Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: N. S., R.. X.XX.XXXX, D. I., B.. XX. R. XX, zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/365/2012-197 zo dňa 18.1.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje sa medzitýmny rozsudok.

odôvodnenie:

1. Pán N. S. (ďalej aj ,,žalobca“) dňa 24.7.2004 ako cyklista utrpel v dôsledku dopravnej nehody zranenia trieštivú zlomeninu stehennej kosti, zlomeninu lonovej a bedrovej kosti, roztrhnutie sleziny, roztrhnutie okružia, tržnú ranu pravého stehna, tržnú ranu ľavého predkolenia a šok ťažkého stupňa s následkom porušenia súvislosti panvového prstenca, ťažkého obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu, obmedzenia pohyblivosti kolenného kĺbu, trvalých poúrazových porúch krvného obehu, deformity stehennej kosti vľavo, straty sleziny, poruchy močenia po úraze panvy, rozsiahlych jaziev po operáciách, obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu, obmedzenia pohyblivosti kolenného kĺbu a poúrazových porúch krvného obehu. Žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok so záverom o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Dopravnú nehodu zavinil K. Z., za ktorý čin bol odsúdený (trestný rozkaz Okresného súdu Prešov z 21.2.2005 č.k. 2T 11/05-96).

3. Poisťovňa KOOPERATIVA a.s. (ďalej aj ,,žalovaná poisťovňa“) je poisťovateľom z titulu povinného zmluvného poistenia prevádzky vozidla, ktorým k škodovej udalosti došlo (poistná zmluva zo dňa 23.7.2004).

4. Žalobca samostatne uplatnil viaceré zložky škody (porov. vec Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/53/2006, v ktorej bola žalovanej poisťovni uložená povinnosť nahradiť žalobcovi bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia). V predmetnej veci sa žalobca pre zmenu domáha inej zložky škody, a to náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti.

5. Okresný súd Prešov, (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) v poradí prvým rozsudkom s odkazom predovšetkým na českú judikatúru žalobu pre premlčanie zamietol. Tým nosným argumentom bol záver, že právo na predmetnú zložku škody (náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti) sa premlčí ako celok. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd prvej inštancie

už v poradí druhým rozsudkom (preskúmavaný rozsudok) žalobe vyhovel a urobil tak medzitýmnym rozsudkom s odôvodnením, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, odkázal na ďalšie rozhodnutia českých súdov vrátane ústavného súdu a že možno očakávať dovolacie konanie s perspektívou zvrátenia názoru odvolacieho súdu.

6. Žalovaná poisťovňa v kontinuite s pochybnosťami súdu prvej inštancie v odvolaní vytýka nesprávne právne posúdenie premlčania predmetnej pohľadávky a navrhuje zmenu rozsudku a zamietnutie žaloby alebo jeho zrušenie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v podstate zotrval na argumentácii o postrádani logiky názoru, podľa ktorého premlčanie začne plynúť ešte pred samotným vznikom práva.

8. K vyjadreniu žalobcu zaslala vyjadrenie žalovaná, ktorá zotrvala na odvolacích dôvodoch a navyše poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Mcdo/13/2013 zo dňa 29.4.2015, ktorý vyslovil, že pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, na rozdiel od náhrady mzdy, má povahu opakujúceho sa plnenia. Preto pri nej neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku. V dôsledku toho poškodený môže neskôr uplatniť len novovzniknuté právo, k premlčaniu ktorého nemohlo dôjsť preto, lebo skôr neexistovalo (napr. vtedy, keď sa ako následok poškodenia zdravia neskôr objaví ďalšia nová ujma na zdraví, ktorá už vylučuje alebo ďalej znižuje pracovnú schopnosť poškodeného, v dôsledku čoho mu vzniká nová škoda vo forme ďalšej straty na zárobku) a ďalej zotrval na názore, že strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti má charakter renty, tento rozdiel sa premieta do premlčania jednotlivých nárokov, zatiaľ čo pri strate na zárobku sa premlčuje strata na zárobku za každý mesiac samostatne, pri strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa premlčuje celý nárok ako taký.

9. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý okrem iného poukázal na to, že výklad premlčania nároku žalobcu na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite zo strany žalovanej je nielen právne, ale najmä logicky neudržateľný. Takýto výklad je absolútne v rozpore s podstatou nároku na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite, ktorý má nahrádzať pravidelne sa opakujúce straty majetkových hodnôt, zodpovedajúcich uchádzajúcemu zárobku nenadobúdaných od vzniku nároku na náhradu straty prvého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti smerom do budúcna. Uvedený výklad vedie k absurdnému záveru, že nárok na všetky jednotlivé dielčie nároky zodpovedajúce budúcim stratám na zárobku poškodeného sa premlčí skôr, ako tieto straty a táto škoda poškodenému vôbec vzniknú, teda skôr, ako vznikne samotná škoda. Takýto záver je úplne iracionálny a v rozopre s akýmikoľvek logickými postupmi. Predsa nárok na náhradu konkrétnej škody sa nemôže premlčať skôr, ako konkrétna škoda vznikne. V ďalšom zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej.

