Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/61/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Q., o vymoženie sumy 49,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. marca 2018, č. k. 6Er/635/2008-21, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora v časti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie a v časti trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 23. 03. 2018, č. k. 6Er/635/2008-21, zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom exekútorského úradu Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, konajúci prostredníctvom zastupujúceho exekútora JUDr. Lukáša Liščáka, so sídlom exekútorského úradu Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, priznal voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 9a ods. 1, § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b/, § 58 ods. 1, § 196, § 197, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinný do 31. 08. 2008 a § 583 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že právny predchodca oprávneného (Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave) podal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Pohotovostnej motorizovanej jednotky OR PZ v Trnave - blok na pokutu nezaplatenú na mieste číslo konania AA 1455390 zo dňa 16. 03. 2006, pre vymoženie sumy 49,79 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

4. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie o priestupku, ktorým správny orgán rozhodol o vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa obvinený (povinný) dopustil porušením zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa mu ukladá sankcia - pokuta a ktorým bol zaviazaný zaplatiť trovy konania s tým, že pokutu aj trovy konania bol povinný zaviazaný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 03. 2006 a vykonateľnosť dňa 03. 04. 2006. Zákon o priestupkoch

obsahoval v tom čase (v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania rozhodnutia a začatia plynutia lehoty na plnenie) aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia, a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3 rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne.

5. Lehota na vykonanie exekučného titulu v predmetnej veci začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Z rozhodnutia vyplýva, že pokutu aj trovy konania mal povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia (16. 03. 2006), t. j. do 03. 04. 2006. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať márne uplynula dňa 03. 04. 2009.

6. S účinnosťou od 01. 09. 2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia§ 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.

7. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy.

8. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje (vo svojich prechodných ustanoveniach) alebo, ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvoinštančnému rozsudku žalobca namietal. V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01. 09. 2008 zrušený ods. 1 § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť. Na podporu svojich tvrdení poukázal exekučný súd na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003).

9. Vychádzajúc z uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods.1 zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008.

10. Ďalej exekučný súd uviedol, že súd exekúciu zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom), súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 zastavil.

11. Exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, nadobudol vykonateľnosť dňa 03. 04. 2006 a 3 ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 03. 04. 2009. Vychádzajúc z uvedeného uplynutím prekluzívnej lehoty exekučný titul stratil účinnosť, preto súd exekúciu v celom rozsahu zastavil.

12. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok náhradu trov exekúcie voči povinnému s poukazom na § 197 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017. Vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

13. V súvislosti s trovami exekúcie exekučný súd uviedol, že trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

14. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu. Poukázal na § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je v štádiu exekučného konania, kedy súd rozhoduje o trovách konania, účastníkom aj poverený súdny exekútor. Výrok o trovách exekúcie z hľadiska subjektu povinného na ich náhradu priamo závisí od výroku o jej zastavení, in concreto, od dôvodu, pre ktorý bolo exekučné konanie zastavené. Mal za preukázané, že v tomto prípade súd nesprávne rozhodol, keď aplikoval § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie v tejto veci namiesto toho, aby exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, na ktorý poukazoval súdny exekútor, v dôsledku čoho je zároveň nesprávne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie.

15. Zdôraznil, že v predmetnej veci nejde o preklúziu s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. S účinnosťou od 01. 09. 2008 sa v ust. § 88 os. 1 cit. zákona sa odsek 1 v § 88 nenachádza, pretože bol zákonom č. 298/2008 Z. z. zrušený. Keďže prechodné ustanovenia zákona o priestupkoch neupravujú spôsob ako postupovať pri výkone rozhodnutia vydaného pred účinnosťou novely vykonanej týmto zákonom, na výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za priestupok je potrebné použiť § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. V tomto smere poukázal na § 71 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní. Poukazujúc na uvedené má za preukázané, že vzhľadom k novele Zákona o priestupkoch, ktorou bol § 88 ods. 1 zrušený, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej povinnosti. Uvedený názor popiera aj skutočnosť, že v novelizovanom Zákone o priestupkoch nie sú obsiahnuté žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by v prípadoch, ako je tento, umožňovali postupovať podľa právnej úpravy, ktorá bola novelou zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z. z. zrušená. V predmetnej veci je teda potrebné posudzovať právny vzťah podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu je už potrebné s poukazom na absenciu intertemporálnych ustanovení posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 4/2008 zo dňa 31. 03. 2009.

