Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_40C-188-2011.pdf
PDF · 119.75 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-39C/44/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci žalobcu: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, občan U.epubliky B., bytom A. der U. XXXX, R. V., U. republika B., zastúpený advokátom: Y.. T. T., so sídlom V. XX, X., proti odporcovi: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. U. 9, X., právne zastúpený: Advokátka kancelária Cubinková, s.r.o., IČO: 472469910, so sídlom Mickiewičova 2, Bratislava, o zaplatenie 1.200.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2009 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovanému zaplatiť mu sumu 120.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 1.1.2009 a nahradiť mu trovy konania.
2. Tunajší súd pod sp. zn. 27Ro 700/2009 zo dňa 11.11.2010 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 120 000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 1.1.2009 do zaplatenia alebo, aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 27Ro 700/2009-170 zo dňa 24.2.2011 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.11.2010, spisová značka 27Ro/700/2009, keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č.k. 2Co 472/2011-222 zo dňa 31.1.2012 rozhodnutie prvého stupňa, ktorým zrušil platobný rozkaz, potvrdil.
4. Po viacnásobnom pripustení rozšírenia petitu žaloby z 5.3.2012, 3.10.2013, 14.7.2017 a 19.06.2018 sa ku dňu rozhodovania súdu žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 1.200.000,- eur s príslušenstvom a to na základe k návrhu pripojenej kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.2008 a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.2.2008.
5. Žalobný návrh bol odôvodnený tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 06.02.2008 od neho žalovaný odkúpil kone uvedené v jej prílohe č. 1, stroje, nástroje a zariadenia uvedené v jej prílohe č. 2, ako aj ďalšie zvieratá, stroje, mechanizmy, zariadenia a prostriedky v prílohách č. 1 a č. 2 neuvedené, ale využívané na farme v W. slúžiace na chov koní v spoločnosti R. R. V. s.r.o. W. (ďalej ak ako R., s.r.o.). Žalovaný sa žalobcovi za tento predmet zmluvy zaviazal zaplatiť sumu 1.800.000 eur v ročných splátkach po 75.000 eur, splatných do 31.12. príslušného roka, pričom prvá splátka mala byť uhradená do 31.12.2008. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.02.2008 žalobca žalovanému odstúpil jeho pohľadávky voči dlžníkovi spoločnosti R. R. V. s.r.o. W. v celkovej výške 39.875.324,70 Sk (1.323.618,29 eur) za
odplatu 1.100.000 eur, pričom žalovaný sa odplatu za postúpené pohľadávky zaviazal uhradiť žalobcovi v ročných splátkach po 45.000 eur splatných do 31.12. príslušného roka, pričom prvá splátka mala byť uhradená do 31.12.2008. Tieto pohľadávky mali podľa zmluvy vzniknúť výslovne z titulu pôžičky poskytnutej žalobcom ako veriteľom dlžníkovi za účelom krytia prevádzkových nákladov dlžníka, pričom vo výške 30.300.377 Sk boli identifikované titulom uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice zo dňa 09.09.2002 vyhotovenej Y.. N. T. pod č. N XXX/XX, NZ XXX/XX a vo výške X.XXX.XXX,XX Sk mali byť evidované v účtovníctve dlžníka. Žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu z dohodnutých splátok v celkovej ročnej výške 120.000 eur.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.09.2013 navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania. Argumentoval tým, že po uzavretí kúpnej zmluvy zistil, že vlastníkom minimálne časti predmetu kúpy bola spoločnosť R., s.r.o. W. XXX, spoločníkmi ktorej sú žalovaný (67%) a jeho matka N. B. (33%), ktorí obchodné podiely v tejto spoločnosti nadobudli kúpou od žalobcu podľa zmlúv o prevode častí obchodných podielov uzatvorených so žalobcom dňa 06.02.2008 (z tohto titulu od nich žalobca prevzal z titulu úhrady ceny za prevod obchodného podielu v súhrne sumu 100.000 eur) a časť predmetu kúpy v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy fyzicky neexistovala, na preukázanie čoho predložil potvrdenie Z. š.p. X. z XX.XX.XXXX o tom, že kone uvedené v ňom uvedenom zozname sú zapísané v L. knihe anglického plnokrvníka s údajom o registrácii ich majiteľa k 06.02.2008 a o úhyne viacerých v ňom označených koní v r. 2007. Nakoľko teda žalobca nebol v čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne vlastníkom celého predmetu kúpnej zmluvy, bola zmluva uzavretá v rozpore s občianskoprávnou zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám, a preto z dôvodu počiatočnej právnej nemožnosti predmetu plnenia považoval kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 38 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, kúpna cena predmetu kúpy bola dohodnutá en bloc, pričom však nakoľko časť predmetu zmluvy neexistovala, nie je možné od seba oddeliť časti obsahu kúpnej zmluvy.
7. Vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný namietal, notárska zápisnica, ktorou bola uznaná časť dlhu vo výške 30.300.377 Sk nebola pripojená k zmluve o postúpení pohľadávky a netvorila s ňou jednu listinu, pričom ju žalobca žalovanému nepredložil a tak žalovaný nemal ani možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. S dokladmi dlžníka, ktorého spoločníkom a konateľom sa žalovaný stal dňa 06.02.2008 sa mal tiež možnosť oboznámiť až po uvedenom termíne. K 06.02.2008 boli v účtovníctve dlžníka voči žalobcovi evidované záväzky v celkovej výške 10.846.971 Sk (k 31.12.2007 vychádzajúc zo súvahy dlžníka bola výška týchto záväzkov 11.053.971 Sk, pričom k zníženiu záväzku v čase od 01.01.2008 do 06.02.2008 došlo plnením žalobcovi dňa 14.01.2008 vo výške 32.000 Sk a výplatou šeku vtedajšej priateľke žalobcu dňa 22.01.2008 vo výške 175,000 Sk). Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval žalovaný za absolútne neplatný úkon z dôvodu jej čiastočnej neplatnosti v časti identifikácie pohľadávky, ktorá mala byť premetom postúpenia, keď identifikácia postupovanej pohľadávky je pritom podstatnou náležitosťou zmluvy, pričom však neidentifikovateľnú časť pohľadávky nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Mal za to, že neplatnosťou postihnutá časť právneho úkonu potom z dôvodu jej neoddeliteľnosti od ostatného jeho obsahu spôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu. Identifikáciu označenej časti postupovanej pohľadávky považoval za neurčitú z dôvodu, že z obsahu samotnej zmluvy je zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávok mal veriteľ voči dlžníkovi viacero pohľadávok (okrem pohľadávok evidovaných v účtovníctve dlžníka vo výške 9.574,947,70 Sk aj pohľadávky dlžníkom uznané v notárskej zápisnici), avšak aj uznané pohľadávky mali byť museli byť evidované v účtovníctve dlžníka ako právnickej osoby v zmysle zákona o účtovníctve. Nakoľko v účtovníctve dlžníka k 06.02.2008 boli evidované záväzky dlžníka voči žalobcovi v celkovej výške 10.846.971 Sk, z identifikácie postupovanej pohľadávky len právnym titulom a výškou (9.574.947,70 Sk) nie je jednoznačne určiteľné, aké pohľadávky mali byť predmetom postúpenia, keď na ich jednoznačnú identifikáciu by muselo byť v zmluve uvedené v akom časovom období postupované pohľadávky do uvedenej výšky žalobcovi vznikli. Keďže z obsahu zmluvy je jednoznačné, že postúpenie pohľadávok malo byť odplatné a keďže dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávok nezodpovedá nominálnej hodnotne postupovaných pohľadávok, neplatnosťou postihnutá časť zmluvy nie je oddeliteľná od jej ostatného obsahu. Napokon z opatrnosti vzniesol aj hmotnoprávnu námietku podľa ust. § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka neexistencie postupovaných pohľadávok podľa zmluvy s tým, že v takomto prípade dôkazné bremeno ich preukázania existencie postupovanej pohľadávky vznáša žalobca.
8. V replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.07.2017 žalobca okrem iného poukázal na vyjadrenie žalovaného v spore vedenom na Okresnom súd Malacky pod sp. zn. 10Cb/321/2008, na ktorom sa od 04.04.2008 prebiehal spor týkajúci sa farmy v obci W., v ktorom spore žalovaný už ako konateľ spoločnosti R., s.r.o. rovnako v pozícii žalovaného/odporcu v I rade popri žalobcovi ako žalovanom/ odporcovi v II. rade dňa XX.XX.XXXX založil písomné vyjadrenie k žalobe v ktorom výslovne uviedol, že „Spolu s obchodným podielom...mal navrhovateľ záujem nadobudnúť aj vlastníctvo k predmetom a zvieratám, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve odporcu v II. rade“ . Mal za to, že uvedené svedčí o tom, že žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2008 a aj neskôr dobre vedel, že predmet tejto zmluvy je vlastníctvom žalobcu a nie spoločnosti R., s.r.o. Z. žalovaného plne dôveroval, nakoľko jeho matka na farme pracovala dlhší čas. Žalobca v súvislosti s prevodom obchodného podielu na žalovaného a jeho matku a predajom koní a strojov žalovanému prenechal kompletnú dokumentáciu nachádzajúcu sa v spoločnosti R.. Predstava, že by žalobca previedol obchodný podiel v spoločnosti, ktorej majetkom by boli nehnuteľnosti, vyše 130 plemenných, chovných a dostihových koní, vyše 60 mechanizmov a ďalšia kompletná výbava farmy za cenu 100.000 eur nemá nič spoločné s realitou. Žalovaný nadobudnutím obchodného podielu spoločnosti R. nadobudol len nehnuteľnosti vedené na LV č. 2110 pre k.ú. W. v prospech tejto spoločnosti, avšak nie zvieratá a zariadenie farmy v W.. Skutočnosť, že podľa predloženého potvrdenia Z., š.p. X. boli v čase podpisu zmluvy 3 z koní, ktoré boli predmetom kúpy uhynuté podľa neho nezakladá neplatnosť zmluvy, keď mal za to, že žalovanému z tohto dôvodu vzniklo iba právo na odstúpenie od zmluvy v prípade, ak by predmet kúpnej zmluvy robil úhyn týchto koní neupotrebiteľným, k čomu však nedošlo, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že žalovaný farmu v W. prevzal a dodnes prevádzkuje, z ktorého dôvodu mu mohlo vzniknúť nanajvýš právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Mal za to, že v danom prípade išlo zjavné vady množstva, ktoré mohol žalovaný vytknúť v súlade s ust. § 499 OZ a nasl. V lehote 6 mesiacov odo dňa, keď si mohol predmet kúpy prezrieť, v ktorej však zo strany žalovaného k takémuto kroku nedošlo. Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi doposiaľ z dohodnutej kúpnej ceny nič nezaplatil považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi a princípmi spravodlivosti s poukazom na skutočnosť, že predmet kúpy prevzal do užívania.
9. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného voči zmluve o postúpení pohľadávok uviedol, že žalovaný sám uznal, že ku dňu 06.02.2008 dlžník (spoločnosť R., s.r.o., ktorú žalovaný spolu so svojou matkou prezval zmluvami o prevode obchodného podielu zo dňa XX.XX.XXXX) vo svojom účtovníctve evidoval žalobcovu pohľadávku vo výške 10.846.971 Sk, čo je suma vyššia, než je uvedená v zmluve o postúpení pohľadávok. Postúpená pohľadávka vo výške 9.574.947,70 Sk tak tvorí len časť pohľadávky žalobcu evidovanej dlžníkom, pričom vo zvyšnej časti sa žalobca tejto pohľadávky zriekol. Mal za to, že tak ako celková suma uvedená v zmluve o postúpení pohľadávok vo výške 39.875.324,70 Sk sa skladá z dvoch pohľadávok, tak aj výška odplaty za ne sa skladá z dvoch častí, pričom pohľadávke vo výške 9.574.947,70 Sk zodpovedá časť odplaty vo výške 264.134,34 eur a pohľadávke vo výške 30.300.377 Sk zodpovedá časť odplaty vo výške 835.865,66 eur. Mal a to, že neobstojí námietka žalované, že uvedené pohľadávky sú zameniteľné s inými pohľadávkami, keď obidve považoval za identifikované tak čo do veriteľa a dlžníka, ako aj do ich výšky a teda túto zmluvu nemožno považovať za neplatný právny úkon.
10. Žalobca okrem relevantných dôkazov pripojených žalobe - rámcovej zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti zo dňa 03.02.2008, kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2008, a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.02.2008, neskôr v priebehu konania doplnenej o notársku zápisnicu zo dňa 09.09.2002 vyhotovenej JUDr. Ivanom Macákom pod č. N 836/02, NZ 786/02 navrhol doplniť dokazovanie o výsluch účtovníčky spoločnosti R., s.r.o. H. V., na ktorej výsluchu však napokon netrval, nakoľko sa mu nepodarilo zabezpečiť jej účasť, avšak predmetný dôkaz by ani nemali rozhodujúci význam pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby; žalovaný navrhol vykonať dôkazy relevantnými časťami účtovníctva spoločnosti R., s.r.o., ktoré predložila a to: daňové priznanie R., s.r.o. za rok 2002, súvaha k 31.12.2002 a výkaz ziskov a strát k 31.12.2002, daňové priznanie R., s.r.o. za rok XXXX, súvaha k 31.12.2003, daňové priznanie R., s.r.o. za XXXX, súvaha k 31.12.2004 a výkaz ziskov a strát k 31.12.2004, výkaz ziskov a strát k 31.12.2005 spoločnosti R., s.r.o., zostatok na analytickom účte XXX -100 (záväzky voči spoločníkom spoločnosti) spoločnosti R.. k pohybom na predmetnom účte v r. 2007, niektoré doklady k výplate peňažných prostriedkov spol. R.covi v r. 2007, poskytnuté žalovanému spoločnosti R.. z jej účtovníctva, niektoré doklady ku vkladom žalobcu spoločnosti R., s.r.o. v r. XXXX, poskytnuté žalovanému spol. R., s.r.o. z jej účtovníctva a potvrdenie Z., š.p. X. zo dňa X.X.XXXX; ďalej žiadať oficiálne zabezpečenie daňových priznaní spoločnosti R., s.r.o. vrátane účtovných závierok za r. 2002 až 2007. Súd vykonal navrhnuté dôkazy, keď sa navyše oboznámil s ďalšími produkovanými
písomnosťami a potvrdeniami, predkladanými účastníkmi, ktoré však nemali priamu relevanciu pre rozhodnutie vo veci, ktoré je založené výlučne na jej právnom posúdení.
11. V neskorších podaniach a prednesoch žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zhrnul svoju dovtedajšiu právnu argumentáciu v kontexte s vykonaným dokazovaním, keď uviedol, že aj za predpokladu, že kúpna zmluva zo dňa 6.2.2008 je neplatná, je nesporné, že žalovaný od neho prevzal kone uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy a stroje, nástroje a zariadenia uvedené v jej prílohe č. 2. Žalovaný sa potvrdením Z., š.p. X. zo dňa X.X.XXXX snažil dokázať, že tam uvedené kone boli ku dňu 6.2.2008 vo vlastníctve spoločnosti R. R. V. s.r.o. W.. Poukázal na to, že Z., š.p. X. je J. autoritou Slovenskej republiky, ktorá vydáva Dostihový poriadok U. republiky. L. článku č. XXX Dostihového poriadku za majiteľa dostihového koňa sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom alebo nájomníkom koňa. Z., š.p. X. v potvrdení zo X.X.XXXX uviedlo len to, že tam uvedené kone boli registrované na majiteľa - spoločnosť R. R. V. s.r.o. W.. To však vôbec nedokazuje, že tieto kone boli vo vlastníctve tejto spoločnosti. Mal za to, že podpisom kúpnej zmluvy a jej príloh č. 1 a 2 zo dňa 6.2.2008 žalovaný uznal vlastníctvo žalobcu k predmetu kúpnej zmluvy a preto pokiaľ žalovaný následne začal tvrdiť že kone, stroje, nástroje a zariadenia uvedené v prílohách č. 1 a 2 kúpnej zmluvy boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy už vlastníctvom spoločnosti R. R. V. s.r.o. W., dôkazné bremeno o tejto skutočnosti má ležať na jeho pleciach. Odkázal na ust. §§ 29 a 30 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve účtovná jednotka je povinná pravidelne vykonávať inventarizáciu svojho majetku. Skutočný stav majetku spoločnosti sa zisťuje inventúrou. Žalovaný však inventúrny súpis, ktorý by dokazoval, že predmet zmluvy bol ku dňu 6.2.2008 vo vlastníctve spoločnosti R. R. V. s.r.o. W., nepredložila toto svoje tvrdenie nepreukázal ani žiadnym iným spôsobom. V prípade neplatnej kúpnej zmluvy sú jej účastníci povinní si navzájom vrátiť všetko, čo bolo na jej základe plnené. Keďže žalovaný od žalobcu prevzal kone, stroje, nástroje a zariadenia uvedené v prílohách č. 1 a 2 tejto zmluvy, za ktoré žalobcovi nič neposkytol, je povinný mu tieto zvieratá a veci vydať. Rovnako vyjadril názor, že žalovaný rovnako podpisom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.2.2008 potvrdil existenciu a výšku týchto pohľadávok. Obrana žalovaného, že s účtovníctvom spoločnosti sa oboznámil až po uzavretí zmluvy nemôže obstáť - žalovaný túto možnosť mal a je jeho vecou, či ju využil alebo nie. Preto aj v tomto prípade, pokiaľ žalovaný až následne tvrdil, že tieto pohľadávky sú neurčité, dôkazné bremeno o tejto skutočnosti leží na jeho pleciach. Poukázal na to, že notársku zápisnicu zo dňa 9.9.2002 preukazujúcu časť z postúpenej pohľadávky založil do súdneho spisu ako prílohu písomného podania zo dňa 20.07.2017. Žalovaný naproti tomu doteraz nedoložil žiadny dôkaz (účtovný denník a hlavnú knihu) o svojom tvrdení, že výška pohľadávky žalobcu voči spoločnosti R. R. V. s.r.o. W. evidovaná v jej účtovníctve bola ku dňu 6.2.2008 iná ako 9,574.947,70 Sk. Podľa názoru žalobcu sú teda obe jeho pohľadávky voči tejto spoločnosti riadne identifikované.
12. Žalovaný zhrnul svoju obranu a argumentáciu vo svojom záverečnom podaní a prednese, keď okrem iného nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nespornosti prevzatia vecí žalovaným, ktoré mali byť predmetnom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 6.2.2008. Zotrval na svojom tvrdení, že žalobca mu predmet kúpy podľa kúpnej zmluvy ani doklady k nemu sa vzťahujúce neodovzdal. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa zmluvy k odovzdaniu jej predmetu kúpy malo dôjsť v deň jej uzatvorenia, t.j. po jej uzatvorení (viď čl. III. ods. 2, ods. 3 zmluvy). Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ním predložený výňatok z Dostihového poriadku Závodiska, š.p. preukazuje, že kone uvedené v prílohe č. 1 zmluvy neboli vo vlastníctve spol. GGH, s.r.o., pretože podľa predmetného dostihového poriadku sa za majiteľa koňa považuje nielen vlastník koňa, ale aj jeho nájomca. Žalovaný v spore predložil listinný doklad - potvrdenie Závodiska, š.p. zo dňa 4.4.2012, z obsahu kt. vyplýva, že potvrdenie o registrácii majiteľa na tam uvedené kone vychádza zo zápisov z Plemennej knihy anglického plnokrvníka (viď § 19 vyhl. Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 18/2001 Z.z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovňajška hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat v znení neskorších predpisov) a nie z registrácie pre účely dostihového poriadku, kt. pojem majiteľa dostihového koňa výslovne definuje len pre svoje potreby (potreby dostihového poriadku). Podľa potvrdenia Z., š.p. z XX.XX.XXXX kone v ňom uvedené k 06.02.2008 neboli registrované len na majiteľa - spol. R., ale aj na p. X. X., p. S.-J. C. a napokon, kone v ňom uvedené na jeho poslednej strane, k 6.2.2008 boli registrované ako uhynuté. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný podpisom kúpnej zmluvy a jej príloh uznal vlastnícke právo predávajúceho k predmetu kúpy podľa tejto zmluvy. Nakoľko zmluvné strany sa v čl. III. ods. 3.1 kúpnej zmluvy dohodli, že vlastnícke právo k predmetu kúpy žalovaný ako kupujúci nadobúda
okamihom uzatvorenia KZ, čím žalobca ako predávajúci už v čase uzatvorenia zmluvy (dňa 6.2.2008), musel byť vlastníkom predmetu kúpy. Keďže kúpna zmluva je synalagmatickým vzťahom, žalobca znáša dôkazné bremeno čo do preukázania splnenia jeho povinností podľa kúpnej zmluvy voči žalovanému, t.z. musí preukázať, že k 06.02.2008 bol vlastníkom celého predmetu kúpy tak ako je vymedzený kúpnou zmluvou, že ho žalovanému odovzdal a previedol tak naň vlastnícke právo, nakoľko až splnením týchto jeho povinností mu vzniká právo požadovať od žalovaného zaplatenie kúpnej ceny predmetu kúpy, samozrejme, v prípade platnej kúpnej zmluvy. Žalovaný nie je povinný v spore preukázať, kto (aká osoba) k 06.02.2008 bol vlastníkom predmetu kúpy vymedzenom kúpnej zmluvy. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 06.02.2008 so žalobcom, potvrdil existenciu a výšku týchto pohľadávok. Poukázal na ust. § 524 ods. 1 a § 525 Občianskeho zákonníka keď zdôraznil, že pričom pohľadávka prechádza na postupníka v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva a predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka (nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla). Nakoľko postúpiť možno pohľadávky sporné, nesplatné, premlčané, vzniknuté v budúcnosti, podmienené a pod., postupca pri odplatnom postúpení zodpovedá ex lege za pravosť (existenciu) postúpenej pohľadávky v čase jej postúpenia (ust. § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka). Potvrdiť existenciu a výšku postupovaných pohľadávok k času postúpenia pohľadávok, mohol iba dlžník formou uznania dlhu, zodpovedajúcom postúpenej pohľadávke. Zotrval na svojej argumentácii čo do absolútnej neplatnosti oboch právnych úkonov, titulom kt. sa žalobca domáha zaplatenia svojich tvrdených pohľadávok voči žalovanému, na ktorú konajúci súd prihliada ex offo.
13. V posudzovanej veci skutkový stav opísaný v návrhu vyplývajúci z navrhovateľom predložených listinných dôkazov nebol medzi stranami sporný.
14. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
16. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
17. Podľa § 589 OZ cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
18. Podľa § 591 OZ, ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.
19. K vzniku kúpnej zmluvy v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je potrebné, aby sa jej účastníci dohodli na predmete kúpy a kúpnej cene.
20. Predmetom kúpnej zmluvy môžu byť veci určené individuálne, druhovo, hromadne, alebo úhrnne (ako stojí a leží bez určenia druhu, množstva a akosti).
21. Dostatočné určenie predmetu kúpnej zmluvy, ako podmienku jej platnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je potrebné iba v prípade predaja veci úhrnom (ako stojí a leží - viď § 501 OZ), kedy postačuje predmet kúpy vymedziť iba určujúcimi údajmi, napr. miesta, kde sa veci k určitému dátumu nachádzajú, ich druhové vymedzenie, bez súčasného určenia množstva a pod. V prípade individuálne určených vecí tvoriacich predmet predaja/kúpy je už zo samotnej podstaty tohto pojmu potrebné konkretizovať (individualizovať) jednotlivé veci, ktoré predmet takejto zmluvy tvoria tak, aby neboli zameniteľné s inými vecami.
22. Predloženú zmluvu vzhľadom na nejednoznačné vymedzenie jej predmetu súd vyhodnotil ako nejasnú - nezrozumiteľnú a neurčitú a teda neplatnú s odkazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva obsahuje zmätočné vymedzenie predmetu kúpy na jednej strane s odkazom na výslovne konštatovanú neúplnosť výpočtu jednotlivých častí premetu kúpy, avšak súčasne na individuálne vymedzený predmet kúpy v prílohách č. 1 a 2. zmluvy. Spôsob označenia jednotlivých individuálne určených vecí v prílohách zmluvy (kone v prílohe č. 1 výlučne uvedením mena, pravdepodobne roku narodenia pri niektorých koňoch a opäť iba pravdepodobne označením rodičov) bez odkazu na konkrétnu registráciu v zmysle legislatívnych podmienok riadnej identifikácie a registrácie koňovitých zvierat či už registrovaných v príslušnej plemennej knihe alebo určených na chov súd nepovažoval za dostatočne určitý na to, aby bol predmet kúpy v tejto časti nezameniteľný. Obdobne nemožno považovať za dostatočne určité ani vymedzenie strojov, mechanizmov a zariadení v prílohe č. 2 tejto zmluvy opätovne bez uvedenia napr. značky, výrobného čísla či iného bližšieho identifikačného údaja.