10. Krajský súd v Prešove preskúmal vec aj vo svetle označených rozhodnutí českých súdov a bez nariadenia pojednávania (§ 379 a nasl. uzavrel, že žalobca má dotknuté právo na náhradu škody, toto právo nie je premlčané a že rozsudok je vo výroku vecne správny.

11. Na predmetnú vec dopadá ustanovenie § 447 ods. 1 cit. „Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku“.

12. Náhrada za stratu na zárobku predstavuje jednu zo zložiek náhrady škody. Náhrada za stratu na zárobku je typická tým, že je zložená spravidla z vyššieho počtu dielčích nárokov na reparáciu straty príjmu (spravidla zárobkovej činnosti). Tieto jednotlivé nároky nevznikajú jedným momentom, právo na jednotlivé dielčie nároky vzniká v momente, keď poškodený dosiahol znížený príjem, t.j. v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Spravidla ide o mesačné výplatné termíny alebo výplaty dôchodkov.

13. Odvolaciemu súdu sa javí ako mimoriadne nespravodlivé, ak by pre premlčanie jedného dielčieho práva na doplatenie rozdielu na náhradu za stratu zárobku (dôchodku) mal prísť poškodený o niekoľko desaťročnú rentu, navyše ak poškodený nemusí mať ani záujem o v poradí prvú kompenzáciu straty na zárobku.

14. Totižto v danom prípade by mohla vzniknúť situácia, že poškodenému v čase priznania invalidného dôchodku by vznikol bagateľný rozdiel alebo by rozdiel medzi zárobkom pred poškodením zdravia a zárobkom po poškodení zdravia nevznikol, no po 5 rokoch by tento rozdiel už bagateľný nebol. No podľa názoru odvolateľky by nárok poškodeného bol premlčaný ako celok.

15. Za stavu, že zhoršenie zdravia v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou je vec vopred neistá, táto zložka škody (strata na zárobku) musí podliehať špecifickým okolnostiam plynutia času.

16. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nemožno uvažovať o účinnom premlčaní práva za stavu, že ešte nevzniklo. Rozdiel na zárobku vzniká spravidla v každom jednotlivom mesiaci ako rozdiel medzi príjmom, ktorý poškodený dosahoval pred škodovou udalosťou, a ktorý dosahuje po škodovej udalosti v príčinnej súvislosti s ňou, teda podľa názoru odvolacieho súdu nemôže dôjsť k premlčaniu nároku na náhradu škody skôr, ako dôjde k samotnému vzniku škody.

17. Účelom ust. § 445 a § 447 je regulácia náhrady za stratu na zárobku a pri prípadnej invalidite, a tým má nastať postupná kompenzácia vznikajúcej škody.

18. Výklad prezentujúci názor, že nárok na náhradu škody za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa premlčuje ako celok, je vzhľadom na účel § 445 a § 447 neudržateľný. Odvolací súd je presvedčený, že podstatou tohto nároku sú pravidelne sa opakujúce straty majetkových hodnôt zodpovedajúcich zníženému zárobku, a to len a len z dôvodu poškodenia zdravia.

19. Súkromné právo predpokladá rozmanité prípady opakujúcich sa plnení, prípady v budúcnosti zročných plnení, no podľa názoru odvolacieho súdu pri jednotlivých typoch existujú určité osobitosti, ktoré majú relevanciu čo do konzekvencii spojených s plynutím času, a tým aj čo do premlčania. Pre niektoré je napríklad typické to, že ich rozsah sa dá nezameniteľne zistiť, a tým pádom sa dajú na súde uplatniť, aj keď vzniknú až v budúcnosti. Napríklad pri úrokoch z omeškania je známa ich výška aj do budúcna, pretože vyplýva explicitne z právneho predpisu (sadzba v čase vzniku omeškania; § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z.). Súd takto by nemal mať problém priznať v budúcnosti zročné úroky z omeškania slovami ,,povinný zaplatiť úroky z omeškania až do zaplatenia istiny...“. Oprávnený nie je odkázaný žalovať úroky z omeškania až ex post, (po ich vzniku). To má ale konzekvencie čo do otázky, kedy mohol oprávnený právo vykonať po prvý krát (§ 101 a tým predísť premlčaniu.

20. Sotva si odvolací súd vie predstaviť, že by sa takto dala vymedziť zložka škody (straty) na zárobku po skončení práceneschopnosti, ak poškodený nemá totálny pokles schopnosti pracovať oproti zdravej fyzickej osobe. Výška škody tak závisí od skutočností, ktoré nie sú vopred známe (znížený zárobok v budúcnosti pre úraz). Ak by sa takéto právo malo premlčať, aj keď vznikne až v budúcnosti, mala by minimálne existovať právno technická konštrukcia vymedzenia takéto práva, aby sa dalo aj reálne vopred uplatniť, a to explicitne bez akýchkoľvek odchýlok.

21. Zmyslom a cieľom náhrady straty na zárobku je doplnenie príjmu zníženého v dôsledku poškodenia zdravia. Sleduje sa škoda v tom rozsahu, v akom skutočne vznikla (porov. nedávny nález ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.10.2018 o neústavnosti § 446 o náhrade za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, https://www.najpravo.sk/clanky/ustavny-sud-sr-rozhodol-446-obcianskeho- zakonnika-je-protiustavny.html). Náhrada škody má doplniť zárobok dosiahnutý po poškodení zdravia s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku.

22. Ako je zrejmé z ustanovenia § 447 ods.1 v znení do 1.8.2004, neznámym alebo až v budúcnosti známym a zistiteľným prvkom pre výpočet skutočnej náhrady škody je dosiahnutý zárobok po práceneschopnosti s pripočítaním invalidného dôchodku. Pri spornom nároku nejde teda o žiadne nemenné konštanty. Ak je ale tomu tak a premlčanie začína plynúť až po zistení výšky škody (§106 ods. 1 arg. slová ,,dozvie o škode“), tak je značne problematické stotožniť sa so začatím plynutia premlčania ešte pred tým, ako vôbec ku škode mohlo dôjsť.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu problém nie je v texte zákona. Ak by zákon neumožňoval dosiahnutie náhrady skutočnej škody, podľa názoru odvolacieho súdu by sa jednalo o problém až za hranicou ústavnosti. Za problematickú považuje odvolací súd interpretáciu ustanovení o premlčaní. Zákon na účely premlčania predpokladá vedomosť o škode. Keďže tá nie je pri spornej škodovej zložke vopred

známa , naopak je závislá od výšky dosiahnutého zníženého zárobku po práceneschopnosti (spravidla v tunajšícjh podmienkach mesačne), je nelogický záver o dozvedení sa o škode vopred.

24. Názorový odklon odvolací súd podporuje ďalšími dôvodmi. Názor o premlčaní predmetného práva ako celku naráža na pomerne nelogické situácie. Napríklad za stavu, ak by po práceneschopnosti predstavovala škoda (rozdiel v príjmoch z dôvodu úrazu) napríklad 1 euro, na nasledujúci mesiac by však škoda dosiahla sumu 1.000 eur. Žalobca by nemusel mať záujem viesť súdny proces o 1 euro, čo je úplne pochopiteľné, no na účely premlčania by musel uvedenú škodu brať do úvahy. Nedostatok logiky sa umocňuje v prípade, ak by dva roky škoda predstavovala mesačne 1 euro a poškodený preto bagateľnú výšku práv na súde neuplatnil, no doplatil by na tento postoj a prišiel by o právo na náhradu škody, ktorá v neskorších rokoch už nemusí byť zanedbateľná. Pri kritizovanej názorovej línii preto odvolaciemu súdu prekáža okrem iného vnucovanie poškodeným osobám viesť súdny proces akoby z opatrnosti, čo ale už vyvoláva ústavnoprávne otázniky.

25. Opozičný názor o premlčaní práva ako celku sa odvolaciemu súdu javí ako tak priechodný snáď pri strate na dôchodku. Vstupné údaje pre zistenie výšky škody sú tu relatívne známe vopred, aj keď aj v takomto prípade tým kruciálnym je až moment vzniku škody, a tá vzniká až postupne v budúcnosti pri vyplácaní dôchodkov (z dôvodu úrazu v zníženej výške).

26. Pri preexponovaní názoru by v podstate nie až od doručenia rozhodnutia o invalidnom dôchodku ale už v podstate po závere posudkového lekára o rozsahu zníženia pracovnej schopnosti sa dal vypočítať invalidný dôchodok, a tak vytýkať poškodenému, že neuplatnil včas právo. Pritom vôbec nie je známe, či jednotlivé mesačné straty po prácenschopnosti a v akej frekvencii vôbec vzniknú. Najmä ak by škodca niektorý mesačný rozdiel v zárobku (ten kruciálny na účely premlčania prvý po skončení práceneschopnosti alebo počas dvoch rokov) uhradil, a tak nevyvolal dôvod na strane poškodeného vec uplatniť na súde no s dôsledkami premlčania v prípade, že by o nejaké to euro predsa len poškodeného ukrátil. Záver by asi vyznel v prospech premlčania, pretože si právo mal ako celok uplatniť do dvoch rokov od neuhradeného eura v prvý mesiac po skončení práceneschopnosti.

27. Inštitút škody a nie spôsob jej výpočtu má relevanciu na účely začiatku plynutia času. Preto na účely premlčania odvolací súd nepriznáva relevanciu spôsobu výpočtu podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ale spoznaniu postupne vznikajúcich spravidla mesačných poškodení. Isteže je predmetná zložka škody pre poisťovne pomerne zaťažujúcim inštitútom (na neurčitý čas), no zákonodarca ponúka náhradné riešenie v podobe jednorazového odškodnenia podľa ustanovenia § 449a (Budúce nároky podľa ustanovení § 445 až 449 možno odškodniť jednorazovo na základe písomnej dohody o ich úplnom a konečnom vyporiadaní medzi oprávneným a povinným.). Ak by po takejto dohode škodca neplnil, celkom iste by sa uvedená zložka premlčala ako celok po uplynutí premlčacej doby od splatnosti takéhoto jednorazového odškodnenia.

28. K ustanoveniu § 449a odvolací súd navyše poznamenáva, že samotný zákonodarca v texte zákona vysvetľuje povahu sporných náhrad ako budúcich (arg. slovo „Budúce nároky podľa ustanovení § 445 až §449 OZ...“) Systematický výklad podporuje záver o budúcich nárokoch, teda budúcich škodách, a tým logicky aj o budúcom spoznávaní predmetných škôd. Spoznanie má následne relevanciu na účely premlčania (dozvedel o škode...; § 106 .

29. Opozičný názor kladie dôraz na spornú zložku škody ako na jeden celok, a tým akoby sa sporná zložka už nemohla „deliť“ na ďalšie zložky (mesačné škody). Opak je však logickejší, a to na príklade v porovnaní vecnej škody v súvislosti s ublížením na zdraví. Aj iné zložky nemusia zákonite mať jedinú splatnosť (postupná fakturácia opráv vozidla alebo fakturácia pomníka na viackrát postupne po vykonaní dielčích prác), no nikto asi nebude pochybovať o rozdielnej splatnosti (na viackrát) takejto vecnej škody a už vôbec nie, že by sa pre včasne neuplatnenie predchádzajúcej faktúry premlčala neskôr splatná faktúra. Pritom vecná škoda sa javí ako jeden celok oveľa markantnejšie, ako postupne vznikajúca škoda na zárobku, najmä tá s odstupom cca niekoľkých rokov.

30. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov nestotožňuje s judikatúrou, na ktorú odkazuje v odvolaní žalovaná poisťovňa (NS ČR sp. zn. 25Cdo 401/2005) a ktorá judikatúra navyše nepredstavuje pre odvolací súd žiadne záväzné východiska a ani ustálenú prax.

31. Na margo argumentov odvolateľa (až) v replike vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/13/2013 zo dňa 29.4.2015 odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že skutkové okolnosti veci neboli totožné s prejednávanou vecou.

32. Žalovaná poisťovňa v odvolaní správne poukazuje na to, že žalobca uplatnil svoj nárok cca po 5 rokoch od vzniku predmetného nároku. K tomu sa poznamenáva, že nemali by byť pochybnosti o tom, že časť práva sa žalobcovi mohla premlčať, no dôležité je, že pri predmetnej zložke škody sa právo nepremlčalo ako celok.

33. Odvolací súd sa stotožňuje tiež s názorom poisťovne o význame premlčania, ktorého ratio legis je okrem iného tlak na poškodeného včas svoje právo uplatniť. Tento odvolací dôvod však nemá dopad na vecnú správnosť rozsudku.

34. Odvolací dôvod o legitímnosti námietky premlčania, ktorá v zásade neodporuje dobrým mravom, považuje odvolací súd za rovnako správny, no za neefektívny, pretože sporné právo nie je premlčané (uplatnené obdobie za dva roky 1.10.2010-31.10.2012 pred podaním žaloby - 10.10.2012 ). Odvolacie námietky pre prípad neuznania premlčania čo do vymeriavacieho základu, a teda výšky nároku, budú mať význam až v rámci konečného rozhodovania o výške nároku.

35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil vecne správny medzitýmny rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, 3 CSP.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .