Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-3-2022.pdf
PDF · 72.01 KB
Case nature
Subarea
2CoE/3/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX V., o vymoženie 276,34 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 7Er/582/2013-19 zo dňa 18.06.2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 58,62 eura a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23.07.2013 sa začalo exekučné konanie proti povinnému. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 274,34 eura a trov exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Podaním zo dňa 18.01.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.01.2018, dal súdny exekútor podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené odôvodnil tým, že vykonal v priebehu exekučného konania úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného a zistil nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného zastavil exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách konania rozhodol v súlade s § 14 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 58,62 eura vrátane DPH.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu vo výroku I. podal včas odvolanie oprávnený. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. V kontexte vyššie uvedených skutočností, citovanej judikatúry (Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/218/2016) a právnej úpravy (§ 203 Exekučného poriadku) má oprávnený za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situácie, kedy v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (42 rokov), čo svedčí v prospech
argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený ďalej uviedol, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. V tejto súvislosti oprávnený poukázal, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začiatku exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1CoR/52/2013) nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP). Oprávnený navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj keď vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.
10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na skutočnosť, podľa ktorej pre je rozhodovanie o zastavení konania pre nemajetnosť rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom v rozhodnom období, teda splnenie predpokladov bolo preukázané tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora došlo k dôkladnému prešetreniu majetkových pomerov povinného, a preto je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté.
11. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť,
pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Vzhľadom na to, že exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Exekučný súd vzhľadom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.
12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP. v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdnemu exekútorovi a ani povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).