Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-30-2022.pdf
PDF · 67.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/30/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci odsúdeného I. J., nar. XX.XX.XXXX pre pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), b), j) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 31. marca 2022, konajúc o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/32/2020 zo dňa 07. februára 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného I. J. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 10T/32/2020 zo dňa 07. februára 2022 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 446 ods. 1 Tr. por. zamietol žiadosť odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 07.02.2022 sťažnosť, ktorú bližšie zdôvodnil podaním doručeným krajskému súdu dňa 28.02.2022. V sťažnosti v podstate uviedol, že súd mal pribrať do konania znalca z odboru psychiatria na posúdenie jeho aktuálneho stavu, keďže z uloženého trestu už vykonal 2 roky. Namietal, že okresný súd nepostupoval správne a nevykonal všetky potrebné dôkazy, a preto rozhodol predčasne, keď jeho žiadosť zamietol. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, keďže už 2 roky abstinuje. Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že I. J. bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/32/2020 zo dňa 06.07.2020, právoplatným dňa 22.07.2020 uznaný vinným z pokračovacieho zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), b), j) Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. Podaním zo dňa 07.06.2021 odsúdený požiadal o zmenu formy ochranného protialkoholického liečenia, o ktorej príslušný okresný súd podľa § 406 ods. 2 Tr. por., rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením. Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie,
môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení. Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku, o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý. Ochranné liečenie je jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných opatrení. Význam ochranného liečenia je v záujme spoločnosti na ochranu pred páchateľmi trestných činov a činov ináč trestných a má veľký význam aj pre samotné osoby, ktorým sa ukladá, a to z hľadiska kladného dopadu liečenia na ich ďalší život. Poskytuje ochranu pred duševne chorými alebo návykovo závislými osobami ich izoláciou v ústavoch alebo ich ošetrením v príslušnej ambulancii bez takej izolácie, pričom páchateľovi umožňuje liečiť sa poskytnutím odbornej lekárskej starostlivosti. Okresný súd, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva odsúdeného na obhajobu, rozhodol na verejnom zasadnutí v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutím v ust. § 176 ods. 2/ Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Veľmi citlivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenie je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď u odsúdeného podľa § 446 ods. 1 Tr. por. zamietol jeho žiadosť o zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia. V merite veci krajský súd nevzhliadol dôvody, ktoré by mali viesť k inému rozhodnutiu než k akému dospel prvostupňový súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.02.2022. Skutočnosť, že odsúdený počas výkonu trestu nútene abstinoval, čo sa pre neho mohlo javiť ako forma vyliečenia, nemohlo viesť k záveru, že potreba ochrannej liečby formou ústavnou ako znalkyňa K.. U. J. navrhla v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, by sa javila nepotrebnou, resp. že by bola potrebná jej zmena na ambulantnú formu. Nadriadený súd uvádza, že predpokladom zmeny spôsobu výkonu ochranného liečenia pred jeho nástupom je podstatná zmena okolností, na základe ktorých bolo ochranné liečenie uložené. K takýmto zmenám okolností zatiaľ u odsúdeného nedošlo. Zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyplynulo, že u odsúdeného bol zistený symptomatický abúzus so znakmi závislosti 3.-4. vývojová fáza alkoholizmu podľa Jellinka. Ako ďalej vyplýva z obsahu spisového materiálu počas výkonu trestu odňatia slobody ochranné liečenie do dňa rozhodovania prvostupňového súdu nezačal vykonávať, preto má krajský súd v zhode s úsudkom prvostupňového súdu za to, že tak pre odsúdeného, ako aj z hľadiska ochrany spoločnosti, má byť prospešnejšie, ak na slobodu by išiel už po absolvovaní liečby, a to s poukazom na jeho trestnú minulosť, ako aj skutočnosť, že trestnej činnosti sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.