realizácii jeho práv a povinností vyplývajúcich zo Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Neodkladné opatrenie znemožňuje žalovanému až do právoplatného skončenia konania vo veci samej odpojiť odberné plynové zariadenie žalobkyne, hoci by na takéto odpojenie mohli do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej nastať aj akékoľvek iné dôvody nesúvisiace s nárokom žalovaného na náhradu škody. Takýto stav, kedy by žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej siete absolútne bolo zabránené plniť si povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení Zákona o energetike, najmä povinnosť zabezpečovať riadne a bezpečné fungovanie distribučnej siete, nie je možné akceptovať.
10. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie je po materiálnej stránke nevykonateľný, pretože ukladá žalovanému povinnosť zdŕžať sa a povinnosť brániť žalobkyni a povinnosť odpojiť. Tieto výrazy sú absolútne protichodné, nezrozumiteľné a neurčité. Navyše vo výroku rozhodnutia je nesprávne uvedené súpisné číslo stavby, na ktorej je predmetné odberné plynové zariadenie a to súpisné číslo stavby XXX, aj keď ide v skutočnosti o súpisné číslo XXX. Ďalším nedostatkom výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie je povinnosť žalovaného zdŕžať sa demontáže na „odbernom mieste“, aj keď v skutočnosti ide o „odberné plynové zariadenie“ žalobkyne a preto z distribučnej siete žalovaného možno odpojiť jedine plynové zariadenie alebo odberné plynové zariadenie žalobkyne a nie odberné miesto, čo vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 2 Zákona o energetike. Aj žalovaný upozornil žalobkyňu listom z 31.1.2017 na možnosť odpojenia jej odberného plynového zariadenia od distribučnej siete žalovaného.
11. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie je taktiež nejasný, pretože v tomto výroku súd prvej inštancie uviedol strany a predmet konania, avšak nevyplýva z neho, na základe ktorého ustanovenia Civilného sporového poriadku tento výrok súd prvej inštancie vydal. Žalovaný uviedol, že podľa § 337 C.s.p., ak súd neuloží žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučí strany, ktorým sa neodkladné opatrenie ukladá určitá povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a vo výroku uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd prvej inštancie žalobkyni
neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku nedostatočné a neurčité. Vydaným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p.
12. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, pretože neexistuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, zákonné a odvolanie žalovaného za nedôvodné. Preto navrhuje potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Uviedla, že nesúhlasí s námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I, pretože podľa § 324 C.s.p. je na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia príslušný súd, ktorý by bol miestne príslušným na konanie vo veci samej. Konanie vo veci samej by nepochybne bolo o zaplatenie 14.208,56 eur uplatňované žalovaným proti žalobkyni. Všeobecným súdom žalobkyne ako žalovanej v konaní vo veci samej, by bol Okresný súd Košice I, ktorý je preto miestne príslušný aj na konanie o nariadení neodkladného opatrenia. Navyše žalobkyňa uzatvorila zmluvu so žalovaným nie ako podnikateľka ale ako fyzická osoba na kúpu plynu pre vlastnú spotrebu v predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný teda dodával plyn fyzickej osobe, avšak v odvolaní žalovaný neuvádza prečo by nemohlo ísť o spotrebiteľský vzťah.
