Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cb-163-2016.pdf
PDF · 213.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/163/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: K PLUS SLOVAKIA s.r.o., IČO: 46 593 616, Trhovisko 1228/10, Dunajská Streda, právne zast.: FORTITUDINE,s.r.o. Advokátska kancelária, IČO: 47 257 067, Čukáraboň 7332/2A, Dunajská Streda, proti žalovanému: TM-STAV, s.r.o., IČO: 31 408 320, Trhovisko 235/7, Dunajská Streda, právne zast.: Mgr. Marek Laktiš, advokát, Mariánska 8, Nitra, o zaplatenie 56 229,75 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56 229,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 5 229,50 € od 31.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 9 661,70 € od 11.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 10 362,- € od 18.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 5 984,70 € od 27.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 1 770,45 € od 03.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 23 016,40 € od 10.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 205,- € od 24.09.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 16. 11. 2016 domáhal uhradenia sumy uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to titulom ceny diela, ktorá bola vyúčtovaná v celkovej výške 56 229,75 eur za dodanie a montáž výplní otvorov na penzióne Z. N. V. I. Č. na základe ústnej zmluvy o dielo, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá na základe objednávky žalovaného a odsúhlasenej cenovej ponuky žalobcu č. I. žalovaným v máji 2016. Podľa žaloby v tejto zmluve bola konkrétne dohodnutá cena za predmet diela a aj presne špecifikovaný predmet zmluvy - dielo ( presne rozpísané v cenovej ponuke ). Nakoľko aj zo strany žalovaného došlo k plneniu zmluvy ( k uhradeniu prvej etapy vo výške v 3 547 eur), niet pochýb o tom, že zmluva bola uzavretá. Montáž prvej etapy diela prebehla na prelome mesiacov maj / jún 2016. Všetky ostatné etapy boli odovzdané a prevzaté určeným zástupcom žalovaného, o čom svedčia protokoly. Na základe týchto protokolov boli etapy fakturované. Žalovaný však tieto faktúry neuhradil ani po skončení ich splatnosti.
2. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného, ako aj v ďalších podaniach vo veci uviedol že medzi stranami bol pripravovaný aj písomný návrh zmluvy o dielo, ktorý predkladal žalovaný, o čom svedčí e- mailová komunikácia, pričom práve žalovaný svojim konaním zámerne zdržiaval podpísanie písomnej zmluvy o dielo až do začatia prác. Je pravdou, že žalobca bol náležite oboznámený s príslušnou projektovou dokumentáciou, na základe ktorej následne vypracoval cenovú ponuku pre žalovaného a investora. Vypracovaná cenová ponuka obsahovala okrem iného všetky potrebné náležitosti týkajúce sa technických parametrov diela a detailné popisy položiek. Certifikáty a vyhlásenia o parametroch jednotlivých položiek sa pritom vždy vydávajú až po ukončení diela a nie po predložení cenovej ponuky, nakoľko tieto jednotlivé parametre sa môžu meniť po následnej objednávke. Žalobcom dodaný materiál presne zodpovedá predloženej cenovej ponuke, ktorá bola schválená žalovaným ako aj investorom. Čiastkovým plnením žalovaného došlo k uznaniu dlhu z jeho strany. Všetky čiastkové práce vykonávané žalobcom spolu s odovzdaním materiálu boli riadne odovzdávané a zaprotokolované do montážneho denníka. Ten bol jednotlivo podpisovaný jednak stranou žalobcu a jednak stranou žalovaného, konkrétne stavbyvedúcim P. H.. K vykonaniu všetkých čiastkových prác dochádzalo vždy na základe vyzvania stavbyvedúceho. Podpísané montážne denníky pritom neslúžia pre internú potrebu žalobcu, ale sú priamym dokladom o odovzdaní uvedenej časti vykonaného diela. Potrebu montážneho denníka ako dokladu preukazujúceho vykonanie jednotlivých častí diela vyžaduje sám žalovaný, ktorý listom zo dňa 26. 8. 2016 vrátil žalobcovi vystavenú faktúru s odôvodnením, že v nej nie je priložený doklad potvrdený stavbyvedúcim. Žalobcovi doteraz nebola doručená písomná reklamácia týkajúca sa akýchkoľvek vád diela a preto možno považovať podpísané montážne denníky za doklad preukazujúci riadne odovzdanie dielčích častí diela. Žalobca zároveň poukázal na to, že začatie prác bolo odkladané predovšetkým v dôsledku okolností na strane žalovaného, ktorý nebol schopný podpísať zmluvu o dielo. Výzvu na základe, ktorej bol žalovaný vyzvaný k úhradám splatných faktúr považoval žalobca za riadny úkon, naopak práve list žalovaného zo dňa 21. 9. 2016 považoval za účelový, nakoľko bol doručený žalobcovi tesne pred finálnym ukončením diela a do toho času neboli žalobcovi žiadnym spôsobom vytýkané akékoľvek vady na diele alebo na dodanom materiáli. Rovnako nemožno takéto stanovisko žalovaného považovať za riadne uplatnenie vád diela. K riadnemu uplatneniu vád diela predovšetkým slúži reklamácia, ktorá však nevylučuje povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela. Žalobca zároveň poukázal na to že on ako ani žiaden iný subdodávateľ nemali prístup k stavebnému denníku a teda nemali možnosť doň nahliadať a vyjadriť sa k jeho jednotlivým zápisom. Na stanovisko technického skúšobného ústavu žalobca odpovedal listom zo dňa 30.3.2017, pričom žalobca je ochotný namietané sklá vymeniť aj keď z hľadiska komfortnosti využívania stavby je 1 desatina tepelného koeficientu zanedbateľná. Zistenia pri plastových výrobkoch sú odstrániteľné v prípade pripustenia pracovníkov žalobcu na stavbu.
3. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 15Cb/163/2016-42 zo dňa 06.03.2017 odpor (na základe odporu bol vydaný platobný rozkaz zrušený uznesením č.k. 15Cb/163/2016-66 zo dňa 25.05.2017) v ktorom uviedol, že nárok žalobcu voči nemu je v celom rozsahu neoprávnený a sporný. Žalovaný nepopiera, že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa došlo k realizácii dodania materiálu a prác spočívajúcich v montáži výplne odborov na diele, spochybňuje však, že by v dôsledku nekvalitného a vadného prevedenia prác žalobcom mal tomuto vzniknúť nárok na cenu diela v uplatnenom rozsahu. Zo strany žalovaného nebol akceptovaný žalobcom predložený návrh písomnej zmluvy a to jednak z dôvodu jeho jednostranných a nevýhodných podmienok, a jednak z dôvodu, že návrh bol predložený už po začatí prác zo strany žalobcu a v tom čase už bolo zrejmé, že práce žalobcu na diele vykazujú závažné vady. Pred začatím výkonu prác bol žalobca riadne a náležite oboznámený s príslušnou projektovou dokumentáciou diela a z nej vyplývajúcimi technickými a inými požiadavkami na prevedenie prác na diele. Rovnako bol v rámci osobných rokovaní žalobca oboznámený s predstavami a požiadavkami zo strany investora ohľadne kvality prevedenia a technických vlastností. Tak investor ako aj žalovaný ako objednávateľ vychádzali v dobrej viere a z predloženej cenovej ponuky a vyhlásení žalobcu, že od neho objednané práce na diele budú mať požadovanú kvalitu a spĺňať technické parametre. V dôsledku zistenia vád realizácie diela došlo k oprávnenému pozastaveniu uhrádzania fakturovanej ceny diela. Čo sa týka čiastočného plnenia, k úhrade tejto sumy došlo zo strany žalovaného automaticky z titulu preddavku, a to bez toho, že by mal vedomosť o vadách práce žalobcu ktoré boli zistené až neskôr. Žalovaný popiera existenciu dokladu, ktorým by žalobca preukazoval relevantné prevzatie diela z jeho strany ako riadne a včasne zhotoveného. Akékoľvek písomné záznamy (montážne denníky žalobcu) ktoré boli prípadne potvrdené stavbyvedúcim slúžila výlučne pre internú potrebu žalobcu a preukazujú výlučne prevzatie stavebného materiálu, respektíve iných vecí žalobcu v objekte stavby, nie však prevzatie diela ako takého v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaný popiera, že by medzi účastníkmi vzhľadom na zistené a vytknuté vady diela ku dnešnému dnu došlo k riadnemu protokolárnemu prevzatiu a odovzdaniu diela, a teda aj jeho k zhotoveniu a súvisiacemu vzniku. V danom prípade došlo k oneskorenému začatiu prác oproti pôvodnému harmonogramu, ktorý vychádzal z plánov výstavby ako aj dohody medzi účastníkmi a prísľubu zhotoviteľa. K začatiu prác došlo až k termínu 17. 5. 2016, pričom odhadovaná
doba realizácie mala byť podľa tvrdení žalobcu 3 týždne. K ukončeniu prác však došlo až v priebehu mesiaca september 2016 osadením parapetných dosiek čo poukazuje na zjavné omeškanie zhotoviteľa a to bez zavinenia alebo dôvodov na strane žalovaného alebo investora. Predloženú výzvu na zaplatenie zo strany žalobcu považoval žalovaný za irelevantný úkon, nakoľko v čase jej odoslania už žalobca mal a musel mať vedomosť o vytknutých vadách diela ako aj o nároku objednávateľa na pozastavenie úhrad fakturovanej ceny diela až do odstránenia vád a riadneho odovzdania diela. Stanovisko žalovaného bolo žalobcovi dané na vedomie listom zo dňa 21. 9. 2016 a následne listom právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19. 10. 2016. Minimálne stanovisko žalovaného je potrebné považovať za riadne uplatnenie vád diela voči zhotoviteľovi zo strany objednávateľa v zmysle ustanovenia § 562 Obchodného zákonníka. Jednotlivé vady boli taktiež súčasťou zápisu v stavebnom denníku k dielu, do ktorých mal žalobca možnosť nahliadnuť a k vytknutým vadám realizovaných prác sa náležite písomne vyjadriť. Vady diela boli žalobcovi zároveň opakovane vytknuté (uplatnené) v rámci jednotlivých kontrolných dní. Vzhľadom na značný rozsah zistených vád bol žalovaný nútený na vlastné náklady poveriť vypracovaním odborného písomného posúdenia nezávislú a objektívnu znaleckú organizáciu: Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. Bratislava (odborné stanovisko číslo 40 - 04/2017, vypracované 3. 2. 2017). Na základe posúdenia realizovaných prác znalecká organizácia konštatovala identifikáciu odchýlok od výkresovej dokumentácie spočívajúcich v tom, že u hliníkových výrobkov boli použité zasklenia s horším parametrom súčiniteľa prechodu tepla zasklenia čo z hľadiska účelu využitia priľahlých priestorov môže negatívne ovplyvniť pobytovú pohodu návštevníkov objektu diela. Na základe obhliadky realizovaných prác znalecká organizácia konštatovala že pri výrobe a montáži plastových výrobkov neboli tieto vyhotovené na dostatočnej profesionálnej úrovni (nepresnosti tvaru); neboli tieto správne zabudované (bodové podopretie balkónových dverí, nepodpenené parapety); neboli nastavené prítlaky po osadení čo má za následok negatívny dopad na funkčnosť výrobkov v procese využívania stavby. Vzhľadom na uvedené závery je dôvodný predpoklad, že v dôsledku vád realizovaných prác na diele (rozpor s projektovou dokumentáciou a nekvalitná výroba a osadenie výplní) nielenže nevznikol žalobcovi nárok na úhradu ceny diela v uplatnenom rozsahu, ale žalobcovi, respektíve investorovi ako budúcemu prevádzkovateľovi diela vznikli, respektíve vznikom hrozia výrazne zvýšené náklady na prevádzku alebo náklady niekoľkonásobne prevyšujúce spornú pohľadávku v prípade potreby výmeny výplní.
4. Žalovaný vo svojich ďalších podaniach trval na tom, že písomná zmluva nebola uzatvorená z dôvodu neakceptovateľnosti podmienok navrhovaných žalobcom vo verzii ním predloženej na podpis. Absencia písomnej formy zmluvy o dielo v danom prípade však predovšetkým neznamená zánik ani žiadne obmedzenie zodpovednosti žalobcu za vady ním vykonaných prác na diele. Žalovaný sa v žiadnom prípade nesnaží vyhnúť splneniu povinnosti uhradiť cenu diela, avšak výlučne za predpokladu, že dielo bude zhotovené a odovzdané včas, riadne a v súlade s požiadavkami projektovej dokumentácie a investora. K úhrade sumy 3 547 eur došlo zo strany žalovaného v počiatočnej fáze ešte pred zistením vád čiastkovo vykonaných prác, v žiadnom prípade sa však nemôže jednať o uznanie záväzku žalovaného uhradiť celú cenu diela bez toho, že by bola riadne splnená synalagmatická povinnosť žalobcu dodať dielo včas, riadne a bez vád. Potvrdenie v montážnom denníku nie je možné považovať za kontrolu vád diela a jeho prevzatie, nakoľko ku kontrole dochádza v rámci kontrolných dní za účasti všetkých subjektov vrátane objednávateľa a investora. Akékoľvek vady, ktoré boli na diele zaznamenané a vyžaduje sa ich odstránenie zo strany zhotoviteľa sú zaznamenávané v stavebnom denníku. Vzhľadom na absenciu písomnej formy samotnej zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma ani pri reklamácii vád. Žalobca však bol na nevyhovujúcu kvalitu opakovane upozornený tak ústne ako aj písomne zo strany žalovaného a investora. Skutočnosť vytknutých vád mu musí byť naďalej známa zo zápisov v stavebnom denníku, pričom nemôže poprieť, že bol účastníkom viacerých rokovaní, ktorých predmetom boli výzvy na odstránenie vád alebo predloženie technického riešenia. Žalovaný trval na tom, že žalobca bol v rozhodujúcom čase včas a riadne oboznámený s rozsahom a druhom vytknutých a uplatnených vád, pričom za týmto účelom postačovala aj ústna forma uplatnenia nárokov z vád. Žalobca bol v celom rozsahu oboznámený na základe ústnej a písomnej reklamácie a následnej obhliadky miesta a vzájomného rokovania s týmito vadami, nedostatkami: nesprávny postup pri dodaní a montáži výplní otvorov, kedy boli okná na stavbu dovážané po častiach a skladané až na mieste; vypadávajúce tesnenia výplní otvorov čo má za následok zlú izoláciu; nedostatočné tepelnoizolačné vlastnosti rámov a skiel vyplní sú konštatované aj v predloženom znaleckom posudku; krivé a deravé okenné rámy; chýbajúce kovania na výplniach otvorov; zahmlievanie a vytváranie mliečneho povlaku na sklách výplní v dôsledku zlej izolácie; nesprávny postup pri odstraňovaní vád okenných krídiel ručným obrusovaním.
5. Žalobca na nariadených termínoch pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil, že žalovaným až počas pojednávania 17.04.2018 popisované vady neboli vytknuté žalobcovi počas výkonu prác ako ani doteraz počas konania. Žalobcovi nebola doručená žiadna písomná reklamácia, pričom neboli mu vytýkané tieto vady ani ústne. Pokiaľ ide o zápisy v stavebnom denníku žalobca uviedol, že tento denník sa nenachádzal na stavbe. Čo sa týka vytknutia vád po ukončení prác tieto vady nemohli byť odstránené zo strany žalobcu, nakoľko jeho pracovníci už v tom čase neboli pripustení na stavenisko. Jednotlivé práce boli taktiež vykonávané na pokyn stavbyvedúceho. V prípade vád popísaných na dnes predloženom zozname ide o požiadavku na dodatočné práce, ktoré bolo možné vykonať, avšak ich žalobca nemohol vykonať z uvedeného dôvodu. K vadám ohľadom tepelnej izolácie okien žalobca uviedol, že tieto vady neodôvodňujú nezaplatenie faktúr za ďalšie vykonané práce. K deklarovaniu vád žalobca uviedol, že podľa správy Okresnej prokuratúry Komárno o vybavení podnetu žalobcu boli všetky dodané materiály zabudované v súlade s projektovou dokumentáciou ako aj príslušnými technickými normami. Žalovaný si teda sám odporuje svojim tvrdeniam. K dodaným certifikátom uviedol, že tieto certifikáty zhotoviteľ sám vystavuje, a teda nie je pravda, že by s nimi nedisponoval v čase začatia prác. Všetky dielčie práce spolu s dodávaným materiálom boli vykonané a dodané, resp. odovzdané a prevzaté podľa zápisov v montážnom denníku, ktorý práve žalovaný vyžadoval. Čo sa týka návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania tento návrh žiadal zamietnuť, pretože na zistenie vád diela už bol vyhotovený súkromný znalecký posudok, ktorý popisuje zistené vady, a teda technický stav a v prípade plastových okien preukázal, že išlo o kvalitnejšie okná a v prípade hliníkových okien bol koeficient nižší o jednu desatinu, avšak žalobca ponúkol, že odstráni tieto rozdiely. Žalobca poukázal na bod 12 vyjadrenia žalobcu k odporu s tým, že už tam popisoval rozdiely v hodnotách pri izolačnom skle. Už tam bola prejavovaná ochota žalobcu vymeniť predmetné sklá. V správe prokuratúry sa vychádzalo zo záverov stavebného úradu s tým, že žalovaný tam deklaroval, že všetko je v súlade s technickými normami. Práve preto sa neodovzdali certifikáty k dodaným výrobkom žalobcu, aby sa stavba nemohla skolaudovať. Je to bežný postup pri dodávkach napr. protipožiarnych dverí na ktorých trebárs nebola ani jedna výtka ani od investora ani zo strany žalovaného. Hneď po zaplatení faktúry na konkrétnu dodávku by žalobca predložil certifikát k výrobkom ktoré boli obsiahnuté v dodávke. Čo sa týka ostatných certifikátov, nikdy sa tieto certifikáty nedávajú dopredu, pretože sa počas stavby môže niečo zmeniť a tým pádom už tie certifikáty neplatia. Z cenovej ponuky predloženej spolu so žalobou jasne vyplýva pri položkách 4 a 5 - štulpové okno, že tieto okná nebudú mať stredné stĺpiky, pričom žalovaný túto cenovú ponuku akceptoval. Keby chcel investor mať pri predmetných oknách aj niečo navyše, t.j. napr. stredné stĺpiky tak by vrátil cenovú ponuku na prepracovanie žalobcovi. Stĺpiky žalobca doplnil dodatočne z jeho dobrej vôle. Stĺpiky boli doplnené v súlade s postupmi, ktoré sú predpísané pri výrobe týchto profilových systémov. Prvá časť dodávok ktorá sa uhradila zo strany žalovaného bola časť reštaurácie a teda sa netýkala sporných stredných stĺpikov. Nikdy žalobca nefakturoval za niečo čo nebolo dodané. Montážne denníky boli u stavbyvedúceho na podpis aj niekoľko dní. Žalobca nevedel, že sa po kontrolných dňoch sa vyhotovili zápisy do stavebného denníka. Vady ktoré boli stavbyvedúcim ústne vytknuté žalobca priebežne odstraňoval. Čo sa týka montážneho denníka, ktorý uviedol žalobca, tento dokument bol doplňujúcim dokumentom, ktorý si on viedol z dôvodu preukázania vykonaných prác a v prípade nedostatkov pre porovnanie so stavebným denníkom, a je zrejmé že montážny denník, ktorý podpísal stavbyvedúci sa v niektorých veciach s ním nezhoduje, a pokiaľ sú zápisy z montážneho denníka uvedené aj v stavebnom denníku, tak nikde nie sú uvedené reklamácie. Pokiaľ boli nejaké vady vytknuté tak tieto boli vytknuté oneskorene. V súvislosti s tým, že podľa vyjadrenia PZ žalovaného bol stavebný denník uložený na stavenisku a mohol sa k nim vyjadriť žalobca, právny zástupca žalobcu dával do pozornosti, že ani jeden zo zhotoviteľov okrem nich sa v tomto denníku k ničomu nevyjadril. Návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania obhliadkou ako aj svedeckými výpoveďami označených svedkov považoval za nehospodárne, keďže nie je možné nimi viac objasniť skutkový stav. Žalobca navrhoval vypočuť výrobcu plastových okien, ktorého označila svedkyňa a to v osobe O. G., konateľa spoločnosti AIR SKY Slovakia s.r.o., ktorý by sa vyjadril ku skutočnostiam čo sa týka dodávky okien, obhliadky, ako aj vytýkaných vád zo strany investorky. Žalobca ďalej navrhol, aby žalovaný bol zaviazaný na predloženie účtovného denníka, t.j. konkrétne prijatých faktúr, ktorými sa preukáže výška uhradenej sumy zo strany investorky k predmetnému dielu, tak ako to uviedla dňa 06.11.2017 do zápisnice vedenej pod ČVS ORP-817/2-VIS-DS-2017. Ďalej navrhol predložiť výkaz DPH investorky v roku 2016 a 2017 v závislosti od dátumu výplaty a výpisov z účtu investorky ako aj žalovaného, ktoré eventuálne osvedčujú vyplatenie týchto čiastok.
6. V ostatných písomných podaniach z 02.05.2018 a 15.05.2018 žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný namietal vady diela až podstatne neskôr (po splatnosti faktúr) a nie počas výkonu alebo bezprostredne po výkone jednotlivých prác. Žalobca pritom mal záujem riešiť spornú situáciu a žalovaného požiadal aj o upovedomenie o termíne vykonávania odborného skúmania, avšak bezúspešne. Žalobca poukázal na to, že investorka zmenila rozsah a povahu vykonávaných prác, pričom žalobcovi nebolo umožnené zo strany žalovaného dohodnuté práce riadne ukončiť, čo potvrdil aj žalovaný v rámci výsluchu. V súvislosti s predkladaním zoznamu vád s fotodokumentáciu zo strany žalovaného až na súdnom pojednávaní žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že povaha vád bránila ich skoršiemu vytknutiu, nakoľko neboli zistiteľné voľným okom, resp. sa prejavili neskôr. Žalobca mal za to, že dohodnuté čiastkové práce boli odovzdané riadne a bez vád, pričom jednotlivé dokončovacie práce v podobe konečných nastavení a pod. nebolo možné dokončiť z dôvodov na strane žalovaného. Žalobca mal za to, že vady diela neboli zo strany žalovaného počas vykonávania prác nijakým spôsobom uplatňované, o čom svedčia aj montážne denníky, ktoré mal stavbyvedúci k dispozícii po dlhší čas. Rovnako došlo k riadnej kolaudácii stavby, pričom v rámci kolaudačného konania nedošlo zo strany žalovaného k žiadnym námietkam a stavba bola deklarovaná zo strany žalovaného, resp. investorky bez závad. Žalobca podaním zo dňa 04.12.2017 predložil do spisu dôkazy o technických parametroch okien a dverí, ktoré boli použité pri vykonaní diela (certifikáty). V záverečnej reči žalobca uviedol, že podľa jeho názoru dostatočne preukázal pochybenia zo strany žalovaného a to v tom, že žalobca dielo dodal a napriek vytknutým vadám mu nebolo umožnené nedostatky odstrániť. Ďalej poukázal na to, že žalovaný nepostupoval v súlade s ust. Obchodným zákonníkom, čo sa týka reklamácií vád zistených po dodaní diela s poukazom na formu ako aj lehotu. Ďalej poukázal na nezrovnalosti, ktoré sú v stavebných denníkoch. Takisto poukázal na skutočnosť, že žalovanému mali byť zo strany investorky poukázané finančné prostriedky na úhradu jednotlivých častí objednaného diela, a teda mal možnosť čo i len sčasti uhradiť časť žalovanej sumy alebo napr. požiarne dvere. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd rozhodol podľa žalobného návrhu a zároveň si uplatnil náhradu trov súdneho konania.
7. Žalovaný na nariadených termínoch pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil, že vzhľadom na vady diela, ktoré boli vytknuté v priebehu realizácie, ako aj skutočnosť, že dielo nebolo k dnešnému dňu riadne a včas odovzdané, žalovaný považuje nárok žalobcu za neoprávnený a žiadal tento nárok zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že kolaudačné rozhodnutie na predmetnú stavbu už obdržal s tým, že celá prevádzka tam ešte nefunguje. Zásadnou otázkou v tomto konaní je, že žalovaný popiera samotné odovzdanie a prevzatie diela bez vád, keďže toto vykazuje viacero vád diela, ktoré žalovaný spísal na predmetnej stavbe a predložil ich zoznam súdu spolu s fotodokumentáciou. Najzávažnejšou vadou sú tepelno-izolačné vlastnosti výplní otvorov bez ohľadu na to aký certifikát žalobca predložil, pretože podľa názoru žalovaného tieto výplne boli montované v rozpore s predpísaným pracovným postupom, ktorý sa na tento konkrétny výrobok vzťahuje a je záväzný. Jednotlivé vady po ich zistení boli zapisované v stavebných denníkoch, pričom za účelom ich finálneho súpisu a k návrhom technického riešenia týchto vád bol žalobca vyzvaný a prítomný na osobnej obhliadke diela. Dôvodom nezaplatenia faktúr je to, že do dnešného dňa nedošlo k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu diela, keďže toto vykazuje spomínané vady. Vychádzajúc z dátumov vystavenia certifikátov doložených do spisu žalobcom je možné konštatovať, že žalobca v čase predloženia cenovej ponuky ako aj začatia stavebných prác s týmito certifikátmi nedisponoval, nakoľko tieto sú s dátumom zo septembra a októbra 2016. V prípade potreby žalovaný navrhol predmetné vady diela prezrieť na mieste, a to obhliadkou diela. Počas kontrolných dní vykonaných na stavbe boli žalobcovi vytýkané vady diela a bol vyzvaný na ich odstránenie, pričom od času ukončenia prác si žalovaný uplatňuje nárok na zľavu z ceny, a to v závislosti od povahy jednotlivých vád z technického hľadiska. Žalovaný zároveň navrhoval vyhotoviť znalecký posudok za účelom objektívneho posúdenia, či boli výplne montované v súlade s predpísaným pracovným postupom a technickými normami vzhľadom na zlé statické vlastnosti, keď stredné stĺpiky boli domontovávané a hrany boli obrusované obrusovacím papierom, ďalej či boli pri výrobe použité vhodné izolačné materiály, v akom rozsahu môžu tepelno-izolačné vlastnosti negatívne ovplyvniť prevádzku diela a prípadné vyčíslenie ušlého zisku žalovaného za uplynulý rok. Žalovaný ďalej uviedol, že z okolností prípadu vyplýva, že žalobca mal vedomosť minimálne o vadách pri hliníkových oknách. Žalovaný tvrdil, že stavebný denník sa na stavbe nachádzal a každá zo zainteresovaných strán doň mohla nahliadnuť. Žalobca nepreukázal, že by mu zo strany žalovaného bolo znemožnené nahliadnuť do denníka ani to, že ho o to žiadal. V tejto súvislosti preto popieral akékoľvek porušenie povinnosti vyplývajúcej zo stavebného zákona. Záznamy v stavebnom denníku potvrdzujú to, čím bol žalobca oboznámený v rámci kontrolných dní, a to predovšetkým zo strany žalovaného ako aj investora, kde mu boli opakovane vytknuté vady ním vykonávaných prác. Žalovaný opätovne poukázal na to, že zápisy v montážnom denníku nie sú z hľadiska vadnosti resp. bezvadnosti diela relevantné, nakoľko iba deklaruje podpisom zo strany stavbyvedúceho, t.j. nie štatutárom žalovaného, že montáž príslušnej časti diela bola vykonaná, avšak bez možnosti posúdenia či takýto výkon prác vykazuje vady, ako aj vady, ktoré v tom čase nebolo možné zistiť ( stavbyvedúci nemal vždy čas a priestor na prezretie práve namontovanej časti diela ). Následne tieto vady boli zistené a uplatnené voči žalobcovi. Žalovaný trval na obhliadke objektu - penziónu Č., ako aj na výsluchu svedkyne p. M. I. a hlavného projektanta p. S.. To, že objekt bol skolaudovaný ešte neznamená bezvadnosť diela, keďže v kolaudačnom konaní sa kontrolujú iba základné prvky statiky a v rámci neho nie je možné zistiť napr. tepelnoizolačné vady otvorov. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by vady boli uplatnené neskoro, keďže akonáhle boli jednotlivé vady zistené, boli v rámci kontrolných dní počnúc mesiacom jún 2016 bezodkladne dané na vedomie žalobcovi.
8. Žalovaný na pojednávaní 17.04.2018 predložil zoznam vád spísaný žalovaným na predmetnej stavbe s fotodokumentáciou, bez uvedenia dátumu zistenia a vytknutia týchto vád. V ostatnom písomnom podaní zo dňa 09.05.2018 žalovaný zdôraznil, že zo strany žalobcu došlo k vadnému plneniu spočívajúcemu v dodaní materiálu a montáži v rozpore s projektovou dokumentáciou. K vadnému plneniu došlo taktiež v dôsledku nesprávneho a neodborného výrobného a montážneho postupu. Mal za to, že rozsah a povahu vád žalovaný preukázal predložením súpisu jednotlivých vád a fotodokumentáciou a predložením znaleckého posudku. Jednotlivé vady voči žalobcovi ako zhotoviteľovi boli uplatňované priebežne v rámci realizácie prác, a to v rozsahu v akom boli zo strany žalovaného, resp. investora zistené. Podľa tohto stanoviska povaha niektorých vád bránila ich skoršiemu vytknutiu, nakoľko neboli zistiteľné voľným okom, resp. sa prejavili až neskôr. Žalovaný mal za to, že tieto skutočnosti boli preukázané zápismi do stavebného denníka a tiež výpoveďou konateľa žalovaného, stavbyvedúceho a konateľky investora, pričom vady boli uplatnené jednak ústne v rámci priebežných obhliadok a kontrolných dní (minimálne už dňa 02.06.2016) a jednak písomne, a to minimálne stanoviskom žalovaného z 31.10.2016, ako aj zápismi v stavebnom denníku. Vzhľadom na rôznu povahu vád diela žalovaný žiadal odstránenie vád u vád odstrániteľných a následne poskytnutie zľavy z ceny diela u vád neodstrániteľných, pričom žalovaný zároveň navrhoval v konaní náležite špecifikovať, ktorá časť diela je bez vád, ktoré vady sú odstrániteľné a ktoré vady sú neodstrániteľné s nárokom na primeranú zľavu z ceny, to všetko vypracovaním znaleckého posudku za účelom posúdenia toho, či boli výplne namontované v súlade s predpísaným pracovným postupom a technickými normami, ako aj za účelom kalkulácie strát v dôsledku tepelno-izolačných vlastností diela. Žalovaný tvrdil, že si námietky vád na základe uvedeného uplatnil voči žalobcovi bez zbytočného odkladu po ich zistení, pričom žalobca vytknuté vady dodnes neodstránil. Žalovaný na základe pokynu investora a v obave pred vyhrážkami a v záujme predísť vzniku škody dočasne vykázal zo stavby osoby, ktoré neboli na vstup oprávnené s tým, že žalobca bol vyzvaný k vstupu na stavbu po predložení návrhu technického riešenia odstránenia ním spôsobených vád, resp. dohode ohľadne kompenzácie vád. V záverečnej reči žalovaný tiež navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania na náležité zistenie a posúdenie skutkového stavu po odbornej technickej stránke, t.j. za účelom zistenia či dielo resp. jeho časti boli vyhotovené bez vád v súlade s projektovou dokumentáciou, a v prípade zistenia vád na stanovenie odstrániteľnosti resp. neodstrániteľnosti jednotlivých vád. Čo sa týka návrhov druhej strany na doplnenie dokazovania, tak jej návrhy na predloženie výpisov z účtu, výkazov DPH žalovaný navrhol zúžiť len na tie listiny, ktoré sa priamo dotýkajú predmetných prevodov a transakcií, nakoľko by sa tým mohlo porušiť bankové tajomstvo.
9. Z výsluchu konateľa žalovaného F.. Y. H. vyplynulo, že spoločnosť žalovaného bola generálnym zhotoviteľom stavby K. Z. N. V. I. Č.. Na základe spoločných rokovaní s investorom stavby, ktorého zastupuje p. M. I. sa rozhodli, že dodávateľom výplní otvorov bude spoločnosť žalobcu. Pred začatím prác prebehli úkony ako cenová ponuka, upresňovanie si návrhu, zmluvy o dielo a rokovania o začiatkoch a priebehu prác. Ešte zmluva nebola podpísaná, keď sa aj z časových dôvodov začali osadzovať výplne otvorov na druhom nadzemnom podlaží - v podkroví objektu. Tam nastali prvé problémy, keď sa osadili výplne otvorov bez stredného stĺpika. Vo výkrese boli okná osadené so stredným stĺpikom a žalobca namontoval okná bez nich. Tým sa začal kolobeh kontrolných dní, každé 2-3 týždne sa konali kontrolné dni ohľadne vyplní otvorov. Akonáhle výplne otvorov na druhom nadzemnom podlaží boli osadené a stavbyvedúci konštatoval, že boli osadené, prebehla 1. úhrada s tým, že po 1. kontrolnom dni po zistení zle vyrobených okenných rámov, po dohode s investorom, zastavili platbu výplní. K tomu, aby mohlo dôjsť k platbe, bol potrebný súhlas investora. V čase po 1. platbe však investorka poukázala na zistené závady, a to zlé spracovanie okenných rámov a krídiel; okenné krídla najmä na povrchu boli spracované a vyrobené remeselníckym spôsobom nie ako strojové. Na tieto vady poukázali aj po ukončení montáže.
