Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Cb/26/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Slovenský mliekarenský zväz, so sídlom Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava, IČO: 17314402, právne zastúpeného: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX 2, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, o zaplatenie 53.503,01 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 53.503,01 eur s úrokom z omeškania vo výške:

- 8,5 % ročne zo sumy 4.228,56 eur od 20.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 4.140,29 eur od 15.10.2008 do zaplatenia,

- 7,5 % ročne zo sumy 3.852,64 eur od 04.11.2008 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 3.711,78 eur od 10.12.2008 do zaplatenia

- 9 % ročne zo sumy 3.598,33 eur od 10.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.783,99 eur od 10.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.969,39 eur od 17.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.729,66 eur od 07.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.058,54 eur od 09.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.136,71 eur od 10.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.415,71 eur od 11.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.407,42 eur od 05.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.294,07 eur od 09.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.303,77 eur od 09.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.075,81 eur od 05.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.058,24 eur od 08.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.922,51 eur od 12.01.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Návrh žalovaného na prerušenie konania sa z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 9.10.2010 prihliadnuc na viacnásobné zmeny žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia sumy uvedenej vo záhlaví tohto rozsudku vrátane príslušenstva, náhrady trov konania a náhrady trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu dôvodil tým, že 8.11.2007 podľa zásad upravených ustanovením § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka uzavrel Odvetvovú dohodu so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka.

3. Zákon č. 274/2006 Z. z. bol zrušený zákonom č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

4. V zmysle § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka je odvetvová dohoda záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku, pričom záväznosť odvetvovej dohody je zakotvená i v § 13 zákona č. 543/2007 Z. z.

5. Podľa článku 9, bodu 9.7 Odvetvovej dohody z 8.11.2007 je žalobca oprávnený za obdobie príslušného kalendárneho mesiaca uplatniť nárok na poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky v rozsahu 0,000664 eur/0,02 Sk za každý kilogram skutočne nakúpeného mlieka od výrobcu, pričom základom poplatku je množstvo nakúpeného mlieka.

6. Žalovaný je nákupcom mlieka v zmysle ust. Čl. 3 písm. c/ Odvetvovej dohody a platobná povinnosť mu vzniká v zmysle čl. 9, bodu 9.4. Odvetvovej dohody vo výške 0,000332 eur/0,01 Sk za každý kilogram mlieka, ktorý nakúpi od výrobcu. Žalovaný je podľa žalobcu v zmysle ust. Čl. 9, bodu 9.8. Odvetvovej dohody oprávnený mesačne fakturovať výrobcovi poplatky na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v rozsahu 0,000332 eur/0,01 Sk za každý kilogram skutočne nakúpeného surového kravského mlieka.

7. Žalovaný je nákupcom mlieka. Údaje o množstve nakúpeného mlieka poskytujú nákupcovia mlieka pri nahlasovaní do rezortného výkazu Ministerstva pôdohospodárstva SR.

8. Podľa ust. Čl. 10, bodu 10.1. Odvetvovej dohody je odvetvová dohoda záväzná pre výrobcov mlieka a nákupcov dňom jej podpísania zo strany Slovenského mliekarenského zväzu a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

9. Žalobca predložil i účtovné doklady, faktúry, ktorými boli žalovanému vyúčtované dlžné sumy.

10. Žalovaný namietal platnosť medziodvetvovej dohody uzatvorenej podľa zákona č. 274/2006 Z.z., nakoľko pôvodná právna úprava neumožňovala uloženie poplatkovej povinnosti pre účastníkov trhu, skutkový stav uvedený žalobcom vo zvyšnej časti nerozporoval.

11. 1.1.2008 bola táto zákonná úprava v celom rozsahu zrušená, a preto uloženie poplatkovej povinnosti pre všetkých účastníkov trhu Odvetvovou dohodou uzavretou 08.11.2007 tak nemá oporu v zákone.

12. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu je vo vzťahu k nečlenom účastníkov odvetvovej dohody (Slovenskému zväzu prvovýrobcov mlieka a Slovenskému zväzu spracovateľov mlieka) nezákonný. Žalovaný nebol členom ani jedného z týchto zväzov, a preto neexistuje platná právna úprava najmenej do 1.1.2008, ktorá by ho zaväzovala k plateniu poplatkov do mliečneho fondu.

13. Žalovaný poukázal, že § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. a § 13 zákona č. 543/2007 Z. z. sú v ods. 1 až 3 identické, avšak § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. neobsahuje ods. 4, a je teda zrejmé, že až zákon č. 543/2007 Z. z. vytvoril legislatívne podmienky pre uzavretie takej odvetvovej dohody, ktorá by umožňovala od účastníkov dohody vyberať poplatky, a len v prípade, ak účastníkom dohody je štát (ods. 4 § 13 zákona č. 543/2007 Z. z.: "Ak je stranou odvetvovej dohody štát zastúpený ministerstvom, možno určiť pre všetkých účastníkov trhu poplatok podľa osobitného predpisu").

14. Namietal, že ust. § 11 zákona č. 274/2006 Z. z., resp. neskôr § 13 zákona č. 543/2007 Z. z. je potrebné vykladať analogicky a v spojitosti s Čl. 183 nariadenia (ES) č. 1234/2007. Jeho podstatou je zabezpečiť reprezentatívnosť podielu na adekvátnom trhu s konkrétnou komoditou, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k svojvôli a už dvaja účastníci trhu so zanedbateľným trhovým podielom by mohli uzatvoriť odvetvovú dohodu, prostredníctvom ktorej by mohli vyberať poplatky.

15. Krajský súd v Prešove v uznesení č.k.: 2Cob/94/2014-376 z 18.11.2015 vyjadril záväzný právny názor, v zmysle ktorého uzatváranie odvetvových dohôd bez jeho reálneho dopadu na osoby, ktoré z tejto dohody majú byť zaviazané, by znamenala vágnosť a nadbytočnosť takejto zákonnej úpravy, ak by nemala priamy dopad na účastníkov, ktorým je taká odvetvová dohoda určená. Tí, čo dohodu rešpektujú by boli znevýhodňovaní voči tým, ktorí by dohodu nerešpektovali a poplatky neplatili. Aj sám žalovaný priznal neochotu platiť tieto poplatky len z hľadiska toho, že jeden z jeho dodávateľov mlieka, ktorý by mal takisto takúto povinnosť, odmieta žalovanému platiť poplatky. Žalobca pritom priamo inštruuje žalovaného o práve uplatnenia si refundácie u prvovýrobcom mlieka.

16. Keď žalovaný poukazuje na to, že tieto odvetvové dohody sa týkajú združenia podnikateľov a že žalovaný nie je v združení podnikateľov, tak je nesporné, že žalovaný je účastníkom na organizovanom trhu s výrobkami - mliečnymi výrobkami, pričom je nákupcom mlieka od prvovýrobcov, z hľadiska neobmedzeného množstva zástupcov nákupcom mlieka, pri takýchto dohodách - odvetvových dohodách bude zástupcov nákupcov mlieka zastupovať Slovenský mliekarenský zväz so záväznosťou pre všetkých nákupcov mlieka v SR.

17. Odvetvová dohoda z 8.11.2007 neodporuje ani európskej legislatíve vzhľadom k Nariadeniu Rady ES č. 1234/2007 Z.z. z 22.10.2007 o možnosti uložiť svojím výrobcom poplatok za podporu v závislosti od množstva alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trh.

18. Súd po vykonaní dokazovania prihliadnuc na právne záväzný názor Krajského súdu v Prešove ustálil nasledovný právny a skutkový stav:

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka účinného k 8.11.2007, uplatňovanie niektorých opatrení na organizovanie trhu možno podmieniť uzatvorením písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku.

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka účinného k 8.11.2007, odvetvová dohoda podľa ods. 2 uzavretá medzi orgánmi záujmovej samosprávy podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu, najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo, termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych oblastiach výrobného reťazca.

21. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka účinného k 8.11.2007, ak nedôjde k uzatvoreniu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi za podmienky, že k tejto dohode pristúpili predávajúci, ktorých dodávky predstavujú najmenej 60% celkového množstva dodávok určených pre kupujúcich.

22. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ak je stranou odvetvovej dohody štát zastúpený ministerstvom, možno určiť pre všetkých účastníkov trhu poplatok podľa osobitného predpisu, s odkazom na ust. Čl. 183 Nariadenia (ES) č. 1234/2007 (Ú.v. EÚ L 299) v platnom znení.

23. Podľa čl. 39 nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 87, 88 a 89 zmluvy, môže členský štát s cieľom financovania opatrení na podporu spotreby v spoločenstve, rozširovania trhov pre mlieko a mliečne výrobky a zlepšovania kvality vyrubiť svojim výrobcom mlieka propagačný poplatok, zodpovedajúci objemu predaja mlieka alebo mliečnych ekvivalentov.

24. Podľa čl. 183 Nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 87, 88 a 89 zmluvy, ako sa ustanovuje v článku 180 tohto nariadenia, môže členský štát s cieľom financovania opatrení na podporu spotreby v Spoločenstve, na rozširovanie trhov s mliekom a mliečnymi výrobkami a na zlepšovanie kvality uložiť svojim výrobcom mlieka poplatok za podporu v závislosti od množstva mlieka alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trh.

25. V zmysle zákona č. 274/2006 Z.z. došlo medzi Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka a Slovenským mliekarenským zväzom 8.11.2007 k uzatvoreniu medziodvetvovej dohody. Po zmene právnej úpravy došlo podľa zákona č. 543/2007 Z.z. 30.11.2009 k uzatvoreniu druhej Odvetvovej dohody. Okrem Slovenského zväzu prvovýrobcom mlieka a Slovenského mliekarenského zväzu bolo účastníkom druhej Odvetvovej dohody i Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

26. Existenciu odvetvových dohôd predpokladajú už vyššie citované nariadenia Rady ES č. 1255/1999 z 17.5.1999 a č. 1234/2007 z 22.10.2007, vrátane možnosti uložiť svojim výrobcom poplatok za podporu v závislosti od množstva alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trh.

27. Žalovaný takto opísaný skutkový stav nenamietal. Namietal však platnosť medziodvetvovej dohody uzatvorenej podľa zákona č. 274/2006 Z.z., nakoľko pôvodná právna úprava neumožňovala uloženie poplatkovej povinnosti pre účastníkov trhu.

28. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalovaný svoje záväzky voči zmluvným partnerom vyplývajúcich z Odvetvovej dohody uzavretej 30.11.2009 plnil. Nakoľko popieral platnosť prvej medziodvetvovej dohody, neuznával z nej vyplývajúce povinnosti prvej medziodvetvovej dohody z 8.11.2007.

29. Zákonom č. 284/2006 Z.z. sa upravuje uplatnenie niektorých opatrení na organizovanie trhu a uzatváranie písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobkov. Ak v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 284/2006 Z.z. nedôjde k uzavretiu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcimi za podmienok, že k tejto dohode pristúpi predávajúci, ktorých dodávka predstavuje najmenej 60 % z celkového množstva dodávok určených pre kupujúcich.

30. Žalovaný nemusel byť priamo účastný odvetvovej dohody, nakoľko s prihliadnutím na znenie zákona takúto odvetvovú dohodu za zástupcov nákupcov mlieka uzatvára Slovenský mliekarenský zväz - žalobca.

31. Táto právna úprava bola od 1.1.2008 nahradená zákonom č. 543/2007 Z.z.., ktorý priamo v § 13 ods. 1 až 4 riešil otázku písomnej odvetvovej dohody medzi združením podnikateľov, pričom ak je stranou odvetvovej dohody štát zastúpený ministerstvom, možno určiť pre všetkých účastníkov trhu poplatok podľa osobitných predpisov.

32. Aj napriek tomu, že účastníkom prvej medziodvetvovej dohody nebol štát, táto o jeho účasť, prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva, bola dohoda rozšírená už od 1.12.2009, a to v zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 390/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z.z..

33. Od účinnosti zákona č. 543/2007 Z.z., teda od 1.1.2008 je možné stanovovať poplatky na podporu spotreby odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, čím vzniká aj povinnosť žalovanému platiť takýto poplatok a poplatky je rovnako tak možné stanovovať i podľa dohôd uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, od 1.12.2009.

34. Žalobca svoje právo na platenie poplatkov žalovaných odvodzuje z Odvetvovej dohody z 8.11.2007, ktorá žiadnym spôsobom neodporuje priamo účinným právne záväzným aktom Európskej únie, resp. predtým Európskych spoločenstiev (citovaných v bode 23 a 24 tohto odôvodnenia). Tieto právne predpisy umožnili členským štátom - Slovenskej republike s cieľom financovania opatrení na podporu mlieka v spoločenstve na rozširovanie trhov s mliekom a mliečnych výrobkov a na zlepšovanie kvality, uložiť svojim výrobcom mlieka poplatok za podporu v závislosti od množstva mlieka alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trhu.

35. Nemožno sa teda stotožniť s názorom žalovaného, podľa ktorého nie je pre vyberanie poplatku daný žiadny právny rámec a jeho vyberanie je v rozpore s právnymi predpismi.

36. V zmysle čl. 9, bodu 9.3 Odvetvovej dohody z 8.11.2007, Výrobcovia mlieka s účinnosťou od 1.1.2008 sú povinní prispievať do mliečneho fondu na podporu spotreby odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky vo výške 0,01 Sk (0,000332 eur) za každý kilogram mlieka, ktorý predajú nákupcovi.

37. V zmysle čl. 9, bodu 9.4 3 Odvetvovej dohody z 8.11.2007, Nákupcovia sú s účinnosťou od 1.1.2008 povinní prispievať do mliečneho fondu poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky vo výške 0,01 Sk (0,000332 eur) za každý kilogram mlieka, ktorý nakúpia od výrobcu.

38. V zmysle čl. 9 bodu 9.7 3 Odvetvovej dohody z 8.11.2007, Slovenský mliekarenský zväz je oprávnený za obdobie príslušného kalendárneho mesiaca uplatniť nárok za poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky v rozsahu 0,02 Sk (0,000664) za každý kilogram skutočne nakúpeného mlieka od výrobcu.

39. Žalobca na základe uzavretej Odvetvovej dohody z 8.11.2007 požadoval platenie poplatkov podľa § 11 zákona č. 284 za jednotlivé mesiace od júla 2008 do novembra 2009 v rozsahu 53.503,08 eur.

40. Údaje o množstve nakúpeného mlieka poskytujú nákupcovia mlieka pri nahlasovaní do rezortného výkazu Ministerstva pôdohospodárstva SR, Tie sú premietnuté v jednotlivých faktúrach, ktoré tvoria prílohy žaloby a žalovaný ich vyčíslenie, teda i objem nakúpeného mlieka žiadnym spôsobom nespochybnil , a preto ich súd považuje za nesporné.

41. Neplatenie poplatku žalovaným znamená získanie nedôvodnej výhody, nakoľko práve z finančných prostriedkov Mliečneho fondu dochádzalo k propagácii mlieka a mliečnych výrobkov, ktorých účinok vo forme zvýšeného záujmu o dané produkty pociťoval i žalovaný.

42. Faktúry predložené žalobcom s prihliadnutím na zmeny žaloby, najmä na späťvzatie žaloby z 14.8.2013 s poukazom na osobitné znenie medziodvetvovej dohody vrátane vyššie citovaných zákonných ustanovení a ustanovení právnych aktov Európskej únie (ES) súd považuje za dostatočný dôkaz dôvodnosti nároku žalobcu, a preto žalobe vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

43. Podaním z 4.10.2017 žalovaný navrhol prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ navrhol, aby súd za účelom prejdiciálneho riešenia otázky účinnosti článku 39 Nariadenia Rady ES č. 1255/1999 a článku 183 Nariadenie Rady ES č. 1234/2007 požiadal Súdny dvor EÚ o vyriešenie prejudiciálnej otázky, ktorú v danom prípad považuje za rozhodujúcu pre právne posúdenie sporu.

44. Právnym základom sporu je otázka týkajúca sa priamej účinnosti vyššie uvedených Nariadení v rámci vnútroštátneho práva na právne subjekty SR a možnosť priameho účinku nariadení - to znamená, či bolo možné na základe prvej odvetvovej dohody uzatvorenej medzi Slovenským mliekarenským zväzom a Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka vyberať poplatky, keďže zákon č. 274/2006 Z. z. možnosť vyberania poplatkov nepoznal vôbec a táto možnosť bola uvedená iba v Nariadení 1255/1999 v prípade implementácie tejto možnosti do vnútroštátnych predpisov.

45. Navrhol vyriešenie otázok, či ustanovenia nariadení čl. 39 Nariadenia Rady ES č. 1255/1999 a čl. 183 Nariadenia Rady ES č. 1234/2007 môžu byť aplikované priamo bez implementácie do vnútorného štátneho poriadku SR s priamou účinnosťou na subjekty vnútroštátneho slovenského práva a či možno vyberať poplatky od účastníkov trhu s mliekom podľa Nariadenia Rady ES č. 1255/1999, keď účastníkom odvetvovej dohody nie je štát a táto časť Nariadenia Rady ES nebola implementovaná do vnútroštátneho práva SR.

46. Za účelom predloženia vyššie uvedených otázok Súdnemu dvoru EÚ navrhol konanie s poukazom na ustanovenie § 162 ods. 1 písm. e) prerušiť.

47. Žalobca k návrhu žalovaného uviedol, že ide o otázky účelovo formulované, ktoré predpokladane majú za úlohu oddialiť rozhodnutie vo veci, a ktoré nemôžu byť predmetom prieskumu Súdnym dvorom EÚ. Prvá otázka položená žalovaným vyplýva priamo z čl. 288 ZFEÚ. Priama aplikovateľnosť nariadenia nevyvoláva žiadne pochybnosti, keďže samotný čl. 288 ZFEÚ explicitne ustanovuje, že nariadenie má všeobecnú platnosť, a že je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Takto formulovaná otázka je bezpredmetná, keďže pôvod práv vyplýva v oboch prípadoch priamo z nariadení.