14. Žalobkyňa k ďalším dôvodom odvolania v tom, že nie je dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa môže využívať aj iné zdroje a to propán-bután a elektrickú energiu na prevádzku predmetnej nehnuteľnosti - N. U., uviedla, že s týmto žalobkyňa nemôže súhlasiť, pretože by išlo o veľmi veľkú investíciu na obstaranie, inštaláciu a prevádzkovanie spotrebičov iného druhu a typu, na ktoré žalobkyňa nemá v súčasnosti finančné prostriedky a v dlhšom časovom období by jej vznikla škoda pre prípad ďalšieho odberu plynu od iného dodávateľa, čím by zbytočne vynaložila veľké finančné prostriedky na zakúpenie týchto spotrebičov. Žalovaný však nariadeným neodkladným opatrením neutrpí absolútne žiadnu ujmu, pretože žalobkyňa za skutočný odber plynu žalovanému riadne a včas platila a platí doposiaľ. Ak žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, toto žalobkyňa nepovažuje za rozhodnutie záväzné, nie je to rozhodnutie považované za judikatúru súdov Slovenskej republiky a navyše ide o iný prípad, keď v tomto inom prípade išlo iba o vykurovanie, ktoré je nahraditeľné aj prenosným zariadením, ktoré sa dá neskôr využiť v inej nehnuteľnosti, čo v prejednávanej veci nie je možné. Žalobkyňa nesúhlasila aj s tvrdením žalovaného v odvolaní, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevykonateľný, pretože z neho jednoznačne nevyplýva, demontáže akého meradla je povinný sa zdržať. Vo výroku je uvedené správne číslo meradla a navyše aj bez demontáže je možné brániť žalobkyni v odbere plynu nedodávaním plynu a odpojením odberného miesta pred meradlom. Preto nejde o duplicitné a nevykonateľné uznesenie z toho dôvodu. Duplicita by ani neznamenala nevykonateľnosť a taktiež nejde o nezrozumiteľný a neurčitý výrok, pretože odberné miesto a umiestnenie merača s číslom označené ulicou Herlianska č. 11, Košice - Košická Nová Ves s názvom N. U., je presným popisom nehnuteľnosti. Námietka nesprávneho súpisného čísla nehnuteľnosti XXX namiesto XXX nerobí vzhľadom na podrobný popis nehnuteľnosti s ďalšími údajmi uvedenými vo výroku, tento výrok nezrozumiteľným a neurčitým. Zrejmou chybou v písaní už v návrhu a vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie, bolo uvedenie nesprávneho súpisného čísla budovy XXX namiesto XXX, toto je maximálnym dôvodom na vydanie opravného uznesenia, čo žalobkyňa aj týmto navrhuje. Vo všetkých listinách, montážnych zápisoch o účtových dokladoch je však uvedené ako odberné miesto Herlianska 11, Košice bez súpisného čísla.
15. Žalobkyňa k ďalšej časti odvolaniu žalobcu, že je možné odpojiť nie z odberného miesta, ale odberného plynového zariadenia, považuje to za nesprávny postoj, pretože vo všetkých listinách je uvádzané ako odberné miesto Herlianska 11, Košice aj s číslom odberného miesta. Preto je neadekvátne terorizovanie žalovaného v odvolaní z toho dôvodu, že odberné plynové zariadenie nikdy nikde nebolo definované ani uvádzané. Aj zo samotného znenia technických podmienok žalovaného, ktoré predložil v konaní žalovaný z bodu 9.2.2 vyplýva „Odpojením odberného miesta vykonávaným v súvislosti s neoprávneným odberom plynu alebo v prípade zabránenia prístupu k meraciemu zariadeniu odberateľom plynu aj demontáž plynomeru vykonaná v súvislosti s neoprávneným odberom plynu a fyzické prerušenie pripojovacieho plynovodu a akýkoľvek zásah do pripojovacieho plynovodu, ktorý znemožní distribúciu plynu do odberného miesta“. Preto nemôže žalovaný tvrdiť, že výrok rozhodnutia je nezrozumiteľný, ak takto jednotlivé pojmy definuje sám žalovaný vo vlastných technických podmienkach.
16. Žalobkyňa k odvolaniu proti druhému výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie uvádza, že nie je dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že tento druhý výrok je nejasný, pretože je zrejmé čo bude konaním vo veci samej a to je zaplatenie sumy 14.208,56 eur, ktorú požaduje zaplatiť žalovaný od žalobkyne. Vo veci samej bude preto žalobcom SPP - distribúcia, a.s. a žalovanou by mala byť žalobkyňa N. I.. Súd prvej inštancie preto správne neukladal a nemohol uložiť žalobkyni podať žalobu, lebo žalobkyňa žalobu nemá dôvod podávať, ale súd rozhodol podľa § 337 C.s.p. s uvedením predmetu konania, že strany sporu o nariadení neodkladného opatrenia sú stranami sporu vo veci samej o zaplatenie 14.208,56 eur. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
17. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný iba zabezpečuje distribúciu zemného plynu, teda aby sa v distribučnej sieti nachádzal dostatok zemného plynu potrebný pre zabezpečenie potrieb jednotlivých odberateľov zemného plynu. Preto miestna príslušnosť nemôže byť v tomto konaní založená na ustanovení § 19 písm. d) C.s.p., teda že by malo ísť o konanie zo spotrebiteľského vzťahu. Predmetom tohto konania nie je ani existencia práv k nehnuteľnosti žalobcu a preto nie je založená ani výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. a) C.s.p.
18. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa považuje za nepochybné, že vecou samou má byť spor o zaplatenie 14.208,56 eur, ktorý by mal iniciovať žalovaný voči žalobkyni. Súd prvej inštancie však svoj postup podľa § 337 C.s.p. nijako neodôvodnil a nevysvetlil, preto druhý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje žalovaný za nedostatočný, neurčitý a nepreskúmateľný. Súd v napadnutom uznesení neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej a v poučení poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej a v druhom výroku určil strany vo veci samej. Neuloženie žalobcovi podať žalobu podľa § 336 C.s.p. je možné vtedy, ak nariadeným neodkladným opatrením sa predpokladá trvalá úprava pomerov medzi stranami. To znamená, že neodkladné opatrenie konzumuje vec samú a uznesenie o neodkladnom opatrení je meritórnym rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O predpokladanej trvalej úprave pomerov v prejednávanej veci svedčí aj to, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neurčil dobu trvania neodkladného opatrenia. To znamená, že napadnuté uznesenie má neobmedzenú vykonateľnosť. Takáto neobmedzená vykonateľnosť by zamedzovala žalovanému plniť si povinnosti podľa Zákona o energetike, napr. podľa § 64 os. 2 písm. g), h), na základe ktorých má žalovaný právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v prípade neoprávneného odberu plynu a to aj v rôznych ďalších prípadoch. Nariadeným neodkladným opatrením je žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej siete absolútne zabránené plniť si zákonné povinnosti súvisiace s bezpečnou a spoľahlivou prevádzkou distribučnej siete, vrátane riešenia a odstraňovania nepriaznivých udalostí. V tom žalovaný vidí aj nedodržanie princípu proporcionality pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, pretože nariadené neodkladné opatrenie spôsobuje zjavnú ujmu pre žalovaného. Nariadené neodkladné opatrenie nemôže v žiadnom prípade predstavovať ani spôsob trvalej úpravy pomerov medzi stranami, pretože to neumožňuje Zákon o energetike. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že vyúčtovanie škody, ktoré jej vyúčtoval žalovaný považuje za nedôvodné a nezákonné. Preto bolo predovšetkým v záujme žalobkyne, aby tieto svoje tvrdenia preukázala a osvedčila v návrhu. Žalobkyňa však v konaní nepredložila žiadne relevantné dôkazy o nedôvodnom vyúčtovaní škody a potrebu nariadiť neodkladné opatrenie odôvodnila svojimi podnikateľskými záujmami, čo nepovažuje žalovaný za objektívne. Žalovaný preto súhrne uviedol, že
- o nariadení neodkladného opatrenia rozhodoval miestne nepríslušný súd, vo veci mal s ohľadom na správny predmet veci samej rozhodovať Okresný súd Bratislava II ako všeobecný súd žalovaného,
- nariadené neodkladné opatrenie nemôže predstavovať trvalú úpravu pomerov medzi stranami,
- v procese rozhodovania o návrhu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil, resp. neaplikoval príslušnú právnu úpravu z oblasti energetiky, ktorá determinuje postavenie žalovaného a jeho práva a povinnosti,
- nariadením neodkladného opatrenia bol porušený princíp proporcionality a uznesenie je preto vecne nesprávne,
- uznesenie (výrok I) je nevykonateľné. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné čiastočne.
20. Odvolací súd posudzoval v odvolacom konaní žalovaným uplatnenú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I na prejednanie navrhovaného neodkladného opatrenia.
21. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
22. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku v jeho III. časti - osobitné procesné postupy v tretej hlave - neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia, vymedzil iba vecnú príslušnosť súdov v Slovenskej republike na rozhodovanie o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach tak, že vecne príslušný je okresný súd. Výslovne neuviedol, že daná výlučná miestna, kauzálna alebo funkčná príslušnosť súdov na rozhodovanie o neodkladných opatreniach odlišne ako je určená v konaní vo veci samej, teda v ustanoveniach §§ 13 - 43 C.s.p.
23. Podľa § 40 C.s.p., súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
24. Podľa § 41 C.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak žalovaný namieta v konaní miestne nepríslušnosť Okresného súdu Košice I a to v odvolaní, ako vo svojom prvom procesnom úkone v konaní, súd prvej inštancie nemohol túto svoju miestnu príslušnosť alebo nepríslušnosť skúmať pred urobením tohto prvého procesného úkonu žalovaného a musel vo veci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konať a rozhodnúť, ak žalobkyňa podala predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Košice I, pretože Okresný súd Košice I nebol podľa citovaného ustanovenia § 40 C.s.p. oprávnený sám skúmať, či je všeobecne miestne príslušným súdom na prejednanie tejto veci podľa § 13 C.s.p., teda či žalovaný má sídlo v obvode Okresného súdu Košice I, na ktorý podala žalobkyňa predmetný návrh na nariadenie predmetného opatrenia. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak o tomto návrhu rozhodol.
26. Navyše odvolací súd poukazuje na to, tak ako to správne uviedla aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že vecou samou, ku ktorej má vzťah navrhované neodkladné opatrenie bude konanie o zaplatenie 14.208,56 eur titulom náhrady škody od žalobkyne pre žalovaného za neoprávnený odber zemného plynu podľa výpočtu škody žalovaného pre žalobkyňu zo dňa 31.3.2017 a odpovede žalovaného z 2.5.2017 na námietky žalobkyne k tomuto vyúčtovaniu škody. To znamená, že vo veci samej bude žalobkyňa vystupovať na strane žalovaného a všeobecným súdom žalobkyne ako žalovanej v tomto konaní o zaplatenie 14.208,56 eur bude Okresný súd Košice I, v obvode ktorého má žalobkyňa svoje sídlo v zmysle § 13 C.s.p., ako všeobecný súd žalobkyne a preto aj na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je všeobecne miestne príslušný ten súd, ktorý je všeobecne miestne príslušný na konanie vo veci samej. Odvolací súd preto túto námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie zo strany žalovaného nepovažoval za dôvodnú a prejednal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
27. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia nezohľadňoval práva žalovaného ako distribútora zemného plynu podľa Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, čím porušil princíp proporcionality pri nariaďovaní neodkladného opatrenia a preto je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vecne nesprávne. Odvolací súd k tomu udáva, že skutočnosť, že žalovaný vo svojej podnikateľskej činnosti je povinný sa riadiť Zákonom o energetike, neznamená, že súdy nemôžu voči žalovanému nariadiť neodkladné opatrenie súvisiace s činnosťou žalovaného ako distribútora zemného plynu. Predmetné neodkladné opatrenie nezbavuje a neznemožňuje žalovanému tieto zákonné povinnosti si riadne plniť. V prejednávanej veci je len sporné to, či je žalovaný oprávnený demontovať konkrétny plynomer č. XXXXXXX na konkrétnom odbernom mieste a odpojiť odberné plynové zariadenie na tomto odbernom mieste a to až do vyriešenia sporu