Prvá a jediná platba prebehla na základe zápisu v stavebnom denníku, potom však boli platby z vyššie uvedených dôvodov zatavené. Prvú platbu žalovaný vykonal so súhlasom investora. Potom prebiehali kontrolné dni, na ktorých bola vytknutá kvalita výplní okien, pričom na týchto kontrolných dňoch sa zúčastnil aj p. J. ako konateľ žalobcu. Posledné výrobky žalobcu sa osadzovali koncom septembra, a tým dodávka žalobcu skončila. Objem dodaných výrobkov a prác zo strany žalobcu žalovaný nespochybňuje, spochybňuje však ich kvalitu. Výrobky spochybňuje aj z toho hľadiska, že do dnešného dna k nim neboli dodané žiadne vyhlásenia o zhode, príslušné certifikáty, a teda žalovaný nevie, čo bolo reálne dodané zo strany žalobcu. Žalovaný má nejaké indície na základe dodaného odborného stanoviska, ako aj z rozhovoru s majstrami, ktorí v skutočnosti okná montovali. Konateľ na otázku na pojednávaní uviedol, že už si presne nepamätá, ktorá zo strán predkladala zmluvu, avšak si pamätá, že bola daná cenová ponuka, s ktorou súhlasili a z ktorej vychádzali, avšak po zastavení platieb zo strany investora nechcel tento konateľ podpísať žiadnu zmluvu so žalobcom. Samotnú zmluvu konateľ žalovaného nepodpísal najmä preto, lebo hneď pri 1. dodávke sa vyskytla uvedená záležitosť so strednými stĺpikmi okien napriek tomu, že investor stavby viackrát sedel aj s p. J. a vysvetľoval mu vizáž budúcich vyplní otvorov. Na pojednávaní 17.04.2018 bol doplnený výsluch konateľa žalovaného F.. Y. H. tým, že na doporučenie investorky bol žalobca vybratý ako dodávateľ výplní otvorov. Čo sa týka vyhlásenia o parametroch, každý dodávateľ dopredu deklaruje, že je schopný vyrobiť určitý výrobok s požadovanými vlastnosťami. Stavbyvedúci podpisoval dodávky, ktoré boli namontované. Akonáhle boli namontované pri prvej príležitosti, pri prvej dodávke podpísal prevzatie výplní a potvrdenie toho, že boli namontované. Vtedy žalovaný urobil chybu, že prvú dodávku vyplatil, keďže dodávka nebola v súlade s projektovou dokumentáciou. Mali každé dva týždne v sobotu kontrolné dni, kde sa stretávali. Prvá dodávka bola na treťom nadzemnom podlaží - chýbali tam stredné priečky, ktoré sa dohodlo, že treba opraviť. Tieto priečky boli nahradené krídelnými stĺpikmi. Ide o položky č. 4 a 5 na výkresoch založených v spise na čl. 151. Investorka sa do toho angažovala, pričom ústne dopĺňala svoje požiadavky čo sa týka výkresov okien a to konkrétne položky č. 4 a 5, a teda podľa jej požiadavky malo ísť o okná so strednými stĺpikmi pri otvorenom okne. Stavebný denník bol dostupný na stavbe počas celej doby stavby. Stavbyvedúci neriadi pracovníkov subdodávateľov, on len preberá plnenia od subdodávateľov. Počas realizácie prác žalovaný vytýkal vady žalobcovi tak v ústne forme ako aj zápismi v stavebnom denníku. Výsledkom posledného spoločného stretnutia bolo to, že žalobca ani po ukončení prác nepredložil žalovanému požadované certifikáty, pričom žalovaný z tohto dôvodu nevedel v akej kvalite sú namontované výplne otvorov a bol nútený tento technický stav a stav kvality zisťovať prostredníctvom skúšobného ústavu, pričom sa rozhodol žalobcu nepustiť na stavenisko, aby tam nespôsobil nejakú škodu. Žalobca mal 7 mesiacov na to, aby doložil potrebné certifikáty, čo sa však neudialo. Nie je žalovanému jasné ako mohol žalobca vykonať práce podľa týchto certifikátov, keďže prevedené práce sa nezhodujú s pracovnými postupmi, ktoré vyplývajú z certifikátov.
10. Na otázky konateľ žalovaného ďalej uviedol, že v čase odovzdania jednotlivých čiastkových prác boli odovzdané reklamácie. Reklamácie prebiehali ústne alebo keď písomne tak do stavebného denníka. Vo väčšine prípadov stavbyvedúci prevzal práce, ktoré boli zrealizované. Keď mal na to čas, tak to aj skontroloval, avšak práve na to sa robili kontrolné dni. Žalovaný si nechal vyhotoviť znalecký posudok len na okná a nie aj na ďalšie čiastkové práce resp. materiály, pretože pri oknách boli najväčšie problémy, a to najmä únik tepla. Boli problémy aj pri ostatných dodávkach, ktoré sa riešia stále. Prvá zaplatená dodávka mala najväčšie problémy. Pri prvej dodávke sa zistilo, že chýbajú už spomenuté stredné stĺpiky pri oknách. Kontrola prvej dodávky neprebehla súčasne s montážou ale až o pár dní neskôr. Na otázku, prečo žalovaný takýto spôsob platenia nezvolil aj pri ostatných dodávkach, konateľ žalovaného odpovedal, že počkali vždy keď sa urobila kontrola, pričom po prvej dodávke si dávali na dodávané materiály ako aj práce väčší pozor. Z dôvodu časovej tiesne už namontované výrobky nechceli vymeniť. Na otázku, prečo po zaregistrovaní predmetných vád pri prvej dodávke nechal žalovaný žalobcu naďalej vykonávať práce na stavbe, konateľ žalovaného odpovedal, že predtým už viackrát spolupracovali, pričom očakávali, že žalobca dodá príslušné certifikáty. Viditeľné vady boli priebežne vytýkané. Ostatné vady, ktoré neboli viditeľné žalovaný zisťoval prostredníctvom posudku skúšobného ústavu. Vady síce bolo možné odstrániť v čase bezprostredne po realizácii prác, avšak by to bolo nehospodárne. Tieto vady nemajú za následok nemožnosť užívania diela, pričom po nákladovej stránke sa konateľ žalovaného nevedel vyjadriť k tomu, ako to bude vyzerať. Momentálne sa rozbieha užívanie diela - prevádzka penziónu.
11. Z výsluchu konateľa žalobcu M. J. vyplynulo, že žalobcovi bola zadaná žiadosť o vypracovanie cenovej ponuky vo februári 2016 pre výplne otvorov K. Z.. Túto cenovú ponuku vypracovali a odovzdali investorke. Boli cca 4 úpravy, ktoré sa týkali hlavnej ceny a nikdy sa neriešili žiadne technické veci ohľadom okien. Zo spomenutej projekt. dokumentácie, ktorú žalobca obdržal len ako výpis okien sa robila cenová ponuka, vo výpise okien bolo 38 ks balkónových 2-krídlových dverí, ktoré neboli uvedené ako jednoznačne so stĺpikom alebo bez. Žalobca vypracoval cenovú ponuku bez stĺpika, čo samozrejme bolo uvedené v cenovej ponuke v tejto položke. Ide o položky v cenovej ponuke č. 04 a 05. Jednoznačne žalobcovi dávalo zmysel spraviť balkónové dvere bez stĺpika. Túto cenovú ponuku prebrala investorka s p. H., ale nenamietali proti tomuto štulpovému prevedeniu predmetných balkónových dverí. Montáž prebehla tak ako uviedol p. H. v júni 2016 na treťom nadzemnom podlaží v podkroví. V 1. kontrolný deň sa zistilo, že balkónové dvere sú bez stĺpika. Na základe tohto žalovaný nepodpísal zmluvu o dielo a spoločnosť žalobcu, aby vyšla v ústrety a aby nebrzdili práce na stavbe, tak navrhla, že osadia rámy balkónových dverí a dodatočne sa osadia stĺpiky a krídla. Ďalej všetky práce boli vykonávané na vyzvanie stavbyvedúceho pána P. H., a to čo sa týka hliníkových výplní, protipožiarnych dverí, automatických dverí a parapetov. Čo sa týka 1. faktúry tak sa tam nejednalo o okná na 2. nadzemnom podlaží, ako to uvádzal p. H., ale sa jednalo o okná v reštauračnej časti, je to faktúra č. XXXXXX. K týmto etapám montáže neboli vytknuté žiadne výhrady (hliníkové dvere, protipožiarne dvere a parapety). Dohoda bola, že sa bude platiť etapovite, ale skoro celá montáž prebehla v mesiaci august 2016 a v 1. polovici septembra. Počas týchto prác bol prísľub, že sa to uhradí, aby žalobca pokračoval v práci. Pokiaľ žalovaný počas tohto konania namieta, že reklamovali všetky nedostatky, tieto nedostatky aj boli priebežne odstraňované. Jednalo sa o ústne reklamácie v kontrolných dňoch. Napriek tomu žalobca dostával aj listy od PZ žalovaného, že všetko je vadné a je v katastrofálnom stave. Naskytne sa preto otázka, prečo si žalovaný ním tvrdené práva neuplatnil na súde. Nimi tvrdené vadné dielo užívajú už rok bez zaplatenia. Všetky veci boli reklamované až po zabudovaní, nie je žalobcovi zrejmé prečo tie vady, napr. výplne otvorov nereklamovali ešte pred ich zabudovaním. Stavbyvedúci p. P. H. prevzal všetky časti diela bez závad. Žalobcovi bola vrátená jedna faktúra č. XXXXXX s obsahom ako je na čl. 101, pričom žalobca na tento list predložil žalovanému montážny denník. Investorka žalobcovi vytkla, že sú nepresné rohy krídiel, pritom je to normálna strojová výroba, je to kontrolované firmou KBE, dodávateľom prof. systémov. V každom jednom liste od žalovaného bolo uvedené, že žalobca má dodať certifikáty k už vyfakturovaným výrobkom. Konateľ taktiež poukázal na text, ktorý je uvedený v závere všetkých žalobcových faktúr, a to že tovar sa stáva majetkom odberateľa až po úplnej úhrade faktúry, pričom práve toto bolo opačne upravené v navrhovanej zmluve o dielo. Na základe tejto klauzuly na faktúrach žalobca zatiaľ nedodal žalovanému jednotlivé certifikáty. Tieto certifikáty musia byť predložené v kolaudačnom procese, nakoľko každá budova musí mať tepelný certifikát, ktorý je vypracovaný na základe týchto dodaných certifikátov. Nakoľko konateľ žalobcu neodovzdal tieto certifikáty protistrane, ale napriek tomu je budova skolaudovaná, konateľ žalobcu napísal podnet na Okresnú prokuratúru v Komárne ohľadom kolaudácie budovy penziónu v Č., že či sa budova skolaudovala bez certifikátov alebo s falošnými certifikátmi, nakoľko sa tam jedná aj o certifikát na protipožiarne dvere 2 ks, čo je háklivá záležitosť. Čo sa týka odpovede na podnet konateľa žalobcu, pokiaľ ide o certifikát stavebných materiálov a konštrukcií, tie pri kolaudácii neboli predložené, lebo zhotoviteľ stavby (TM STAV, s.r.o.) vydal potvrdenie (zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby), že všetky zabudované stavebné materiálny a konštrukcie sú podľa projektovej dokumentácie a platných zákonov a noriem (§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 133/2013 Z.z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Čo sa týka protipožiarnych dverí, to je v štádiu vyšetrovania na polícii v súvislosti s dodaním, resp. nedodaním certifikátov.
12. Konateľ žalobcu na otázky položené pri jeho výsluchu na pojednávaní uviedol, že firmu žalobcu ako subdodávateľa pre sekciu výplní vybrala investorka na základe spolupráce z minulých období a na základe cenovej ponuky. S investorkou predtým nespolupracovali priamo v zmluvnom vzťahu, iba na iných stavbách, kde vykonávali činnosť pre investorku. Žalovaný nemal výhrady k výberu žalobcu ako subdodávateľa. Pred začatím realizácie cca v apríli 2016 sa konali dve stretnutia, kde boli prítomné všetky strany vrátane investorky, ktorá tam vyberala farebné prevedenia výrobkov. Žalobca nedostal celý projekt, dostal iba výpis okien a dverí, na základe ktorého sa vypracovala cenová ponuka. Výrobcom a dodávateľom výplní sú: Air Sky Slovakia s.r.o. - plastové výrobky, hliníkové výrobky vyobila iná firma - K PLUS Slovakia, s.r.o. (žalobca). Automatické dvere vyrobila firma Arcus International s.r.o. a protipožiarne dvere vyrobila firma Alustav - F.. N. N. Ružomberok. Nakoľko pri prvej obhliadke sa zistilo, že plastové francúzske okná nemajú stredový stĺpik, tak sa strany dohodli, aby stavba a práce mohli napredovať, že budú osadené rámy bez krídiel, a keď dôjde materiál na stĺpiky, tak dodatočne budú dosadené kompletizované francúzske okná. Všetky ostatné, čo sa týka hliníkových výplní, protipožiarnych výplní, automatických dverí, sa dodávali ako komplet. Výrobcovia vydali žalobcovi certifikáty po namontovaní jednotlivých výrobkov. Dodatočné osadenie stĺpikov nemá vplyv na vizuálnu a funkčnú stránku, vlastnosti, pretože francúzske okná mali nadsvetlík, čiže sa tam ten stĺpik dal dosadiť takisto ako na dielni. Na okná, resp. na všetky výplne neboli vystavené príslušné certifikáty, ktoré boli dodávané v čase realizácie, pretože certifikáty sa dodávajú po ukončení prác a nakoľko predmetný spor vznikol v priebehu ukončenia stavby, tak vlastne žalobca vyzval firmu žalovaného, aby z dôvodu nezaplatenia faktúr vydal žalobcovi naspäť veci. Žalobca nedával certifikáty po tom, ako bola pozastavená platba zo strany investora. Je to zaužívaná prax, keď výrobcovia vydávajú certifikáty aj žalobcovi ako dodávateľovi až po uhradení ceny jednotlivých výrobkov. Tento postup nevyplýva zo zákona, avšak medzi podnikateľmi je zaužívaný. Žalobca bol vyzvaný po montáži na predloženie príslušných certifikátov, na čo zareagoval tak, že všetky potrebné certifikáty dodá až po úhrade faktúr. Čo sa týka doby trvania prác, odovzdanie prvej etapy bolo 22.06.2016, pričom bola začatá tri dni predtým a dohodnutý termín začatia bol začiatok júna 2016. Doba trvania prác bola dohodnutá tak, že sa to skončí za mesiac, t.j. v júli 2016. Všetky osoby, ktoré vykonávali montáž sú odborne spôsobilé na montáž okien. Čo sa týka prípadného vytýkania vád diela alebo realizovaných prác zo strany žalovaného alebo investora, konateľ žalobcu uviedol, že výslovne písomnú reklamáciu žalobca nedostal. Počas prác boli niektoré vady ústne vytknuté a tieto boli priebežne odstránené, pričom na poslednom spoločnom stretnutí boli žalobcovi ústne vytknuté ďalšie vady, ktoré si poznačil, avšak následne už nepustili pracovníkov žalobcu na stavbu za účelom ich odstránenia. Na poslednom stretnutí dňa 02.11.2016 bol konateľ žalobcu oboznámený s tým, že žalovaný má výhrady, čo sa týka kvality diela, pričom práve tieto vady si tam vtedy konateľ poznačil a povedal, že tieto nedostatky odstránia, až na nepresnosť tvarov. Pracovníci počas realizácie orezávali reklamované hrany okien nožom, avšak podľa názoru konateľa žalobcu je to štandardný postup, nie je to žiadna taká vec, ktorá by znižovala hodnotu výrobku, a to ani vizuálne. Investorka na stretnutiach povedala, čo jej na diele vadí a žalobca sa to všetko snažil odstrániť. Všetky vady, ktoré boli priebežne vytknuté, žalobca odstránil. Konateľ žalobcu bol počas realizácie na dvoch kontrolných dňoch. Žalobca ani raz nevidel na stavbe stavebný denník a ani ho nehľadal. Podľa konateľa žalobcu boli odovzdané všetky dielčie práce montážnymi denníkmi, čo vlastne potvrdzuje aj list od žalovaného, keď raz od žalobcu žalovaný pýtal doklad o odovzdaní a prevzatí potvrdený stavbyvedúcim, čo podľa názoru žalobcu je práve montážny denník. Žalobca z praxe vie, že stavbyvedúci môže prevziať dielo.
13. Z výsluchu svedka p. P. H. na pojednávaní vyplynulo, že on bol na predmetnej stavbe stavbyvedúcim. Žalobca bol vybratý investorom ako dodávateľ výplní otvorov s tým, že prvá dodávka sa mala uskutočniť v polovici mája 2016, táto sa aj včas uskutočnila. Po tomto mali nasledovať ešte dve dodávky a teda každé dva týždne mali dodať produkty na jedno podlažie. Prvá dodávka bola na tretie podlažie, išlo o francúzske okná s oblúkovitým nadsvetlíkom, ale aj medzi týmito výrobkami sa vyskytli také, kde chýbali krídla. Väčším problémom však bolo to, že boli bez stredného stĺpika, čo investorka hneď po tom, ako to zbadala, žalobcovi aj vytkla. V kontrolný deň boli uvedené vady vytknuté a tam sa účastníci dohadovali, ako ich napraviť, a keďže už boli v omeškaní, tak žalovaný sa so žalobcom dohodli na tom, že na ostatné podlažia dodá aspoň rámy, na prvé nadzemné podlažie dodá aj okná. Pri osadzovaní hliníkových výrobkov neboli problémy. Potom nastal čas čakania na už uvedené stredné stĺpiky. Čakalo sa na to asi mesiac a pol, ako aj na opravy - na rámoch boli v niektorých prípadoch tri prídavné kovania, nastavenie krídiel, dverných krídiel, deformácia oblúkovitých profilov, hrany okenných a dverných krídiel t.j. horné rohy boli ostré, vonkajší roh sa vyhýnal. Svedka zarazilo, keď prišli ľudia a začali tie ostré rohy obrusovať, boli to ľudia p. G. - živnostníka, ktorý pracoval pre žalobcu. Svedok na otázky položené pri jeho výsluchu na pojednávaní uviedol, že za najzávažnejšiu vadu z technického hľadiska považuje deformáciu profilov. Ostatné vady by sa dali odstrániť nastavením, výmenou. Pri uvedených profiloch by bolo potrebné vymeniť celé tieto profily. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aký má vplyv táto vada z tepelného hľadiska, či sú týmito profilmi dodržané požadované hodnoty. Svedok potvrdil, že tieto vady boli zaznačené v stavebnom denníku, pričom p. J. nebolo bránené nahliadnuť do stavebného denníka a tento bol k dispozícii u svedka ako stavbyvedúceho. Pán J. nepredložil písomné riešenie vytknutých vád, avšak ústne sa dohodlo ani nie na spôsobe, ale iba na tom, že prídu jeho ľudia a opravia to. Hneď na začiatku sa dohodlo, že čo žalobca svedkovi predloží výrobok, tak to svedok podpíše, ale na konci, keď bude celkom uzatvorená dodávka, spíšu odovzdávajúci a preberajúci protokol v prítomnosti investorky. Keď došli dodávky, svedok po skontrolovaní ich kompletnosti potvrdil ich prevzatie vrátane montáže v montážnom denníku, ktorý mu dával na podpis žalobca. V čase podpisu montážneho denníka boli niektoré vady vytknuté, ale boli to iba drobné vady, na ktoré nebolo treba spísať nejakú reklamáciu, pričom drobné vady sa priebežne odstraňovali. Na prvý pohľad nie je vada na parapetoch, ale to sa ukáže až časom. Protipožiarne dvere sú v poriadku, až na to, že odpadáva tesnenie. Interiérové a exteriérové dvere nie sú v poriadku. Sú problémy so spojmi. Vyhotovenie v jednom rohu nie je v poriadku. Žalobca mal možnosť tieto vady opraviť, avšak keď sa už nevedeli dohodnúť, tak im svedok povedal, že darmo prídu, už nikoho na stavbu nepustí. Bolo to niekedy koncom septembra. Pokiaľ ide o žalovaným vytknuté vady, rohy na hliníkových výrobkoch by sa museli rozobrať, pri plastových výrobkoch sa dajú odstrániť vady kovaní, ale tie rohy sa nedajú. Tieto vady boli oznámené dodávateľovi a niektoré sú zapísané aj v stavebnom denníku. Tieto vady nemajú za následok, že by sa dielo nemohlo užívať, len investorka bude mať určite zvýšené náklady. Na otázku sudcu svedok potvrdil, že listy z montážneho denníka sú podpísané ním a uviedol, že všetky väčšie vady sa zapisovali do stavebného denníka. Momentálne, čo sa nachádza na objekte a mal dodať žalobca, tak to všetko je tam od žalobcu, a teda nedošlo k výmene jeho produktov až na jeden. Jedno okno sa vybralo a poslalo na skúšobný ústav na rozbor. Svedok nevie z akého dôvodu nakoniec nedošlo k spísaniu odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu medzi žalobcom a žalovaným.