48. Vo vzťahu k druhej otázke žalovaného uviedol, že komunitárne právo nebolo jediným východiskom pre vymedzenie práv a povinností pre vnútroštátne subjekty. Komunitárne právo v danom prípade predstavovalo základný právny ráme, ktorý zabezpečoval minimálny štandard práv a povinností pre

členské štáty a ich subjekty, pričom vnútroštátna právna úprava tieto práva upravila extenzívne, rozšírila a delegovala práva a povinnosti na vnútroštátne subjekty. K stanoveniu poplatku na podporu spotreby a odbytu mlieka mohlo dôjsť dvoma rôznymi spôsobmi, a to buď by poplatky vyberal priamo štát na základe komunitárneho práva a zmluvy uzatvorenej so svojimi výrobcami, alebo v druhom prípade na základe zákonnej delegácie a vnútroštátnej právnej úpravy prostredníctvom záujmových združení podnikateľov, ktorí uzatvorili odvetvovú dohodu. Možnosť uzatvorenia takejto dohody neodporuje komunitárnemu právu a jej účastníkom nemusí byť štát. Pokiaľ záujmové združenia podnikateľov uzatvorili odvetvovú dohodu v rámci zákonnej delegácie podľa § 11 zákona č. 274/2006 Z.z., boli oprávnené na organizovanie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami v záujme zabezpečenia propagácie podpory spotreby a odbytu mlieka stanoviť aj poplatok, takéto dojednanie bolo v kompetencii týchto združení.

49. Z uvedených dôvodov je potrebné i druhú otázku považovať za účelovú. Ani jedna z otázok nie je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, pričom v oboch prípadoch sa otázky týkajú priamej účinnosti nariadení a následkov nevykonania ich transpozície, čo podľa čl. 288 ZFEÚ ani nie je možné.

50. Vo veci nie je daný predpoklad a nie sú splnené podmienky na konanie o prejudiciálnej otázke, a preto nie sú dané ani podmienky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP.

51. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

52. Prerušením konania je dôsledkom prekážky postupu v konaní, v prípade iniciovania prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ je presušenie konania jeho obligatórnym následkom, o ktorom súd rozhodne i bez návrhu strany a trvá do odpadnutia prekážky. Je povinnosťou súdu zvážiť jednoznačné splnenie zákonných podmienok na prerušenie konania.

53. Úniové právo má prednosť pred právom vnútroštátnym, akékoľvek nejasnosti vyplývajúce z jeho aplikácie nemôže záväzným spôsobom vykladať vnútroštátny (národný) súd. Ak v konaní pred vnútroštátnym súdom vznikne otázka výkladu aplikácie úniového práva, o týchto otázkach rozhoduje Súdny dvor EÚ a jeho závery aplikuje na konkrétny prípad vnútroštátny súd.

54. Vnútroštátny súd môže položiť otázku, ktorá sa týka platnosti a výkladu sekundárneho úniového práva (nariadení a smerníc) v prípade, ak dospeje k pochybnostiam o ich platnosti či výklade. Výklad danej otázky musí byť rozhodujúcim pre reálne rozhodnutie vo veci samej.

55. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentmi a právnym posúdením žalobcu v jeho vyjadrení z 18.12.2017, nakoľko v ňom dôsledne a logicky zdôvodňuje, prečo prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ nie je potrebné, v ďalšom odôvodnení súd naň v celom rozsahu odkazuje pričom len zdôrazňuje priamu aplikovateľnosť nariadení vydaných ako záväzných právnych aktov bez potreby ich ďalšej implementácie. Predloženie takto formulovaných otázok formou prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie preto súd nepovažuje za potrebné ani nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

56. Zároveň je nevyhnutné poukázať na právny názor odvolacieho súdu, Krajského súdu v Prešove, vyjadrený v uznesení č.k.: 2Cob/94/2014-376 z 18.11.2015, v zmysle ktorého nie je v prípade daná žiadna pochybnosť o tom, že nariadenia vydané Európskou úniou, resp. Európskym spoločenstvom sú priamo aplikovateľné na území Slovenskej republiky, ako členského štátu EÚ.

57. S poukazom na uvedené dôvody a na to, že súd nezistil potrebu predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Nakoľko bol žalobca v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej miere.

61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.