medzi žalobkyňou a žalovaným o tom, či žalobkyňa má povinnosť zaplatiť žalovanému vyúčtovanú škodu 14.208,56 eur. Iné zákonné práva a povinnosti žalovaného voči žalobcovi nie sú nariadeným neodkladným opatrením obmedzené a nie sú ani neproporcionálne obmedzené práva žalovaného na úkor žalobkyne. Nariadené neodkladné opatrenie neobmedzuje podnikateľskú činnosť žalovaného ani plnenie jeho zákonných povinností a uplatňovanie jeho práv voči žalobkyni ani voči iným subjektom práv. Správne uviedla žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že neodkladné opatrenie neobmedzí riadne a bezpečné fungovanie distribučnej siete plynu, ktorú spravuje žalovaný, ale nenariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k obmedzeniu žalobkyne v jej podnikaní v prevádzke N. U., do ktorého žalovaný distribuuje zemný plyn a to tým, že žalobkyňa by musela finančne náročne zmeniť jednotlivé druhy a typy spotrebičov zmenou ich zdroja zo zemného plynu na propán-bután, alebo elektrickú energiu. Takýto spôsob výmeny spotrebičov u žalobkyni ako to navrhuje aj sám žalovaný v odvolaní nepovažuje odvolací súd za primeraný, je to nedovolený postup žalovaného k žalobkyni ako odberateľa zemného plynu ako nedovolený následok tohto, ak žalobkyňa odmieta uhradiť vyúčtovanú náhradu škody zo strany žalovaného, bez jej náležitého preukázania. Preto ani tento odvolací dôvod nepovažoval odvolací súd za dôvodný.
28. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia použila výrazy, ktoré nie sú podľa žalovaného v súlade so Zákonom o energetike, odvolací súd toto tvrdenie žalovaného považuje čiastočne za dôvodné. Nemožno však považovať prvý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie za nevykonateľný.
29. Podľa § 129 C.s.p. 1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
30. Podľa § 123 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
31. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
32. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, okrem všeobecných ustanovení o podaniach na súd podľa § 129 ods. 1 C.s.p., musí obsahovať zrozumiteľne a určito, čoho sa žalobkyňa domáha. Aj pre podanie - návrh na nariadenie neodkladného opatrenia platí ustanovenie § 129 C.s.p. o odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je zrejmé, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia použila nesprávnu terminológiu podľa Zákona o energetike, ak namiesto výrazu „plynomer“ použila pojem „meradlo“ a, ak namiesto pojmu „odberné plynové zariadenie“ použila pojem „odberné miesto“. Taktiež uviedla nesprávne súpisné číslo XXX namiesto správneho súpisného čísla adresy, na ktorej je odberné plynové zariadenie a to XXX.
33. Toto sú zrejmé vady návrhu, ktoré však neznamenajú, že návrh je nejasný, nezrozumiteľný a nevyplýva z neho to, čoho sa žalobkyňa týmto návrhom domáha. Súd prvej inštancie tieto zjavné vady návrhu prevzal do výroku napadnutého uznesenia. Odvolací súd za nesprávne štylisticky formulované považuje aj použitie výroku „žalovaný je povinný zdržať sa brániť žalobkyni“ a za správny považuje výrok „zdržať sa bráneniu žalobkyni“.
34. Tieto zjavné vady návrhu a petitu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie preto odvolací súd napravil v odvolacom konaní a zmenil uznesenie len v týchto nesprávnych údajoch a to na základe
návrhu žalobkyne na opravu týchto zjavných vád vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a toto sa prejavilo v tom, že odvolací súd zmenil prvý výrok uznesenia súdu prvej inštancie.
