Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/144/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., D. XXX/XX, t.č. prechodne bytom M. G. XXX, proti žalovanému T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom Y. L. XXX, L., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č. k. 2C/7/2016-15 zo dňa 4. októbra 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým súd konanie zastavil, ponecháva uznesenie nedotknuté.

Žalobkyňa nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým uznesením súd konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2) Žalobkyňa bola vo výzve náležite poučená o následkoch nezaplatenia poplatku, preto súd konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd založil na ustanovení § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobkyňa tým, že nezaplatila súdny poplatok, zavinila zastavenie konania, súd však týmto uznesením rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy nevyčíslil a ich náhrada ani nevyplýva zo spisu.

3) Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu o trovách konania je nepreskúmateľné, nakoľko nie je riadne odôvodnené. Konštatovanie, že si neuplatnil trovy je nepravdivé. Poukázal na to, že slovné spojenie „žiadam trovy“ je dostatočne určité pre priznanie nároku, a to aj vo svetle rozhodnutí NS SR a ÚS SR. Aj vzhľadom na judikatúru ÚS SR poukázal na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia.

4) Žalobkyňa sa vo veci nevyjadrila.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. V nenapadnutom výroku, ktorým súd konanie zastavil, ponechal uznesenie nedotknuté.

6) Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie tohto rozhodnutia a z uvedených dôvodov sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

7) V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s výrokom súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o výrok o trovách konania.

8) V prvom rade je nutné poukázať na to, že o zastavení konania (vrátane trov konania) bolo rozhodnuté dňa 4. októbra 2017 a v tomto čase sa žiadne vyjadrenie žalovaného v spise nenachádzalo. 9) Podľa ust. § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa ust. § 234 ods. 2 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

10) Vyjadrenie žalovaného bolo doručené do spisu až dňa 19.03.2018, t. j. takmer pol roka po tom ako súd rozhodol o zastavení konania a nepriznaní trov konania žalovanému, t. j. súd správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný si žiadne trovy nevyčíslil a ich náhrada ani nevyplýva zo spisu, nakoľko v tom čase tomu tak bolo. Teda neobstojí tvrdenie žalovaného, že tvrdenie súdu by bolo nepravdivé, keďže súd rozhodol podstatne skôr ako žalovaný svoje vyjadrenie vo veci zaslal súdu (pričom nedodržal ani lehotu na podanie vyjadrenia, ktorá mu bola daná vo výzve súdu).

11) V nadväznosti na uvedené potom ani neobstojí námietka ohľadne nedostatočného odôvodnenia a arbitrárnosti rozhodnutia, nakoľko súd vysvetlil z akých dôvodov rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, pričom dôvod je jasný, zrozumiteľný a zakladajúci sa na skutkovom stave, platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. 12) Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vecne správne, a preto ho potvrdil.

13) O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobkyňa, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, preto by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .