Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/61/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovaným: 1/ U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, Y., 2/ Z. K., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, Z., o zaplatenie 3.257,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. augusta 2016, č.k. 37C/370/2015-56, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním odmietol odpor žalovaného 2/ proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava, č.k. 27Ro/406/2014-23, zo dňa 11.12.2014. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že súd prvej inštancie platobným rozkazom zo dňa 11.12.2014, č.k. 27Ro/406/2014-23, zaviazal žalovaných 1/, 2/, aby spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi istinu 3.257,90 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,09% ročne zo sumy 2.940,66 eur odo dňa 6.11.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.216,10 eur od 6.11.2013 do zaplatenia, trovy konania za súdny poplatok 195 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 310,10 eur alebo v tej istej lehote podali odpor s odôvodnením vo veci samej na súde prvej inštancie. Súdu prvej inštancie bolo dňa 28.4.2016 doručené podanie žalovaného 2/ zo dňa 20.4.2016 označené ako „odvolanie“, ktoré je podľa obsahu odporom proti platobnému rozkazu. Žalovaný 2/ v tomto odpore uviedol, že daný úver si brala žalovaná 1/ na opravu rodinného domu, ktorého je majiteľkou. V tej dobe žili v spoločnej domácnosti, preto bol jej ručiteľom. Neskôr sa koncom roku 2013 z jej domu odsťahoval. Snažil sa s ňou komunikovať o finančnom vysporiadaní, no nepodarilo sa mu to pre jej nereagovanie na jeho výzvy. To viedlo k tomu, že sa nabaľoval dlh, úroky a súdne poplatky. Nemieni byť potrestaný dlhom z úveru, ktorý si vzala žalovaná 1/. Peniaze boli prevedené jej, nie jemu. Žiadal preto, aby ho súd zo spomínaného úveru vyňal. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 267, § 268 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Súd na dôvody žalovaného 2/ uvedené v odpore uviedol, že na odôvodnenie odporu môže žalovaný uviesť akékoľvek vecné alebo právne tvrdenia, ktoré spochybňujú opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom rozkaze, čo do dôvodu alebo výšky. Ak žalovaný na odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, napr. nekomunikáciu spoludlžníčky s ním v skoršom štádiu alebo, že úver bol použitý na opravu jej domu, nemožno povedať, že by bol odpor vecne odôvodnený resp. v merite veci, a súd ho podľa § 267 ods. 2 písm. c) odmietne. Žalovaný 2/ sám vo svojom odpore uviedol, že v tom čase súhlasil s ručením za predmetný úver, preto v tomto svetle nemožno jeho námietky uvedené v jeho odpore považovať za vecné odôvodnenie odporu. V odpore žalovaný musí uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku. V danom prípade tomu tak nebolo. Žalovaný 2/ nespochybnil uzatvorenie zmluvy alebo to, že bol ručiteľom,

nerozporuje dlh. V odpore uvádza okolnosti čerpania a použitia úveru. Vzhľadom k uvedenému preto súd odpor odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný 2/. Uviedol, že mal vážny záujem splatiť polovicu z dlhu voči spoločnosti CETELEM, len sa so žalovanou 1/ nevedel nijako skontaktovať a už vôbec nie dôstojne dohodnúť. Naďalej je ochotný splatiť polovicu dlhu, no očistenú od úroku z omeškania, je ochotný začať čo najskôr splácať polovicu istiny. Navýšenie dlhu spôsobila žalovaná 1/ svojím arogantným a ľahkovážnym prístupom k vzniknutému problému. Nakoľko je v dnešnej dobe otcom a partnerom matke svojho dieťaťa, je ochotný a schopný splácať po 20 eur mesačne, nakoľko má ešte aj exekúciu z minulosti.

3. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie o odmietnutí odporu. Tvrdenia žalovaného 2/ v podanom odpore nemožno považovať za vecné odôvodnenie odporu z dôvodu, že žalovaný 2/ nespochybnil tvrdenia žalobcu ohľadom uzatvorenia úverovej zmluvy, výšky dlhu ani ručiteľského záväzku. Žalobca tvrdenia žalovaného 2/ ohľadom okolností čerpania a použitia predmetného úveru nepovažuje za vecné odôvodnenie odporu. Podanie odporu považuje za účelové, ktorého cieľom je len oddialenie vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania v rozsahu jedného úkonu právnej služby, 1 x režijný paušál a 20% DPH.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 potom, čo zistil, že odvolanie je podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ 355 a § 357 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

5. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie v danej veci vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú istinu spolu s príslušenstvom. Súčasne poučil žalovaných, že súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej alebo neoprávnenou osobou. Zároveň žalovaných poučil, že majú v odôvodnení odporu opísať rozhodujúce skutočnosti o ktoré opierajú svoju obranu proti platobnému rozkazu. K odporu mali pripojiť listiny, na ktoré sa odvolávajú, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

6. Podľa § 267 ods. 1 odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, o tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

7. Podľa § 267 ods. 2 písm. c) súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

8. Žalovaný 2/ v podaní označenom ako odvolanie z 20.4.2016 (podľa obsahu odpor proti platobnému rozkazu) uviedol, že daný úver si brala žalovaná 1/ na opravu svojho rodinného domu. V tej dobe žili v spoločnej domácnosti, preto bol jej ručiteľom. Koncom roku 2013 sa z jej domu odsťahoval, snažil sa s ňou komunikovať o finančnom vysporiadaní, no nepodarilo sa mu to pre jej nereagovanie na jeho výzvy. To viedlo k tomu, že sa nabaľoval dlh, úroky a súdne poplatky. Pretože bol úver použitý na opravu jej domu a pretože v dome, keď bol úver ešte nenabalený o úroky, s ním žalovaná 1/ nekomunikovala, nemieni byť potrestaný dlhom s úverom, ktorý si vzala žalovaná 1/. Peniaze boli prevedené jej, nie jemu, žiadal preto, aby ho súd z platobného rozkazu vyňal.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil obsah odporu proti platobnému rozkazu, podaného žalovaným ako vecne neodôvodnený, pretože žalovaný nespochybnil pohľadávku žalobkyne relevantnými argumentami.

10. Povinnosť odôvodniť odpor ustanovila novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 46/1994 Z.z. účinným od 1.4.1994. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že dôvodom ustanovenia

povinnosti odpor odôvodniť, bolo veľké množstvo prípadov, keď žalovaní bez akýchkoľvek právnych a vecných dôvodov, len s úmyslom oddialiť vybavenie veci, podávali proti platobným rozkazom odpor. Občiansky súdny poriadok ale rozsah a obsah odôvodnenia odporu nijako neupravoval. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 124/98 na odôvodnenie odporu mohol žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenie (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku. Nie je nutné, aby v odpore žalovaný reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoje právo. Nemusí ani uviesť dôvod ním tvrdeného zániku práv, s tým sa musí vysporiadať pri prejednaní veci súd v riadnom konaní. Z hľadiska posúdenia, či odpor je odôvodnený, nie je rozhodujúce ani to, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

11. K uvedenej problematike zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR, ktorý v uznesení zo dňa 3.6.2009, sp.zn. III. ÚS 161/2009, konštatoval, že v prípade právnej povahy odporu ide o špecifický spôsob procesnej obrany účastníka konania, ktorá má za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok. Voči platobnému rozkazu z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náležitostiach odporu jednoznačne vyplýva len povinnosť odpor odôvodniť vo veci samej, pričom z obsahového hľadiska postačuje, ak z odôvodnenia vyplýva iba nesúhlas účastníka konania s vydaným platobným rozkazom.

12. Z obsahu odporu vyplýva, že žalovaný 2/ nie je ochotný zaplatiť celú istinu a nie je ochotný zaplatiť ani príslušenstvo (úroky, poplatky), keďže omeškanie zavinila žalovaná 1/. V odpore uviedol dôvody, pre ktoré má za to, že by mal byť zbavený zodpovednosti za vzniknutý dlh. Či sú tieto dôvody aj spôsobilé pre priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného 2/, nie je v tomto štádiu konania podstatné. Odvolací súd preto považoval podaný odpor za odpor s vecným odôvodnením.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.

14. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .