Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Allianz

- Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, O., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom V., ul. V. Y. č. XX, o zaplatenie sumy 3.605,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/222/2011-483 zo dňa 08. augusta 2017, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 674,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 674,50 eur od 09.05.2012 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 674,50 eur s príslušenstvom žalobu žalobcu zamieta.

Pokiaľ ide o sumu 2.256,47 eur s príslušenstvom zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,58 %.

Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 81,29 % a proti žalovanému v rozsahu 18,71 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4C/222/2011-483 zo dňa 08.08.2017 žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi škodu vo výške 265 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 09.05.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobu žalobcu proti žalovanému 1/ vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.340,47 eur s 9,25 % z omeškania ročne od 09.05.2012 do zaplatenia a na zaplatenie 9,25 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3.605,47 eur od 05.12.2011 do 09.05.2012 zamietol (výrok II.). Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 86 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu (výrok III.). Žalobkyňu zaviazal nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci trovy preddavkované štátom v rozsahu 93 % vo výške 755 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Žalovaného zaviazal nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci trovy preddavkované štátom v rozsahu 7 % vo výške 57 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku II. v rozsahu sumy 1.084 eur s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 1.084 eur od 09.05.2012 do zaplatenia v nadväzujúcich výrokoch III. o trovách konania a IV. o trovách štátu z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov, k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu vykonaným dokazovaním a to najmä znaleckým posudkom a doplnkom bolo zistené, že chodec neprechádzal cez vozovku v mieste priechodu pre chodcov. V danom mieste bolo možné prejsť cez vozovku bez ohrozenia za podmienky, že by chodec (žalovaný) správne vyhodnotil situáciu

- prechádzal cez cestu v čase, kedy by nenútil vodičov ku zmene rýchlosti a smeru jazdy. Rozhľadové pomery v mieste nehody umožňovali takéto vyhodnotenie situácie. Chodec sa pohyboval pomedzi stojace vozidlá a následne vbehol do jazdného pruhu vozidla Peugeot 308, v ktorom zastavil. Zastavenie v jazdnom pruhu spôsobilo, že došlo k zrážke. Ak by chodec (žalovaný) nespomalil, potom mohol stihnúť prebehnúť na druhú stranu cesty aj za predpokladu, že by vozidlo Peugeot neznižovalo rýchlosť jazdy. U chodca (žalovaného) teda boli zistené viaceré nesprávne prvky v jeho konaní. Chodec (žalovaný) nielen že prebiehal cez vozovku tak, že nútil vodičov meniť rýchlosť a smer jazdy, ale aj zastavil v jazdnom pruhu vozidla Peugeot 308. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo správanie sa chodca, pričom vodič nemal možnosť zabrániť zrážke ani včasnou reakciou na kritickú situáciu, ktorú chodec vytvoril. Ako konštatoval znalec, vodič by zrážke nezabránil správnou technikou jazdy. Na základe uvedeného je jednoznačné, že protiprávne konanie chodca je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a žalovaný ako chodec zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu. Napriek uvedeným skutkovým zisteniam a záverom znaleckého dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v rozsahu 530 eur a poškodený vodič zodpovedá v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka za vzniknutú škodu v rozsahu 819 eur. Premenené na percentá, súd stanovil, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v rozsahu 40 % a poškodený vodič v rozsahu 60 %. Podľa žalobcu tak uvedený záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v záveroch znaleckého posudku a jeho doplnku, v ktorom znalec konštatoval, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo správanie sa chodca, ktorý zastavil na vozovke tak, že vodič nemal možnosť zrážke zabrániť ani včasnou reakciou na situáciu (zrážke by nezabránil ani správnou technikou jazdy). V doplnku k znaleckému posudku znalec síce uvádza, že nesprávnym prvkom u vodiča bola reakcia s oneskorením 0,8 sekundy, za potrebné považoval však zdôrazniť, že ak by aj reagoval včas, zrážke by nedokázal zabrániť. Naopak chodec, ak by nezastavil v jazdnom pruhu motorového vozidla Peugeot 308, tak by bezpečne prešiel na druhú stranu a nebolo by ani potrebné spomalenie zo strany vodiča motorového vozidla Peugeot 308. Znalec ešte v znaleckom posudku iniciatívne nad rámec vypočítal aj alternatívu výšky škody, ak by vodič reagoval včas a stanovil ju na 530 eur. Žalobca preto vytýkal súdu, že bez toho, aby sa podrobne zaoberal hlavnými príčinami, ktoré sa podieľali na vzniku dopravnej nehody, prebral sumu 530 eur ako škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný. Následne uviedol, že v časti 819 eur za vzniknutú škodu zodpovedá poškodený vodič. Súd akoby sa vôbec nezaoberal tým, že primárnymi príčinami vzniku dopravnej nehody bolo nesprávne správanie chodca (vbehnutie na vozovku a zastavenie v jazdnom pruhu motorového vozidla Peugeot 308). Vodič motorového vozidla Peugeot 308 len reagoval na kritickú kolíznu situáciu, ktorú vytvoril chodec, ktorý porušil viaceré ust. zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 8/2009 Z. z.") a z hľadiska príčinnej súvislosti ide len o okolnosť vyvolanú konaním samotného žalovaného. Napokon žalobca zdôraznil, že ide o 0,8 sekundy, čo je tak krátky čas pri kritickej situácii vyvolanej práve chodcom, ktorý nemôže mať za následok ani čiastočné prenesenie zodpovednosti za vzniknutú škodu na vodiča. Samotný následok (reakcia vodiča), ktorý vyvolalo správanie chodca, nemožno ho preto považovať za príčinu vzniku väčšieho rozsahu škody. Vodič sa v mieste dopravnej nehody pohyboval povolenou rýchlosťou, neporušil žiadne zákonné ustanovenia a ani neexistuje povinnosť, ktorá by mu ukladala ísť v mieste dopravnej nehody o 7 km/ hod. menšou rýchlosťou, a teda nie je možné na neho preniesť spoluzodpovednosť v akejkoľvek miere. V ďalšej časti odvolania žalobca zastával názor, že neboli naplnené predpoklady na aplikáciu moderačného práva súdom v rozsahu 50 %. Preukázaná škoda v spore vo výške 1.349 eur nepredstavuje tak vysokú sumu, ktorá by predstavovala neprimeranú tvrdosť pre žalovaného. Súd nielenže neprimerane znížil náhradu škody (až o 50 %), ale pri znížení náhrady škody zohľadňoval aj skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré by oprávňovali zníženie náhrady škody (stratenie policajného spisu, neprivolanie zákonnej zástupkyne maloletého, sťažená dopravná situácia v mieste nehody). K sťaženej dopravnej situácii uviedol, že žalovaný v danom mieste navštevoval školu, dlhodobo pred dopravnou nehodou prechádzal cez daný úsek a neuviedol, že by v minulosti mal nejaké kolízie v danom mieste. Je dôležité neopomenúť, že žalovaný nielenže

prechádzal cez cestu, ale aj počas prechádzania zastavil na ceste. Práve uvedené zastavenie chodca malo za následok vytvorenie kritickej situácie a zabránilo vodičovi motorového vozidla bezpečne prejsť svojím vozidlom bez zrážky s chodcom. Vzhľadom na uvedené dopravná situácia na danom mieste nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na zníženie náhrady škody, keďže správanie chodca a nie dopravná situácia bola príčinou vzniku dopravnej nehody. Pri aplikácii moderačného práva súd bral do úvahy aj majetkové pomery žalovaného a uviedol, že terajšie majetkové pomery žalovaného nie sú nadštandardné. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalovaný má štandardné majetkové pomery, avšak takéto pomery nie sú dôvodom osobitného zreteľa na zníženie náhrady škody. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 1.349 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 1.349 eur od 09.05.2012 do zaplatenia a ďalej vo výroku III. tak, že ho zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 25,16 % (62,58 % mínus 37,42 %) a výrok III., že ho zaviaže nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 62,58 %, čomu zodpovedá suma 508,08 eur a žalovaný bude zaviazaný nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 37,42 %, čomu zodpovedá suma 303,80 eur.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Rozporoval námietky žalobcu, čo do ním uvádzanej jeho výlučnej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Bol názoru, že znaleckým dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že vodič motorového vozidla sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke tak, ako mu to vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z., nereagoval včas na vzniknutú situáciu. Škoda na vozidle by tak činila len sumu 530 eur. Z týchto porušení pravidiel cestnej premávky je potrebné jednoznačne vyvodiť jeho spoluzodpovednosť na vzniku škody. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením zodpovednosti za vzniknutú škodu a dal do pozornosti tú skutočnosť, že žalobca účelovo upriamuje pozornosť na príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom dopravnej nehody, ktorú sa snaží stotožňovať s príčinnou súvislosťou medzi jeho konaním a vznikom škody na motorovom vozidle vodiča, pričom opomína skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bol u vodiča motorového vozidla zistený nesprávny prvok v technike jeho jazdy, ktorý ho právne kvalifikuje ako porušenie povinnosti vodiča vyplývajúcej mu z ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z., v dôsledku ktorého je vodič spoluzodpovedný za vznik škody na motorovom vozidle a to v rozsahu ustálenom súdom, ktorý predstavuje suma 819 eur. V súvislosti s moderačným právom aplikovaným súdom v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka, ktoré žalobca vo svojom odvolaní napádal, žalovaný poukázal na to, že žalobca ním uplatnené moderačné právo v zmysle § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p." v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporoval, resp. sa k nemu vôbec nevyjadril, a to ani na výzvu súdu ani následne vo svojej záverečnej reči. V dôsledku toho považoval odvolanie žalobcu v tejto jeho časti za nedôvodné a s ohľadom na citované ustanovenie C. s. p. za neúčinné. Podľa žalovaného súd s ohľadom na uvádzané dôvody nepochybne dôvodne pristúpil k aplikácii moderačného práva podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Ak by odvolací súd neprihliadol na spoluzavinenie vodiča motorového vozidla, o to viac by suma 1.350 eur predstavovala prílišnú tvrdosť. S ohľadom na závažnosť a značnú početnosť okolností opodstatnene videl dôvody osobitného zreteľa (jeho vek, stav po nehode a možnosť obrany, kvalitu jeho správania, okolnosti miesta, kde vznikla škoda, bez možnosti ich ovplyvnenia z jeho strany).

4. Žalobca v písomnej reakcii (replike) na vyjadrenie žalovaného s týmto nesúhlasil. Poukázal na to, že nikde v priebehu konania nebolo preukázané, že by sa vodič nevenoval vedeniu motorového vozidla, ale vodičovi bol zistený len nesprávny prvok v technike jazdy, a to, že reagoval na situáciu s oneskorením 0,8 s., čo sa nepodieľalo na technickej príčine vzniku dopravnej nehody, pričom ide o tak krátky časový úsek, ktorý nemôže byť daný za vinu vodičovi, keď primárnou príčinou dopravnej nehody bolo práve správanie žalovaného, ktorý porušil povinnosti účastníka cestnej premávky, kedy vodič by nemal možnosť zrážke zabrániť ani včasnou reakciou na situáciu. Znalec konštatoval, že práve to bol prvok, ktorý spôsobil vznik dopravnej nehody. V otázke uplatnenia moderačného práva zastával žalobca názor, že nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, aby súd aplikoval § 450 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade nejde o neprimeranú tvrdosť pre žalovaného. Ak sa on k moderačnému právu nevyjadril, neznamená to, že pri rozhodnutí súdu s ním nesúhlasí.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení (duplike) zdôraznil, ak v jeho konaní ako chodca boli zistené nesprávne prvky (str. 14 doplnku znaleckého posudku), ktoré možno kvalifikovať ako porušenie povinnosti chodca podľa § 53 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z., tak potom nesprávny prvok v technike jazdy vodiča (str. 14 doplnku znaleckého posudku) je nutné posudzovať ako

porušenie povinnosti vodiča plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. Žalovaný naďalej považoval námietky žalobcu vo vzťahu k uplatneniu moderačného práva za neúčinné, nakoľko ich tento neuplatnil včas a to v štádiu procesu, kedy mu to prináležalo.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 388 C. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:

7. V preskúmavanej veci sa žalobca - poisťovňa voči pôvodne žalovaným 1/ Z. F. a žalovanej 2/ C. F. domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 3.605,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.605,47 eur od podania žalobného návrhu až do zaplatenia z titulu regresnej náhrady, ktorá mu vznikla zaplatením škody svojmu poistencovi, vzniknutej pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný 1/ v tom čase ako maloletý porušením ust. § 53 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. Za škodu mal zodpovedať podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 2/ zodpovedala za škodu ako zákonná zástupca žalovaného 1/ a to v zmysle ust. § 422 Občianskeho zákonníka. Na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu súd uznesením č. k. 4C/222/2011-110 zo dňa 24.06.2014 zastavil konanie voči žalovanej 2/, pripustil zmenu žaloby zo dňa 07.05.2014 s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Okresný súd rozsudkom č. k. 4C/222/2011-320 zo dňa 20.08.2015 a to v prvom poradí žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ na zaplatenie sumy 3.605,47 eur istiny s príslušenstvom zamietol (výrok I.). Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 761,26 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného 1/ JUDr. Michala Roštára, advokáta so sídlom AK ul. Ľ. Y. XX, číslo účtu: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo O. L., a.s., pobočka zahraničnej banky, VS: 072014 (výrok II.). Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej 2/ trovy konania vo výške 278,34 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej 2/ JUDr. Michala Roštára, advokáta so sídlom AK ul. Ľ. Y. XX, číslo účtu: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo O. L., a.s., pobočka zahraničnej banky, VS: 072014 (výrok III.). Žalobcu zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 811,89 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/735/2015-349 zo dňa 31.05.2015 rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku III. rozsudok okresného súdu potvrdil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej 2/ nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa nestotožnil s hodnotením dôkazov vykonaných súdom na zistenie okolností dopravnej nehody, ktoré nezodpovedalo ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (výpoveďou svedka R. R. - vodiča, zápisnicou dopravnej polície o prešetrení dopravnej nehody). Naopak okresný súd mal vychádzať z toho, že objasňovanie vo veci dopravnej nehody bolo v zmysle § 60 ods. 3 písm. a/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. odložené dňa 18.06.2010 nakoľko vec zavinila maloletá osoba a nie je možné priestupok prejednať a z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody pre účely poisťovne vyplýva, že bolo porušené ust. o chodcoch § 53 ods. 4 (nepresvedčenie sa pred vstupom na vozovku, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a predchádzanie cez cestu mimo priechodu pre chodcov, nadchodu alebo podchodu ak sa nachádzajú v blízkosti) a § 53 ods. 1 (prechádzanie cez cestu mimo priechodu, nadchodu alebo podchodu ak sa nachádzajú v blízkosti) zákona č. 8/2009 Z. z. Z uvedeného rozhodnutia dopravného inšpektorátu tak nevyplýva zavinenie vodiča na dopravnej nehode, teda porušenie povinnosti vodiča v cestnej premávke. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že pokiaľ by mal byť zistený objektívny záver o tom, či vodič vzhľadom na danú situáciu porušil nejaké povinnosti, musia oproti zisteniam polície existovať podklady, z ktorých taký záver možno vyvodiť. Čo sa týka znaleckého posudku, keďže bol písomne vyhotovený pred výsluchom svedka - vodiča, vypočúvaný znalec až po jeho výsluchu na pojednávaní mohol ním uvádzané skutočnosti nanovo zhodnotiť a zaujať k nim stanovisko. Zo zápisnice o pojednávaní takéto zhodnotenie spolu so stanoviskom znalec výslovne nepredniesol. Vyhodnotenie si urobil súd sám z oznámenia svedka poisťovni, jeho vysvetlením pred dopravným inšpektorátom, výsluchom na pojednávaní a priebežných reakcií znalca počas výpovede svedka. Podľa odvolacieho súdu okresný súd mal znalcovi dať možnosť vyhotoviť doplnenie znaleckého posudku, v ktorom by previedol analýzu nehodového deja a vyjadril sa jednoznačne k tomu či svedok ako vodič a žalovaný 1/ ako chodec porušili povinnosti účastníka cestnej premávky, a ak áno z čoho možno uvedené usudzovať. Závery okresného

súdu tak nevychádzali z úplne zisteného skutkového stavu. V ďalšom konaní odvolací súd okresnému súdu odporučil, aby znalcovi doručil opis zápisnice z pojednávania a požiadal ho s prihliadnutím na výsluch svedka, ktorého sa zúčastnil, o doplnenie znaleckého posudku vo vyššie uvedenom smere. Od vyhodnotenia zistených skutočností bude potom závisieť ďalší postup súdu v konaní. Pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach ustáli čo bolo primárnou príčinou dopravnej nehody a kto porušil povinnosti účastníka cestnej premávky.