14. Z výsluchu svedkyne p. M. I. (konateľka investora) na pojednávaní vyplynulo, že ako investorka si žalobcu vybrala na dodanie a montáž otvorov s tým, že do konca apríla 2016 mal žalobca dodať všetky dodávky. Na základe ich ústnych rozhovorov v súlade s projektovou dokumentáciou sa dohodli na tom, že okná budú mať v strede stĺpiky. Cenová ponuka s výkresmi žalobcu však tieto stĺpiky neobsahovala, napriek svedkyňa s touto ponukou súhlasila, čo sa týka ceny a výkresy v nej už ani nepozerala. Absenciu spomínaných stĺpikov, ako aj iné prevedenie okien v porovnaní s projektovou dokumentáciu boli žalobcovi vytknuté prvýkrát 02.06.2016 a v nasledujúcich kontrolných dňoch. Žalobca sľúbil, že okná dá do poriadku do konca júna, avšak ich v skutočnosti opravili resp. doplnili stĺpiky až niekedy v auguste 2016. Dňa 19.09.2016 svedkyňa zistila, že žalobca vykonáva opravu okien tak, že jeho pracovníci ručne brúsili hrany okien. Dňa 28.10.2016 sa svedkyňa stretla so žalovaným ako aj so žalobcom za tým účelom, aby sa dohodli a veci vyriešili miernou cestou. V tomto období žalobcovi vytýkali nielen estetické, ale aj technické vady. Z dôvodu týchto vád má investorka stratu na energiách resp. zvýšené náklady. Investorka platila vždy len žalovanému za jednotlivé dodávky a časti stavby, priamo žalobcovi nič neplatila. Neviem presne, či za dodávky okien a dverí, ktoré dodal žalobca ona žalovanému zaplatila alebo nie. Ubytovaciu časť penziónu aj z dôvodu omeškania žalobcu otvorili až v júni 2018. Svedkyňa na otázky položené pri jej výsluchu na pojednávaní potvrdila, že žalobca sa nepreukázal certifikátmi alebo vyhláseniami o parametroch výrobkov v rámci rokovaní pred začatím prác. Uviedla, že dielo nebolo odovzdané, a to tak ako je to zvykom pri iných dodávateľoch, napr. zápisnične. Nevie o žiadnych návrhoch žalobcu na vyriešenie vzniknutej situácie. Investorka má vydané užívacie povolenie k stavbe. Požiadala o kolaudáciu aj napriek spomenutým vadám, keď podľa jej poznatkov kvalitu prevedenia prác v rámci kolaudačného konania neskúmajú. Investorka mala možnosť nazerať do stavebných denníkov počas stavby a vždy aj dala zapísať doň jej požiadavky a poznámky, avšak následne už obsah stavebných denníkov neskontrolovala. Svedkyňa potvrdila, že dňa 06.11.2017 bola vypočúvaná na polícii, kde podľa zápisnice uviedla presnú sumu (podľa PZ žalobcu je to suma 1.010.000,- € bez DPH), ktorú do uvedeného dátumu vyplatila spoločnosti žalovaného, avšak túto sumu si už nepamätá nepamätá, vtedy ju zisťovala jej ekonómka. Svedkyňa s konateľom žalovaného sa spolu dohodli, že kým žalobca neodstráni vytknuté vady, tak dovtedy mu nebudú zaplatené faktúry. O tejto skutočnosti bol informovaný samotný žalobca. Žalobca buď nijako neodstraňoval vady alebo neodborne ich opravoval, pričom po poslednom stretnutí sa už veci uberali iným smerom. Na otázku, či svedkyňa vie o tom, že tie okná a dvere mali byť zaplatené na základe čiastočných faktúr, svedkyňa odpovedala tak, že áno, bolo to na základe dohody so žalobcom, že každý týždeň dodá jedno podlažie, avšak nakoniec s tými dodávkami meškal 5 mesiacov.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa § 562 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia § 369 ods. 2 a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
15. Súd na základe takto vykonaného dokazovania (t.j. listinnými dôkazmi, podstatným obsahom spisu, výsluchmi strán sporu a svedkov, prednesmi právnych zástupcov strán sporu), s poukazom na citované ustanovenia, zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Medzi stranami vznikol v máji 2016 obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý bol založený zmluvou o dielo dojednanou ústne podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka na základe objednávky - žiadosti žalovaného o vypracovanie cenovej ponuky na dodanie a montáž výplne otvorov na objekte „K. Z. N. V. I. Č.“ podľa predloženého výpisu okien z projektovej dokumentácie uvedenej stavby, na ktorú objednávku (žiadosť) predložil žalobca žalovanému cenovú ponuku č. I. z 01.02.2016, ktorá bola zo strany žalovaného, za súhlasu investora stavby - spoločnosti I., spol. s r.o., v mene ktorej koná konateľka - p. M. I., odsúhlasená v znení ako je to na č.l. 24-29 spisu, čím bol zavŕšený proces uzavretia platnej ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom (subdodávateľom) a žalovaným ako objednávateľom (hlavným dodávateľom pri uvedenej stavbe) s presne vymedzeným predmetom zmluvy (diela) - dodanie a montáž výplne otvorov podľa špecifikácie v cenovej ponuke č. I. z 01.02.2016, ako aj s presne stanovenou cenou jednotlivých položiek diela a výslednou cenou za celý predmet diela vo výške 75.920,80 eur. Uvedené nebolo medzi stranami sporné.
16. K začatiu dohodnutých prác žalobcu malo dôjsť v máji 2016, pričom pôvodne predpokladaná doba ich realizácie v dĺžke troch týždňov (s touto odhadovanou dobou žalobca celkom nesúhlasil napr. vo svojom vyjadrení z 12.06.2017 na č.l. 73 vzhľadom na neštandardnú farbu predmetu objednávky a na to, že žalobca vykonával jednotlivé čiastkové práce diela vždy na vyzvanie stavbyvedúceho a nie podľa svojvoľného rozhodovania) sa napokon predĺžila a práce žalobcu na objekte boli dokončené až v septembri 2016, čo nebolo medzi stranami sporné. Skutočnosť omeškania s dodávkou jednotlivých položiek (častí) diela a prác za daných okolností odôvodňovali strany sporu rôzne, keď podľa názoru žalovaného na toto omeškanie nemali vôbec vplyv ani žalovaný ani zhotoviteľ a ani investor (napr. odpor žalovaného č.l. 46 spisu), pričom však žalobca odôvodňoval odkladanie začatia prác a tým aj ich predpokladané ukončenie jednak tým, že žalovaný nebol schopný podpísať so žalobcom písomnú zmluvu o dielo, o ktorej obsahu prebiehala medzi nimi komunikácia (napr. vyjadrenie žalobcu z 12.06.2017 na č.l. 73), a jednak že investor zmenil rozsah a povahu vykonávaných prác v porovnaní s odsúhlasenou cenovou ponukou v položke č. 04 a 05 (investorom namietnuté štulpové prevedenie balkónových dverí) v čase, keď už prebiehala realizácia príslušných dodávok a prác, resp. až po osadení týchto elementov (napr. výsluch konateľa žalobcu dňa 11.10.2017 č.l. 121 spisu a vyjadrenie žalobcu z 15.05.2018 na č.l. 255 spisu, táto skutočnosť bola potvrdená aj konateľkou investora na jej výsluchu dňa 29.06.2018).
17. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa došlo k realizácii a dodaniu všetkého materiálu, ako aj celého objemu prác spočívajúcich v montáži výplne otvorov na diele, na ktoré sa žalobca zaviazal v zmysle odsúhlasenej cenovej ponuky č. I. z 01.02.2016 (napr. odpor žalovaného na č.l. 45, výsluch konateľa žalovaného, výsluch stavbyvedúceho), a to v objekte „K. Z. N. V. I. Č.“, kde bol všetok materiál zabudovaný v tejto stavbe vo vlastníctve investora. Prevzatie všetkého stavebného materiálu a vykonanie príslušných prác v objekte stavby bolo potvrdené stavbyvedúcim na základe dohody so žalovaným v montážnom denníku (napr. odpor žalovaného na č.l. 45, vyjadrenie žalobcu z 12.06.2017 na č.l. 73, výsluch stavbyvedúceho), kde boli všetky zápisy podpísané konateľom žalobcu M. J. a stavbyvedúcim P. H.. Na základe týchto zápisov (potvrdení) boli jednotlivé etapy fakturované faktúrami priloženými k žalobe (7 faktúr spolu vo výške žalovanej sumy), ktoré žalovaný prevzal, pričom ich nezaplatil v lehote splatnosti podľa žalobného návrhu a ani ich nevrátil žalobcovi a listom z 21.09.2016 (č.l. 49 spisu) žalobcovi oznámil, že predmetné finančné úhrady budú zrealizované po dohode s investorom stavby s tým, že faktúry žalobcu nebudú uhradené, kým neodovzdá výplne otvorov v objekte „K. Z. N. V. I. Č.“ v takej kvalite, na ktorej sa strany sporu ústne dohodli a žalobca ich vo svojej cenovej ponuke aj deklaroval. V konaní bolo nepochybné, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade dňa 04.07.2016 (napr. žaloba s prílohami), ktoré plnenie považoval žalobca za uznanie záväzku žalovaným, avšak podľa názoru žalovaného k úhrade tejto čiastky došlo automaticky z titulu preddavku bez toho, že by mal vedomosť o vadách prác žalobcu zistených až neskôr (odpor žalovaného). Konateľ žalovaného pritom v rámci jeho výsluchu uviedol, že uhradená bola prvá dodávka žalobcu. V nadväznosti na uvedené skutočnosti však žalovaný v konaní spochybňoval, že by žalobcovi mal vzniknúť nárok na úhradu ceny diela v uplatnenom rozsahu, a to z dôvodu ním tvrdeného nekvalitného a vadného prevedenia prác žalobcom, keď v dôsledku omeškania a zistených a vytknutých vád diela podľa názoru žalovaného dosiaľ nedošlo k včasnému a riadnemu zhotoveniu diela bez vád a zároveň k jeho riadnemu odovzdaniu a prevzatiu v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (napr. odpor žalovaného na č.l. 45, vyjadrenie žalovaného z 04.05.2018 na č.l. 246 spisu), a teda žalovaný nie je z uvedeného dôvodu v omeškaní s plnením ceny diela. Žalobca však v danej súvislosti mal za to, že nakoľko mu doteraz nebola doručená písomná reklamácia týkajúca sa akýchkoľvek vád diela, je možné považovať podpísané montážne denníky za doklad preukazujúci riadne odovzdanie dielčích častí diela.
18. V otázke existencie a vytýkania vád diela vrátane jeho spôsobu, času a následkov sa skutkové tvrdenia strán sporu najviac rozchádzali. Podľa stanoviska žalovaného boli jednotlivé vady voči žalobcovi ako zhotoviteľovi uplatňované priebežne v rámci realizácie prác, a to v rozsahu v akom boli zo strany žalovaného, resp. investora zistené. Podľa tohto stanoviska povaha niektorých vád bránila ich skoršiemu vytknutiu, nakoľko neboli zistiteľné voľným okom, resp. sa prejavili až neskôr. Žalovaný mal za to, že tieto skutočnosti boli preukázané zápismi do stavebného denníka a tiež výpoveďou konateľa žalovaného, stavbyvedúceho a konateľky investora, pričom vady boli uplatnené jednak ústne v rámci priebežných obhliadok a kontrolných dní (minimálne už dňa 02.06.2016) a jednak písomne, a to minimálne stanoviskom žalovaného z 31.10.2016 (č.l. 50 spisu), ako aj zápismi v stavebnom denníku. Vzhľadom na rôznu povahu vád diela žalovaný mal žiadať v zmysle jeho vyjadrenia z 09.05.2018 (č.l. 247 spisu) odstránenie vád u vád odstrániteľných a následne poskytnutie zľavy z ceny diela u vád neodstrániteľných, pričom žalovaný zároveň navrhoval v konaní náležite špecifikovať, ktorá časť diela je bez vád, ktoré vady sú odstrániteľné a ktoré vady sú neodstrániteľné s nárokom na primeranú zľavu z ceny, to všetko vypracovaním znaleckého posudku za účelom posúdenia toho, či boli výplne namontované v súlade s predpísaným pracovným postupom a technickými normami, ako aj za účelom kalkulácie strát v dôsledku tepelno-izolačných vlastností diela. Žalovaný tvrdil, že si námietky vád na základe uvedeného uplatnil voči žalobcovi bez zbytočného odkladu po ich zistení, pričom žalobca vytknuté vady dodnes neodstránil. Žalovaný v danej súvislosti predložil spolu s odporom odborné stanovisko Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. č. 40-04/2017z 03.02.2017, kde mal znalecký ústav za úlohu zodpovedať otázku, či boli dodané výplne otvorov v takej kvalite, čo sa týka výroby a zabudovania, v akej ich navrhoval projektant a objednal investor na základe cenovej ponuky. Žalovaný ďalej na pojednávaní 17.04.2018 predložil zoznam vád spísaný žalovaným na predmetnej stavbe s fotodokumentáciou, bez uvedenia dátumu zistenia a vytknutia týchto vád.
19. Žalobca podaním zo dňa 04.12.2017 predložil do spisu dôkazy o technických parametroch okien a dverí, ktoré boli použité pri vykonaní diela (certifikáty). Žalobca mal za to, že dohodnuté čiastkové práce boli odovzdané riadne a bez vád, pričom jednotlivé dokončovacie práce v podobe konečných nastavení a pod. už nebolo možné dokončiť z dôvodov na strane žalovaného, keď už potom nepustil pracovníkov žalobcu na stavbu. Žalobca teda dielo dodal a napriek vytknutým vadám mu nebolo umožnené nedostatky odstrániť. Žalobca tvrdil, že vady diela neboli zo strany žalovaného počas vykonávania prác nijakým spôsobom uplatňované, o čom svedčia aj montážne denníky, ktoré mal stavbyvedúci k dispozícii po dlhší čas, pričom tu žalobca poukázal aj na nezrovnalosti, ktoré sú v stavebných denníkoch. Čo sa týka reklamácií vád zistených po dodaní diela, podľa názoru žalobcu žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka s poukazom na formu ako aj lehotu týchto reklamácií. Žalobca tu zdôraznil, že došlo k riadnej kolaudácii stavby, pričom v rámci kolaudačného konania nedošlo zo strany žalovaného k žiadnym námietkam a stavba bola deklarovaná zo strany žalovaného, resp. investorky bez závad.
20. Na základe uvedených nesporných skutočností a skutkových zistení, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobca má právo na uhradenie žalovanej sumy ako ceny diela v celom uplatnenom rozsahu podľa 7 faktúr uvedených v žalobe spolu so zákonnými úrokmi z omeškania počnúc vždy odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti tak ako to vyplýva z výroku I rozsudku. Žalovaný počas celého konania nenamietal realizáciu a dodanie všetkého materiálu, ako aj celého objemu prác spočívajúcich v montáži výplne otvorov na diele, na ktoré sa žalobca zaviazal v zmysle odsúhlasenej cenovej ponuky č. I. z 01.02.2016, spochybňoval však to, že by žalobcovi vznikol nárok na úhradu ceny diela v uplatnenom rozsahu z dôvodu žalovaným tvrdeného nekvalitného a vadného prevedenia prác žalobcom, keď v dôsledku omeškania a zistených a vytknutých vád diela podľa názoru žalovaného dosiaľ nedošlo k včasnému a riadnemu zhotoveniu diela bez vád a zároveň k jeho riadnemu odovzdaniu a prevzatiu v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a teda žalovaný nie je z uvedeného dôvodu v omeškaní s plnením ceny diela. V danej súvislosti na základe skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, mal súd za to, že strany sporu sa pri platobných podmienkach dohodli na tom, že úhrady za dodanú časť materiálu a vykonané čiastkové práce budú realizované priebežne, vždy po prebratí jednotlivých častí diela s tým, že čiastkové plnenie zakaždým prevezme stavbyvedúci na základe dohody so žalovaným podpísaním príslušného zápisu v montážnom denníku (napr. odpor žalovaného na č.l. 45, vyjadrenie žalobcu z 12.06.2017 na č.l. 73, výsluch stavbyvedúceho), a podľa týchto podkladov z preberania prác následne vystaví žalobca ako zhotoviteľ faktúru. Tento spôsob platenia - splácania ceny diela potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný vyžadoval od žalobcu predloženie zápisu z montážneho denníka ako dokladu preukazujúceho odovzdanie jednotlivých častí diela, keď listom zo dňa 26.8.2016 vrátil žalobcovi vystavenú faktúru s odôvodnením, že nie je k nej priložený doklad potvrdený stavbyvedúcim (č.l. 101), pričom samotnú skutočnosť, že žalobca fakturoval a bol oprávnený fakturovať samostatne jednotlivé dodávky materiálu a prác, odovzdané žalovanému uvedeným spôsobom, žalovaný vôbec nenamietal, a ani počas celého konania nesporoval. Tvrdeniu žalovaného v odpore, že v prípade čiastočného plnenia zo dňa 04.07.2016 išlo o automatickú úhradu z titulu akéhosi preddavku, a to bez toho, že by mal žalovaný vedomosť o vadách prác žalobcu, ktoré boli zistené až neskôr, pritom nezodpovedajú skutkové zistenia súdu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania vrátane výsluchu konateľa žalovaného, ktorý na pojednávaní výslovne uviedol, že predmetná platba bola priamo za prvú už uskutočnenú dodávku časti diela. Spôsob platenia ceny diela etapovite, a teda vždy po dodaní príslušnej dielčej časti diela a s tým súvisiacich prác nepochybne vyplýva aj z výsluchu konateľa žalobcu, ako aj konateľky investora p. M. I., ktorá potvrdila skutočnosť, že predmetné okná a dvere mali byť zaplatené na základe čiastočných faktúr, a to na základe dohody so žalobcom, že každý týždeň dodá jedno podlažie, avšak nakoniec s tými dodávkami meškal 5 mesiacov. Toto meškanie potvrdil aj samotný žalobca (aj keď jeho dôvody videl v iných okolnostiach
- viď bod 16 odôvodnenia rozsudku), keď konateľ žalobcu pri svojom výsluchu uviedol, že tu existovala dohoda, že sa bude platiť etapovite, ale skoro celá montáž prebehla v mesiaci august 2016 a v 1. polovici septembra; počas týchto prác bol prísľub, že sa to uhradí, aby žalobca pokračoval v práci. Súd však na tomto mieste zdôrazňuje, že časový posun prác v porovnaní s pôvodne predpokladanou dobou dodania a vykonania celkového diela žalobcom, bez ohľadu na jeho dôvody, nemôže ovplyvniť vyššie uvedený zmluvnými stranami dohodnutý spôsob splácania ceny diela.
21. Z uvedených skutočností a skutkových zistení preto nepochybne vyplýva, že podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> sa zmluvné strany pri ústnej zmluve o dielo dohodli popri pevne určenej celkovej cene diela, ktorú sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal zhotoviteľovi zaplatiť, aj okamih vzniku práva žalobcu na zaplatenie tejto ceny (§ 548 ods. 1 ObZ) tak, že žalobcovi ako zhotoviteľovi vzniká právo na zaplatenie ceny diela v splátkach, resp. na zaplatenie jej jednotlivých splátok samotným odovzdaním dielčej časti diela, a to čiastkových prác a materiálu, za ktoré žalobca následne vyfakturuje príslušnú časť - splátku ceny diela podľa odsúhlasenej cenovej ponuky. Na rozdiel od vykonania diela podľa § 554 Obchodného zákonníka, ktoré zahŕňa jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi bez vád, pritom samotné dodanie a odovzdanie jednotlivých častí predmetu diela automaticky a bez ďalšieho v sebe nezahŕňa aj riadne ukončenie diela. Pri vzniku nároku na zaplatenie ceny vo väzbe na odovzdanie jednotlivých častí predmetu diela preto v danom prípade nebolo podstatné, aby bolo celkové dielo vykonané riadne, a teda bez akýchkoľvek vád. Pokiaľ si teda účastníci zmluvy o dielo dohodli, že dielčie časti diela - materiál a práce vykonané a odovzdané žalobcom budú preberané zodpovedným pracovníkom na stavbe - stavbyvedúcim na základe dohody so žalovaným, ktorý prevzatie podpíše v montážnom denníku a na základe tohto prevzatia bude žalobca oprávnený vystavovať faktúry, ktoré žalovaný ako objednávateľ žalobcovi zaplatí, a teda cena bude platená v závislosti na reálne postupne vykonaných dodávkach materiálu a prácach, a nie až na základe odovzdaného celkového diela (napr. zápisnične), nie je pre vznik práva na zaplatenie ceny diela rozhodujúce jeho úplné vykonanie a bez vád. Inak povedané: „Ak si účastníci zmluvy o dielo dohodli, že cena diela bude platená v splátkach, a to v závislosti na vykonaných prácach, nie je pre vznik práva na zaplatenie ceny diela rozhodujúce vykonanie diela (Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, Praha: C. H. Beck 27/2004 str.38)“ /porovnaj napr. aj rozsudky KS BB sp. zn. 43Cob/215/2011 z 28. 2. 2012 a 43Cob/168/2012 z 19. 12. 2012/. Žalobca bol preto oprávnený cenu diela fakturovať po častiach tak, ako ich žalovaný, resp. stavbyvedúci na základe dohody so žalovaným, preberal, čo ani v konaní žalovaný nenamietal a žalovaný bol povinný takto vyfakturovanú sumu žalobcovi zaplatiť, inak sa dostal do omeškania s úhradou peňažného záväzku a žalobcovi z tohto titulu vzniklo právo účtovať aj úrok z omeškania v zákonnej výške.
22. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že k odovzdaniu celkového diela formálnym aktom, napr. zápisnicou o odovzdaní a prevzatí, a to ani v prípade jej prípadného dohodnutia stranami sporu ako podmienky riadneho vykonania a odovzdania diela, čo však nebolo vykonaným dokazovaním preukázané (žalovaný taktiež nepreukázal, že by v zmysle § 554 ods. 6 ObZ požiadal o to, aby sa spísala o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany), nemohlo dôjsť v prvom rade z toho dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo, keď riadne vystavené faktúry za vykonané dodávky a práce žalobcovi včas nezaplatil, na čo žalobca následne nepredložil certifikáty a vyhlásenia o parametroch jednotlivých už zabudovaných položiek diela a napokon v septembri 2016 sa prestalo aj s prácami smerujúcimi k dokončeniu diela a odstráneniu vytknutých vád diela, keď žalobca ďalej nepripustil vstup pracovníkov žalobcu na stavbu s odôvodnením, aby tam nespôsobili škodu svojim neodborným postupom. Žalovaný žalobcovi listom z 21.09.2016 (č.l. 49 spisu) oznámil, že predmetné finančné úhrady budú zrealizované až po dohode s investorom stavby s tým, že faktúry žalobcu nebudú uhradené, kým neodovzdá výplne otvorov v objekte „K. Z. N. V. I. Č.“ v takej kvalite, na ktorej sa strany sporu ústne dohodli a žalobca ich vo svojej cenovej ponuke aj deklaroval. Avšak možnosť stanovenia takejto odkladacej podmienky pre zaplatenie jednotlivých splátok ceny diela po už vykonanom riadnom odovzdaní a prevzatí (kontrole kompletnosti) dielčích častí diela, a to čiastkových prác a materiálu, dohodnutým spôsobom na základe podpísaných zápisov v montážnom denníku, vôbec nevyplýva zo skutkových zistení súdu a teda je nutné vysloviť záver, že takýto následný postoj žalovaného nebol oprávnený. Uvedené vyplýva aj z výsluchu konateľky investora, ktorá uviedla, že ona a konateľ žalovaného sa spolu dohodli, že kým žalobca neodstráni vytknuté vady, tak dovtedy mu nebudú zaplatené faktúry. O tejto skutočnosti bol informovaný samotný žalobca. Z uvedeného je zjavné, že tento postup nebol dopredu dohodnutý, a to medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane samotného žalobcu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zo správania žalovaného, ako objednávateľa, ktorý vo vzťahu k certifikátu stavebných materiálov a konštrukcií pri kolaudácii stavby deklaroval a vydal potvrdenie (zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby), že všetky zabudované stavebné materiálny a konštrukcie sú podľa projektovej dokumentácie a platných zákonov a noriem (č.l. 135), je možné usúdiť, že k odovzdaniu diela zhotoviteľom a jeho prevzatiu objednávateľom fakticky došlo umožnením žalovanému ako objednávateľovi s dielom nakladať v dohodnutom mieste, pričom predmetná stavba so zabudovanými položkami diela, ktoré dodal žalobca, bola skolaudovaná a dielo je v súčasnosti v užívaní investora. Dielo tak bolo žalovanému fakticky odovzdané realizáciou v poradí poslednej dodávky materiálu a prác podľa zápisu z montážneho denníka z 15.09.2016 (č.l. 17). Pre vznik zodpovednosti zhotoviteľa za prípadné vady diela je rozhodný predovšetkým tento okamih odovzdania diela objednávateľovi (§ 554 ObZ). Samotné odovzdanie je pritom potrebné odlišovať od splnenia povinnosti dielo vykonať, ku ktorému dochádza riadnym ukončením diela a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste (porovnaj rozhodnutie Najvyššie súdu ČR sp. zn. 29 Obo 1067/2003). Pokiaľ žalobca v danej súvislosti poukazoval na text, ktorý je uvedený v závere všetkých žalobcových faktúr, a to že tovar sa stáva majetkom odberateľa až po úplnej úhrade faktúry, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané také dojednanie medzi stranami sporu, ktoré by bolo odchylné od ust. § 542 ods. 1 ObZ, podľa ktorého ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Žalobca pritom podaním zo dňa 04.12.2017 predložil počas konania aj certifikáty o technických parametroch okien a dverí, ktoré boli použité pri vykonaní diela.
23. K tvrdeniu žalovaného počas konania o tom, že práce žalobcu na diele (resp. dielo) vykazujú vady, o ktorých na pojednávaní dňa 17.04.2018 predložil aj zoznam, súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené nebolo pre priznanie ceny diela nutné, aby sa súd s týmito vadami bližšie zaoberal, keďže to nemá vplyv na povinnosť objednávateľa plniť oprávnenú sumu zhotoviteľovi v dohodnutej lehote splatnosti podľa vystavených faktúr. V danom prípade ide o žalobu na peňažné plnenie, a preto ani prípadné požadovanie odstránenia vád diela, resp. prác na diele v tomto konaní by neovplyvnilo výšku žalovanej ceny diela. Žalovaný podľa svojho tvrdenia v podaní 09.05.2018 žiadal u žalobcu odstránenie vád u vád odstrániteľných a následne poskytnutie zľavy z ceny diela u vád neodstrániteľných. Prípadná voľba, t.j. faktické uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela zo strany žalovaného, právna možnosť uplatnenia takéhoto nároku (prípadne zmenou pôvodného nároku) za daných skutkových okolností a podľa citovaných ustanovení, ako ani kvalifikované oznámenie tejto voľby žalobcovi však neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Žalovaný pritom počas celého konania namietal, že nedošlo ani k samotnému odovzdaniu diela, čo je základom pre vznik zodpovednosti zhotoviteľa za prípadné vady diela. V tejto súvislosti žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu zároveň uviedol, že len ak nedôjde k mimosúdnemu urovnaniu sporu budú prípadné nároky z vád, resp. náklady a škoda náležitým spôsobom uplatnené voči žalobcovi, z čoho jednoznačne vyplýva neuplatnenie týchto nárokov do začatia predmetného konania, čomu zodpovedajú aj výsledky vykonaného dokazovania, pričom takéto nároky neboli riadne uplatnené ani potom do rozhodnutia súdu. Žalovaný v konaní preukazoval len existenciu (napr. aj odborným stanoviskom znaleckej organizácie č. 40-04/2017 z 03.02.2017, zápismi v stavebnom denníku) a včasnosť reklamácií vád, avšak relevantne nepreukázal aj náležité uplatnenie peňažných nárokov z týchto vád diela, čo má za následok, že súd tu nemal dôvod v rámci tohto konania bližšie skúmať okolnosti a skutočnosti v súvislosti s existenciou vád a reklamáciami (vytýkaním) vád diela vrátane ich včasnosti, formy a celkovej opodstatnenosti. Z uvedených dôvodov tu taktiež nebol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania ohľadom zisťovania povahy vád za účelom stanovenia presnej výšky prípadného dosiaľ neuplatneného peňažného nároku žalovaného zo zodpovednosti za vady diela, resp. iného nároku, napr. na náhradu škody, ktorá by však mohla vzniknúť len priamemu prevádzkovateľovi a majiteľovi stavby, t.j. investorovi a nie žalovanému. Vzhľadom na uvedené potom nebolo možné prípadné peňažné nároky žalovaného z vadného plnenia (vrátane budúcich nárokov), ktoré žalovaný do rozhodnutia súdu riadne neuplatnil, resp. ich kvalifikované uplatnenie a právnu možnosť uplatnenia vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu dostatočne nepreukázal, uspokojiť v tomto konaní prípadným započítaním na povinnosť žalovaného plniť žalobcovi (resp. vôbec preskúmať ich oprávnenosť). V danej súvislosti je dôležité ešte ustanovenie § 564 ObZ, ktoré umožňuje primerané použitie ustanovenia § 439 ods. 4 ObZ aj pri zmluve o dielo. Ide o prípady, keď zhotoviteľ plnil vadne. Podľa tohto ustanovenia kupujúci (objednávateľ) nie je povinný do doby odstránenia vád platiť tú časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Primerané použitie ustanovenia § 439 ods. 4 ObZ prichádza do úvahy vtedy, ak objednávateľ z nárokov zo zodpovednosti za vady uplatní právo na odstránenie vád. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené sú: existencia vád, ich včasná reklamácia, zhotoviteľ za ne zodpovedá, vady neboli dosiaľ odstránené. Ide o prípad, keď si objednávateľ nezvolil právo na zľavu z ceny, ale právo na odstránenie vád. Ide o právo objednávateľa jednostranným úkonom zabezpečiť svoje právo zo zodpovednosti za vady tým, že zadrží časť ceny (právo nezaplatiť časť ceny), ktoré sa v prípade neodstránenia vád transformuje na právo uspokojiť svoje právo zo zodpovednosti za vady prostredníctvom zľavy z ceny diela. Výšku čiastky kúpnej ceny (ceny diela), ktorú je objednávateľ oprávnený zadržať, ustanovuje § 439 ods. 1 ObZ tak, že nárok na zľavu z kúpnej ceny (ceny diela) zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar (dielo) bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar (dielo) dodaný s vadami. Pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Právo nezaplatiť časť ceny diela trvá až do doby odstránenia vád. Ide o akýsi druh zábezpeky, lebo zadržaná časť ceny zabezpečuje objednávateľa pre prípad, že zhotoviteľ neodstráni vady diela. V takom prípade sa právo objednávateľa nezaplatiť časť ceny zmení na pohľadávku objednávateľa, ktorá môže byť uspokojená započítaním (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/59/2016 zo dňa 16.02.2017). Žalovaný však v predmetnom konaní nepreukázal, že by u zhotoviteľa uplatnil nárok na odstránenie takých presne špecifikovaných vád (s dátumom ich uplatnenia a ich konkretizáciou), ktoré sú odstrániteľné a ktoré by žalobca neodstránil, resp. nebol ochotný odstrániť napr. v dodatočne určenej lehote (žalobca taký svoj úmysel aj viackrát v konaní deklaroval), čo je však fakticky nemožné, pretože v tom bráni postoj samotného žalovaného (a aj investora), ktorý počnúc od konca septembra 2016 zakázal vstup pracovníkov žalobcu na predmetnú stavbu aj za účelom vykonania opráv, čím je zároveň znemožnená aj prípadná aplikácia uvedeného ustanovenia. Konateľ žalovaného, ako aj stavbyvedúci pritom sami uviedli na pojednávaniach, ktoré žalovaným tvrdené vady by boli fakticky odstrániteľnými.
24. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na ostatnom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, už súd nepripustil, pretože ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že by v konečnom dôsledku len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Súd má za to, že v danej veci bol skutkový stav veci dostatočne zistený, pričom súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného rozsiahlym dokazovaním vykonaným vypočutím strán sporu (ich štatutárov) a svedkov, listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom prihliadol i na ďalší obsah spisového materiálu. Ďalšie argumenty strán sporu pritom súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
25. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, a preto žalovanému výrokom I tohto rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 56 229,75 € podľa splatnosti vystavených faktúr uvedených v žalobe č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX spolu s úrokom z omeškania uplatneným v rámci rozsahu zákonného úroku podľa § 369 ObZ a § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 0,02 % denne (7,3 % ročne), a to zo sumy 5 229,50 € od 31.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 9 661,70 € od 11.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 10 362,- € od 18.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 5 984,70 € od 27.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 1 770,45 € od 03.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 23 016,40 € od 10.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 205,- € od 24.09.2016 do zaplatenia, nakoľko sa žalovaný s plnením týchto svojich záväzkov nepochybne dostal do omeškania.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).