23. Podľa § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
24. Podľa § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto pôvodného veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). Ide o jeden zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Pri tejto zmene postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, t.j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Zmena záväzku v osobe veriteľa môže nastať z vôle pôvodného veriteľa zmluvou uzavretou medzi ním a novým veriteľom, v tomto prípade možno hovoriť o dobrovoľnej cesii na základe zmluvy (cessio voluntaria) v zmysle §524 Občianskeho zákonníka.
26. Právnym základom zmluvy o postúpení pohľadávky (pactum de cedendo) môže byť kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iný typ, ktorým sa zakladá abstraktný záväzok medzi postupcom (pôvodný veriteľ) a postupníkom (nový veriteľ). Táto zmluva musí mať písomnú formu. Medzi jej podstatné náležitosti patrí označenie účastníkov zmluvy (postupca - pôvodný veriteľ, a postupník -nový veriteľ) a označenie postúpenej pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda okrem peňažnej pohľadávky i nepeňažná pohľadávka. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku.
27. Ako k tejto problematike vyplýva zo súdnej praxe, postúpená pohľadávka musí byť v zmluve identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi. Dostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.
28. V posudzovanej veci súd považoval za neplatnú aj zmluvu o postúpení pohľadávok podpísanú stranami dňa 06.02.2008 a to rovnako v dôsledku neurčitého vymedzenia postupovaných pohľadávok a to predovšetkým v časti 9.574.947,70 Sk. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal voči dlžníkovi len pohľadávky vzniknuté z titulu pôžičiek poskytovaných priebežne za účelom krytia prevádzkových nákladov dlžníka, ktorých výška sa preukázateľne dynamicky menila, a to z dôvodu čiastočného vracania poskytnutých plnení dlžníkom žalobcovi, ako aj z dôvodu priebežného poskytovania nových pôžičiek žalobcom dlžníkovi. Identifikáciou postupovanej pohľadávky výlučne všeobecným odkazom na dôvod vzniku a výškou (9.574.947,70 Sk) súd nemal za jednoznačne určiteľné, aká pohľadávka, resp. aké pohľadávky mali byť predmetom postúpenia, keď na ich jednoznačnú identifikáciu by muselo byť v zmluve uvedené v akom časovom období postupované pohľadávky do uvedenej výšky žalobcovi vznikli. Podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky je pritom určitá identifikácia postupovanej pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči dlžníkovi. Pohľadávka nie je dostatočne určite určená (vymedzená), ak ani na základe výkladových pravidiel prejavu vôle (vychádzajúc z písomne zachyteného obsahu príslušného právneho úkonu) nie je možné dospieť k spoľahlivému záveru, ktorá pohľadávka mala byť postúpená. V konaní bolo preukázané, že dlžník
spoločnosť R. k 06.02.2008 vo svojom účtovníctve evidoval voči žalobcovi záväzky z titulu pôžičiek poskytnutých za účelom krytia jeho prevádzkových nákladov v celkovej výške 10.846.971 Sk, avšak predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávok neboli všetky pohľadávky evidované dlžníkom v jeho účtovníctve voči žalobcovi, ale len vo výške 9.574.947,70 Sk. V danej veci preto nie je možné dospieť k spoľahlivému záveru, ktoré pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi mali byť postúpené na žalovaného a ktoré pohľadávky mali žalobcovi zostať aj po predmetnom postúpení. Neobstojí dodatočný argument žalobcu, že sa zvyšku svojich pohľadávok voči dlžníkovi vzdal. Vzhľadom na dohodu strán obsiahnutú v tejto zmluve o výške odplaty za postúpenie pohľadávok v jednotnej sume, keď výška odplaty je v prípade odplatného postúpenia pohľadávok taktiež podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, nie je možné z obsahového hľadiska predloženej zmluvy oddeliť časť zmluvy týkajúcu sa pohľadávky vo výške 9.574.947,70 Sk od ostatného jej obsahu, a teda ako neplatnú súd podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka posúdil celú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.02.2008. Napriek tejto skutočnosti však súd v súvislosti s ďalšou samostatnou pohľadávkou postúpenou posudzovanou zmluvou vo výške 30.300.377 Sk, ktorá bola jednoznačne identifikovaná s odkazom na notársku zápisnicu zo dňa 09.09.2002 vyhotovenú Y.. N. T. pod č. N 836/02, NZ 786/02 pre úplnosť dodáva, že zo strany žalovaného bola vyžiadaním daňových priznaní dlžníka vrátane súvah spochybnená aj samotná existencia tejto postupovanej pohľadávky v čase jej postupovania, keď vychádzajúc zo súvahy dlžníka za r. 2005 v r. 2004 (bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období) predstavovali záväzky spoločnosti voči spoločníkom a združeniu čiastku 33.318.000 Sk (evidentne zahŕňajúc v r. 2002 uznanú pohľadávku vo výške 30.300.377 Sk), kým však v bežnom účtovnom období r. 2005 už iba 9.023.000 Sk, z čoho vyplýva, že od r. 2004 do r. 2005 došlo zo strany spoločnosti k vyrovnaniu záväzku voči spoločníkovi/žalobcovi vo výške 24.295.000 Sk a teda aj k čiastočnému zániku pohľadávky uznanej notárskou zápisnicou. Zo súvahy za rok 2006 potom vyplýva opätovný nárast záväzkov spoločnosti voči spoločníkovi/žalobcovi na sumu 13.810.000 Sk. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na evidentný čiastočný zánik tejto pohľadávky nemohlo v r. 2008 dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky v celej uznanej výške 30.300.377 Sk podľa jej stavu v r. 2002, ktorý sa medzičasom rovnako menil, keďže postúpiť možno iba pohľadávku existujúcu, pričom je sporné, či medzičasom do r. 2008 nedošlo aj k úhrade zostávajúcej časti tejto pohľadávky, resp. či sa čiastočne nekryla s pohľadávkou, ktorá bola identifikovaná s odkazom na účtovníctvo vo výške 9.574.947,70 Sk. Aj uvedené skutočnosti svedčia o absolútnej nejasnosti a neurčitosti posudzovaných zmluvných vzťahov účastníkov.
29. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti teda súd nemohol žalobe vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
30. Je nepochybné, že neplatnosť právnych titulov, na základe ktorých si žalobca uplatňoval voči žalovanému žalovanú sumu s príslušenstvom má za následok ďalšie nároky žalobcu voči žalovanému, ktorými si sa však súd vzhľadom na žalobou vymedzený predmet konania nezaoberal, keď návrhu na zmenu žaloby v tomto smere, o ktorom súd rozhodol uznesením prijatým na pojednávaní konanom dňa 29.06.2018 voči ktorému nie je prípustné odvolanie, súd nemohol vyhovieť s poukazom na ust. § 143 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a teda tieto nároky si musí žalobca voči žalovanému uplatniť samostatnou žalobou.
31. Súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi. Vzhľadom na právne posúdenie kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2008 ako neplatnej z dôvodu neurčitosti jej obsahu sa súd bližšie nezaoberal ostatným námietkami účastníkov napr. vo vzťahu k existencii, resp. čiastočnej neexistencii predmetu kúpnej zmluvy a vplyvu tejto skutočnosti na platnosť zmluvy, k existencii vlastníckeho práva žalobcu k časti predmetu plnenia alebo riadnym prevzatím predmetu zmluvy, keď však súd považuje za potrebné na margo iba uviesť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k vlastníckemu právu by v prípade zásadnej relevancie pre rozhodnutie vo veci zaťažovalo žalobcu, článok č. 303 Dostihového poriadku sa vzťahuje k vymedzeniu pojmov
pre účely dostihového poriadku a neobstojí jeho argumentácia, že žalovaný uznal vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy samotným podpisom tejto zmluvy, keď takýto výklad nemá oporu v zákone.
32. O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. S poukazom na uvedené teda súd žalovanému, ktorý bol v dôsledku zamietnutia žaloby v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých trov rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).