Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/44/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, proti žalovanému: Ing. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S., W. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o vzájomnej žalobe žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -344 zo dňa 13. mája 2021, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného proti rozsudku prvoinštančného súdu v časti výrokov I., II., IV. a V. o d m i e t a .

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku III. zostáva nedotknutý.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd uvedeným rozsudkom zamietol vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 2.064,- eur, žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o nároku žalovaného na zaplatenie sumy 2.064,- eur, a o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v plnom rozsahu. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX pre katastrálne územie P., ako aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. P.. Nakoľko zistil, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX sú predmetom vyporiadania v skôr začatom konaní vedenom pod sp. zn. , v tejto časti konanie zastavil a pokračoval len vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. P.. V priebehu konania doručil žalovaný súdu podania, v ktorých si uplatnil nárok na náhradu polovice vykurovacích nákladov na výrobnú halu zapísanú na LV č. XXXX vo výške 2.064,- eur, ktoré súd vyhodnotil ako vzájomnú žalobu žalovaného na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s údržbou a užívaním výrobnej haly a ktoré hradil nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Počas konania vo veci samej doručil žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalobkyni zakázal, aby do 17.09.2020 (vrátane) previedla svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX - výrobná hala súp. č. XXXX, postavená na parcele KNC parc. č. 152/8 a č. 152/9 a k týmto pozemkom, CKN parc. č. 152/8 o výmere 225 m2 - zastavané plochy a nádvoria a ku CKN parc. č. 156/34 o výmere 112 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Vo zvyšnej časti, v ktorej žalovaný žiadal, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej sp. zn. , teda po dni 17.9.2020, jeho návrh zamietol.

3. Dňa 14.09.2020 bola žalobkyňou podaná žaloba vzatá späť z dôvodu, že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný odkúpil podiel žalobkyne na predmetnej nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu súd po vyjadrení súhlasu žalovaného konanie v tejto časti zastavil a pokračoval v konaní len o vzájomnej žalobe.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou je nepreukázaný a nedôvodný, naviac v rozpore s dobrými mravmi. Svoj názor odôvodnil tým, že takmer polovicu zo žalovaného obdobia bola žalobkyňa z užívania predmetnej nehnuteľnosti vylúčená, nakoľko jej ju žalovaný nesprístupnil odovzdaním kľúčov, a teda úžitkovú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti čerpal iba on. Nakoľko žalovaný svoj nárok dostatočne súdu nepreukázal, s poukazom na uvedené rozhodol tak, že vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal dňa 26.07.2021 odvolanie žalovaný. Uviedol, že nesúhlasí s uvedeným rozhodnutím, nakoľko ho nepovažuje za správne. Vo vzťahu k zastaveniu konania v časti nároku žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nesúhlasil s rozhodnutím súdu o nároku na náhradu trov konania, keďže k zastaveniu konania v tejto časti došlo následkom späťvzatia žaloby žalobkyňou, a preto ju mal súd zaviazať na náhradu trov konania. Svoj nárok na náhradu vykurovacích nákladov považoval za opodstatnený, nakoľko bez danej údržby by nehnuteľnosť strácala na hodnote. Žalobkyňa ani nikdy neprejavila záujem na užívaní a sprístupnení nehnuteľnosti, a to ani vtedy, keď jej ponúkol sprevádzanie pri návšteve dielne. Napriek tomu sa do nehnuteľnosti vlámala so zámočníkom a vymenila zámok, čím mu znemožnila prístup do času, kým mu kľúče od nehnuteľnosti nezaslala poštou. Inventár na podnikanie žalovaný zdedil a vybavenie dielne je v jeho vlastníctve, napriek tomu chcela žalobkyňa tento inventár odnášať a prisvojovať si ho. Pokiaľ súd nepovažoval za preukázané, že skutočne vykuroval predmetnú nehnuteľnosť, nie je to správny záver, nakoľko súdu preukázal čestné vyhlásenie od jeho matky, ktorá má vedomosť o tom, že nehnuteľnosť vykuroval a koľko dreva a v akej hodnote na tento účel spotreboval. Na preukázanie nároku sa vyhotovuje znalecký posudok, ktorý by mohol byť v samotnom konaní predložený skôr, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok vo výroku I. a II. prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a vo výroku IV. zmenil tak, že žalovanému prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

