Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_68P-220-2021.pdf
PDF · 105.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/220/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, A., t.č.: T. XX, A. a otca - F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. rad XX/XX, M., o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné otcovi k mal. R. zo sumy 100 eur na sumu 140 eur mesačne s účinnosťou od 30.09.2021, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.09.2021 do 31.03.2022 v celkovej sume 241 eur je otec povinný splácať po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohoto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/62/2018-59 zo dňa 14.05.2018 v časti výšky výživného.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.09.2021 domáhala zvýšenia výživného otcovi na mal. R. zo sumy 100 eur na 200 eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2021. Návrh odôvodnila tým, že naposledy sa o výške výživného rozhodovalo v roku 2018, od kedy došlo k podstatnej zmene pomerov u dieťaťa, ktoré v septembri 2021 nastúpilo na základnú školu. Otca oboznámila s nákladmi na školu ako aj zoznamom pomôcok, ale ničím navyše jej na dcéru neprispel.
2. Matka trvala na podanom návrhu. Otec s návrhom nesúhlasil z dôvodu jeho zlej finančnej situácie a faktu, že on si bráva dcéru na víkendy, pre dcéru si chodí a aj ju vozí matke. Kolízny opatrovník žiadal zvýšiť výživné aspoň na 150 eur vzhľadom na terajšie zvýšené ceny potravín a to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a vyjadrením kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom OS Bratislava V sp. zn. 59P/62/2018, 59P/136/2018, potvrdením o príjme oboch rodičov, matkou predkladanými výdavkami na dieťa, rodným listom dieťaťa, potvrdením o návšteve školy, správou od terajšieho zamestnávateľa otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Naposledy bolo výživné na mal. R. upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/62/2018-59 zo dňa 14.05.2018 (právoplatné 11.6.2018), kedy bolo otcovi určené výživné 100 eur mesačne.
4.1. Matka bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, sama bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 214,70 eur a rodinné prídavky na dieťa 23,68 eur. Brigádnicky si privyrábala príležitostne na dohodu o pracovnej činnosti, z čoho mala príjem v 3/2018 v sume X,XX eur netto a v 4/2018 v sume XX,XX eur netto. Matka mala vyživovaciu povinnosť k synovi Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nebol v jej osobnej starostlivosti. 4.2. Otec mal okrem mal. R. vyživovaciu povinnosť aj k mal. N. V., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú platil výživné po 100 eur mesačne. Otec vtedy na pojednávaní tvrdil, že od 5.2.2016 pracuje v stavebnej firme Q., s.r.o. a že v roku XXXX mal netto mesačný príjem XX,XX eur. Od X/XXXX nepracoval a až dňa XX.X.XXXX uzatvoril pracovnú zmluvu s firmou Q., s.r.o. na dobu neurčitú, vykonával stavebné práce a zarábal na dohodu U. eur brutto mesačne. Čo sa týka jeho vtedajších majetkových pomerov, tak na základe kúpnej zmluvy z XX.X.U. predal podiel X-ce na nehnuteľnostiach v V. za XX.U. eur ( parcelu) a záhradu za XX.U. eur. V tom čase býval otec v byte jeho sestry a podľa vyjadrenia otca ona platila všetky výdavky spojené s jeho bývaním v jej byte. Y. v rámci konania (sp. zn. XXP/XX/XXXX) tvrdil, že sestra mu finančne pomáha mesačne v sume XXX-XXX eur a že jej mal vrátiť XX.XXX eur, ktorú mal z vyššie uvádzanej kúpnej ceny za nehnuteľnosti. V.. R. bola v celodennej opatere matky.
5. V súčasnom období obaja rodičia nezmenili svoj osobný stav, ani jednému nevznikla ďalšia vyživovacia povinnosť .
6. Matka býva s dcérou v prenajatom byte ( garzónke), s ktorým má mesačné výdavky vrátane energií v sume XXX eur. V. má stredoškolské vzdelanie s maturitou v Y. aktuálne pracuje ako upratovačka a má netto mesačný príjem XXX,XX eur. Podľa vyjadrenia matky si občas brigádnicky privyrobí umývaním okien sumu cca XXX eur, aby mohla pokryť výdavky na dieťa. Tiež poberá rodinné prídavky na dieťa, v roku XXXX to bolo v sume XX,XX eur mesačne, od XX.XX.XXXX je to v sume XX,XX eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky jej otec platí výživné na dieťa 100 eur nepravidelne. Matka nemá zdravotné problémy. Platí výživné na syna Q. ( nar. XX.XX.XXXX), ktorého nemá v osobnej starostlivosti, v sume XX eur mesačne. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že otec ničím navyše na dcéru neprispieva ani po jej nástupe na základnú školu. Nekúpil jej ani len jednu ceruzku do školy.