8. Okresný súd v konaní následne uložil znalcovi doplniť znalecký posudok, znalca na pojednávaní vypočul, taktiež svedka ohliadajúceho motorové vozidlo k rozsahu škody a rozhodol tak ako je uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že s poukazom na ust. § 193, § 194 ods. 1 C. s. p. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 35/1993 a to v rámci prejudiciality sa cítil byť viazaný, a to aj v súlade so záväzným právnym názorom predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu tým, že žalovaný ako chodec porušil ust. § 53 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. a takým konaním, že prechádzal cez cestu mimo priechod pre chodcov, mimo nadchod alebo podchod, ak nachádzajú v blízkosti, pred vstupom do vozovky sa nepresvedčil, či tak nemôže urobiť bez nebezpečenstva, len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy, ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takému vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Takému záveru zodpovedá aj doplnený znalecký posudok. Z toho vyplýva, že primárnou príčinou dopravnej nehody bolo správanie chodca, ktorý zastavil vo vozovke tak, že vodič nemal možnosť zrážke zabrániť ani včasnou reakciou na situáciu, teda správnou technikou jazdy, aj keď vodič porušil taktiež dopravné predpisy, reagoval s oneskorením 0,8 sekúnd. Ak by reagoval včas, do chodca by bol narazil rýchlosťou o 7 km nižšou, ale nebolo to primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody. V zmysle prejudiciality teda súd mal určené v zhode so znaleckým posudkom a záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, že dopravnú nehodu primárne zapríčinil chodec. Bol viazaný rozhodnutím priestupkového orgánu aj v tom, akého priestupku sa dopustil. Mal tak preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, protiprávne konanie. Mal taktiež preukázané zavinené, ktoré bolo preukázané v rozsahu podmienok pri aplikácii Trestného zákona (§ 4, 5), teda v rovine nedbanlivosti. Existenciu a výšku škody mal súd preukázanú znaleckým posudkom vo výške 1.349 eur, pričom znalec konštatoval, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou je poškodenie čelného skla a strechy vozidla. Za situácie kedy by vodič nešiel na hranici dovolenej rýchlosti 50 km, ak by reagoval na vbiehanie chodca včas, bol by náraz slabší, chodca by nevyhodilo na kapotu, škoda by predstavovala sumu 530 eur. Súd v zhode so znaleckým posudkom mal za to, že sú splnené podmienky podľa § 441 Občianskeho zákonníka pre konštatovanie, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Bol preto povinný znášať škodu pomerne. Dospel teda k záveru, že po odpočítaní spoluzavinenia poškodeného by škoda bola 530 eur. Škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného po odpočítaní spoluzavinenia poškodeného predstavuje sumu 530 eur a spoluzavinenie poškodeného 819 eur (1.349 eur - 530 eur = 819 eur). Z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 450 Občianskeho zákonníka) súd náhradu škody vo výške 530 eur, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného znížil primerane, a to v rozsahu 1/2-ice, teda na sumu 265 eur. Škoda nebola spôsobená úmyselne, bola spôsobená v tomto konkrétnom prípade z nedbanlivosti, v danom čase išlo o maloleté dieťa, ktoré prechádzalo cez cestu do školy. Po dopravnej nehode bolo v bezvedomí, nemohlo sa brániť. K okolnostiam prípadu pripočítal aj stratený policajný spis, ktorý nevzbudzoval u súdu úplnú objektivitu a transparentnosť prešetrovania dopravnej nehody vo vzťahu k maloletému žalovanému. Do úvahy bral aj majetkové pomery, keď v čase dopravnej nehody bol žalovaný bez akéhokoľvek príjmu, výživou odkázaný na zákonnú zástupkyňu, matku, a taktiež aj v počiatočnom štádiu tohto konania bol bez prostriedkov, nezamestnaný, evidovaný bez podpory v nezamestnanosti, čo dokazuje aj rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní právneho zastúpenia poskytnutím bezplatného advokáta. Ani terajšie majetkové pomery neboli nadštandardné. Vychádzal aj z toho, že z vyjadrenia školy, ktorú žalovaný navštevoval, vyplýva, že neboli u tohto také disciplinárne previnenia, ktoré by vyžadovali zvýšenú kontrolu. Súd prihliadol na vyjadrenie znalca, ktorý predložil mapu miesta dopravnej nehody s charakteristikou, že ide o úsek častých dopravných nehôd a že je všeobecne známou skutočnosťou v danej lokalite, že nielen v čase dopravnej nehody, ale aj teraz z dôvodu výstavby diaľnice, ale aj pred jej výstavbou, sú v obci Svrčinovec a Čadca - Horelica neustále kolóny áut, teda je sťažená dopravná situácia aj pre vodičov aj pre chodcov a bolo tomu tak aj v čase dopravnej nehody, za čo nemôže žalovaný. Tiež vychádzal z vyjadrenia znalca, že v mieste dopravnej nehody neexistuje žiadny nadchod, podchod, cez ktorý by sa mohol žalovaný dostať na druhú stranu cesty, nakoľko jeho cesta v deň dopravnej nehody smerovala do školy. Sťažená situácia v mieste

dopravnej nehody je aj čo do označenia, teda dopravného označenia a pre nadlimitný stav vozidiel v tejto časti vozovky a nemožnosť iného prechodu na chodník. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe na náhradu škody podľa § 813 ods. 1, 2 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to čiastočne v sume 265 eur s príslušenstvom. Žalobca žiadal úrok z omeškania od podania žaloby t.j. od 05.12.2011. Podľa súdu sa však žalovaný nedostal do omeškania s plnením. Iné okolnosti vzniku omeškania žalobca v žalobe ani v konaní netvrdil ani nepreukázal. Priznal preto žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania až od doručenia žaloby žalovanému teda od 09.05.2012. Vo zvyšnej časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol.

9. Žalobca odvolaním žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 1.349 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 1.349 eur od 09.05.2012 do zaplatenia, teda okrem priznanej sumy 265 eur s prísl. aj sumu 1.084 eur s prísl., teda sumu predstavujúcu preukázanú škodu, ktorej rozsah ustálený v konaní okresným súdom nenamietal.

10. Preskúmaním obsahu spisu a oboznámením sa s napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného a ďalšími podaniami strán sporu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu, pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného za škodu v celom rozsahu, je dôvodné. Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodnom a poškodený ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o posúdenie všetkých skutočností, ktoré prispeli k vzniku škody. Je potrebné posúdiť všetky príčiny, ktoré viedli ku škode, tak u škodcu ako aj u poškodeného a brať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin škody. Vykonaným dokazovaním najmä znaleckým posudkom a jeho doplnkom bolo podľa odvolacieho súdu preukázané, že žalovaný zapríčinil vznik dopravnej nehody, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu motorového vozidla, keď mimo priechod pre chodcov prechádzal (prebiehal) cez vozovku a teda aj jazdnú dráhu vodiča motorového vozidla. Chodec tak svojím konaním vytvoril prekážku v jazde vodiča motorového vozidla a na zrážke sa nesprávnou reakciou - zastavením podieľal a preto škodu spôsobil. Vodič nemal možnosť zabrániť zrážke ani včasnou reakciou na kritickú situáciu (ani správnou technikou jazdy), ktorú chodec vytvoril. Vodič sa v mieste dopravnej nehody pohyboval povolenou rýchlosťou a neporušil povinnosti účastníka cestnej premávky. Nebolo tvrdené ani preukázané žalovaným, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke tak, ako mu to vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. Podľa znalca mohol zareagovať na vzniknutú situáciu o 0,8 sekúnd skôr. Uvedené nemožno však dávať vodičovi za vinu, nakoľko v kritickej situácii sa jedná o krátku reakciu na daný stav. Za vinu zo strany vodiča sa môže považovať len to, že svojím konaním porušil dopravné predpisy alebo iné právne povinnosti. Okresný súd tak závery znaleckého dokazovania nesprávne vyhodnotil a nesprávne právne posúdil aj spoluúčasť vodiča poškodeného motorového vozidla. S poukazom na tú skutočnosť, že v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný spôsobil škodu porušením právnej povinnosti, t.j. porušením povinnosti účastníka cestnej premávky (§ 53 ods. 1, 3, 4 zákona č. 8/2009 Z. z.) zodpovedá za škodu a v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď poistený má proti inému právo na náhradu škody, spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa voči nemu do preukázanej sumy vo výške 1.349 eur.

11. Okresný súd pri rozhodovaní o výške škody aplikoval ust. § 450 Občianskeho zákonníka a znížil náhradu škody o 50 %. Podľa žalobcu v odvolaní neboli naplnené predpoklady na aplikáciu moderačného práva súdom v uvedenom rozsahu. Ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. moderačné právo súdu (ius moderandi), ktoré sa primerane uplatňuje aj v tých prípadoch tzv. regresného práva poistiteľa, na ktoré sa vzťahuje § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmyslom tohto moderačného práva je zmiernenie dopadov zodpovednosti za škodu na škodu v tých prípadoch, v ktorých by uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu predstavovalo pre škodcu - so zreteľom na všetky okolnosti - neprimeranú tvrdosť (R 144/1951). Uvedené ustanovenie vychádza z toho, že v niektorých prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých škoda nebola spôsobená úmyselne, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v neredukovanom rozsahu bolo v rozpore s preventívnymi aj reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu, a tiež v rozpore s princípom spravodlivosti. Hľadiská, ktoré sú vymenované v ust. § 450 Občianskeho zákonníka (najmä ako ku škode došlo, osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená), sú uvedené len ako príklady (viď „najmä" v texte ustanovenia), preto nie je vylúčené, že súd v rámci uplatnenia moderačného práva prihliadne, avšak vždy adekvátnym odôvodnením, aj na iné individuálne, v zákone výslovne neuvedené okolnosti. Môže ísť o okolnosti vecnej povahy (vyplývajúce napr. z toho, aká škoda vznikla, ako k nej došlo, čo ju

spôsobilo) alebo osobnej povahy (kto škodu spôsobil, aké sú jeho osobné, zdravotné, sociálne pomery, komu bola škoda spôsobená a pod.). Osobitne treba zdôrazniť, že súd uplatňuje moderačné právo podľa tohto ustanovenia vždy bez ohľadu na to, či primerané zníženie niektorý z účastníkov konania navrhol (viď R 34/1969, R 22/1979). I keď zákon neurčuje striktne kritériá, ktoré napĺňajú obsah pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa", ani nevyžaduje, aby boli splnené všetky výslovne vymenované kritériá, je nevyhnutné, aby súd v každom prípade všetky okolnosti, ktoré by z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia mohli byť významné, poznal, posúdil v rozhodnutí uviedol a výsledok posúdenia vysvetlil. Podľa odvolacieho súdu okresný súd vyššie uvedeným spôsobom postupoval. Odvolací súd s prihliadnutím na stav v čase jeho rozhodovania si vyžiadal správu o zárobku od zamestnávateľa žalovaného a vykonal aj lustráciu v Registri obyvateľov ohľadom jeho osobných a rodinných pomerov. Taktiež vyžiadaním si správy aj od žalovaného o jeho pomeroch. Z týchto mal zistené, že žalovaný je zamestnaný u ŽSR, Bratislava na dobu určitú do 02.11.2018. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavoval od 11/2017 do 05/2018 sumu 556 eur. Sú mu vykonávané aj zrážky zo mzdy exekúcie. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej R. G., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú poberá rodinné prídavky 23,58 eur. Tvorí spoločnú domácnosť s družkou a dieťaťom v prenajatom 3- izbovom záhradnom domčeku nachádzajúcom sa v H. O.. XXXX, časť O.. Družka poberá materský príspevok 330 eur, následne po uplynutí zákonnej doby jej bude vyplácaný rodičovský príspevok v sume 214,70 eur. Pravidelné mesačné náklady žalovaného predstavujú: - nájomné, teplo, elektrina, voda - 235 eur, náklady na dieťa (plienky, drogistický tovar, výživové doplnky, lieky, oblečenie, hračky) - 100 eur, strava v domácnosti 200 eur, oblečenie a obuv žalovaného - 30 eur, mobilné služby - 10 eur, hygienické potreby, drogéria, kozmetika v domácnosti - 20 eur. Na výdavkoch na stravu v domácnosti a na výdavkoch za hygienické potreby, drogériu a kozmetiku v domácnosti sa podieľa žalovaný a jeho družka každý v 1-ici. Žalovaný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani hodnotný hnuteľný majetok, nie je vlastníkom motorového vozidla. Ako mladý človek, ktorý si založil rodinu nemá žiadne finančné úspory vo fyzickej podobe ani uložené vo finančných inštitúciách, nie je majiteľom akýchkoľvek cenných papierov, prevoditeľných práv (najmä pohľadávok) alebo imateriálnych hodnôt. Aj keď sa odvolací súd nestotožňuje so všetkými skutočnosťami predstavujúcimi podľa okresného súdu dôvody hodné osobitné zreteľa považoval uvedené zníženie za správne. Zahrnul do svojej úvahy tie, na ktoré sa má najmä prihliadať, t.j. ako ku škode došlo a osobné a majetkové pomery účastníkov na oboch stranách sporu. Škodu spôsobil žalovaný ako maloletý (v čase dopravnej nehody mal 14 rokov), v čase keď smeroval do školy a snažil sa prejsť cez cestu, sám utrpel zranenia. Žalovaný je teda fyzickou osobou, mladý človek, majúci vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, pracujúci s nízkymi zárobkovými príjmami, nemajetný. Vzhľadom na tieto okolnosti by nebolo spravodlivé, aby uhradil škodu v sume 1.349 eur plnom rozsahu. Okrem toho spôsobenie škody nezasiahne žalobcu, ktorý je právnickou osobou - poisťovacou spoločnosťou. Aby sa v danej veci zabránilo nežiaducej tvrdosti aj odvolací súd považoval za správne aplikovanie ust. § 450 Občianskeho zákonníka a stotožnil sa s určeným rozsahom - 50 %, ktorý považoval za primeraný zisteným dôvodom. Odvolanie žalobcu preto v tejto časti nepovažoval za dôvodné. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 674,50 eur (1.349 eur/2). Keďže sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy a s počiatkom určeným rozhodnutím okresného súdu, ktorý žalobca v odvolaní vyslovene nenamietal a teda odo dňa doručenia žaloby, t.j. 09.05.2012 a žalovaný tiež rozhodnutie odvolaním nenapadol. Žalovanému odvolací súd s ohľadom na výšku priznanej sumy a pomery žalovaného (viď bod 11. odôvodnenia) neurčil lehotu na plnenie tri dni ako ukladá ust. § 232 ods. 3 C. s., ale určil plnenie v mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť pod stratou výhody splátok, t.j. v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane celý dlh splatným naraz.

13. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 674,50 eur s príslušenstvom odvolací súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o sumu 2.256,47 eur s príslušenstvom zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Taktiež vychádzal z ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 C. s. p. Žalobca sa na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 3.605,47 eur. Súdnym rozhodnutím mu bola priznaná suma 674,50 eur, vo zvyšnej časti ohľadom sumy 2.930,97 eur (2.256,47 eur + 674,50 eur) bola žaloba žalobcu zamietnutá. Úspech

žalobcu tak predstavuje suma 674,50 eur, v percentuálnom vyjadrení 18,71 %, neúspech suma 2.930,97 eur v percentuálnom vyjadrení 81,29 %. Rozdiel predstavuje 62,58 %. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 62,58 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Zároveň odvolací súd rozhodoval o trovách štátu predstavujúcich znalečné vyplatené zo štátnych prostriedkov. Podľa ust. § 259 C. s. p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri uplatnení ako svedok. Z uvedeného ust. vyplýva, že podľa § 259 C. s. p. súd môže zaviazať strany konania k náhrade trov konania, ktoré poskytol štát, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Z obsahu spisu vyplýva, že znalecké dokazovanie bolo vykonávané na návrh oboch strán sporu na nimi uvedené skutočnosti ohľadom príčin vzniku škody a jej rozsahu. Vzhľadom na to má štát nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 81,29 % a proti žalovanému v rozsahu 18,71 %.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).