5. Žalobkyňa k podanému odvolaniu doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že zastavenie konania zavinila ona a mala by hradiť trovy konania, pričom poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Martin č. k. -276 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. -304. Žalovaného kontaktovala za účelom ponuky využitia jeho predkupného práva v lehote kratšej ako dva mesiace prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom žalovaný túto ponuku prijal po viac ako dvoch mesiacoch a jej spoluvlastnícky podiel v septembri 2020 odkúpil. Pokiaľ žalovaný uvádza, že sa vypracováva znalecký posudok na preukázanie nákladov na vykurovanie, tento sa stále vyhotovuje napriek tomu, že konanie trvá už dva roky, ktorú dobu považuje za dostatočne dlhú na to, aby mohol znalecký posudok v konaní predložiť. Nesúhlasí s tým, že žalovaný jej vstup do spornej nehnuteľnosti podmieňoval jeho prítomnosťou.

6. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré sú obsahom podaného odvolania. Podľa jeho názoru súdny spor zavinila práve žalobkyňa, ktorá pred podaním žaloby nevyčerpala všetky možnosti na mimosúdne riešenie. Bol nútený pod tlakom okolností využiť svoje predkupné právo, aby žalobkyňa nepredala svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe, ktorá prejavila o nehnuteľnosť záujem. Bez jeho údržby a temperovania by sporná nehnuteľnosť stratila na hodnote. Má podozrenie, že žalobkyňa ponukou na uplatnenie predkupného práva a nerešpektovaním dvojmesačnej lehoty chcela urýchlene uskutočniť prevod svojho spoluvlastníckeho podielu za plnú sumu bez odpočítania akejkoľvek čiastky využitej na údržbu. V prílohe k svojmu podaniu pripojil príklad hodnoty palivového dreva z roku 2017, z ktorého vyplýva hodnota smrekového a bukového dreva za 1 prm.

7. Žalobkyňa doručila súdu dupliku, v ktorej uviedla obsahovo totožné skutočnosti ako v predchádzajúcom podaní. Súdny spor zavinil žalovaný tým, že nereagoval na jej ponuku na využitie predkupného práva a sám ju listom zo dňa 14.09.2017 vyzval, že ak neprijme jeho návrh na výmenu nehnuteľností, má sa obrátiť na súd. Nesúhlasil ani s ukončením konania formou uzatvorenia súdneho zmieru, preto po odpadnutí predmetu sporu zobrala svoju žalobu späť. K predloženému čestnému prehláseniu ich matky uviedla, že predmetné prehlásenie podpísala, pretože ju žalovaný o to požiadal, pričom nemala vedomosť, že to chce použiť v súdnom spore práve proti žalobkyni. Ďalej tvrdila, že matka v spornej nehnuteľnosti po smrti ich otca nebola, a preto nie je možné, aby žalovaného priamo videla nehnuteľnosť vykurovať.

8. Žalovaný v podanej triplike nesúhlasil so skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou a uviedol, že tá účelovo klame. Nie je pravdou, že by ich matka nevedela o tom, že nehnuteľnosť vykuroval. Žalobkyňa nie je s matkou v kontakte, pretože už v roku 2016 vyhlásila, že sa nechce kontaktovať so žalovaným, čo neskôr rozšírila na celú ich rodinu, vrátane ich matky. Svoje podanie doplnil o náklady na vykurovanie nehnuteľnosti od roku 2019 a za účelom ich preukázania predložil aj pokladničné doklady. Nie je pravdou, že by v konaní s uzavretím súdneho zmieru nesúhlasil, len žiadal, aby v ňom boli zohľadnené jeho náklady na vykurovanie, s čím žalobkyňa nesúhlasila, preto nebolo možné týmto spôsobom konanie ukončiť.

9. Ďalšie podania strán sporu neboli súdu doručené.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala po lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ako oneskorene podané odmietol.

11. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky, t. j. aby došlo k jeho prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Jednou z podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania.

12. Podľa rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.

13. Podľa ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

14. Podľa prvej vety sa odvolanie podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

15. Podľa do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

16. Podľa a lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

17. Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

18. Odvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť, v odôvodnených prípadoch však možno zmeškanie odvolacej lehoty v zmysle odpustiť. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Odvolacia lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. po dni doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty osobne na súde, alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (najčastejšie pošta).

19. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že žalovanému bol napadnutý rozsudok doručovaný na adresu uvedenú v registri obyvateľov, ako aj prostredníctvom súdneho doručovateľa. Prvý pokus o doručenie rozsudku na adresu žalovaného bol neúspešný, keďže si predmetnú zásielku obsahujúcu rozsudok v určenej odbernej lehote neprevzal. S poukazom na znenie sa tak na doručenie rozsudku žalovanému uplatnila fikcia doručenia, ktorá má za následok, že sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky, aj keď sa adresát o nej nedozvedel. Vychádzajúc z uvedeného sa dňa 08.07.2021 považoval rozsudok žalovanému za doručený (č.l. 349b). Lehota na podanie odvolania mu tak začala s poukazom na ust. ods. 2 plynúť dňa 09.07.2021, pričom posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na deň

23.07.2021 (piatok). Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozsudku na Okresný súd Martin až dňa 26.07.2021, následkom čoho odvolací súd pri aplikácii ust. jeho odvolanie ako oneskorene podané odmietol.

20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že konanie súdu prvej inštancie, ktorým rozsudok žalovanému dodatočne doručil prostredníctvom súdneho doručovateľa dňa 09.07.2021 (č.l. 349) je na účely posúdenia včasnosti podania odvolania irelevantný, nakoľko je potrebné vychádzať z údajov prvého doručovania rozsudku. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia ( a nasl. ). Ak dôjde k ďalšiemu nadbytočnému doručeniu rozhodnutia, nezačne plynúť strane nová odvolacie lehota. Včasnosť odvolania treba skúmať len z hľadiska dodržania lehoty, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po prvom riadnom doručení rozhodnutia (R 67/1995).

21. S problematikou včasnosti podania odvolania súvisí inštitút odpustenia zmeškania lehoty ( ), ktorý pomáha strane pri odstraňovaní nepriaznivých následkov, ktoré by ju postihli v dôsledku zmeškania odvolacej lehoty. Podmienkou je, že strana zmešká odvolaciu lehoty z ospravedlniteľného dôvodu a že návrh na odpustenie zmeškania lehoty spolu so zmeškaným úkonom (odvolaním) podá do 15 dní po odpadnutí prekážky. V súvislosti s odpustením zmeškania lehoty treba spomenúť aj osobitný , ktorý prichádza do úvahy len vtedy, ak si strana rozhodnutie reálne neprevzala, ale napriek tomu sa rozhodnutie považuje za riadne doručené cez zákonnú fikciu doručenia zakotvenú v pre doručovanie písomnosti do vlastných rúk - teda aj rozsudku, čo je aj daný prípad. Fikcia doručenia spočíva v tom, že rozhodnutie sa považuje za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky späť súdu, aj keď sa o tom adresát nedozvie, a to na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Súd prvej inštancie žalovanému doručoval rozsudok riadne na adresu evidovanú v registri obyvateľov a žalovaný v konaní neoznamoval inú adresu, na ktorú by mu mali byť zásielky doručované. Súd pri splnení týchto podmienok odpustí zmeškanie lehoty, ak sa adresát na danej adrese nezdržiaval z ospravedlniteľného dôvodu a súčasne v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť. Ak však strana podá zjavne oneskorené odvolanie, ktoré neobsahuje návrh na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle , nemá súd povinnosť vyzvať odvolateľa na podanie takéhoto návrhu, pretože súdu takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia . V preskúmavanej veci žalovaný spolu s odvolaním nepodal návrh na odpustenie zmeškania lehoty a v odvolaní ani neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali skutočnosť, že v čase prvého doručovania sa z ospravedlniteľných dôvodov nezdržiaval na adrese bydliska, a z tohto dôvodu si nemohol prevziať zásielku - rozsudok.

22. V prípade odmietnutia odvolania sa odvolací nemôže zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku a jeho preskúmaním na základe námietok odvolateľa uvedených v jej opravnom prostriedku. Uvedený postup vyplýva z článku 2 ods. 2 SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa v spojení s rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalobkyni, nakoľko konanie končí bez rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej v dôsledku procesného zavinenia žalovaného, ktorý odvolanie podal oneskorene. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( ).

24. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).