7. Otec pracuje na základe pracovnej zmluvy z XX.X.XXXX vo firme S., s.r.o. ako pomocník na stavbe a aj jazdí na bagri X-X krát v mesiaci v tej istej firme. Y. je vyučený P.. Pred tým pracoval pre firmu Q., s.r.o., ktorá predala bager jeho terajšiemu zamestnávateľovi a práve ten bager aj občas obsluhuje. Podľa vyjadrenia otca v predchádzajúcom zamestnaní aj u terajšieho zamestnávateľa zarobí mesačne cca XXX eur. Otec súdu uviedol, že nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať niekde vo fabrike za iné finančné ohodnotenie. Avšak podľa otca všade vyžadujú prax v odbore, ktorú on nemá a nie je jednoduché nájsť si prácu, keď je covid. Otec pracuje týždenne XX hodín a na inom mieste nepracuje. Podľa otca on doma nesedí, ale viac sa súdu k tomu nevyjadril. Otec vlastní osobné motorové vozidlo zn. A., trojková rada, rok výroby XXXX a platí si ročne zákonnú poistku XXX eur. Otec býva v podnájme v M. v X-izbovom byte, ktorý patrí jeho sestre. Má mesačné výdavky s bývaním vrátane energií v sume XXX eur. Pôvodom to bol rodičovský byt, v ktorom sa otec staral a opatroval aj svojho chorého otca ( bol otcom aj jeho sestry). Otcovi už rodičia nežijú a rodičovský byt je písaný na jeho sestru. Podľa tvrdení otca v čase, keď sa o otca staral, tak mu peniaze na život dávala jeho sestre, tiež platila jeho dlžoby ( mesačne splátky po 3XX eur) a to po dobu 2-3 roky a preto jej aj platil XX.XXX . eur z predaja jeho nehnuteľností. Doposiaľ má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. N., na ktorú platí výživné po 100 eur mesačne a nestretáva sa s ňou. Podľa tvrdenia otca ho matka neinformuje o dieťati a on tak netuší, koľko aké sú výdavky na jeho dcéru R.. Otec má mesačne výdavky na dcéru R. v súvislosti s dopravou , lebo si ju chodí od matky brať. Niekedy chodí pre ňu autom a niekedy vlakom Celkové výdavky na jednu cestu tam a späť vyčíslil sumou 20 eur. Mal by si ju brávať každý týždeň, ale podľa jeho tvrdenia k nemu chodí aj častejšie podľa nálady matky, ale už presne konkrétne kedy ju mal častejšie súdu neuviedol.
8. Z obsahu správy otcovho zamestnávateľa S. s.r.o. mal súd preukázané , že otec je v ich spoločnosti zamestnaný rok na pár hodín denne a výplatu má nemennú.. pracuje na skrátený úväzok a jeho mzda je XXX eur mesačne.
X. Mal. R. je žiačkou 1. ročníka základnej školy. V škole sa stravuje a chodí do školskej družiny. Mesačné výdavky na školskú jedáleň sú v priemere 33 eur a za školskú družinu 20 eur. Podľa tvrdenia matky má mesačné výdavky na jej stravu, ošatenie a drogériu v sume cca 300 eur. Z obsahu žiackej knižky dieťaťa mal súd preukázané, že matka zaplatila XX.X.XXXX za triedny fond dieťaťa sumu 70 eur ( ide o poplatok na celý školský rok). 9.1. Matka odôvodnila návrh na zvýšenie od 02.09.2021 tým, že skôr návrh nepodávala, lebo síce vedela, že dieťa nastupuje do 1. ročníka ZŠ, ale nemala zoznam zo školy, čo treba kúpiť. Od otca skôr nežiadala zvýšiť výživné.
10. Zhodným tvrdením rodičom mal súd preukázané, že otec sa s maloletou pravidelne stretáva, chodieva k nemu v priemere každý druhý týždeň od piatku do nedele, pritom otec si ju chodí vyzdvihnúť a tiež ju privezie v nedeľu späť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Na druhej strane ak sú majetkové pomery povinného rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho povinného rodiča.
13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného na dieťa z 100 eur na 200 eur od 02.09.2021.
21. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými
potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
22. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 zákona o rodine už samotný vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
23. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 3 a pol roka, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u maloletej došlo k zmene pomerov v tom, že nastúpila na základnú školu, aktuálne je v prvom ročníku. S nástupom do školy boli u matky prirodzene zvýšené výdavky na zakúpenie okrem školskej tašky minimálne všetkých základných školských pomôcok, pracovných zošitov, školských poplatkov ako je pr. ZRPŠ, poplatok za školskú družinu či školské obedy. Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov u dieťaťa, ktorá by odôvodňovala návrh matky na zvýšenie výživného u zdravého dieťaťa o 100%
24. Ani jeden z rodičov svoj osobný stav nezmenil, ani im nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky sa zvýšil z cca XXX eur ( XXX.XX + XX,XX + priemerný zárobok z brigády XX ) na sumu XXX,XX eur ( XXX,XX + XX,XX + cca XXX+ výživné od otca XXX) netto mesačne , t.j. v priemere o XXX,XX eur. Matka poukázala na to, že nakoľko jej otec neplatí výživne riadne a včas, v záujme zabezpečiť potreby dcéry sa snaží si aj brigádnicky občas privyrobiť umývaním okien. Otec si dieťa k sebe bráva minimálne každý druhý týždeň od piatku do nedele, kedy dcére zabezpečuje aj stravu, odvoz. Avšak otec matke navyše ničím neprispieva na školské potreby či školské aktivity dieťaťa ( tu má súd na mysli aj školskú jedáleň a družinu).
26. Otcov netto mesačný príjem sa zvýšil, lebo v čase posledného rozhodovania súdu mal brutto mesačný príjem XXX eur a aktuálne má príjem podľa tvrdenia samotného otca v sume cca XXX eur netto. D. otca síce oznámil, že otec pracujúc na skrátený pracovný úväzok má netto mesačný príjem XXX eur mesačne, ale nakoľko otec sám súdu uvádzal príjem XXX eur a vychádzajúc aj z jeho prezentovaných mesačných výdavkov ( na bývanie, výživné na dve deti, cestovné pri prevoze dcéry, platba poistky za auto, strava, atď. ) si súd ustálil, že jeho príjem je vyšší než XXX eur. B. ďalej prihliadal na otcove vzdelanie a fakt, akú pracú vykonáva resp. vykonával u predchádzajúceho zamestnávateľa. Y. pomocných stavebných prác pracuje u toho istého zamestnávateľa aj ako bagrista. B. otec uviedol, že nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať aj u iného zamestnávateľa s možnosťou dosahovať vyšší príjem. M. na vyššie uvedené skutočnosti súd pri zisťovaní reálneho príjmu otca použil tzv. potencionálny príjem. M. z obdobných príjmom ako majú osoby s obdobným vzdelaním otca ovládajúci obdobné práce, ako robí on a dospel k otcovmu potencionálnemu netto mesačnému príjmu cca XXX eur. Z súdnej praxe je súdu známe, aké sú zárobky osôb s obdobným vzdelaním otca v okolitých fabrikách a to aj so základným vzdelaním. B. prihliadal i na to, že otec nemá reálne denne v starostlivosti žiadne maloleté dieťa, o ktoré by sa musel starať. B. ďalej vychádzal aj z toho, že otec má motorové vozidlo a teda nemá problém ani s prepravou za zamestnávateľom. C., súd je toho názoru, že pokiaľ vie otec obsluhovať bager, nič mu nebráni hľadať si obdobnú prácu na plný úväzok a to hlavne za súčasného stavebného rozmachu na B..
XX.X. Súd nemohol opomenúť vyhodnotiť ani ostatné majetkové pomery otca. Y. v roku XXXX predal ( X mesiace pred pôvodným rozhodnutím) predal svoj podiel nehnuteľností za XX.XXX eur, pritom podľa tvrdenia otca sumu viac ako XX.XXX-XX.XXX eur použil na splatenie svojich dlhov v prospech svojej sestry. Na druhej strane byt, ktorý pôvodne patril jeho rodičom a rodičom jeho sestry, je aktuálne zapísaný len vo vlastníctve jeho sestry, pritom otec neuviedol, že by mu sestra podiel dedičstva na tomto byte vyplatila alebo že by jej bezodplatne podiel na byte odstúpil. C. preukázateľne mal súd preukázané, že otec na vzdelávanie dcéry ( t. j. školské pomôcky), družinu ani jedáleň, D. ničím neprispieva. V. má matky v súvislosti so školou dieťaťa výdavky na družinu ( XXeur), stravu v škole ( XX eur) , D. ( XX eur ročne. t. j. X eur pri XX školských mesiacoch), prezúvky do školy, úbor na telesnú a ďalšie bežné , ktoré sú zrejmé každému, kto do školy chodil. Súd však neopomenul ani na otcom deklarované výdavky na cestovné pre dcéru a stravu cez víkendy u neho, avšak tu súd dodáva, že nie len on ale i matka zabezpečuje stravu dieťaťu cez víkend, je u nej, preto tento jeho výdavok ( ktorý ani nešpecifikoval) nemohol ovplyvniť rozhodovanie o výške výživného.
27. V ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u mal. R., skúmal objektívnosť jej mesačných výdavkov a či jej otec aj niečím naviac prispieva. V.. R. bola v roku XXXX pri poslednom rozhodovaní o výživnom v osobnej starostlivosti matky. V súčasnosti je v 1. ročníku základnej školy. V. primerane veku vyrástla, je staršia o X a pol roka, zvýšili sa výdavky na jej ošatenie z dôvodu jej rastu, tiež výdavky spojené s vzdelávaním. B. sa zaoberal výdavkami na dieťa, ktoré matka odprezentovala, posudzoval ich dôvodnosť a objektívnosť. Matkou odprezentované výdavky na dieťa sú síce vyššie, ale primerané reálnemu skutočnému stavu pri prváčke na základnej škole. Ani jeden z matkou špecifikovaných výdavkov na dieťa súd nepovažuje za neprimeraný. Všeobecne platí, že obaja rodičia sa majú rovnodielne podieľať nie len na výžive a výchove dieťaťa, ale aj na vzdelávaní vrátane zakupovania školských pomôcok, prípadne školských výletov, platby ZRPŠ, družiny či obedov v škole. Treba si totiž uvedomiť, že výživné na dieťa má prednosť pred výdavkami rodičov, aj pred splácaním pôžičiek, úverov.
28. Na základe zistení, že u oboch rodičov došlo k zvýšeniu príjmu a R.a je žiačkou základnej školy dospel súd k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi, ale prihliadal aj na fakt, že maloletá sa s otcom stretáva, otec si pre ňu chodí. Tu súd však prihliadal na to, že síce mal otec sestre vyplatiť dlh z predaja jeho pozemkov, avšak nenadobudol ani časť z bytu po jeho rodičoch, pritom on mal otca doopatrovať. Byt je písaný len na jeho sestru, ktorá ho v byte nechala bývať len za úhradu nákladov. Takéto konanie otca súd hodnotí ako neprospešné pre mal. R. a preto aj dospel k záveru, že aj vzhľadom na ustálený otcov potencionálny príjem zvýšiť mu výživné o XX eur mesačne. Ide o sumu, ktorá bude slúžiť na pokrytie pomernej časti výdavkov matky spojených so školou, štúdiom, školskými aktivitami dieťaťa. Súd takto určené výživné považuje za spravodlivé aj z dôvodu, že ak si môže matka nájsť brigádu na privyrobenie, tak by ani otcovi v tom nemalo nič brániť, keďže robí len na skrátený úväzok, nemá zdravotné problémy, je motorizovaný a denne sa nestará o žiadne maloleté dieťa.
29. Súd zvýšil výživné až od dňa doručenia jej návrhu na súdu, t. j. od 30.09.2021, lebo ničím objektívne nezdôvodnila, čo jej bránilo podať si návrh skôr. Jej argumentácia, že do septembra 2021 nemala zo školy dcéry zoznam potrebných pomôcok neobstojí, lebo ako matka vedela, že dieťa nastupuje do prvého ročníka, s čím sú spojené minimálne výdavky na školskú aktovku, prezúvky do školy, obuv na telesnú, školský úbor atď. Z tohto dôvodu aj súd návrh matky zamietol v časti zvýšenia výživného prevyšujúcej sumu 140 eur a v časti spätného výživného od 02.09.2021.
30. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 30.09.2021 ( kedy bol doručený návrh na súd), súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.09.2021 do 31.3.2022 v sume 241 eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do 31.3.2022 z dôvodu, že rozhodoval 31.3.2022, t.j. po 15 dni v mesiaci. ( K sume 241 eur dospel tak, že vychádzal z toho, že otec má doposiaľ určené výživné mesačne po 100 eur. Čiže počítal mesačne s nedoplatkom po 40 eur mesačne za mesiace október /2021 až marce /2022, t.j. 6 x 40 eur + pomerná časť za jeden deň 30.9.2021 nedoplatok vypočítal v sume 1,33 eur / 1 deň :30 dní septembra x 40 eur = 1,33 eur/, t.j. celkovo 241,33, zaokrúhlene 241 eur). Nedoplatok na zročnom výživnom súd uložil povinnosť otcovi zaplatiť v splátkach po 10 eur majúc na zreteli, že otec je povinný primárne platiť mesačne bežné výživné a popri tom nedoplatok na výživnom dosplácať.
31. Takto určené výživné považuje súd nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa a s tým spojenými výdavkami, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.
32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.