16. Exekučným titulom v predmetnej veci je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1455390 vydaný OPP Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave dňa 16. 03. 2006. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 03. 2006 a vykonateľnosť dňa 03. 04. 2006. Zákonná trojročná lehota, do kedy

možno exekúciu naradiť tak uplynula dňom 03. 04. 2009. Oprávnený však spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 04. 09. 2008 a na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnému začalo. Poverenie pre súdneho exekútora č. 5406*022620 vydal Okresný súd Topoľčany dňa 26. 09. 2008. Z uvedených skutočností je zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Poukazujúc na uvedené právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 MCdo/12/2012 zo dňa 26. 06. 2013. Odôvodnenie napadnutého uznesenia pôsobí zmätočne, keď na strane jednej rozhodne o zmene účastníka konania a súčasne exekúciu zastaví z dôvodu preklúzie práva, ktorá mala podľa súdu nastať dňom 03. 04. 2009. V súvislosti s preklúziou ďalej uviedol, že ide o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať pri zastavení exekučného konania § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku (zánik práva) a nie neúčinnosť exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je v časti smerujúcej proti výroku o zastavení exekúcie potrebné odmietnuť s poukazom n a§ 386 písm. b) a v časti smerujúcej proti výroku o náhrade trov exekúcie a náhrade trov konanie je odvolanie dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie podala oprávnená osoba, pričom dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom Exekútorského úradu Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie je potrebné odmietnuť s poukazom na § 386 písm. b/ CSP, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

19. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 386 písm. b) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

21. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany sporu (v danej veci účastníkom exekučného konania). Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok. V danom prípade účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. Vzhľadom k uvedenému po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP.

22. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že exekučné konanie začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom o vymoženie sumy 1 500 Sk (49,79 eura) titulom nezaplatenia bloku na pokutu. Ako exekučný titul v danej veci oprávnený označil Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1455390 zo dňa 16. 03. 2006, právoplatný dňa 16. 03. 2006 a vykonateľný dňa 03. 04. 2006, na základe ktorého mal povinný povinnosť zaplatiť sumu 1 500 Sk titulom udelenia pokuty. Exekučný súd poverením č. 5406 022620 zo dňa 26. 09. 2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 04. 11. 2015 doručil súdny exekútor exekučnému súdu Návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania, ktorým žiadal súd, aby na miesto oprávneného SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, so sídlom Trnava, Kollárova 31, IČO: 00735825 pripustil nového oprávneného spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, ktorá sa stala vlastníkom pohľadávky vymáhanej v tomto konaní na základe uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR zo dňa 04. 12. 2015. Uznesením č. k. 6Er/635/2008-15, zo dňa 15. 11. 2016, právoplatným dňa 22. 12. 2016, súd pripustil, aby z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom, so sídlom Exekútorského úradu v Hlohovci, Nám. Sv. Michala 5, č. EX 4968/2008 na základe poverenia Okresného súdu Topoľčany, č. k. 6Er/635/2008-8, zo dňa 26. 09. 2008 číslo 5406*022620 vystúpil oprávnený: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, a aby na jeho miesto vstúpil nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok priznáva právo na podanie odvolania predovšetkým stranám sporu. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané následky, t. j., aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom, ktoré možno rozdeliť na objektívne podmienky, ktorými sú prípustný predmet odvolania, včasnosť podania odvolania a náležitosti odvolania, a subjektívne podmienky, medzi ktoré patrí osoba oprávnená na podanie odvolania. V súvislosti so subjektívnou podmienkou týkajúcou sa osoby oprávnenej na podanie odvolania možnosť podania odvolanie prislúcha len tej strane, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Pod formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku od rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Meradlom pre posúdenie otázky, či je tu alebo nie je možnosť ujmy, je teda návrh, ktorý strana urobila v konaní na súde prvej inštancie. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravným prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchýlne rozhodnutie vo svoj prospech.

24. Ďalej odvolací súd poukazuje na postavenie súdneho exekútora ako účastníka exekučného konania. Z Civilného sporového poriadku jednoznačne vyplýva, kto môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním. Odvolanie v zmysle vyššie uvedeného môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Osobitná právna úprava účastníka konania v exekučnom konaní je upravená v § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. V súvislosti s vymedzením pojmu účastníka konania exekučného konania je potrebné poznamenať, že súdny exekútor má špecifické postavenie v exekučnom konaní, keďže samotný Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi priznáva postavenie účastníka konania len v tej časti exekučného konania, v ktorej súd rozhoduje o trovách exekúcie. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekúcie a zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov

exekúcie voči povinnému. Súdny exekútora je osobou vykonávajúcou verejnú moc, ktorá v exekučnom konaní vykonáva okrem úkonov exekučnej činnosti aj také činnosti, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú jeho osoby ako účastníka konania. Uvedené je potrebné zohľadniť z dôvodu správneho posúdenia, či v danom štádiu konania, v ktorom exekučný súd rozhodoval, mal súdny exekútor priznané postavenie účastníka konania. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je účastníkom konania len v štádiu konania, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie, súdny exekútor nemá právo podať odvolanie v časti výroku o zastavení exekúcie, a to aj napriek tej skutočnosti, že v danom štádiu je súdny exekútor účastníkom konania. V takomto prípade môže súdny exekútor podať odvolanie len v časti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade nie je súdny exekútor účastníkom konania, keďže mu zákon toto postavenie v takomto prípade výslovne nepriznal a nejedná sa teda o rozhodnutie o trovách exekúcie.

25. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie je potrebné odmietnuť s poukazom na § 385 písm. b/ ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie a v nadväznosti na to ako súvisiaci výrok aj výrok o trovách konania.

27. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

28. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

29. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

30. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania súdneho exekútora v časti výroku o trovách exekúcie dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri rozhodnutí o zastavení exekúcie nerozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom č. II len priznal nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči povinnému. Je však potrebné vychádzať z toho, že aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že Exekučný poriadok obsahuje ustanovenia o tom, že na exekučné konania sa úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tým nemôže byť dotknuté, pretože dikcia tohto ustanovenia uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii ustanovení Civilného sporového poriadku na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Civilného sporovému poriadku špeciálnym predpisom (lex specialis), a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť, obzvlášť ak ide o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. Pokiaľ ide o právnu úpravu trov konania, tak táto je obsiahnutá v oboch uvedených predpisoch. Exekučný poriadok upravuje trovy konania (trovy exekúcie) odlišne a ustanovenia týkajúce sa nároku upravuje priamo. Vzhľadom k uvedenému nemožno v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd prvej inštancie. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie a zároveň nerozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Poukazujúc na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie v rozpore s ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo primälo odvolací súd zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie v uvedenej časti procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

31. V nadväznosti na zrušenie výroku II o trovách exekúcie odvolací súd dospel k záveru o zrušení aj výroku III o trovách konania rovnakým procesným postupom ako výrok II z dôvodu, že tieto výroky spolu súvisia, a teda ide o výrok závislý vo vzťahu k zrušujúcemu výroku o trovách exekúcie. Navyše

je potrebné poznamenať, že exekučný súd výrokom III rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uvedený výrok vychádza z ustanovení Civilného sporového poriadku, avšak súd mal aj pri tomto výroku zohľadniť ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekučného konania. Exekučný súd okrem iného nesprávne označil účastníkov exekučného konania ako strany sporu, pričom takéto označenie účastníkov exekučného konania ako „strany sporu“ nie je v exekučnom konaní správne. Súd prvej inštancie musí zohľadňovať pri rozhodovaní o trovách exekučného konania (II. a III. výrok napadnutého uznesenia) primárne ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak súd prvej inštancie rozhoduje napadnutým uznesením aj o trovách konania, teda tak, ako tomu bolo v predmetnej veci, sú vždy účastníkmi exekučného konania minimálne tri subjekty (traja účastníci), a to oprávnený, povinný a súdny exekútor. Poukazujúc na uvedené súd prvej inštancie, ktorý rozhodol III. výrokom tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal a zároveň II. výrokom tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou spočívajúcou v jeho zmätočnosti. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti zrušil aj III. výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, pretože od rozhodnutia odvolacieho súdu o napadnutom II. výroku závisí III. výrok, ktorý výslovne nebol odvolaním dotknutý.

32. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní odstráni odvolacím súdom vytknuté nedostatky takým spôsobom, že opätovne rozhodne o trovách exekúcie ako aj o trovách konania tak, aby bolo nové rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z ustanovení príslušných právnych predpisov, teda tak, aby toto jeho rozhodnutie malo oporu v zákone, pridŕžajúc sa pritom právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

33. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto uznesenia.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .