Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci manželky - navrhovateľky: Y. V., rodená F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - W., ul. B. A. č. XXXX/X, zastúpená spoločnosťou Karkó, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žilina, Sad na Studničkách č. 1029/32, IČO: 50 158 121, a manžela: Ing. V. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - W., ul. B. A. č. XXXX/X, t.č. bytom V., ul. A. W. č. XXXXX/XX, zastúpený Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom V., ul. P. V. č. XX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu: R. V., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/174/2016-196 zo dňa 09. marca 2018 v časti výroku o výživnom, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 20P/174/2016-196 zo dňa 09. marca 2018 rozviedol manželstvo účastníkov. Maloletú R., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal k povinnosti platiť výživné na maloletú vo výške 220,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu, splatné vždy od 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom rodičia nežiadali upraviť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, resp. manžel, Ing. V. V.. Uviedol, že podáva odvolanie v celom rozsahu výrokov uvedených v rozsudku. Odvolateľ uviedol, že súd nedostatočne preskúmal jeho majetkové pomery, pričom určil výšku výživného v sume, ktorá je pre otca maloletej neúnosne vysoká. Odvolateľ apeloval na súd, že počas konania došlo k zániku vzťahu s jeho partnerkou, s ktorou má maloletého trojročného syna Y. a z toho dôvodu nastali v majetkovej sfére odvolateľa dve významné skutočnosti, strata bývania a platba výživného na maloletého Y. v sume 100,- Eur mesačne dobrovoľne. Avšak matka maloletého Y. už súdne požiadala o úpravu výšky výživného vo vyššej sume. Počas konania mal otec snahu dohodnúť sa s matkou maloletej R. na výške výživného. Upustil od pôvodne navrhovaných 50,- Eur, neskôr sa snažil dohodnúť na sume 100,- Eur, ktorá sa zdala matke nízka. Nakoľko začal platiť výživné na trojročného syna 100,- Eur prehodnotil výšku výživného na dospievajúcu dcéru a ponúkol matke, že bude na maloletú R. prispievať 150,- Eur, no matka ani s touto ponukou nesúhlasila. Otec maloletej si po prepočítaní nákladov nemôže momentálne dovoliť platiť vyššiu sumu na výživu maloletej. Po rozchode s manželkou sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v D.

a momentálne býva v kancelárii, v ktorej aj pracuje, na ul. A. W. v V.. Po odsťahovaní požiadal manželku o odloženie osobných vecí v 4-izbovom byte, ktorý majú spolu v podielovom vlastníctve, každý v 1/2, no manželka túto žiadosť odmietla aj napriek tomu, že odvolateľ je polovičným vlastníkom bytu. Poukázal v tejto súvislosti, že dobrovoľne prenechal svoju časť bytu na užívanie manželke a dcére, nepožadoval za to nikdy žiadnu náhradu a platil výdaje za elektrickú energiu. S dcérou sa viackrát pokúšal o kontakt, ona však momentálne nechce s otcom tráviť žiadny čas. Z časti to otec pripisuje veku dospievajúcej dcéry, z časti situácii, v ktorej sa matka a otec R. nachádzajú. Otec však má záujem o kontakt s dcérou, vybavil jej brigádu a snaží sa ju kontaktovať minimálne telefonicky. Spoločnosť ProEl - Slovakia, s.r.o., kde je odvolateľ konateľom a bol aj spoločníkom je od roku 2016 v strate. Na konci roku 2016 podala manželka odvolateľa žiadosť o rozvod, pričom na pojednávaní vyšlo najavo, že zo spoločného účtu v deň podania návrhu na rozvod vybrala približne sumu 32.000,- Eur. Súd v rozsudku konštatoval, že odvolateľ si prisvojil sumu 20.150,- Eur, ktorá bola priznaná ako náhrada škody trestným rozsudkom manželke, pričom súd uviedol, že tento dôkaz neberie do úvahy. Odvolateľ má za to, že pokiaľ túto informáciu súd do odôvodnenia rozsudku uviedol, bolo by na mieste uviesť aj informáciu o prisvojení si peňazí v sume cca 32.000,- Eur manželkou, prípadne žiadnu zo skutočností neuvádzať. V tomto prípade vyvoláva odôvodnenie rozsudku dojem neobjektívnosti. Manželka s odvolateľom nežila v spoločnej domácnosti 10 rokov. Mala partnera. Manžel mal inú partnerku. Naďalej čiastočne spolupracovali. V roku 2016, keď sa manželovi prestalo v podnikaní dariť, aj keď sa spoločnosť ProEl - Slovakia, s.r.o. dostala do finančnej straty, podala manželka návrh na rozvod a prisvojila si spomínanú sumu, čím zvýšila svoj doterajší majetok. Miera životnej úrovne odvolateľa je momentálne veľmi nízka, prespáva v administratívnych priestoroch, v kancelárii spoločnosti ProEl - Slovakia, s.r.o., kde aj pracuje, jeho príjmy sú závislé od ponuky a prijatých zákaziek na elektroprojekty, ktoré nemajú paušálny charakter a z toho dôvodu je jeho príjem kolísavý a momentálne nízky, z čoho vyplýva aj fakt, že bývanie v kancelárii je momentálne skôr nevyhnutnosťou. Odvolateľ však verí, že spoločnosti sa opäť začne dariť a dostane sa na úroveň minimálne z pred roka 2016. No má za to, že výživné určené v sume 220,- Eur je príliš vysoké, aj vzhľadom na to, že je určované po prvýkrát. Pokiaľ náklady na nevyhnutné potreby maloletej vzrastú, má matka možnosť využiť inštitút zvýšenia výživného, pričom už teraz je otec maloletej v situácii, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného v sume určenej rozsudkom. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Matka prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla: „Navrhovateľka má za to, že odvolaním napádaný Rozsudok je vecne správny, zákonný a spravodlivý. Napádaný Rozsudok bol súdom prvej inštancie vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec aj právne posúdil podľa ustanovení zákona, ktoré použil. Navrhovateľka považuje tvrdenia otca prezentované v odvolaní zo dňa 09.04.2018, ktorými deklaruje svoju nepriaznivú finančnú situáciu, za nepreukázané a najmä účelové, pričom k nim uvádza: Maloletá R. je toho času študentkou 1. ročníka Gymnázia Viliama Paulínyho - Tótha v Martine, pričom jej odôvodnené potreby spojené so školskými povinnosťami a dospievaním sú objektívne neovplyvniteľné. Na druhej strane otcom v odvolaní deklarovaná „momentálna veľmi nízka miera životnej úrovne“ je ním priamo ovplyvniteľná, a to najmä s poukazom na jeho produktívny vek, pričom v konaní nebolo preukázané, že by otec nebol schopný z akýchkoľvek relevantných dôvodov zabezpečovať finančné prostriedky tak, aby mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Navrhovateľka na tomto mieste zároveň zdôrazňuje, že Rozsudkom upravenú výšku vyživovacej povinnosti považuje za primeranú aj s poukazom na skutočnosť, že otec dlhodobo na výživu maloletej R. nijakým spôsobom neprispieva, maloletej nekupuje žiadne dary, neberie ju na výlety, prakticky s ňou vôbec netrávi voľný čas. Navrhovateľka má tak za to, že otec má možnosti a schopnosti na to, aby na výživu maloletej R. riadne prispieval v takom rozsahu, ako to vyžadujú jej nevyhnutné potreby. Navrhovateľka zároveň opakovane poukazuje na to, že skutočnosť, že otec má okrem maloletej R. vyživovaciu povinnosť voči jeho 3,5-ročnému synovi Y. z druhého vzťahu (ktorá je však dobrovoľná a doposiaľ nebola upravená súdom), nemôže ovplyvniť jeho plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. R. do takej miery, že nebudú zabezpečené odôvodnené výdavky súvisiace s uspokojovaním jej základných životných a študijných potrieb, ako dospievajúceho dievčaťa. Námietky uvádzané otcom v podanom odvolaní nie sú podľa názoru navrhovateľky objektívne spôsobilé spochybniť správnosť napádaného Rozsudku. Rovnako má navrhovateľka za to, že dôkazy produkované otcom v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukazujú

ani nepodporujú tvrdenia otca prezentované v jeho odvolaní práve naopak, tieto dôkazy „jednoznačne dokázali, že otec dosahuje príjem vyšší, ako uvádza zo svojej činnosti, pričom keby sa nezbavoval majetku mohol mať finančné prostriedky, prípadne majetok, z ktorého by bez väčších problémov mohol platiť určené výživné“ (viď. bod 27. odôvodnenia Rozsudku). S poukazom na uvedené má navrhovateľka za to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaných dôkazov správne, zákonne a najmä spravodlivo, keď otca zaviazal platiť pre maloletú R. výživné v sume 220,- € mesačne. Takto určené výživné je vzhľadom na vek maloletej R. a jej stredoškolské štúdium primerané, korešpondujúce s jej odôvodnenými potrebami a zodpovedajúce v Zákone o rodine stanoveným zásadám. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na dokazovanie vykonané v rámci predmetného konania, považuje navrhovateľka napádaný Rozsudok súdu prvej inštancie za správny a zákonný v celom rozsahu a navrhuje odvolaciemu súdu, aby v zmysle ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku Rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 09.03.2018, č. kon. 20P/174/2016-196, ako vecne správny potvrdil.“

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu ustanovenom v § 379 s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1,2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Krajský súd ako súd odvolací - súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania otec maloletého dieťaťa a matka maloletého dieťaťa, v zásade konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď otca zaviazal prispievať na výživu maloletej R. sumou 220,- Eur mesačne, keď dôsledne postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, v ktorom rozhodnutí odvolací súd nezistil žiadne pochybenie.

7. Aj keď otec maloletej v odvolaní uviedol, že sa odvoláva proti celému rozsudku, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že napáda len časť rozsudku, a to vo výroku o výživnom. Odvolateľ sa neodvolal proti výroku, ktorým súd manželstvo rozviedol, ani vo výroku, že maloleté dieťa bolo zverené po rozvode do výchovy a opatery matke. Preto odvolací súd preskúmaval rozsudok v časti výroku o výživnom, keď s poukazom na ust. § 66 odvolacími dôvodmi nie je viazaný.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol najmä na skutočnosť, že matka sa v súčasnosti výlučne sama stará o dieťa a to po odchode otca zo spoločnej domácnosti, čo bolo pred 11 rokmi. Otec sa s maloletou stretáva len príležitostne, pritom aj keď otec deklaruje, že má záujem o maloletú dcéru, svoj záujem ničím konkrétnym neprezentoval, najmä žiadosťou o úpravu styku s maloletou. V minulosti čiastočne zabezpečoval starostlivosť, no v súčasnosti bolo preukázané, že maloletá sa s otcom takmer vôbec nestretáva, sú len v telefonickom kontakte, podľa vyjadrenia otca jej zabezpečil brigádu. Nebolo preukázané, že by otec nejakým spôsobom prispieval na maloletú a pokiaľ poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti sa mu v podnikaní nedarí, uvedená skutočnosť neznamená, že by mala byť vyhodnotená v neprospech maloletého dieťaťa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 62 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ktorý upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) súd prvej inštancie postupoval správne, keď zhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukázali. Preto snahu povinného otca znížiť vyživovaciu povinnosť vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, pretože v zásade platí, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča sa neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prácu, dopyt na trhu práce a pod.). V zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie.

9. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil v rozhodnutí súdu prvej inštancie žiadne pochybenie, keď konštatuje, že dôsledne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine týkajúce sa výživného. Keďže odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezistil pochybenie, ktoré by odôvodňovalo prijať iné rozhodnutie ako prijal súd prvej inštancie, rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430