35. Odvolací súd k tomuto ešte udáva, že podľa článku 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku a to princípu právnej istoty a ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov strán sporu, súdna ochrana musí byť spravodlivá a účinná a to tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. To znamená, že ochrana súdov má byť rýchla, zbytočne nepreformalizovaná a spravodlivá vo vzťahu k právam a povinnostiam strán sporu. Odvolací súd preto v súlade aj s ďalším článkom 11 C.s.p. o preferencii obsahu procesných úkonov pred ich formou, v odvolacom konaní o prejednaní odvolania žalovaného o nariadenom neodkladnom opatrení, ako o forme rozhodnutia súdu, ktorým sa má poskytnúť rýchla a účinná ochrana, odstránil tieto zjavné vady návrhu tak ako to uviedol vo svojom prvom zmeňujúcom výroku odvolacieho rozhodnutia vo formulovaní zdržať sa bráneniu žalobkyni a v pojmoch plynomer, odberné plynové zariadenie a súpisné číslo stavby. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustanoveniu § 327 C.s.p. o vadách návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo vyplýva aj z Veľkého komentára C.s.p. Števček a kolektív, že pokiaľ žalobca označí nesprávne žalovaného, napr. v sídle alebo IČO, ide len o vadu žaloby, ktorú súd môže odstrániť sám.
36. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku a to len v časti nesprávnej formulácie jednotlivých výrazov vo výroku tohto uznesenia a to tak, že: žalovaný je povinný zdržať sa demontáže plynomeru č. XXXXXXX a zdržať sa bránenia žalobkyni v odbere zemného plynu na odbernom mieste Herlianska 11, Košice - Košická Nová Ves, stavba so súpisným číslom XXX, N. U. a zdržať sa odpojenia odberného plynového zariadenia na adrese odberného miesta Herlianska 11, 040 14 Košice - Košická Nová Ves, N. U., stavba so súpisným číslom XXX.
37. K druhému výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie udáva:
38. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
39. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
40. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa § 337 ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
41. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, ako je to v prejednávanej veci a v neodkladnom opatrení, ktorému vyhovie, neuloží žalobcovi povinnosť podať žalobu, musí osobitným výrokom uložiť druhej strane, teda žalovanému v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, aby podala proti žalobcovi žalobu vo veci samej. V prejednávanej veci je to žaloba o zaplatenie škody 14.208,56 eur, ktorou bude SPP - distribúcia, a.s. ako žalobca vo veci samej vymáhať od žalovanej N. I. škodu 14.208,56 eur. Táto škoda je základom nariadeného neodkladného opatrenia a z tejto náhrady škody vyplynula potreba nariadenia tohto zdržovacieho neodkladného opatrenia. Následkom neúspešnej žaloby SPP - distribúcia a.s. proti N. I. bude, že sa obnoví medzi nimi stav, aký bol pred nariadením neodkladného opatrenia.
42. Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v jeho druhom výroku, ktorý je nesprávne formulovaný, nie je v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 C.s.p. a v súlade s ustanovením § 388 C.s.p. tak, že poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobkyni samostatnú žalobu vo veci samej o zaplatenie 14.208,56 eur. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej o zaplatenie 14.208,56 eur bude zrušenie tohto nariadeného neodkladného opatrenia súdom podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
43. Odvolací súd udáva ešte k tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že iné krajské súdy už v obdobných veciach rozhodli o obdobných návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia voči SPP - distribúcia, a.s., že tieto iné rozhodnutia vo veciach iných strán sporu, nie sú podľa ustanovenia § 193 C.s.p. záväzné pre rozhodovanie súdu v tejto veci, pretože nie sú rozhodnutiami Ústavného súdu SR, ani najvyšších súdnych autorít a nie sú zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.
44. O náhrade trov celého tohto konania rozhodol odvolací súd, ktorý zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto podľa § 396 ods. 2 C.s.p. rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v konaní na súde prvej inštancie aj v tomto odvolacom konaní a žalobkyni priznal plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, pretože návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené. Odvolací súd zmenil nariadené neodkladné opatrenie len v jeho jednotlivých nesprávne formulovaných výrazoch v návrhu a v druhom výroku zmenil výrok súdu prvej inštancie tak, aby bol v súlade s procesným predpisom s ustanovením § 337 ods. 2 C.s.p. O výške trov konania úspešnej žalobkyne rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).