Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-171-2018.pdf
PDF · 130.1 KB
Case nature
Subarea
5Co/171/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., M. T. XXXX/X, proti žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, 2./ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., M. T. XXXX/X, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. mája 2018, č. k. 4C/54/2017-96, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1./ a 2./ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 03. 05. 2018, č. k. 4C/54/2017-96, zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá žalovanému v 1./ rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. Q. ako byt č. XX na X. poschodí vo vchode I. bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 07. 12. 2011, ktorej vklad bol povolený pod č. R
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 328 ods. 1 CSP.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca na súde podal dňa 02. 10. 2017 žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 07. 12.2 011, ktorej vklad bol povolený pod č. R na LV č. XXXX v kat. úz. Q. a zároveň určenia, že záložné právo na základe tejto zmluvy nevzniklo z dôvodu, že o uzavretí záložnej zmluvy nemal vedomosť a nikdy záložnú zmluvu nepodpísal, a to ani dcérou W. C. predloženú záložnú zmluvu zo dňa 24. 10. 2008 a ani v katastri nehnuteľností evidovanú záložnú zmluvu zo dňa 07. 12. 2011. Až dňa 01. 10. 2017 mu dcéra oznámila, že záložnú zmluvu zo dňa 24. 10. 2008 podpísala za neho a bez jeho vedomia a súhlasu, na záložnú zmluvu zo dňa 07. 12. 2011 si nespomína, že by ju podpisovala. Z toho dôvodu záložnú zmluvu považuje za neplatný právny úkon a zároveň s podaním žaloby žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal súd, aby uložil žalovanému v 1./ rade zdržať sa výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 07. 12. 2011, pretože sa až od dcéry dozvedel, že sa začal výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosť, ktorej je on bezpodielovým spoluvlastníkom. Potrebu dočasnej úpravy pomerov odôvodnil tým, že byt, ktorý má byť predmetom výkonu záložného práva, slúži ako obydlie nielen pre neho, ale aj jeho rodinných príslušníkov s tým, že ak by sa pokračovalo vo výkone záložného práva a ak by aj bol úspešný v konaní vo veci samej, tak by to nemohlo viesť k obnoveniu pôvodného stavu veci, prípadne len s mimoriadnymi ťažkosťami.
K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. Q., z ktorého vyplýva, že na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 07. 12. 2011, č. R je v prospech žalovaného v 1./ rade zapísané na tomto LV záložné právo na byt žalobcu a E. C. a zároveň je na LV evidovaná poznámka o začatí výkonu záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva, a to cestou dobrovoľnej dražby. Okrem toho žalobca predložil zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu zo dňa 24. 10. 2008, ktorej vklad bol povolený pod č. R v ktorej tiež namietal svoj podpis, a taktiež predložil výzvu na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 27. 09.2017, z ktorej vyplýva, že prebieha konanie o dobrovoľnej dražbe bytu, ktorého spoluvlastníkom je žalobca a na deň 19. 10. 2017 bola stanovená obhliadka bytu.
4. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/54/2017-45, zo dňa 27. 10. 2017, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému v 1./ rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. Q. ako byt č. XX na prvom poschodí vo vchode I. bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 07. 12. 2011, ktorej vklad bol povolený pod č. R a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4C/54/2017. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolací súd uznesením č. k. 5Co/73/2018-83 zo dňa 04. 04. 2018, zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Na základe oboznámenia sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojenými dokladmi a rešpektujúc stanovisko odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca v konaní vo veci samej namieta platnosť záložnej zmluvy zo dňa 07. 12. 2011 uzavretej so žalovaným v 1./ rade, ktorej vklad bol povolený na LV č. XXXX v kat. úz. Q. pod č. R a súd po zabezpečení fotokópie tejto zmluvy zistil, že bola uzatvorená medzi žalovaným v 1./ rade ako záložným veriteľom a žalobcom a žalovanou v 2./ rade ako záložcami, pričom ako záloh je v tejto zmluve uvedený byt č. XX na prvom poschodí vo vchode I. bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. Q. zapísaný na LV č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti XXX/XXXXX na parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 751 m2 zapísaný na LV č. XXXX. Záložnou zmluvou je zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07. 12. 2011 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a W. C., nar. XX. XX. XXXX bytom Q., M. T. XXXX/X ako dlžníkom, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver vo výške 49 999 eur. Na základe uvedenej záložnej zmluvy Správa katastra Topoľčany rozhodnutím č. R zo dňa 11. 01. 2012 povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX. Záložný veriteľ - žalovaný v 1./ rade oznámením zo dňa 01. 08. 2017 Okresnému úradu Topoľčany - odbor katastrálny oznámil začatie výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, a to na základe záložnej zmluvy zo dňa 07. 12. 2011, ktorej vklad bol povolený dňa 11. 01. 2012 pod č. R. a uvedené oznámenie bolo na LV č. XXXX zapísané pod položkou poznámka č. H Zo strany žalobcu bola súdu predložená výzva na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 27. 09. 2017 adresovaná jeho dcére W. C. a z obsahu tejto výzvy vyplýva, že dražobník Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, realizuje dražbu na základe návrhu žalovaného v 1./ rade a zaisťuje ohodnotenie predmetu dražby, ktorým je byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v kat. úz. Q. zapísaný na LV č. XXXX, ktorého spoluvlastníkmi sú žalobca a žalovaná v 2./ rade a zároveň aj spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/XX.
6. Prvoinštančný súd uviedol, že z doposiaľ predložených alebo zabezpečených dokladov vyplýva, že v tomto prípade je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami na základe záložnej zmluvy zo dňa 07. 12. 2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou v 2./ rade na jednej strane ako záložcami a žalovaným v 1./ rade na strane druhej ako záložným veriteľom. Predmetom zálohu je byt zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. Q. spolu so spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. č. XXXX/XX, avšak žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia udával svoj záujem dosiahnuť, aby do vyriešenia sporu vo veci samej bol zachovaný faktický a právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý by bol ohrozený realizáciou záložného práva žalovanej v 1./ rade. Podľa neho realizáciou výkonu záložného práva by došlo k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bolo možné napraviť len s neprimeranými nákladmi prípadne ďalšími súdnymi konaniami. Keďže žalobca žiadne iné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia neuviedol, tak súd mal za preukázané, že riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a teda nesplnil jeden z dôvodov, na ktoré súd musí prihliadať pri rozhodovaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia. Navyše žalobca nepreukázal, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, a to zdržania sa výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha a v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že na základe oznámenia žalovaného v 1./ rade ako záložného veriteľa došlo už k začatiu výkonu záložného práva, pričom praktickým vykonávateľom dražby je dražobník a žalovanému v 1./ rade ako záložnému veriteľovi vyplýva oprávnenie na návrh dražby z ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z. z. V tomto smere súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014. Žalovaný v 1./ rade ako záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu, priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci, pričom vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
7. Vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe už na základe návrhu záložného veriteľa dochádza k realizácii samotnej dražby nehnuteľnosti a dražobník podľa dokladu predloženého žalobcom zaisťuje ohodnotenie predmetu dražby, tak v tomto štádiu nariadením neodkladného opatrenia v takom znení, ako to požaduje žalobca, objektívne nemožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, pretože pokiaľ by aj súd uložil žalovanému v 1./ rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva, tak uvedené neodkladné opatrenie sa nedotýka dražobníka, ktorý je vykonávateľom dražby. Z dôvodu absencie osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov ako aj z dôvodu, že uložením žalobcom požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne nemožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, súd rozhodol tak, že podľa § 328 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol pre nesplnenie podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP. V súvislosti so žalovanou v 2./ rade súd konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia len voči žalovanému v 1./ rade a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vystupuje aj žalovaná v 2./ rade, i keď sa voči nej nedomáhal nariadenia neodkladného opatrenia.
8. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd skúmať len to, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov a posúdiť v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal a nesplnil všetky podmienky vyššie uvedené a potrebné k tomu, aby bolo možné návrhu vyhovieť a najmä s poukazom na to, že žalobcom navrhovaným neodkladným opatrením by sa objektívne nedosiahla ochrana, ktorej sa domáha vzhľadom na skutočnosť, že došlo zo strany záložného veriteľa k návrhu na začatie dražby, resp. výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej vykonávateľom je dražobník a nie záložný veriteľ, tak súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. Žalovaný v 1./ rade vo svojom odvolaní proti predchádzajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie namietal miestnu nepríslušnosť súdu na rozhodovanie vo veci, avšak táto námietka nie je dôvodná. V predmetnej veci ide o výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 20 písm. a/ CSP, pretože spor sa týka vecného práva - záložného práva k bytu, ktorý sa nachádza v obvode Okresného súdu Topoľčany.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.
11. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru keď konštatoval, že medzi sporovými stranami je osvedčená existencia právneho vzťahu zo záložnej zmluvy k sporným nehnuteľnostiam, keďže žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne takéto skutočnosti neuviedol. Podaným návrhom sa domáhal len toho, aby do vyriešenia sporu vo veci samej bol zachovaný faktický a právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý by bol ohrozený realizáciou záložného práva žalovaného 1./ rade. Nestotožnil sa ani s tvrdením súdu, že vzhľadom k tomu, že už výkon záložného práva začal výkonom dražby a vykonávateľom dražby je dražobník s tým, že žalovaný v 1./ rade ako veriteľ má právo navrhnúť výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci, pričom vlastník má právo domáhať sa ochrany vlastníckeho práva žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Domnieva sa, že keďže dražobník koná v mene záložného veriteľa, nariadené neodkladné opatrenie by obmedzilo aj dražobníka bez ohľadu na to, či je priamo stranou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, ak má byť dobrovoľná dražba vykonaná a následne sa má domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takýto postup považuje za nehospodárny.
12. Zdôraznil, že doposiaľ mu nebola doručená výzva preukazujúca začatie výkonu záložného práva. Potreba dočasnej úpravy pomerov žalobcu a žalovaného neodkladným opatrením je o to nástojčivejšia, že predmetom záložného práva je nehnuteľnosť - byt žalobcu, ktorý slúži ako obydlie nielen pre žalobcu, ale aj jeho rodinných príslušníkov. Z uvedených dôvodov je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako bolo navrhované. V predmetnej veci je dôvodná obava, aby realizáciou záložného práva nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeranými nákladmi, prípadne ďalšími súdnymi konaniami. Poukazujúc na uvedené trvá na nariadení neodkladného opatrenia.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
14. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca neodkladné opatrenie podal súčasne so žalobou o určenie, že záložného právo nevzniklo a o určenie neplatnosti právneho úkonu, doručenou súdu prvej inštancie dňa 02. 10. 2017. Žalobou vo veci samej sa domáha určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 07. 12. 12. 2011 medzi záložcom E. C. ako žalovanou v 2./ rade a záložným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako žalovaným v 1./ rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod R. vo vzťahu k predmetu záložného práva nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor v LV č. XXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území Q., obec Q., a to bytu č. XX na X. Poschodí, vchod I. bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele registra „C“, č. XXXX/XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 189/10000-in je neplatná. Ďalej sa domáhal určenia, že záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 07. 12. 2011 medzi záložcom E. C. ako žalovanou v 2./ rade a záložným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako žalovaným v 1./ rade, zapísané v katastri nehnuteľností v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, obec Q. bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele registra „C“, č. XXXX/ XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 189/10000-in je neplatné. V ten istý deň doručil so žalobou aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1./ rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor v LV č. XXXX nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., a to bytu č. XX, na X. poschodí, vchod I., bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcela registra „C“ č. XXXX/ XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 189/10000- in, podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07. 12. 2011, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod V XXXX/XX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol uznesením zo dňa 27. 10. 2017, č. k. 4C/542017-45, uložil žalovanému v 1./ rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. Q. ako byt č. XX na H. poschodí vo vchode I., bytového dom súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 07. 12. 2011, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4C/54/2017. Predmetné rozhodnutie napadol odvolaním žalovaný v 1./ rade, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 5Co/73/2018-83, zo dňa 04. 04. 2018 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).
17. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
18. Ďalej odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.
19. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.
20. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.
21. Odvolací súd preskúmajúc listinné dôkazy zo súdneho spisu dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, majúc za nedostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako to žiadal žalobca v podaní dourčenom súdu prvej inštancie dňa 02. 10. 2017 označenom ako Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 07. 12. 12. 2011 uzatvorená medzi záložcom E. C. ako žalovanou v 2./ rade a záložným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako žalovaným v 1./ rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod č. V XXX/XX vo vzťahu k predmetu záložného práva nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Q., katastrálny odbor, LV č. XXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území Q., obec Q., a to bytu č. XX na X. poschodí, vchod A, bytového. domu súp. č. XXXX postaveného na parcele registra „C“, č. XXXX/XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 189/10000-in je neplatná. Ďalej sa domáhal určenia, že záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 07. 12. 2011 medzi záložcom E. C. ako žalovanou v 2./ rade a záložným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako žalovaným v 1. rade, zapísané v katastri nehnuteľností v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, obec Q.ytového
domu súp. č. 2423 postaveného na parcele registra „C“, č. XXXX/XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 189/10000-in je neplatné. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1./ rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, LV č. XXXX nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., a to bytu č. XX, na X.. poschodí, vchod I. bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcela registra „C“ č. XXXX/ XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 189/10000- in, podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07. 12. 2011, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pod V XXXX/XX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
22. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe obsahu súdneho spisu k správnym právnym záverom, keď konštatoval, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to navrhoval žalobca.
23. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobca) osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
24. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
25. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery strán a neexistuje ani obava, že exekúcia, resp. výkon rozhodnutia bude ohrozený. Aj keď podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, z podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, na to, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, by museli byť splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia (najmä potreba bezodkladne upraviť pomery) aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd však ani v čase rozhodovania o podanom odvolaní nevzhliadol splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nemožno vyhovieť návrhu žalobcu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi tak, ako to v návrhu žiadal.
26. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom smere, že tak, ako sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia nemôže byť dosiahnutá ochrana, ktorej sa podaným návrhom domáha. Odvolací súd zdôrazňuje, že len samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že záložný veriteľ má právo podať návrh na výkon záložného práva výkonom dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, keďže si žalobca (resp. žalovaná v 2./ rade) neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, ktorú so záložným veriteľom uzavrel. Vzhľadom k tomu, že výkon záložného práva záložným veriteľom (žalovaným v 1./ rade) začal a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol vo fáze oceňovania spornej nehnuteľnosti je potrebné poukázať aj na to, že výkon záložného práva sa už realizuje prostredníctvom vybranej dražobnej spoločnosti. Vykonávateľom dražby je v takomto prípade dražobník. Taktiež aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ak sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha zdržania výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je potrebné si ustáliť okrem iného okruh subjektov, voči ktorým je potrebné sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhať. V tomto smere odvolací súd námietky žalobcu, že by nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade znamenalo aj obmedzenie činnosti dražobníka v súvislosti s realizáciou dobrovoľnej dražby považoval za neodôvodnené. Ak by aj súd nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade, nemalo by to žiaden vplyv na činnosť dražobníka, a teda tak ako bolo už vyššie uvedené, nebola by žalobcovi poskytnutá ochrana vlastníckeho práva pred výkonom záložného práva, ktorú neodkladným opatrením sledoval.
27. Odvolací súd opätovne na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukázal v súvislosti s vyššie uvedeným na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014 a poznamenal, že z § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, vyplýva, že priamo záložný veriteľ plní takpovediac funkciu nezávislej súdnej moci (pričom vyhlásenie veriteľa plní funkciu exekučného titulu), keďže bez priznania práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu, umožňuje tzv. „vyhlásením veriteľa o pravosti výške a splatnosti pohľadávky“ realizovať dobrovoľnú dražbu a týmto spôsobom zasahovať do princípov právneho štátu ako aj do ústavného práva vlastníka nehnuteľností (čl. 19, čl. 20 Ústavy SR) a realizovať dobrovoľnú dražbu bez exekučného titulu. Inak povedané k realizácii dobrovoľnej dražby v prípade záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom, ktorý by mal byť podkladom na „nútený“ predaj nehnuteľnosti v tomto prípade predaj prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
28. Poukazujúc na uvedené skutočnosti nemožno teda s poukazom na skutkový a právny stav dospieť k záveru, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, resp. že by hrozila ťažko odstrániteľná ujma na právach žalobcu. Navyše keď žalobca nesprávne označil subjekty, voči ktorým sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Taktiež nie je z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé, z akého dôvodu označil ako žalovanú v 2./ rade svoju manželku, ktorej pasívna legitimácia nie je v tomto konaní daná, a teda aj táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2./ rade.
29. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalobcu, že realizáciou dobrovoľnej dražby bude zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva k spornému bytu takým spôsobom, že budú porušené jeho práva nenapraviteľným spôsobom, poukazuje na to, že žalobca má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdia, že je v rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby. Je síce pravda, že v takom prípade musí najskôr prebehnúť dražba, a teda (v prípade vydraženia predmetu dražby) dôjde k formálnej zmene vlastníctva nehnuteľností žalobcu, avšak zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva bytu príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy žalobcov, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. Keďže existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti dražby), ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcov, pričom do práv iných oprávnených subjektov (v tomto prípade najmä do práva záložného veriteľa zákonným spôsobom speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia
navrhovaného žalobcom, s ohľadom na princíp proporcionality bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
30. Záverom je potrebné dodať, že vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu. Žalobca neosvedčil potrebu chrániť jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného v 1./ rade na vrátenie poskytnutého úveru.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd nemá rovnako ako odvolací súd prvej inštancie za osvedčené, že by bolo dôvodné dočasne upraviť pomery strán sporu za danej skutkovej situácie. Žalobcom tvrdené skutočnosti v odvolaní neodôvodňujú procesný postup odvolacieho súdu v zmysle § 388 CSP tak, že by primäl odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak, ako to žalobcovia žiadali.
32. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a ani im žiadne nevznikli.
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).